Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-22-2022.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B. proti žalovanej: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
I. Do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e nehnuteľnosť v obytnom dome E. F. XXX na parcele č. 3512, zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie G. H., okres B. D., I. B.- E. H., a to 2 izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí, vo vchode F. 11 obytného domu C. X, XX, XX, včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 1255/10000 k celku.
II. Žalobcovi u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalovanej sumu 20.000,- EUR za vyrovnací podiel a to v mesačných splátkach vo výške 500,- EUR splatných vždy k 15.-temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, a to aj pod stratou výhody splátok.
III. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť za vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok vo výške 1.050,- EUR a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť za vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok vo výške 1.050,- EUR a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 20.6.2022 žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu po rozvode tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu a na pozemku. Zároveň žiadal, aby ho súd zaviazal vyplatiť žalovanej vyrovnávací podiel vo výške 20.000,- EUR v mesačných splátkach vo výške 500,- EUR a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.
2. Po skutkovej stránke podanie žaloby zdôvodnil tým, manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2021, sp.zn. 16Pc/30/2021. Z manželstva pochádzajú tri, tohto času plnoleté deti. Žalovaná sa úmyselným konaním bezdôvodne obohacovala, neuhrádzala svoje podlžnosti, pôžičky, záväzky, čím bol žalobca poškodený uhrádzaním jej dlhov. Do dnešného dňa mu žalovaná neuhradila cca 10.000,- EUR (ide o vyjadrenie výšky dlhov k r. 2007, dnešná výška dlhov zaplatených za žalovanú je vyššia, cca 20.000,- EUR). Neplnením dlhov žalovanej žalobcom by tieto boli vyššie, pričom hrozil i predaj bytu, v ktorom žalobca v tom čase s maloletými deťmi býval.
Žalovaná peniaze použila sama pre seba, nezákonne, bezdôvodne sa obohacovala, konala v rozpore s dobrými mravmi a dopustila sa i prečinu zanedbania povinnej výživy, lebo neplnila svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Mesačný príjem žalovanej bol cca 600-700,- EUR, mesačné výdaje na deti boli cca 500-600,- EUR, pričom žalovaná vôbec od roku 2007, kedy odišla za prácou do Slovinska, neprispela na domácnosť, výživu detí, nezabezpečovala ich výchovu a ani žalobcovi nevrátila peniaze za dlhy, ktoré za ňu splácal. Žalobca ďalej uviedol aké platby platil za žalovanú, dodal, že žalovaná má doplnkové dôchodkové zabezpečenie. Ďalej argumentoval, že predmetný byt, ktorého vyporiadanie žiada, mu bol pridelený zamestnávateľom dňa 18.9.1990 po zaplatení členského podielu 18.000,- Kčš. Na zabezpečenie bývania dostal peniaze od babky, peniaze si odkladal i za slobodna na vkladnú knižku vedenú v E. E., ktorá bola vedená do roku 2004, teda času odkúpenia bytu, keďže 30.6.2004 bola Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu. Predložil i poistnú zmluvu na predmetný byt z 23.3.2022 na poistnú cenu 71.000,- EUR. Žalovaná za trvania manželstva a ani od roku 2007 vôbec neprispievala na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, vedením spoločnej domácnosti a ani na výživu detí. Peniaze z dlhov, o ktorých žalobca nemal vedomosť, použila žalovaná výhradne pre svoje potreby. Uhrádzaním dlhov za žalovanú bol žalobca podľa jeho názoru finančne aj zdravotne poškodený. Na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd prihliadol.
3. K návrhu žalobca doložil rozsiahle množstvo príloh: návrh na rozvod, Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 16Pc/30/2021, rodné listy detí, svoju zdravotnú dokumentáciu, Poistnú zmluvu z 25.3.2022, i 28.6.2007, potvrdenie o pobyte, potvrdenie o príjme žalobcu a ročné zúčtovanie, výpisy z LV, rozhodnutie správcu dane o poplatku za komunálny odpad, množstvo poštových poukazov, výpisov z účtu a príkazov na úhradu, žalobu žalobcu Orange Slovensko, a.s. na žalovanú o zaplatenie sumy 1.009,49 EUR, vedenú na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 40C/399/2009 a rôzne výzvy veriteľov žalovanej, výpisy žalovanej z účtu vedeného v banke v Slovinsku a iné, ktoré nemajú vplyv na prejednávanú vec. 4. Žalobca v podaní z 17.8.2022 uviedol, že žalovaná na adrese C. J. B. nebýva od roku 2007. 5. Žalobca v podaní z 7.10.2022 uviedol, že jemu známy kontakt na žalovanú je GORENJSKA BANKA, Bleiweisova cesta (p.p. 147), 4000 Krank. Slovenija. Dodal, že žalovanú od roku 2007, t.j. od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, nevidel. 6. Prípisom z 29.11.2022 súd žalobcu vyzval k uvedeniu, akým spôsobom dospel k výpočtu výšky vyrovnacieho podielu. 7. Žalobca v podaní z 11.12.2022 doplnil, že k nadobudnutiu bytu použil peniaze, ktoré nadobudol za slobodna a tie peniaze, ktoré dostal od babky. Uviedol, že sumu 20.000,- EUR uviedol ako súhrn aktív a pasív, necháva to na posúdenie súdu.
