Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-5262-2006.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/5262/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného Majetkový Holding, a.s., so sídlom: Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinnému v prvom rade: M. A., nar. X.X.XXXX, bytom: R. XX, XXX XX I. a proti povinnému v druhom rade: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: R. 10, 04X XX I., v konaní o vymoženie 5640,03 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, pod sp. zn. EX 1109/2006, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Náhradu trov súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu pôvodného oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.12.2006 bolo Okresným súdom Košice I dňa 29.12.2006 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX XXXXXX*.
Dňa 13.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora, v ktorom navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), nakoľko pohľadávka, vymoženie ktorej je predmetom tohto exekučného konania zanikla uspokojením mimo exekučného konania.
Súd z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v exekútorskom spise EX 1109/2006 č.l. -167- má za preukázané, že k úplnému splateniu pohľadávky došlo dňa 29.7.2013, kedy bol oprávnenému poukázaný posledný doplatok pohľadávky vo výške 300 EUR a to od ručiteľa povinného v prvom rade a povinného v druhom rade, od ručiteľa Štefana Jurka.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že k zániku pohľadávky došlo jej vyplatením v plnej výške a to čiastočne mimo exekučného konania, čo predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd exekúciu zatavil.
Dňa 13.12.2013 bolo súdu súdnym exekútorom doručené okrem podnetu na zastavenie exekúcie aj vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekútorským spisom za účelom priznania rozdielu trov exekúcie. Súdny exekútor si na trovách exekúcie žiadal priznať sumu 171,14 EUR vrátane DPH, pričom uviedol, že suma 121,48 EUR sú trovy uhradené a suma 49,66 EUR predstavuje trovy k úhrade.
.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP účinného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl. č. 288/1995 Zb.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.5.2008, súd postupoval pri výpočte trov exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.4.2008.
Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v znení do 30.4.2008, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v znení do 30.4.2008, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v znení do 30.4.2008, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. dospel k záveru, že súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní má právo na trovy konania vo výške nasledovne:
1) podľa § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.:
- 20% z vymoženej sumy vyplatenej oprávnenému- z 282,15 EUR po zaokrúhlení 57,00 EUR
Spolu: 57,00 EUR
2) podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.:
- poštovné (18x do vl. rúk 2007 za 1,33 EUR= 23,94 EUR+ 3x doporuč. 2007 za
1,13 EUR = 3,39 EUR + doporuč. 2013 za 3,45 EUR) 30,78 EUR
- cestovné náhrady 4,05 EUR
Spolu: 34,83 EUR
Celkom: 91,83 EUR
DPH 20%: 18,37 EUR
110,20 EUR
Súdny exekútor má právo na náhradu hotových výdavkov - poštovného vo výške len 30,78 EUR s príslušnou DPH, pretože zo spisu vyplýva doručovanie prostredníctvom pošty len v takom rozsahu. Súdnemu exekútorovi ďalej nepatrí právo na náhradu hotových výdavkov - 2x poplatok SCB v sume spolu 1,40 EUR s príslušnou DPH, pretože v exekútorskom spise sa o takto vynaložených nákladoch nenachádza žiadny dôkaz.
Súdnemu exekútorovi nepatrí právo na náhradu za jednotlivé časové úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008 v počte 30 min. za prevzatie návrhu a 30 min. za štúdium spisu, nakoľko v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008. Súd ma za to, že táto činnosť predstavuje administratívne práce, a preto ich náhradu nepriznáva.
Súd vyššie vyčíslenú náhradu trov súdnemu exekútorovi však vôbec nepriznal, pretože kontrolou exekútorského spisu EX 1109/2006 súd zistil, že súdny exekútor si trovy exekúcie vymohol od povinného dňa 18.6.2007. Z tohto dôvodu súdny exekútor nebol oprávnený vôbec žiadať súd, aby tento rozhodoval o jeho trovách pri zastavení exekúcie; takéto rozhodnutie súdu by bolo zbytočné, keďže trovy exekúcie sú de facto vymožené. O tom, že boli trovy konania uplatnené súdnym exekútorom počas výkonu exekúcie svedčí napr. Účtovný denník č.l. -147- v exekútorskom spise EX 1109/2006, alebo aj Správa o stave exekučného konania zo dňa 8.3.2013 č.l. -166-, kde súdny exekútor uvádza, že exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke bola vymožená suma 406,63 EUR a z tejto pôvodnému oprávnenému vyplatená suma 282,15 EUR. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel 406,63 - 282,15 = 124,48 EUR si súdny exekútor ponechal ako trovy exekučného konania.
