Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/80/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Mária Klepancová, v právnej veci navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, M., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. C. R., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, M., proti odporcovi: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -105 zo dňa 04. októbra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , , , , , účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964 ako aj podľa účinného v decembri 1966 vecne tým, že v danom prípade (vzhľadom na reálny stav správania sa účastníkov a zainteresovaných správnych orgánov k vlastníctvu sporných nehnuteľností) odopretím určovacej žaloby by podľa došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Rodičia navrhovateľky boli zapísaní do zoznamu prídelcov na revíznom majetku v k.ú. Q., bola im pridelená do osobného užívania parcela č. 1702/6 o rozlohe 4 ha za prídelovú cenu 8000 Kčs, z ktorej zaplatili 7.10.1948 prvú splátku 600 Kčs. Navrhovateľka sa domáha ako jedného zo spôsobov určenia vlastníckeho práva jej rodičov k predmetnej parcele titulom zoznamu prídelcov. Súd konštatoval, že zákonným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iná zmluva týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva, prídelová listina resp. vydržanie. Súd mal v súčinnosti s štátnym archívom preukázané, že v archíve sa žiadne prídelové listiny ani výmery o vlastníctve pôdy na rodičov navrhovateľky nenachádzajú. Súd prihliadal pritom i na rozhodnutie NS SR sp. zn. , že nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku zoznam prídelov a preto súd návrh navrhovateľky z tohto dôvodu považuje za nedôvodný. Nakoľko navrhovateľka žiadala alternatívne rozhodnúť o určení vlastníckeho práva titulom vydržania, súd skúmal existenciu zákonom požadovaných predpokladov: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, súd pri uplatňovaní inštitútu vydržania nehnuteľnosti /parcely/ rozlišoval jednotlivé

obdobia platnosti právnej úpravy: obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. decembra 1950 (lebo r. 1948 bola pridelená parcela do užívania), obdobie platnosti od 1. januára 1951 do 31. marca 1964 (lebo r. 1957 bola daná parcela do užívania JRD) a napokon obdobie platného od 1. apríla 1964 so zreteľom na jeho novely, najmä účinný od 1. apríla 1983 a účinný od 1. januára 1992 (návrh na súd bol podaný r. 2011). Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Podľa ( a v spojení s vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov. V zmysle z.č. platilo pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskoršie však do 31. 12. 1960 ( Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať. 0/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie ( t. j. do 1. apríla 1983) neupravoval. Až uvedená novela v ustanoveniach , novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. 4. 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1. 4. 1984 (). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý ju mal nepretržite v držbe 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, lebo vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní.

V tomto konkrétnom prípade mal súd preukázané, že rodičia navrhovateľky sa písomne v decembri r. 1966 vzdali pozemku č. 1702/6, pričom v tom čase bol pozemok v užívaní JRD. Súd má za to, že parc. č. 1702/6 je spôsobilým predmetom vydržania. Ďalej skúmal, či išlo od začiatku o oprávnenú držbu a či uplynula zákonná vydržacia doba 10 rokov. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia navrhovateľky už pri vstupe do držby roku 1948 museli mať vedomosť, že nehnuteľnosť (parcela č.1702/6 im pridelená do užívania) nie je v ich vlastníctve, keďže ako jej vlastníci neboli na katastri zapísaní. V PKV č. 333 je jednoznačne uvedené, že medzi inými i parcela č. 1702 bola predmetom revízie. V zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 46/48 Sb. bola táto parcela v zmysle výmeru KNV v Nitre z 22.9.1950 vykúpená. Z tohto podporne vyplýva, že rodičom navrhovateľky nemohla byť pridelená do vlastníctva parc. č. 1702/6 ešte v roku 1948, lebo k samotnému výkupu došlo až r. 1950. Následne bol v PKV 333 zapísané v roku 1950 vlastníctvo Československého štátu v správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Hlohovci. Ak by v roku 1950 (ak nie skôr) nahliadli do listín katastra, zistili by kto je vlastníkom predmetnej parcely. Navrhovateľka opiera dobromyseľnosť a oprávnenú držbu svojich rodičov o to, že oni sa cítili byť vlastníkmi. Súd ale vychádzal zo všeobecnej zásady, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Súd ustálil, že rodičia navrhovateľky neboli dobromyseľní už na začiatku držby a ani po celú dobu užívania parcely až do roku 1957, kedy ju odovzdali do JRD. Súd mal listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že od roku 1957 bola parcela už v užívaní JRD, t.j. rodičia navrhovateľky parcely nemali v osobnom užívaní ani nie 10 rokov. Preto nebola splnená ani podmienka 10 ročnej zákonnej oprávnenej držby a v konečnom dôsledku sa v decembri 1966 vzdali tejto parcely. Dobromyseľnosť súd hodnotil nielen zo subjektívneho hľadiska, ich osobného presvedčenia, že im vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti, žiadna skutočnosť nebránila právnym predchodcom navrhovateľky od roku 1948 nahliadnuť do katastra nehnuteľností a zistiť reálne vlastníctvo k parcele č. 1702/6.

