Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/194/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci o spôsobilosti na právne úkony: T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XX, XXX XX X., zastúpenej procesným opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava Vrakuňa, Šíravská 7, 821 07 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, na návrh navrhovateľky: G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXX, XXX XX P. C., bydlisko X. U. 4, XXX XX R., U. republika B., v odvolacom konaní zastúpenej splnomocnencom Mgr. Alexandrom Rakovským, bytom Muškátová 42, 821 01 Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -110 zo dňa 06.12.2021, v spojení s opravným uznesením č.k. -130 zo dňa 28.02.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. -462, zo dňa 06.12.2021, v spojení s opravným uznesením č.k. -130 zo dňa 28.02.2022, výrokom I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony T. G., nar. XX.XX.XXXX, v rozsahu nakladania s nehnuteľnosťami, najmä v rozsahu ich scudzenia, darovania, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom a prenájmom, II. za jej opatrovníčku ustanovil U. W., nar. XX.XX.XXXX, III. určil, že opatrovníčka je oprávnená a povinná opatrovankyňu zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, IV. opatrovníčke uložil povinnosť podávať súdu pravidelné správy o nakladaní s majetkom opatrovankyne vždy k 30. júnu a k 31. decembru príslušného roka, V. deklaroval, že v nie bežných veciach podlieha právny úkon schváleniu súdom, VI. vo zvyšnej časti návrh zamietol, VII. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, VIII. o trovách konania štátu rozhodol tak, že nemá voči účastníkom nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , a , , , , , , , , (ďalej len ) a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, T. G., svedkyne U. W., znalkyne MUDr. W. U., obsahom znaleckého posudku, lekárskymi správami, mal za preukázané, že u T. G. sa vyskytuje duševná choroba - Bludová porucha, ktorá nie je prechodného charakteru, prejavujúca sa bludovo-persekučnými myšlienkami, pocitom ovplyvňovania susedmi, strachom že jej ublížia. Výsluchom svedkyne a procesnej opatrovníčky mal za preukázané, že tieto prejavy sú u posudzovanej aktuálne v minimálnom rozsahu a nebránia jej v bežnom sociálnom fungovaní. V konaní nebolo tvrdené ani zistené, že by posudzovaná obťažovala orgány štátnej správy, samosprávy, prípadne iné inštitúcie svojimi sťažnosťami, podnetmi alebo inými vyjadreniami. Z obsahu sumárnej analýzy platieb vystavenom

správcom bytového domu, v ktorom posudzovaná býva, nevyplývajú žiadne nedoplatky. V konaní nebolo tvrdené a preukázané ani to, že by posudzovaná nehospodárne nakladala s finančnými prostriedkami, že by mala tendenciu peniaze neuvážene míňať, darovať. Súd prvej inštancie za rozhodujúci považoval aktuálny zdravotný stav posudzovanej. Z výpovede svedkyne U. W., ako aj z celkového vystupovania a prejavu T. G. ustálil, že momentálne sa jej duševná porucha výrazne neprejavuje, je kompenzovaná. Posudzovaná je sebestačná, dokáže sa postarať o domácnosť, platiť účty, je orientovaná v priestore, osobe a čase, chráni si svoj majetok (odmieta pozemok darovať dcére, chce aby jej zostala nejaká istota do budúcnosti), preto nezistil dôvod, aby došlo k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony v tak širokom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľka. Poukazujúc však na závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne MUDr. W. U. pred súdom, skutočnosť, že menovanej bola diagnostikovaná duševná porucha trvalého charakteru, považoval za nevyhnutné zabezpečiť jej ochranu pred neuváženými krokmi súvisiacimi s jej nehnuteľným majetkom. Preto rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony výlučne v rozsahu nakladania s nehnuteľným majetkom, pretože neuváženým naložením s takýmto majetkom by mohla prísť o svoje bývanie a majetok značnej hodnoty a vo zvyšnej časti návrh zamietol. V súlade s , ustanovil T. G. za opatrovníčku jej vnučku U. W., nar. XX.XX.XXXX, keď zohľadnil, že navrhovateľka žije v B. a ich vzájomný vzťah je narušený, bez potrebnej dôvery, navrhovateľka svoju matku nenavštevuje. O trovách dôkazov rozhodol podľa , a o trovách konania podľa .

3. Proti rozsudku podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie navrhovateľka podľa , . Napádaný rozsudok navrhla zrušiť v celom rozsahu a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že zo znaleckého posudku u jej matky vyplýva zistenie chronickej psychotickej poruchy, nie prechodného charakteru, v dôsledku ktorej nie je schopná autonómne obstarávať svoje záležitosti bez ohrozenia seba, svojho majetku, resp. následne tretie osoby. Mala za to, že súd odignoroval závery znaleckého posudku a spoľahol sa iba na vlastné subjektívne hodnotenie zdravotného stavu podľa prednesov posudzovanej a vystupovania na pojednávaní, čo je v rozpore so zisťovaním duševného stavu osoby u ktorej má ísť o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Predmetom dokazovania je pritom zistenie, či posudzovaná osoba je alebo nie je schopná sama si zaobstarávať svoje veci. Súd nevychádzal v plnom rozsahu zo skutkových zistení znalca.

4. Posudzovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 22.01.2022 k odvolaniu poukázala na nesprávne uvedené osobné údaje navrhovateľky, jej dcéry, v udelenom splnomocnení, ktoré týmto označila za neplatné. Odvolanie navrhovateľky navrhla zamietnuť. 5. Okresná prokuratúra Bratislava II vo vyjadrení zo dňa 24.01.2022, k odvolaniu navrhovateľky, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V konaní bolo preukázané, že T. G. trpí chronickou psychotickou poruchou, nie je len prechodného charakteru, ktorá sa však u posudzovanej výraznejším spôsobom neprejavuje, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že neexistuje dôvod na obmedzenie spôsobilosti posudzovanej v tak širokom, navrhovateľkou navrhovanom rozsahu. Za rozhodujúci považovala aktuálny zdravotný stav osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, nie stav, ktorý môže nastať v budúcnosti. Zmyslom znaleckého dokazovania a odborného vyšetrenia je zistenie takých informácií o vyšetrovanom človeku, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti. Schopnosť rozhodovať sa, relevantná pre otázku o spôsobilosti na právne úkony, nezávisí iba na medicínskych predpokladoch, ale je podmienená aj sociálne. Človek s duševnou poruchou si vie osvojiť schopnosť rozhodovať sa samostatne, prípadne s podporou v rozličných oblastiach života. Na základe uvedeného konštatovala, že prvoinštančný súd správne vychádzal aj z iných dôkazných prostriedkov (z výsluchu posudzovanej, procesného opatrovníka, svedkyne U. W., analýzy platieb vystavenej správcom bytového domu) a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k zákonnému rozhodnutiu.

6. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2022 uviedla, že chybou v písaní došlo k nesprávne uvedenému dátumu jej narodenia na splnomocnení udelenom jej zástupcovi dňa 20.12.2021.

7. Posudzovaná vo vyjadrení zo dňa 31.03.2022 k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí. Plnomocenstvo navrhovateľky považuje za nedôveryhodné, uviedla, že sa už v tomto spore stretla s podvodom nakoľko MUDr. Z. sfalšoval lekársku správu zo dňa 10.08.2020. Dôvody návrhu na zbavenie jej svojprávnosti označila za nepravdivé. Uviedla, že navrhovateľka má celý jej hnuteľný majetok s ktorým nakladá, rozpredáva a rozdáva ho kade komu. Ide o starožitnosti, jej svadobné dary, kryštál, obrazy, šperky. Uviedla, že znalkyňu MUDr. U. nezaujímala a vôbec ju nevypočula. Údajne trpí o

chronickú chorobu bludy. Uviedla, že je ZŤP so sluchovým postihnutím, nosí strojček a nikdy psychiatrom liečená nebola.

8. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2022, v celom rozsahu zotrvala na dôvodoch odvolania, vyjadrenie posudzovanej označila za nepravdivé, tak vo vzťahu k nej ako aj lekárom. Uviedla, že celý obsah podania korešponduje so správou súdnej znalkyne, podľa ktorej sa realita u posudzovanej spája s bludnými predstavami a konšpiráciami. Odmietla tvrdenia posudzovanej, že by rozpredávala alebo vo svojom dome zadržiavala majetok svojej matky. Posudzovaná má u nej zložený starý nábytok a nejaké veci z roku 1975, pritom ju viac krát žiadala, aby si ich previezla do Bratislavy. Odmietla, že by existovalo rozhodnutie súdu, ktoré by ju zaväzovalo posudzovanej vrátiť majetok. Obvinenia posudzovanej sú vyfabulované na základe jej chorobného myslenia, potvrdeného lekármi, a tento stav posudzovanej sa nezlepšil.

9. U. W., súdom ustanovená opatrovníčka, dňa 29.04.2022 doručila súdu potvrdenie o platbách nájmu T. G. za obdobie od 01.01.2022 do 31.03.2022, bez oneskorenia a podlžnosti.

10. Posudzovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.04.2022 zotrvala na svojich doterajších stanoviskách.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), rozsudok preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav ( ), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti a rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony T. G., súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľky nenachádza dôvod, na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, ani dôvod pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky na riadne a dostatočné odôvodnenie.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa , , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods. 1). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli (ods. 3).

16. Podľa zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

17. Podľa , ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene. 18. Podľa konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa až 277.

