Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-329-2013.pdf
PDF · 110.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/329/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: TANK, s.r.o., so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO: 36 057 568, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13,. 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, konajúca konateľom JUDr. Mariánom Kurhajecom, advokátom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/526207/2013/4884 zo dňa 07.11.2013, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3650352/2013/An zo dňa 01.08.2013 bolo rozhodnuté podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že sa vyrubuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty TANK, s.r.o., IČO: 35 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH: SK 2020082779, Haličská cesta 3200, 984 03 Lučenec, rozdiel dane v sume 25.830,57 Eur, slovom: dvadsaťpäťtisícosemstotridsať eur a päťdesiatsedem centov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012. Daňový úrad Banská Bystrica nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 24.205,23 Eur, slovom: dvadsaťštyritisícdvestopäť eur a dvadsaťtri centov a vyrubuje vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1.625,34 Eur, slovom: jedentisícšestodvadsaťpäť eur a tridsaťštyri centov.
Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní bol 24.205,23 Eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane bola 1.625,34 Eur, rozdiel dane bol 25.830,57 Eur, rozdiel dane na úhradu bol 1.625,34 Eur.
Vlastná daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 1.625,34 Eur, slovom: jedentisícšesťstodvadsaťpäť eur a tridsaťštyri centov je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Daňového úradu v Banskej Bystrici, č. účtu: XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX vedený v štátnej pokladnici, variabilný symbol XXXXXXXXXX.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: 1100307/1/526207/2013/4884 zo dňa 07.11.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/3650352/2013/An zo dňa 01.08.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 25.830,57 Eur, slovom dvadsaťpäťtisícosemstotridsať eur a päťdesiatsedem centov, t.j. nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 24.205,23 Eur uvedený v daňovom priznaní a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 1.625,34 Eur, slovom jedentisícšestodvadsaťpäť eur a tridsaťštyri centov daňovému subjektu TANK, s.r.o., Haličská cesta 3200, Lučenec, IČO: 36 057 568, DIČ: 2020082779, IČ DPH: SK 2020082779, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Márián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie tovaru) je podmienené splnením zákonných podmienok definovaných v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Základnou podmienkou je, že dodaný tovar musí byť fyzicky odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, pričom ods. 5 citovaného zákona definuje ďalšie podmienky oslobodenia od dane. Až po preukázaní splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok je daňový subjekt oprávnený uplatniť k dodávkam tovaru do iného členského štátu oslobodenie od dane. V danom prípade bolo sporné preukázanie skutočnosti, že tovar, ktorý bol predmetom dodania, konkrétne pohonné hmoty (PHM) fyzicky opustil tuzemsko. V súlade s ustanovením § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. daňový subjekt, ktorý deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, je povinný preukázať, že predmet dodania bol zaslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že tovar fyzicky opustil územie Slovenska, t.j. Slovenskú republiku. Námietka daňového subjektu, že mu ako dodávateľovi nevyplýva povinnosť preverovať, či dodaný tovar bol skutočne vyvezený do iného členského štátu a akým spôsobom bolo dodanie vykonané, je nepodložená. Daňový subjekt tvrdil, že tovar PHM bol natankovaný nielen do nádrže motorových vozidiel, ale aj do prepravných nádrží, pričom z predložených dokladov nie je zrejmé, že akým z uvedených spôsobov boli dodané PHM. Žalobca nevedel preukázať, že predmetný tovar bol vyvezený do iného členského štátu, považoval za postačujúci dôkaz - písomné vyhlásenie odberateľov. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH je žalobca