Na podporu svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že rodičia navrhovateľky mali pozemok v držbe určite od 7.10.1948, kedy zaplatili prvú splátku 600 Kčs za pôdu pridelenú do užívania až do roku 1957. Predmetná parc. č. 1702/6 im bola pridelená do užívania a nie do vlastníctva z listinných dôkazov, pr. správy Obecného úradu Žlkovce, čestných prehlásení (F. R. a H. E.) doložených navrhovateľkou či listín doložených súdu štátnym archívom. Preto nie je možné

prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, že jej rodičia nadobudli do vlastníctva parcelu už dňa 7.10.1948, kedy zaplatili prvú splátku. Pôdu osobne užívali ešte aj v decembri 1956, lebo listom z 13.12.1956 ich H. E. v R. upovedomila, že majú nedoplatok na prídelovej cene. ONV v Trnave v decembri roku 1966 zistila, že rodičia navrhovateľky ešte dlžia za pôdu pridelenú do užívania sumu 7400 Kčs, role už boli v užívaní JRD v Žlkovciach a oni neboli členmi tohto JRD. Súd mal preukázané, že obaja rodičia navrhovateľky sa na MNV v Trakoviciach v decembri 1966 vzdali parc. č. 1702/6 o výmere 4 ha, ktorá bola v užívaní JRD v Žlkovciach od roku 1957, svoju vôľu potvrdili svojim podpisom. Súd ustálil, že rodičia navrhovateľky parcelu užívali od roku 1948 do roku 1957, kedy bola daná do užívania JRD. Následne ONV- odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v Trnave rozhodnutím zn. Vod/KPP-Žlkovce z 29.12.1966 bol zrušený výmer o vlastníctve pôdy z 1948, ktorým bola rodičom navrhovateľky pridelená p. č. 1702/6 o výmere 4 ha. Predmetné rozhodnutie bolo doručované obom rodičom navrhovateľky v jednej obálke a prevzal ho jej otec dňa 31.12.1966. Následne navrhovateľka podala návrh na súd po viac ako 50-tich rokoch od odovzdania pozemku rodičmi do JRD. Prvostupňový súd sa záverom vyporiadal aj s tvrdením navrhovateľky, že v decembri 1966 sa nemohli jej rodičia vzdať parcely č. 1702/6 (ako je to v zápisnici MNV v Trakoviciach uvádzané), lebo v tom čase platil už z. s iným obsahom, ako bol v z. V decembri 1966 v zmysle vtedy účinného platilo, že občan má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Súd si ustálil, že v tom čase neboli rodičia navrhovateľky vlastníkmi predmetnej parcely (a to ani titulom vydržania), nemali sa ochrany akého vlastníckeho práva k tejto parcely domáhať. Taktiež navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že by sa po roku 1966 jej rodičia domáhali vydania parcely, nepočítajúc až ňou podaný návrh na súd po viac ako 50-tich rokoch. Preto si súd vyhodnotil, že aj keď v zápisnici MNV v Trakoviciach z decembra 1966 je uvádzané slovné spojenie „ vzdávajú sa“, nemá to žiadny právny význam. Vychádzajúc z gramatického výkladu slova “vzdať sa“ súd ustálil, že práve podpísaním zápisnice prejavili nezáujem o parcelu a ani neprejavili záujem doplatiť zostatok prídelovej ceny 7.400 Kčs. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , ods. 1 a odporca bol úspešný v konaní v celom rozsahu, ale nakoľko si uplatnené trovy nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a žiadne mu ani zo spisu nevyplývali, súd mu ich v zmysle nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a určil, že parc. č. 1702/6 o výmere 4 ha v k.ú. Q. patrí do dedičstva po C. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX a R. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. V odvolaní uviedla, že predmetný pozemok bol pridelený rodičom navrhovateľky v rámci pozemkovej reformy pri parcelácii poľnohospodárskej pôdy v roku 1948, ktorý pozemok nepretržite užívali od roku 1948 a až v čase združstevňovania v roku 1958 vložili do užívania Jednotného roľníckeho družstva Žlkovce. Rodičom bola nehnuteľnosť pridelená na základe zoznamu prídelcov, išlo o spôsobilý predmet vydržania, držba bola oprávnená, nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby a rodičia fakticky ovládali danú nehnuteľnosť a nakladajú s ňou ako s vlastnou, boli dobromyseľní o tom, že im nehnuteľnosť patrí. Predmetný pozemok fakticky užívali, pestovali na ňom poľnohospodárske plodiny. Tento pozemok bol riadne vykúpený štátom a pridelený na meno C. R. a manželka R..d. XX a je evidovaný v zozname prídelcov na revíznom majetku bývalého vlastníka Ing. K. H. a manželky L. vypracovanom pracovnou skupinou PPPR Piešťany, riadne bola zaplatená 07.10.1948 prvá splátka 600,- Kčs a zbytok 7.400,- Kčs nebolo treba zaplatiť, nakoľko túto pôdu vniesli do družstva. Do vlastníctva prídelcov prešla pôda dňom prevzatia držby t.j. odo dňa kedy vec nehnuteľnosť ovládli a nakladajú s ňou ako s vlastnou t.j. najneskôr od 07.10.1948, kedy zaplatili prvú splátku, v roku 1958 ju ako svoje vlastníctvo vložili do družstva a družstvo nehnuteľnosť užíva dodnes. V čase vydania výmeru v roku 1948 platilo uhorské právo a pre vydržanie sa vyžadovala dobromyseľná nepretržitá doba 32 rokov. Následne pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vyžadoval držbu v trvaní desiatich rokov a vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 podľa predtým platného uhorského práva sa skončili najneskôr uplynutím vydržacej doby t.j. k 01.01.1961. Rodičia navrhovateľky splnili podmienku vydržania 01.01.1961. O tom, že existoval výmer o vlastníctve pôdy v roku 1948 svedčí rozhodnutie ONV zo dňa 29.12.1966, ktoré sa na výmer odvoláva. Odvolateľka dôvodila, že v rámci prídelového konania sa pôda prideľovala do vlastníctva podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a nie do užívania ako súd uviedol v rozsudku. Tým, ktorým bola daná nehnuteľnosť do vlastníctva v rámci pridelenia boli povinní žiadať o zápis, táto povinnosť patrila povereníctvu v zmysle Nariadenia. Odvolateľka poukázala na na ods. 1 Nariadenia č. 104/1945 ktorý hovorí, že prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak rodičia navrhovateľky na