Súd má na základe zistených skutočnosti za preukázané, že súdny exekútor si počas výkonu exekúcie ponechal časť z vymoženej sumy 406,63 EUR za účelom zabezpečenia trov tohto exekučného konania. V konečnom dôsledku však súdny exekútor vymohol na trovy exekúcie vyššiu sumu, než mu v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. prináleží, t.j. viac ako 110,20 EUR.
V spise sa nenachádza dôkaz o tom, že by presahujúca čiastka vyplatených trov bola poukázaná povinnému späť, a súd má preto za preukázané, že právo súdneho exekútora na náhradu trov bolo uplatnené, pričom finančný rozdiel medzi trovami, na ktoré má súdny exekútor v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. nárok a presahujúcou vymoženou čiastkou má exekútor bezodkladne po finančnom vyúčtovaní exekučného konania vrátiť povinnému.
Súd však ďalej na základe oznámenia oprávneného zo dňa 31.7.2013, že pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní považuje za vymoženú v plnej výške, pristúpil na kontrolu vymáhanej a zaplatenej
istiny spolu s príslušenstvom a to v zmysle poverenia súdu na vykonanie exekúcie 5802 023524*. Súd ma z exekútorského spisu EX 1109/2006 za preukázané, že povinnými bolo zaplatené nasledovné:
406,63 EUR (prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 18.6.2007, z toho následne dňa 6.7.2007 pôvodnému oprávnenému vyplatené 282,15 EUR; zvyšok 124,48 EUR si ponechal súdny exekútor na trovy exekúcie);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 31.5.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 27.6.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 27.7.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 22.8.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 27.9.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 25.10.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 26.11.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 19.12.2012 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 18.1.2013 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 26.2.2013 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 27.3.2013 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 15.4.2013 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 24.5.2013 priamo oprávnenému);
3.500,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 12.6.2013 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 26.7.2013 priamo oprávnenému);
300,00 EUR (zaplatené ručiteľom povinného v prvom rade a povinného v druhom rade dňa 29.7.2013 priamo oprávnenému).
Povinnými bolo zaplatené spolu za pohľadávku v zmysle poverenia súdu na vykonanie exekúcie 5802 023524* 8.406,63 EUR.
V zmysle priebežných platieb po vypočítaní úrokov mali povinní uhradiť v zmysle poverenia súdu na vykonanie exekúcie 5802 023524* sumu spolu 8.198,71 EUR (5.640,03 EUR ako istina + 2.448,48 EUR ako úroky + 110,20 EUR ako trovy exekúcie).
Jednotlivé sumy úrokov podľa prijatých platieb sú v nasledovných výškach:
233,57 EUR k 18.6.2007
1.968,02 EUR k 31.5.2012
27,66 EUR k 27.6.2012
28,84 EUR k 27.7.2012
23,35 EUR k 22.8.2012
30,05 EUR k 27.9.2012
23,37 EUR k 25.10.2012
22,66 EUR k 26.11.2012
14,83 EUR k 19.12.2012
17,45 EUR k 18.1.2013
20,21 EUR k 26.2.2013
13,19 EUR k 27.3.2013
7,44 EUR k 15.4.2013
12,80 EUR k 24.5.2013
5,04 EUR k 12.6.2013.
2.448,48 EUR úroky spolu do 12.6.2013
prijal sumu mal prijať sumu
pôvodný oprávnený pred postúpením pohľadávky 282,15 EUR 282,15 EUR
oprávnený 8.000,00 EUR 7.806,36 EUR
súdny exekútor - trovy 124,48 EUR 110,20 EUR
spolu: 8.406,63 EUR 8.198,71 EUR
Vzhľadom na vyššie uvedený prehľad oprávnených a prijatých platieb by predmetný finančný rozdiel mal byť bezodkladne vrátený povinným, a to v príslušnej výške od súdneho exekútora a v príslušnej výške od oprávneného Majetkový Holding, a.s..
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil a rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v štyroch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.