- daňový subjekt, ako platiteľ, povinný preukázať, či sú splnené podmienky oslobodenia od dane. K predloženým čestným prehláseniam žalovaný uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (rozsudok C-409/04 zo dňa 27.09.2007 Teleos, C-94/05 zo dňa 27.09.2007 - Twoh) predpokladom oslobodenia od dane je, aby tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva Európskej únie. Podľa vyjadrenia Súdneho dvora Európskej únie nie je dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. Čestnými prehláseniami nie je navyše potvrdzované, že tovar bol prepravený do Maďarska, ale je prehlásené iba to, že bol umiestňovaný na prepravu do Maďarska. Súčasne ani v žiadnej z kúpnych zmlúv nie je zmluvne dohodnuté, že tovar bude prepravený do iného členského štátu, ale na uplatnenie oslobodenia od dane má podľa zmlúv postačovať iba skutočnosť, že kupujúci je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Kúpne zmluvy uzatvorené medzi daňovým subjektom ako predávajúcim a deklarovanými maďarskými odberateľmi ako kupujúcimi, preto nie je možné považovať za relevantný dôkaz, že došlo k preprave tovaru do iného členského štátu, lebo ich obsahom je iba dodávka tovaru, spôsob fakturácie a platby. Nešlo o transport ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, napriek tvrdeniu daňového subjektu, že čerpacia stanica sa nachádza vo vzdialenosti iba niekoľko desiatok metrov od Maďarska. Už zo samotného charakteru dodávok PHM priamo do nádrží áut je evidentné, že svojou podstatou sú v tomto prípade PHM tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou do iného členského štátu v nezmenenom stave a množstve, ale sú pohonnou hmotou, potrebnou na priame a postupné použitie. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, vykonaniu ktorých sa daňový subjekt dožadoval (ako napríklad vypočutie svedkov), pretože ani vykonanie ďalších dôkazov nemohlo mať vplyv na charakter takýchto dodávok tovaru. Taktiež ďalšia námietka daňového subjektu, že správca dane nepreveroval smer jazdy vozidiel, je z hľadiska charakteru týchto dodávok bezpredmetná, ani navyše preverovanie jázd vozidiel by nebolo možné zrealizovať i z dôvodu, že v predložených dôkazov
- faktúrach, zmluvách, prehláseniach, sa neuvádzajú konkrétne veľké EČ vozidiel, do ktorých mali byť PHM načerpané, ani miesto určenie, do ktorého mali byť prepravené. Daňový subjekt z predložených dôkazov nepreukázal že PHM boli čerpané do konkrétnych áut, patriacich konkrétnym odberateľom, ktorým vystavil faktúru, a ktorí mu poskytli čestné vyhlásenie. Nepreukázal ani dodanie do konkrétneho miesta na území iného členského štátu. Daňovým subjektom uvádzaný spôsob dodania tovaru PHM na kartu nepreukazuje, že tento tovar bol dodaný dodávateľovi, deklarovanému na vystavenej faktúre a pri takomto spôsobe dodania PHM nemožno konštatovať, že daňový subjekt hodnoverne preukázal, že pri odjazde áut z jeho čerpacej stanice bol dodaný tovar fyzicky prepravený na územie iného členského štátu, teda do Maďarskej republiky, že prešiel ten istý tovar v nezmenenom stave, ktorý bol dodaný
daňovým subjektom, čo nepreukazuje ani predložený znalecký posudok, ani geometrické zameranie. Nebola preukázaná ani dodávka tovaru v prepravných nádržiach, a to ani v objeme, ani v cene, preto je táto otázka čisto hypotetická. Podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., v kúpnej zmluve alebo vo faktúre by malo byť určené miesto určenia. Táto podmienka vyplýva aj z § 43 ods. 5 písm. a) citovaného zákona, v ktorom je uvedené ako nevyhnutné stanovená podmienka v prípade, že dopravu do iného členského štátu vykonáva iná osoba, a že je to potrebné primerane použiť aj pri inom spôsobe prepravy tovaru. Podmienka určenia konkrétneho dodania je nevyhnutne potrebná na preukázanie, že dodaný tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a bol v nezmenenom stave, t.j. v množstve a štruktúre, v akom opustil územie Slovenskej republiky a bol prepravný na územie iného členského štátu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu v súvislosti s nevysporiadaním sa so závermi odborného znalca Ing. K., žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil konkrétny spôsob dodania špecifického tovaru - PHM - ako tovaru určeného na spotrebu motorových vozidiel pri ich pohybe a nie na dodanie tovaru, s ktorým je spojená preprava, čo je podmienkou na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane sa podľa žalovaného vysporiadal s daňovým subjektom predloženými dôkazmi, a to včítane odborného vyjadrenia znalca. Správca dane v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2012 predložené doklady vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a svoje závery v dostatočne požadovanom rozsahu odôvodnil. Výsledky kontroly za iné zdaňovacie obdobie nie sú smerodajné pre hodnotenie dôkazov kontroly za zdaňovacie obdobie február 2012. Navyše v prípade nesprávneho postupu správcu dane, môže byť rozhodnutie správcu dane za iné zdaňovacie obdobie predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania. Na záver žalovaný uviedol, že i napriek uvedeným dôkazom z ustanovenia § 55a až 55g, predovšetkým z ustanovenia § 55d ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že PHM, ktoré dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky zahraničným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte sú považované za špecifický tovar, na ktorý sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, ale sa naň uplatňuje osobitný režim vrátenia dane za podmienok stanovených v ustanoveniach § 55a až 55g zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vystavené doklady z ERP, napriek ich označeniu „neslúži ako daňový doklad“ ako i súhrnné dodacie listy, obsahovali všetky náležitosti faktúry podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, včítane uvedenia dane z pridanej hodnoty. Záver správcu dane, že daňový subjekt bol podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daň uvedenú na týchto dokladoch odviesť, preto považuje Finančné riaditeľstvo SR za záver v súlade s citovaným ustanovením. Daňový subjekt porušil § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a bol povinný podľa § 69 ods. 1 v náväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. priznať a odviesť z dodaného predmetného tovaru daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 25.830,57 Eur.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobcu, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca už v odvolacom konaní spochybnil zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Na to, aby bol tovar, t.j. pohonné hmoty predávané daňovým subjektom oslobodené od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH musí daňový subjekt preukázať, že: a) nadobúdateľ, t.j. kupujúci je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, čo bolo správcovi dane preukázané, b) došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu, pričom v zmysle § 5 písm. c) sa toto dodanie preukazuje:
- kópiou faktúry, čo daňový subjekt preukázal správcovi dane pri daňovej kontrole a
- vyhlásením odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu, čo taktiež bolo správcovi dane preukázané,
- v zmysle písm. d) inými dokladmi. Zákon o DPH neukladá platiteľovi dane povinnosť skúmať, či odberateľ predmetný tovar skutočne vyviezol do iného členského štátu a akým spôsobom bolo toto dodanie vykonané, je však povinný preukázať, že v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH sú splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa ods. 1 až 4. V tomto prípade žalobca ako daňový subjekt preukázal zákonným spôsobom dodanie tovaru do Maďarska, čo má za následok oslobodenie od DPH. Aj usmernenie č. MF/19475/2005-73 uvádza, že podmienka preukázania prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa považuje za splnenú, ak dodávateľ bude mať k dispozícii doklad o tom, že tovar je prepravovaný do iného členského štátu, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. Daňový subjekt túto podmienku v celom rozsahu spĺňa. Správca dane, ako aj žalovaný
nesprávne zistili skutočnosť, že tovar skutočne nebol vyvezený do Maďarska, nakoľko za tým účelom nevykonali žiadne relevantné dôkazy. Žalobca v rámci daňovej kontroly informoval správcu dane, že v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie máj 2012 predložil správcovi dane čestné vyhlásenie odberateľov týkajúce sa aj zdaňovacie obdobia február 2012. Predmetné čestné vyhlásenia má správca dane ako aj žalovaný k dispozícii, avšak v rámci kontroly, ako aj v napadnutých rozhodnutiach sa nijako s týmito dôkazmi nevysporiadal, ani ich nijako nekomentoval. Z doterajších pozorovaní žalobcu vyplýva, že väčšina odberateľov tankovala pohonné hmoty do prepravných nádrží a prepravných nádob, autá prepravujúce pohonné hmoty smerovali do Maďarskej republiky. Vzdialenosť tankovacieho stojana od hranice Maďarskej republiky je asi 60m. Žalobca bol toho názoru, že v prípade, keď maďarský odberateľ natankoval do nádrže, nemohlo dôjsť k spotrebe hmoty, ktorá bola natankovaná na čerpacej stanici žalobcu v Šiatorskej Bukovinke. Nebolo povinnosťou žalobcu skúmať a preukazovať do čoho jednotliví odberatelia tankujú pohonné hmoty. Žalobca ako daňový subjekt je len povinný preukázať, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, a to preukazoval písomnými vyhláseniami odberateľov, ktorí si sami zabezpečili prepravu tovaru. Žalobca ďalej poukazoval na písomné vyhlásenie odberateľov, ktoré potvrdzovali nadobudnutie PHM. Prehlásenia potvrdzovali skutočnosť predpokladanú v § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, a to, že tovar, t.j. PHM bol prepravený do iného členského štátu od tuzemskej firmy TANK, s.r.o., Lučenec, prevádzka Šiatorská Bukovinka so sídlom v Slovenskej republike, a že tovar bol vyvezený do Maďarska. V bode II. každej kúpnej zmluvy je uvedený zoznam dodávaného tovaru, ktorým sú