Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-182-2013.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, deti rodičov, a to matky: S.. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. Č.. X, a otca: S.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L., V. Č.. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/29/2008-43 zo dňa 28.05.2008, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca voči synovi Z. E. vo výške 99,58 € mesačne, sa mení tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 170,- € mesačne, s účinnosťou od 01.10.2013. Výživné je otec povinný platiť matke vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2013 do 28.02.2014, vo výške 140,- € zaplatí otec matke v termíne do 30.04.2014.
III. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 01.10.2013, matka žiadala, aby súd vyživovaciu povinnosť otca, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin v roku 2008 vo výške 99,58 €, zvýšil na sumu 300,- € mesačne, pretože podstatne sa zmenili pomery na jej strane, a na strane jej syna, ktorý študuje na N. N. W. Š. I. Ž. od 01.09.2013, s čím súvisia vyššie náklady na starostlivosť o neho. Matka podrobne popísala náklady, ktoré vynakladá na vedenie spoločnej domácnosti a na starostlivosť o syna.
Otec S.. Z. E. sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 08.11.2013, v ktorom uviedol, že o výživnom rozhodoval Okresný súd Martin uznesením č.k. 5P/1/2013-27 zo dňa 07.08.2013, a matka hneď po ukončení tohto konania podala nový návrh na začatie konania. Otec uviedol, že výživné vo výške 150,- €, ktoré matke na syna platí, považuje za dostatočné a so zvýšením výživného nesúhlasil.
Poukázal na to, že matka žije v spoločnej domácnosti s pánom K. L., ktorý sa na nákladoch v spoločnej domácnosti podieľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu, listinami založenými v spise, a spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/29/2008, 23P/126/2012 a 5P/1/2013.
Naposledy súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloletého Z. E. rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/29/2008-43 zo dňa 28.05.2008. Podľa tohto rozsudku bol otec povinný platiť na syna výživné vo výške 99,58 € mesačne, s účinnosťou od 01.09.2007.
V roku 2007 matka bola zamestnaná ako vojačka z povolania vo I. Ú. XXXX, I. S., a bývala so svojim synom v prenajatých priestoroch rodinného domu na ulici K. Č.. X, I. S.. Na základe nájomnej zmluvy mala k dispozícii dvojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, za ktorý mesačne platila 298,74 € mesačne. Priemerný príjem matky za obdobie od 01.07.2007 do 31.12.2007 bol 1.260,- € mesačne v čistom. Maloletý Z. bol v tom čase žiakom štvrtého ročníka U. L. Š. J. W. M..G., I. S.. Navštevoval školský klub, za ktorý sa platil poplatok 1,50 € mesačne. Za stravu v školskej jedálni matka platila sumu 22,- € mesačne, cestovné 15,- € mesačne. Na školu matka platila jednorazový poplatok 25,- € ročne. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 15.05.2008 sa konštatuje, že maloletý je alergik a užíva lieky, za ktoré matka dopláca sumu 1,50 € mesačne.
V roku 2008 otec býval u svojej priateľky, v jej rodinnom dome vo I. L., a s maloletým Z. sa stretával jedenkrát za dva mesiace počas víkendov. Maloletému zakupoval aj veci potrebné na oblečenie, a pri príležitosti sviatkov mu kúpil darček. V roku 2008, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, otec dostával výsluhový dôchodok vo výške 763,- €. Okrem toho za prácu vo I. Ú. XXXX I. J. dostával čistú mzdu približne vo výške 458,- € mesačne, t.j. celkový mesačný príjem otca v tom čase bol 1.221,- €. Otec bol v roku 2008 vlastníkom trojizbového bytu v S. a vlastníkom tohto bytu je aj v súčasnosti. Uviedol, že tento byt v S. potrebuje, pretože ak by sa so svojou partnerkou nepohodol, aby mal kde bývať. Z tohto dôvodu nemôže tento byt predať.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Z týchto dôvodov súd porovnával pomery na strane účastníkov v roku 2008 so súčasnými pomermi.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého Z. E., ako aj na strane jeho otca. V porovnaní s rokom 2008, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, je maloletý skoro o šesť rokov starší, s čím súvisí nárast nákladov na starostlivosť o neho. V porovnaní s rokom 2008 došlo k podstatnému nárastu životných nákladov. Na túto skutočnosť musí súd pri určovaní výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť. Od roku 2008 podstatným spôsobom narástli ceny spotrebných predmetov, ceny služieb, ceny energií a ceny nájomného. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletého Z. došlo aj tým, že od septembra minulého roku chodí na N. N. W. Š. I. Ž., s čím takisto súvisí nárast nákladov. Zo zmluvy o štúdiu zo dňa 10.06.2013 vyplýva, že matka musí mesačne na štúdium syna platiť sumu 35,- €, a to počas desiatich mesiacov školského roka. Zvýšená náklady vznikajú matke aj tým, že uhrádza cestovné z S. do Ž. a späť, a zvýšené sú aj náklady na stravné. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého príjem z výsluhového dôchodku a zo zamestnania predstavoval v roku 2010 celkovo sumu 1.221,- €, a v súčasnosti je príjem otca 1.418,- € mesačne.
Matka S.. G. A. dňa 04.06.2013 doručila súdu návrh, ktorým žiadala o zvýšenie výživného na sumu 300,- €. V minulosti sa rodičia maloletého počas súdneho sporu, ktorý bol vedený na Okresnom súde Martin sp. zn. 5P/1/2013, dohodli na tom, že otec bude matke platiť namiesto určeného výživného vo výške 99,58 € výživné 150,- € mesačne. Toto konanie bolo na základe späťvzatia návrhu uznesením č.k. 5P/1/2013-27 zo dňa 07.08.2013 zastavené. Takto dohodnuté výživné otec matke od roku 2012 aj platí. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zhodného tvrdenia účastníkov na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.03.2014 v tomto spore. Na tomto pojednávaní otec súhlasil so zvýšení výživného na sumu 170,- € mesačne.
Súd vyhodnotil podstatné zmeny na strane maloletého syna, ktorý je o šesť rokov starší, a začal chodiť na strednú školu. V porovnaní s rokom 2008 došlo k podstatnému nárastu celkových životných nákladov, ako aj k podstatnej zmene na strane otca, ktorého príjem sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšil približne o 200,- € mesačne.
Súd vyhodnotil rozsah zmien na strane otca a maloletého syna tak, že výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/29/2008-43 zo dňa 28.05.2008 vo výške 99,58 € zvýšil na sumu 170,- € mesačne. Túto sumu je otec povinný platiť matke s účinnosťou od 01.10.2013, teda od podania návrhu na začatie konania. Návrhom na začatie konania matka žiadala, aby súd zaviazal otca platením zvýšeného výživného s účinnosťou od 01.09.2013.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z tohto dôvodu súd nárok matky na zvýšenie výživného za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013 zamietol. Neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd výživné zvýšil spätne aj za obdobie mesiaca september roku 2013. Súd zaviazal otca, aby matke zaplatil aj dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2013 do 28.02.2014 vo výške 140,- €, a to v lehote do 30.04.2014. Dlh na výživnom predstavuje rozdiel medzi určeným výživným vo výške 170,- € za obdobie piatich mesiacov, a výživným vo výške 150,- €, ktoré otec matke na maloletého syna platil. Súd zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý prevyšoval určené výživné vo výške 170,- € mesačne ( 300,- € mínus 170,- € ).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).