Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, 2/ Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, o zaplatenie 155,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -30 zo dňa 2.11.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí žaloby a nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. a v 2. rade.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že spoločnosť Quatro, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36 463 311 ako spoločnosť a žalovaný v 1. rade ako žiadateľ a klient uzavreli dňa 17.3.2005 Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2025502, ktorou sa spoločnosť zaviazala, že klientovi poskytne pôžičku vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur) a klient sa zaviazal uhradiť cenu pôžičky v 42 pravidelných mesačných splátkach po 389,- Sk (12,90 eur). Dňa 17.3.2005 bola uzatvorená Zmluva č. 2025502. Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný 1. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalobca svoju žalobu odôvodnil

tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.3.2011 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Postupca nadobudol uplatňované právo

- pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy v súlade s právnymi predpismi SR, došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, tak, ako je uvedené vo výpise z obchodného registra postupcu. Dlžná suma zo strany žalovaných predstavuje sumu 155,68 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 155,68 eur, t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.

Súčasťou zmluvy o pôžičke sú aj Obchodné podmienky, ktoré tvoria jedinú zmluvu a Obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (č. I. písm. b) Obchodných podmienok). Podpisom zmluvy o pôžičke dlžník potvrdil, že je oboznámený s obchodnými podmienkami, že sú mu všetky jej

ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.8.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V čl. 1. v bode 1.3 je uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. . V čl. 2. Uznanie záväzku, žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3, uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 155,68 eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 23,35 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1, osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20,- eur s tým, že dátum splatnosti splátok bol určený k 25. dňu v mesiaci a dátum prvej splátky bol určený na 25.8.2011. V tejto dohode žalovaní vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa , , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto mal prvostupňový súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a vychádzať pritom z ustanovenia .

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa ňou vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu žalovanými.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaní uznali dňa 14.8.2011. Jedná sa o pasívnu solidaritu na strane žalovaných, nakoľko žalovaná v 2. rade podpisom predmetnej dohody pristúpila k záväzku dlžníka podľa ust. a nasl. , pričom dlžníkom bol jej manžel a zároveň žalovaný v 1. rade. Aj keď námietku premlčania vzniesla len žalovaná v 2. rade, vzhľadom na to, že žalovaní boli v čase podpisu dohody o uznaní záväzku manželmi, má v zmysle vznesenie námietky premlčania žalovanou v 2. rade právne účinky aj voči žalovanému v 1. rade.

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 prvostupňový súd zistil, že ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky boli žalovaní v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1167 dní, t. j. 3 roky a 72 dní. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy, je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými dňa 14.8.2011 došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný, nakoľko bol už premlčaný ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 10.3.2011, keď v prílohe k zmluve je uvedené, že žalovaní, resp. žalovaný v 1. rade bol v omeškaní viac ako tri roky, teda k uznaniu dlhu žalovanými došlo pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení v čase, keď už bola pohľadávka veriteľa premlčaná.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne, alebo ústne, telefonicky, či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.

V zmysle možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.

Keďže uznanie dlhu žalovanými bolo vykonané v čase, kedy už bol dlh premlčaný (dňa 14.8.2011) a žalobca podal žalobu až dňa 20.8.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania s právnymi účinkami aj pre žalovaného v 1. rade a prvostupňový súd tento jej úkon tak, ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto prvostupňovému súdu nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď prvostupňový súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadali a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku bolo v lehote podané odvolanie zo strany žalobcu. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z tohto dôvodu nesprávne vo veci rozhodol. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaní potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na ustanovenie čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej žalovaní potvrdili svoju vedomosť o premlčanom dlhu, v danom prípade nastali účinky ustanovenia , a to, že záväzok uznaný žalovanými, čo do dôvodu a výšky, v čase uznania trval. Žalobca zastáva názor, že žalovaní po tom, čo sa oboznámili s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznali a vyjadrili svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie návrh žalobcu v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia , ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie Zároveň si uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 19,92 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 eur s DPH, spolu 29,29 eur s DPH (podanie odvolania).

Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaných nebolo súdu doručené.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , . Mal na zreteli, že je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, i to, že nad rámec uplatnených odvolacích

dôvodov nie je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania, ako aj vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, ani zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Vo veci rozhodoval na základe ustanovenia bez nariadenia pojednávania.

Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ak súd rozhodol, že v danom prípade ide o premlčanú pohľadávku. Poukázal na ustanovenie . Odvolací súd sa s takýmto tvrdením žalobcu nemôže stotožniť, pretože v danom prípade podľa uvedeného ustanovenia sa prejednáva už právoplatne rozhodnutá vec súdom, alebo iným orgánom. Takto rozhodnutá vec sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa mohlo podľa rozhodnutia právo priznať. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu, i výšky, premlčuje sa za 10 rokov, keď k uznaniu došlo, resp. od plynutia premlčacej doby na plnenie. V danom prípade odvolací súd má za to, že je potrebné posúdiť námietku premlčania podľa , a to z tohto dôvodu, že v danom prípade ide o uznávací prejav, ktorý bol urobený písomne a pri uznávaní takéhoto dlhu sa predpokladá, že dlh v čase uznania, trvá. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre skutkový omyl, alebo pre právny omyl, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť s námietkou premlčania. V danom prípade odvolací súd poukazuje na výpoveď žalovaného pred súdom prvého stupňa, keď žalovaný uviedol, že nevedel o tom, čo znamená, ak je dlh premlčaný, čiže nepoznal význam a obsah pojmu premlčaný. Nebráni sa premlčacou lehotou, ale bráni sa vedomosťou o tom, že nevedel, že čo to znamená, ak je premlčaná pohľadávka, a že táto pohľadávka je premlčaná. O obsahu tohto pojmu sa dozvedel až, keď si nechal tento pojem obsahovo vysvetliť. Ak súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, jeho rozhodnutie je vecne správne. Z tohto hľadiska, že žalobca vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle ustanovenia , nepreukázal, že v čase uznania dlh ešte trval. Znamená to, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, že v čase uznania dlhu tento existoval. Takáto okolnosť nebola pred súdom prvého stupňa tvrdená zo strany žalobcu. Žalobca sa len odvolával na existenciu Dohody o uznaní dlhu, avšak z tejto existencie Dohody nevyplýva, že v čase uznania nejako preukazoval trvanie dlhu, pretože ak žalovaný nevedel o premlčaní, nemá jeho uznanie na následok ten účinok, ktorý uznanie dlhu predpokladá, čo vyplýva z prvej vety ustanovenia .

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na tú okolnosť, že v danom prípade sa jedná o ochranu spotrebiteľa, a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne porušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, alebo k službe, ak je obchodná praktika orientovaná totižto na určitú skupinu

spotrebiteľov. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že bol dohodnutý splátkový kalendár po 20,- eur a takáto splátka nemôže narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Pre odvolací súd z uvedenej praktiky vyplýva nekalosť konania žalobcu, čo má za následok aj neplatnosť takto uzavretej Dohody. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Správny je preto aj záver o tom, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, je neplatná a preto bola dôvodne uplatnená námietka trojročnej premlčacej doby ( ).

Z tohto dôvodu odvolací súd podľa , rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nevznikla.

S poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa cez .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.