tomto majetku hospodárili so starostlivosťou riadneho hospodára a až pri združstevňovaní boli povinní túto nehnuteľnosť vniesť do družstva a preto neboli povinní zaplatiť zvyšnú cenu za prídel. Pôda im bola odňatá na príkaz štátu. Skutočnosť, že povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu nepreviedlo pozemkovo knižný zápis prídelu spôsobilo ďalšie problémy v zápise na PKV č. 333 konkrétne pod bodom 10. Odvolateľka nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, že rodičom navrhovateľky nemohla byť pridelená do vlastníctva parc. č. 1702/6 ešte v roku 1948, lebo k samotnému výkupu došlo až v roku 1950. V roku 1950 prebiehala nová pozemková reforma podľa na základe ktorej sa podľa mala vykúpiť pôda poľnohospodárska, ktorá presahovala 50 ha, čo nebol prípad rodičov navrhovateľky ktorých pôda mala výmeru 40 ha. Súd v rozsudku uviedol, že rodičia navrhovateľky sa na MNV v Trakoviciach v decembri 1966 vzdali parcely č. 1702/6 o výmere 4 ha v prospech československého štátu. Nakoľko rodičia navrhovateľky užívali nehnuteľnosť od roku 1948 do roku 1957 a v roku 1958 ju vložili nedobrovoľne do JRD a v roku 1961 ju vydržali nie je možné, aby v roku 1966 sa vzdali nehnuteľnosti, lebo v tom čase už platil Rozsudok súdu prvého stupňa teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď boli správne použité hmotnoprávne ustanovenia, tieto boli nesprávne vyložené.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľky sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie danej veci, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym právnym záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval všetky náležité právne ustanovenia, pričom zohľadnil i konštantnú súdnu judikatúru a dané právne normy na vec i správnym spôsobom aplikoval, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré vo veci samej považuje za plne súladné s ust. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím argumentom navrhovateľky odvolací súd uvádza nasledovné :

