Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-2835-2013.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/2835/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov, IČO : 00605956, ul. Strojnícka č. 9, 080 06 Prešov práv. zast. Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Nám.legionárov č. 5 proti povinnému: MENA a.s., IČO : 31687491, ul. Bernoláková č.10, 040 11 Košice pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 17.657,40 Eur s prísl. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Marcela Zummerová pod sp. zn. Ex 656/2013 o námietkach povinného
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcií z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 04.09.2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 165485* vydaného Okresným súdom Košice II, dňa 1.10.2013 upovedomil poverený súdny exekútor Mgr. Marcela Zummerová účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 656/2013. Exekučným titulom na základe, ktorého sa vedie exekučné konanie je na základe notárskej zápisnica napísanej na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu so sídlom v Prešove č.k.: N 215/2013,Nz 18210/2013, NCRIs 18590/2013 zo dňa 31.5.2013, č.k.: N 279/2013,NZ 18227/2013,NCRIs 18603/2013 zo dňa 31.5.2013.
Povinný v zákonnej lehote dňa 21.10.2013 podal námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor predložil súdu dňa 24.10.2013 a odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok. (dôkaz : listinný - jednostranný zápočet povinného zo dňa 05.10.2013)
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd dňa 24.10.2013 obdržal vyjadrenie od oprávneného, ktorý následne uviedol, že povinný dlží oprávnenému sumu 17.657,40 € + trovy vyčíslené v exekučnom titule a dlh do dnešného dňa nevyčíslil a žiadne okolnosti nenastali, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. Tzv. jednostranný zápočet, ktorý vystavil povinný dňa 05.10.2013 na čiastku 34.200 Eur je nepravdivá, absurdná , fiktívna a podozrivá písomnosť, ktorú oprávnený odmieta. Ďalej uvádza, že fiktívna škoda bude predmetom prejednania vo vedení oprávneného.
Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu a všetkých predložených listinných dôkazov má za preukázané, že povinný síce predložil súdu listinný dôkaz a to fotokópiu jednostranného zápočtu voči oprávnenému avšak aj napriek výzve súdu zo dňa 16.12.2013, opätovne zasielanej 12.2.2014, 14.3.2014 aby preukázal svoje tvrdenie, že došlo k úhrade dlhu do dnešného dňa odpoveď nedoručil a iné objektívne skutočnosti povinný v rámci exekučného konania nepreukázal. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím
Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. aby bránili jeho vymáhateľnosti alebo by spôsobili neprípustnosť exekúcie.
Z toho dôvodu súd posúdil námietku podľa jej obsahu a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný vo svojom podaní neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by súdu preukázal svoje tvrdenie.
Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Ak vymáhaná pohľadávka a trovy pôvodného konania boli uspokojené až po začatí exekučného konania, a teda exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej zastavení tak, že súdny exekútor upustí od jej vykonania, ak spolu s istinou jej príslušenstvom boli uhradené aj všetky trovy exekučného konania.
Ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak po začatí exekučného konania povinný splnil pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonávania exekúcie upustí (ust. § 46 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z.) a exekúcie sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku, pretože ho súdny exekútor vymohol, exekúcie sa týmto vymožením končí, tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. Tieto zásady platia aj v prípade, že v priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému plneniu alebo vymoženiu nároku oprávneného. Ak povinný počas exekúcie vykoná čiastočné plnenie, nie je to dôvod, pre ktorý by exekučný súd exekúciu čiastočne zastavoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.