výlučne pohonné hmoty, to znamená, že ak je v písomnom vyhlásení uvedený „tovar“ nemôže ísť o iný druh tovaru, len o pohonné hmoty. V písomnom vyhlásení sa uvádza: „Tovar sme vyviezli“, čo znamená, že to nie je potvrdenie o nadobudnutí tovaru, ako je uvedené v protokole, ale potvrdenie o preprave zabezpečenej odberateľom. Zákon o DPH nešpecifikuje akým spôsobom, v akej forme má byť tovar do iného členského štátu odoslaný alebo prepravený. Vtedy platný účinný zákon o DPH ako dostatočný a plnohodnotný dôkaz považoval písomné vyhlásenie odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu. Na preukázanie prepravy tovaru slúži písomné vyhlásenie o preprave tovaru uvedené v písmene c) § 43 ods. 5. Žalobca ako platiteľ DPH vystavuje na uskutočnené intrakomunitárne dodanie tovaru faktúru bez DPH v zmysle § 72 zákona o DPH, ktorá je dokladom o predaji, a na každej takejto faktúre je uvedená informácia: „Dodanie tovaru je oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH“. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v danom prípade nesprávne posúdil dodanie tovaru do iného členského štátu. V zmysle rozsudku SD z 27.09.2007 č. k. C-4009/04 sa v bode III. výroku uvádza, že vyhlásenie môže byť doplňujúcim dôkazom pre účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalobca ďalej poukazoval na nasledované: „Keďže smernica 2006/11/ ES neobsahuje konkrétne ustanovenia v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť priznané oslobodenie od DPH, prináleží členským štátom v súlade s čl. 131 Smernice 2006/112 stanoviť podmienky, za akých oslobodia od dane dodania v rámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť akémukoľvek podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu“. Je preto na členských štátoch, ako si zákonne upravia podmienky preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nevykonali žiadne dôkazy na preverenie splnenia podmienok na oslobodenie tovaru od DPH (napríklad dopytom na maďarské daňové orgány, napríklad výsluch svedkov a pod.). Žalobca ďalej poukazoval na to, že správca dane vykonal u neho daňovú kontrolu na DPH aj za zdaňovacie obdobie júl 2012 z dôvodu intrakomunitárneho dodania tovaru PHM do Maďarska a v tomto období nezistil žiadne porušenie zákona o DPH.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalobca svojim odberateľom pri načerpaní PHM vystavil doklady, o ktorých tvrdí, že neboli z ERP označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali všetky náležitosti faktúry podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pretože žalobca na týchto dokladoch uviedol daň z pridanej hodnoty, bol povinný túto daň zaplatiť aj podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Skutočnosti, že na nich bolo napísané „neslúži ako daňový doklad“ je preto irelevantná. Podľa § 69 ods. 5 má žalobca povinnosť platiť daň uvedenú na akomkoľvek doklade, nielen na doklade z ERP. Každá osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo na inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov tak bolo zoslúladené s čl. 203 smernice č. 206/112/ ES, podľa ktorého daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca síce tvrdí, že PHM boli čerpané nielen do nádrží motorových vozidiel, ale aj do prepravných nádrží,
avšak predloženými dokladmi nepreukázal takýto spôsob dodania PHM. Žalovaný je toho názoru, že uvedenie dane z dodania tovaru PHM na dokladoch z ERP, vystavených po dodaní tovaru (načerpaní PHM), bolo správne a v súlade so zákonom, pretože dodaním tovaru vznikla žalobcovi podľa § 19 ods.1 citovaného zákona daňová povinnosť. Žalovaný zastáva názor, že PHM ako špecifický tovar, boli čerpané do vozidiel z dôvodu, aby sa uvedené vozidlá mohli používať a pohybom týchto vozidiel na území SR začala ich spotreba, t.j. tento tovar tak, ako bol daňovým subjektom fakturovaný, neopustil Slovenskú republiku. Nešlo teda o transport, ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, napriek tvrdeniu žalobcu, že čerpacia stanica sa nachádza vo vzdialenosti iba niekoľko desiatok metrov od Maďarska. Už zo samotného charakteru PHM je evidentné, že svojou podstatou sú v tomto prípade špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou na konkrétne miesto určenia v inom členskom štáte a v nezmenenom stave a množstve, ale sú pohonnou látkou, potrebnou na priame a postupné použitie. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, vykonania ktorých sa žalobca dožadoval, pretože ani vykonanie ďalších dôkazov nemohlo mať vplyv na charakter takýchto dodávok tovaru. Taktiež ďalšia námietka žalobcu, že nebol preverovaný smer jazdy vozidiel je z hľadiska charakteru týchto dodávok bezpredmetná, navyše preverovanie jázd vozidiel nebolo by možné zrealizovať i z dôvodu, že z predložených dôkazov - faktúr, zmlúv, prehlásení, sa neuvádza konkrétne e.