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pretože predmetná nehnuteľnosť bola pridelená rodičom navrhovateľky pri reforme v roku 1948, predmetný pozemok užívali rodičia navrhovateľky od roku 1948 do roku 1958 kedy ho vložili do družstva, právny predchodcovia navrhovateľky sú uvedení v zozname prídelcov a rodičia navrhovateľky zaplatili aj prvú splátku 600,- Kčs, zvyšok 7.400,- Kčs nezaplatili. Odvolateľka prídelovú listinu nepredložila, predložila Zoznam prídelcov na revíznom majetku v katastrálnom území Q. bývalého vlastníka Ing. K. H. a manželky L. vypracovaný pracovnou skupinou PPPR Piešťany, v ktorom je uvedené meno a bydlisko prídelcu C. R. a manželka R..d. XX, parcela č. 1702/6, roľa o výmere 4 ha a nachádza sa na nej podpis prídelcu C. R.. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, štátny archív v Bratislave, pobočka Trnava na dotaz prvostupňového súdu oznámil, že po preskúmaní písomnosti týkajúce sa

prídelového konania po roku 1945 v katastrálnom území Q., prídelové listiny resp. výmery o vlastníctve pôdy sa v archívnom fonde bývalého ONV Trnava I-II OPLVH, Pozemková reforma II, obec Žlkovce nenachádzajú, zachovali sa iba čiastočné spisové záznamy, ktoré v kópiách archív predložil. Okresný národný výbor, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva Trnava dňa 29.12.1966 vydal rozhodnutie o zrušení prídelu, v ktorom je uvedené, že v rámci prídelového konania pozemkových reforiem bola podľa nariadenia č. 104/1945 pridelený C. R. a manželke R. rod. R., obyvateľke teraz v F. poľnohospodársky majetok v celkovej výmere 4,0 ha za prídelovú cenu 8.000,- Kčs, podľa rozhodnutia o prídele boli prídelci povinní na tomto majetku osobne hospodáriť, šetrením bolo zistené, že tento majetok je v užívaní socialistického sektora a prídelci sa majetku písomne zriekli a v dôsledku toho sa vydáva rozhodnutie, ktorým Okresný národný výbor odbor VHLP v Trnave zrušuje výmer o vlastníctve pôdy zo dňa (deň a mesiac nie je uvedený, rok je uvedený 1948), číslo (neuvedené) ktorým tu uvedeným prídelcom bol pridelený majetok v katastrálnom území Q., je uvedená parcela a výmera a tieto nehnuteľnosti ostávajú aj naďalej vo vlastníctve Československého štátu - v správe ONV Trnava. Zároveň archívom bola súdu predložená listina, napísaná na MNV v Trakoviciach v decembri 1966 s prídelcom C. R. a manželkou R. o usporiadaní prídelov v katastrálnom území Q. zápisnica z obsahu ktorej vyplýva, že keďže aj tieto nehnuteľnosti sú v užívaní JRD Žlkovce od roku 1957 prehlasuje prídelca C. R. a manželka R., že sa vzdáva týchto nehnuteľností v prospech Československého štátu a zároveň dáva súhlas k tomu, aby ohľadne týchto nehnuteľností boli prevedené do vlastníckeho práva na Československý štát - v správe ONV Trnava a napokon je uvedené, že nehnuteľnosti užívali od roku 1948 do roku 1957. Navrhovateľka označila za titul na základe ktorého mali právny predchodcovia navrhovateľky nadobudnúť vlastnícke právo resp. vstúpiť do držby predmetných nehnuteľností zoznam prídelcov, existencia výmeru o prídele v konaní preukázaná nebola, navrhovateľka výmer nepredložila, nenašiel sa v archíve ani príslušné rozhodnutia vtedajších orgánov neuvádzajú kedy bol výmer vydaný a pod akým číslom konania, teda jeho existencia preukázaná nebola. Je pravdou, že v zozname prídelcov na revíznom majetku bývalého vlastníka vydanom pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu v Piešťanoch sú uvedení ako prídelcovia rodičia navrhovateľky, pričom je tu uvedená aj sporná parcela. Táto listina však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť relevantným dokladom o nadobudnutí vlastníctva k spornej parcely, nakoľko má iba informatívny charakter a z jej obsahu nevyplýva, že by sa s konštitutívnymi účinkami potvrdzovalo vznik vlastníckeho práva v prospech uvedených vlastníkov, prípadne že by sa takáto skutočnosť osvedčovala. Rozhodnutím okresného národného výboru bol zrušený výmer o vlastníctve pôdy, pričom táto listina je vzhľadom na svoj obsah nejasná, pretože výmer, ktorý sa ňou zrušuje vôbec nie je citovaný (nie je uvedené jeho číslo ani deň vydania). Navrhovateľka nepreukázala existenciu titulu na základe ktorého by bolo dôvodným tvrdiť, že u právnych predchodcov navrhovateľky vzniklo subjektívne právo domnievať sa, že nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva. Za uvedeného stavu potom bolo nadbytočným zaoberať sa rozhodnutím, ktorým sa výmer zrušil, nakoľko nebola preukázaná existencia výmeru.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, podľa obsahu spisu mu však žiadne nevznikli ani si žiadnu náhradu neuplatnil, preto odporcovi odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.