19. Podľa ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

20. Podľa ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

21. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že z dôvodu, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby právny poriadok presne stanovil podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť. V prípade, ak má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho nedotknuteľnosť zasiahnuté, musí byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že záujmy a blaho ľudskej bytosti sú nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v spôsobilosti na právne úkony má len súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle citovaného výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne taký stupeň, že človeku bráni v určitých záležitostiach človeku konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale relevantné je, ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho svojprávnosti. V odôvodnení rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti sa vyžaduje, aby bolo konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Ohrozenie aktívnym právnym konaním, ktorá má byť dôvodom pre zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť reálne preukázané (Nález ÚS ČR II.934/16).

22. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia po vyhodnotení vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, v nadväznosti na zistenie skutočného stavu veci, uvádza, že právny záver súdu prvej inštancie, ktorý zistil dôvody na zásah do osobného statusu posudzovanej jej obmedzením v spôsobilosti na právne úkony iba v rozsahu nakladania s jej nehnuteľným majetkom ( najmä jeho scudzenia, darovania, zaťaženia záložným právom, vecným bremenom a prenájmom) je správny. Uvedená správna úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo záverov znalkyne MUDr. W. U. o ľahkej ovplyvniteľnosti posudzovanej v dôsledku jej duševnej poruchy a potreby jej ochrany pred možným neuváženým nakladaním so svojim nehnuteľným majetkom, s následkom straty vlastného bývania a finančného zabezpečenia. Odvolací súd dopĺňa, že samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, keď ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku možno iba na základe vykonaného komplexného dokazovania a jeho náležitého vyhodnotenia. Súd je povinný uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potenciálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a pod. To, či osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže posúdiť, ale spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Aj keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jedným z možných dôkazov. Pri preukázaní, že posudzovaná trpí duševnou chorobou - Bludová porucha, ktorá nie je prechodného charakteru (prejavujúca sa bludovo-persekučnými myšlienkami, pocitom ovplyvňovania susedmi, strachom že jej ublížia), správne súd prvej inštancie osobitnú pozornosť venoval vyhodnoteniu skutočností majúcich podstatný význam pre rozhodnutie, či si posudzovaná svoj zdravotný stav uvedomuje, či je vo svojom živote napriek psychickému ochoreniu ktoré nie len prechodné, samostatná a schopná sa o svoje

bežné potreby postarať, či spôsobom svojho života a celkového sociálneho a rodinného zázemia, nie je ohrozená na živote a zdraví. Preto za podstatné boli zistenia v akom prostredí posudzovaná žije, najmä, že žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, je v pravidelnom kontakte so svojou vnučkou U. W., ktorá jej pomáha, pozná jej zdravotný stav a je jej nápomocná tak v bežnom živote ako aj pri udržiavaní jej zdravotného stavu. Správne súd prvej inštancie vychádzal aj z vyjadrenia procesného opatrovníka Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa, o doterajšom spôsobe života posudzovanej, jej prejavoch, ale aj angažovanosti v miestnom klube dôchodcov. Dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že posudzovaná má aj napriek ochoreniu dostatočne zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, dokáže zabezpečiť obstaranie svojich záležitostí a hospodárne nakladať so svojim príjmom (starobným dôchodkom), jej duševná porucha výrazne nezasahuje do jej správania a bežného života, je sebestačná, dokáže sa postarať o domácnosť, platiť účty, je orientovaná v priestore, osobe a čase. V konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky (ktorá s posudzovanou nie je dlhodobo v osobnom kontakte), že by posudzovaná neuvážene hospodárila s finančnými prostriedkami alebo, že by nebola schopná si sama zabezpečovať svoje potreby v rozsahu, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu na závažný zásah do jeho osobného statusu, v zmysle obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony v navrhovateľkou navrhovanom rozsahu. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, ustálenom súdom prvej inštancie na základe vyhodnotenia skutkovej situácie v čase jeho rozhodnutia, dostatočne zabezpečí ochranu záujmov posudzovanej (čo je aj jeho účelom) a nad potrebnú mieru nezasahuje do jej ďalších osobných práv. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietky navrhovateľky o nedostatočnom zohľadnení záverov znaleckého posudku a nesprávnom právnom posúdení, keď súd prvej inštancie rešpektujúc závery o duševnom ochorení posudzovanej, ktoré nie jen prechodného charakteru, súčasne správne vychádzal aj z iných preukázaných skutkových okolností týkajúcich sa osobného života T. G., ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil a vo svojom rozhodnutí aj dostatočne vysvetlil. Správne súd prvej inštancie v súlade s § 248 ods. 1, 2, § 272, § 274 ods. 2 ustanovil T. G. opatrovníčku U. W., jej vnučku, ktorú považuje za osobu blízku, ktorá sa o ňu stará, pomáha jej a ktorej dôveruje. Táto otázka napokon v konaní sporná nebola a to aj s poukazom na odvolacie námietky navrhovateľky.

23. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).