č. vozidiel, do ktorých mali byť PHM načerpané, ani konkrétne miesto určenia, do ktorého mali byť prepravené, čo spôsobuje nedôveryhodnosť predložených vyhlásení. Poukazovanie na kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2012 nie je v danom prípade smerodajné pre hodnotenie dôkazov. Z ustanovenia § 55a až 55g, predovšetkým § 55d ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že PHM, ktoré dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky zahraničným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte sú považované za špecifický tovar, na ktorý sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, ale sa naň uplatňuje osobitný režim vrátenia dane za podmienok stanovených v ustanoveniach § 55a až 55g zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol o nemožnosti aplikácie § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v prípade uvádzaného dodávania PHM na základe jeho žiadosti informovaný oddelením metodiky DPH Finančného riaditeľstva SR.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia zákona, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa ods. 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia zákona, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 55a ods. 5 zákona o DPH, žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a daň uplatnenú pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.
Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou PHM je tovar, ktorý nebol spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu. Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo za účelom priamych použití motorových vozidiel, za účelom uvedenia motorového vozidla do pohybu a v súvislosti s prepravným výkonom.
Bolo povinnosťou žalobcu preukázať prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, miesto určenia prepravy tovaru. Žalobca miesto určenia prepravy tovaru preukázať nevedel a ani nemohol, pretože neboli vedené evidenčné čísla motorových vozidiel, do ktorých boli pohonné hmoty čerpané. Povinnosťou žalobcu v zmysle § 43 ods. 5 prvá veta bolo preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane. V žiadnej kúpnej zmluve a ani v žiadnej faktúre, ktoré boli predložené k výkonu daňovej kontroly, nebolo určené miesto určenia, kde mal byť tovar dodaný. V súvislosti s predloženými čestnými prehláseniami odberateľov krajský súd taktiež poukazuje na rozsudok C - 409/04 zo dňa 27.09.2007 Teleos C - 94/05 zo dňa 27.09.2007, podľa ktorého predpokladom oslobodenia od dane je, aby bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva Európskej únie. Okrem toho, pokiaľ ide o spomínané čestné prehlásenia, z týchto dokladov nie je potvrdené, že tovar bol skutočne prepravený do Maďarska, z prehlásení vyplýva iba to, že bol umiestňovaný na prepravu do Maďarska.
S prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom aj na argumenty v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora je krajský súd toho názoru, že samotné vyhlásenie odberateľov nemôže byť pre posúdenie veci rozhodujúce, pretože v opačnom prípade by to dávalo veľkú možnosť pre zneužitie práva - priznania nadmerného odpočtu DPH. Žalobca ničím nepreukázal, že by pohonné hmoty, ktoré boli čerpané do nádrží automobilov na čerpacej stanici boli skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, či teda došlo k transportu tovaru do iného členského štátu, či tento tovar v konečnom dôsledku nebol po načerpaní využívaný v Slovenskej republike. V danom prípade nebol preverovaný smer jazdy motorových vozidiel a v konečnom dôsledku ani preverovaný byť nemohol.
V tejto súvislosti poukazuje súd aj na novelizované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH účinné od 01.10. 2012, v ktorom sa sprísnili podmienky pre oslobodenie od DPH pokiaľ ide o predkladanie príslušných dokladov.
Žalobca odberateľom pri načerpaní PHM vystavil doklady z ERP označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali aj náležitosti faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH. Žalobca v týchto dokladoch uviedol aj daň z pridanej hodnoty a vzhľadom na túto skutočnosť bola tu aj povinnosť žalobcu v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH túto daň zaplatiť.
Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že tovar bol čerpaný aj do osobitných nádrží, a že žalobca vykonal u neho kontrolu aj za zdaňovacie obdobie júl 2012, a že v tomto období neboli zistené pochybenia, súd
sa týmito vecami v dôvodoch rozhodnutia už nezaoberal, pretože pre posúdenie veci nie sú podstatné a v konečnom dôsledku nič by nezmenili na výroku tohto rozhodnutia.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.