Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sd/73/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa F. Š., bývajúceho v A.D., X. Č.. X/XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, , o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 28.08.2013 č. XXX XXX XXXX X.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 08. júla 2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 17. mája 2013 č. SPOU-OSZ-30.388-13/2013-VZ preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný príspevok za službu, ktorý bol podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Spomínaným potvrdením Ministerstva vnútra SR bolo tiež preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 01. augusta 1962 do 30. septembra 1964 a dobu služobného pomeru od 01. decembra 1964 do 31. decembra 1994, ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 05. decembra 1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti . S poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení a zákona o sociálnom zabezpečení odporca konštatoval, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ktoré vylučujú príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa zákona o sociálnom poistení aj s prihliadnutím na ustanovenie tohto zákona, pretože navrhovateľ nespĺňal podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že bol pracovníkom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré za neho odvádzalo odvody do Sociálnej poisťovne a pracoval nepretržite až do 31.12.2004 v zamestnaní, ktoré bolo zaradené do I. kategórie, odpracované roky v Ministerstve vnútra SR by sa mu mali započítať do starobného dôchodku aj napriek tomu, že toho času poberá výsluhový dôchodok, ktorý nie je súčasťou dôchodkového

zabezpečenia zo Sociálnej poisťovne. V civilnom zamestnaní má odpracovaný potrebný počet rokov, ktorý ho oprávňuje na poberanie starobného dôchodku.

Odporca v písomnom vyjadrení z 11.11.2013 uviedol, že na rozhodovanie nároku na starobný dôchodok je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a získal najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcie, ktoré trvalo v čase od 01. decembra 1964 do 31. decembra 1994. Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa, jeho žiadosť bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 08.07.2010. Zo žiadosti vyplýva, že navrhovateľ v čase od 01.09.1958 do 14.07.1961 študoval na Strednom odbornom učilišti Inžinierskych stavieb, n. p. Košice, v čase od 01.08.1962 do 29.09.1964 vykonával základnú vojenskú službu, v čase od 15.07.1961 do 26.11.1961 bol nezamestnaný, neevidovaný, od 27.11.1961 do 01.08.1962 bol zamestnaný vo VSS, n. p. Košice, od 01.12.1964 do 31.12.1964 bola doba zamestnania zhodnotená pri výsluhovom dôchodku, v čase od 01.01.1995 do 20.10.1996 bol navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný, od 21.10.1996 do 31.12.2002 bol zamestnaný v Správe mestskej zelene Košice.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odboru sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo 17.05.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.01.1995 podľa - 120 o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.08.1962 do 30.09.1964 a doba služby v policajnom zbore od 01.12.1964 do 31.12.1994 oddiel I. kategórie funkcií.

Podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky príspevok za služby patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v , , alebo d/.

Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov (§ 119 ods. 3 citovaného zákona).

Podľa sa príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa až 122 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú tak, ako je to uvedené pod písm. a/ až d/ tohto ustanovenia. nadobudol účinnosť od 01.07.2002.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Navrhovateľ dovŕšil vek 55 rokov dňa 05.12.1998, teda ešte pred účinnosťou . Vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Potom o starobný dôchodok navrhovateľ nepožiadal.

Podľa § 97 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

O dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení).

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov určených do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003, je potrebné v zmysle tohto citovaného ustanovenia rozhodnúť o jeho nároku podľa ako o nároku na starobný dôchodok príslušníka policajného zboru.

Podľa § 261 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

Z citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyplýva, že použitie tohto zákona pre rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa vylučuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31. decembra 2003. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u posledného zamestnávateľa do 31.12.2002 a od 01.01.2003 je nezamestnaný.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporca pri rozhodovaní žiadosti navrhovateľa nepostupoval v rozpore so zákonom, pretože na rozhodnutie o jeho nároku na starobný dôchodok nebol vecne príslušný. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok príslušníka policajného zboru podľa , o ktorý však nepožiadal. Nárok na starobný dôchodok však nezaniká a navrhovateľ má právo o neho požiadať príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súd z týchto dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa potvrdil.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi právo na ich náhradu zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.