8. V podaní z 21.3.2022 požiadal súd, aby overil jeho vkladnú knižku vedenú v E. E., kde by mal byť výber 60.000 korún v deň odkúpenia bytu. Vkladnú knižku mu založili rodičia, vložili mu 10.000,- Kčs, následne na nej mal peniaze od babky z otcovej strany a maminej strany, ako aj peniaze z brigád. Uviedol veci, ktoré nepatria do BSM a tiež uviedol, že do BSM patria veci šatníková skriňa a posteľ v celkovej cene 400,- EUR, ďalej 2 koberce spolu 100,- EUR, stoličky 60,- EUR, preto aby súd vyporiadal veci patriace do BSM, v celkovej hodnote 1.260,- EUR, tak, že žalobca má zaplatiť žalovanej sumu 630,- EUR.
9. V podaní z 26.3.2023 opakovane doložil podania, ktoré už do spisu adresoval.
10. Na pojednávaní dňa 29.3.2023 žalobca zotrval na vyporiadaní bytu, navrhol disparitu, teda, aby súd zohľadnil, že z peňazí BSM išlo na výlučné záväzky žalovanej suma 5.000,- EUR zo spoločný, takže 10.000,- EUR na polovicu a v takom prípade by pri rovnosti podielu zo 70.000,- EUR bolo 35.000,- EUR a 35.000,- EUR, tak je to 30.000,- EUR a 30.000,- EUR. Súd zohľadnil, že sa žalovaná nestarala o domácnosť, o deti a preto vychádzal z toho, že je možné vyhovieť žalobe a za vyrovnávací podiel dať sumu 20.000,- EUR. Vzhľadom na to, že žalobca zotrval iba na vysporiadaní bytu, nenavrhoval vysporiadanie hnuteľných vecí, súd tieto nepoňal do masy BSM.
11. K vyporiadaniu hnuteľných vecí súd uvádza, že v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
12. Žalovaná skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprela, v priebehu celého sporu ostala nečinná, preto súd považoval tvrdenia žalobcu za nesporné a vychádzal z nich.
13. Súd zistil nasledujúci skutkový stav:
14. Z Rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 16Pc/30/2021 z 24.11.2021, právoplatného dňa 21.1.2022 súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené. Z pripojeného spisu 16Pc/30/2021 súd nezistil inú adresu pobytu žalovanej.
15. Z výpisu z účtu žalovanej čl. 296, ktorý žalobca považoval za adresu žalovanej súd zistil, že ide o adresu sídla banky, nejde o adresu žalovanej.
16. Strany sporu počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. XX, na 6. poschodí, vo vchode F. 11 obytného domu C. X,XX,XX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve v podiele 1255/100000 k celku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. G. H..
17. Súd nárok posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
20. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
21. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
22. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
23. Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov (ďalej BSM) po rozvode. Masu BSM tvorí dvojizbový byt nadobudnutý manželmi počas manželstva, podľa tvrdení žalobcu a s ohľadom na poistnú sumu nehnuteľnosti v hodnote 70.000,- EUR. Túto nehnuteľnosť žalobca požadoval prikázať do svojho výlučného vlastníctva, tvrdiac, že sa pričinil finančne o nadobudnutie nehnuteľností peniazmi na vkladnej knižke (t.j. výlučnými finančnými prostriedkami získanými pred uzatvorením manželstva). Napriek uvedenému tvrdeniu o nadobudnutí nehnuteľnosti z výlučných finančných prostriedok trval na tom, že titulom vyrovnacieho podielu by mal žalovanej poskytnúť sumu 20.000,- EUR, ktorú považoval za primeranú i pre prípadné posúdenie disparity podielu. Súd vzhliadol disparitu v tom, že sa žalovaná nestarala o domácnosť, o deti. Z ceny bytu vo výške 70.000,- EUR pri rovnosti podielov manželov by mal každý z nich nárok na podiel vo výške 35.000,- EUR. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca platil dlhy žalobkyne v sume cca 10.000,- EUR, teda sumu 5.000,- EUR vynaložil zo svojho na úhradu dlhov žalovanej. Súd sumu 5.000,- EUR odpočítal zo sumy 35.000,-
EUR, čo predstavuje sumu 30.000,- EUR, ktorú by v prípade rovnosti podielov mal žalobca žalovanej uhradiť. V tomto prípade súd zohľadnil nerovnakosť, t.j. disparitu podielov manželov na nadobudnutom majetku a to v rozsahu 50.000,- EUR k 20.000,- EUR (t.j. 28,57% vo vzťahu k žalovanej a 71,43% vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa vo väčšej miere pričinil o nadobudnutie a tiež správu nehnuteľnosti).
24. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 20.000,- EUR za vyrovnací podiel a to v mesačných splátkach vo výške 500,- EUR splatných vždy k 15.-temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, a to aj pod stratou výhody splátok.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v spore. Súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa v samotnom charaktere konania o vyporiadanie BSM a tiež v postoji strán sporu, kde žalovaná bola nečinná. Zároveň súd uvádza, že stranám sporu ani žiadne trovy konania nevznikli.
27. Podľa položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, je ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej 66,- EUR, najviac 16.596,50 EUR.
28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom prípade v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej a to za konanie o vyporiadanie BSM, pričom poplatníkmi sú obaja účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, ktoré boli v danom prípade vyporiadané ako predmet sporu, t.j. 2-izbový byt v cene 70.000,- EUR. V zmysle pol. 6 písm. b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia konania o vyporiadanie BSM stanovený vo výške 3% z ceny predmetu konania, čo v danom prípade činí 2.100,- EUR. V danom prípade je z výsledkov konania vo veci samej je zrejmé, že podiely účastníkov na vyporiadaní majetku nie sú rovnaké, avšak súd pokladal za spravodlivé, aby obe sporové strany znášali povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rovnakom rozsahu 50%, t.j. vo výške 1.050,- EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku(výroku I, II. a III.) možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
Proti výroku IV. a V. rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.