Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-492-2013.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/492/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľa: D. G., T.. XX.XX.XXXX, bytom D. X, H., zast. splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Alexandrou Szakálovou, bytom Vŕbová 2, Bratislava, proti odporcovi: D. G., T.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, H., o určenie výživného, na odvolanie obidvoch účastníkov proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 59P 271/2012-47 zo dňa 13.05.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa od 30.11.2012.
Zročné výživné za obdobie od 30.11.2012 do 13.05.2013 v sume XXX,XX € uložil odporcovi platiť v mesačných splátkach po XX € mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa pod stratou výhody splátok od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 5,
§ 65 ods. 3, §75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie a nie je schopný sám sa živiť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že suma XXX € mesačne je v súlade s odôvodnenými potrebami navrhovateľa, pričom prihliadol, že navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Rebeke ktorej prispieva sumou vo výške XXX € mesačne a jeho priemerný mesačný príjem je XXX €. Súd prihliadal pri posudzovaní majetkových pomerov najmä na skutočnosť, že odporca má vo vlastníctve trojizbový byt po svojich rodičoch, v ktorom žije sám. Ak otec nie je schopný nájsť si lepšie platené zamestnanie, aby mohol zabezpečovať svoje vyživovacie povinnosti, má možnosť byt, ktorý má vo vlastníctve buď predať alebo prenajímať, a takto získané finančné prostriedky môže ďalej poukazovať svojím deťom, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na príjmy a výdavky oboch rodičov, považoval súd prvého stupňa za primerané výživné vo výške XXX € a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné povolil súd prvého stupňa splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja účastníci.
Navrhovateľ nesúhlasil s takto stanovenou výškou výživného, zdôraznil, že preukázal výdavky a jeho oprávnené potreby vo výške XXX € mesačne. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou nedostatočne vyporiadal. Súd prvého stupňa nezohľadnil všetky kritériá pri určovaní výšky výživného na strane povinného rodiča. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že odporca preniesol na matku navrhovateľa všetky povinnosti týkajúce sa starostlivosti o neho, zaviazal odporcu na úhradu 1 oprávnených potrieb. Poukázal na to, že počas celej doby bola ťarcha vyživovacej povinnosti na jeho matke. Po vyhlásení rozsudku odporca začal dobrovoľne platiť výživné XXX € mesačne, XXX € výživné + splátka XX €, čo svedčí aj o schopnosti, že je spôsobilý platiť výživné minimálne vo výške XXX € mesačne. Ak majetkové pomery otca umožňujú prispievať na dcéru M., ktorá je mladšia sumou XXX € a navyše vynakladať ďalšie výdavky súvisiace s osobnou starostlivosťou, je odporca spôsobilý platiť na neho ako staršieho vyššou sumou. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou XXX € mesačne od 30.11.2012, pričom zročné výživné bude splácať po XX € mesačne, spolu s bežným výživným.
Odporca tiež nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti, pričom poukázal na zdôvodnenie súdu prvého stupňa, kde túto povinnosť odvodil od skutočnosti, že vlastní trojizbový byt po svojich rodičoch. Nie je pravdou, že by v byte býval sám, v byte má samostatnú izbu dcéra Rebeka, ktorá striedavo býva u neho alebo u svojej matky. Celý svoj pracovný život vykonáva namáhavú prácu v prostredí, ktoré nie je najvhodnejšie pre zdravie človeka, má zlý zdravotný stav, čo je výsledkom tohto prostredia a úrazov, ktoré v práci utrpel. Má za to, že za celoživotnú prácu má právo žiť vo svojom byte. Počas PN bol často odkázaný na osobnú pomoc a starostlivosť dcéry M.. Poukázal na to, že po rozvode s matkou navrhovateľa jej a deťom ponechal byt aj so zariadením, odniesol si len svoje osobné veci. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude určená vyživovacia povinnosť vo výške XX € mesačne, pričom zročné výživné mu bude povolené splácať v XX € mesačných splátkach.
Navrhovateľ na odvolanie odporcu sa vyjadril tak, že zotrval na svojich prednesoch a žiadal vyhovieť svojmu návrhu, rovnako odporca zotrval na svojich prednesoch a žiadal vyhovieť svojmu návrhu.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniam účastníkov nie je možné vyhovieť.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaniach účastníkov neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd udáva, že pri určení vyživovacej povinnosti sa posudzujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd taktiež posudzuje odôvodnené potreby oprávneného. V danom prípade možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca neumožňovali uhrádzať vyššie výživné, pričom súd prvého stupňa správne zohľadnil vyživovaciu povinnosť odporcu na ďalšie dieťa. Taktiež nebolo možné vyhovieť navrhovateľovi z dôvodu nízkeho príjmu odporcu a skutočnosti, že vzhľadom na vek odporcu sa v súčasnosti len ťažko môže uplatniť na pracovnom trhu a získať vyšší zárobok. Nebolo však možné vyhovieť ani odvolaniu odporcu, aby súd určil výživné 80 € mesačne, pretože takáto suma by v žiadnom prípade nezabezpečila potreby dospelého človeka, naviac pripravujúceho sa na budúce povolanie. Kritériom pre plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča sú jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Tieto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, keď za danej situácie nebolo možné určiť výživné vyššou sumou. Súd prvého stupňa zohľadnil aj odôvodnené potreby navrhovateľa a v súlade s tým podľa príjmu odporcu určil vyživovaciu povinnosť.
Odvolací súd konštatuje, že aj keď stanovená suma výživného nezabezpečuje všetky odôvodnené potreby navrhovateľa, nebolo možné určiť výživné vyššou sumou, vzhľadom na možnosti, schopnosti a zistené majetkové pomery odporcu. Odporcovi nemožno upierať jeho právo na dôstojné bývanie a argument týkajúci sa užívania trojizbového bytu v tomto prípade aj odvolací súd vyhodnotil ako právne irelevantný.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p., pretože je správne.
Odvolací súd účastníkom nepriznal trovy odvolacieho konania, pretože tieto nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.