Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/279/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 36 857 033 proti odporcovi L. I., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom B. XXX, o zaplatenie 88,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. novembra 2013, č. k. - 68, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie sumy 88,66 eur spolu s 20% ročným sankčným úrokom od 30.10.2010 do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 02.05.2008 a dodatok k nej z rovnakého dňa, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle a nasl. a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia a , v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľnú podmienku, pričom za takúto sa považuje aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 88,66 eur spolu s 20% ročným sankčným úrokom od 30.10.2010 do zaplatenia s tým, že suma 88,66 eur je nepovolený debet na účte odporcu. Na výzvu súdu, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená navrhovateľ toto neuviedol, s výnimkou sumy 40 eur, o ktorej uviedol, že predstavuje jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý aj skutkovo odôvodnil. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej

pokuty 40 eur, ktorá suma zmluvnej pokuty by mala byť podľa navrhovateľa súčasťou vykazovaného debetného zostatku na osobnom účte odporcu, ani tu nebol návrh navrhovateľa dôvodný. Navrhovateľ podľa súdu nepreukázal splnenie podmienok na vznik svojho nároku na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Podľa dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 02.05.2008 vzniká navrhovateľovi ako banke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške poskytnutého bonusu /40 eur/ v prípade, že odporca bude využívať účet takým spôsobom, že nedôjde k predčasnému zániku zmluvy o bežnom účte. Práve skutočnosť zániku zmluvy o bežnom účte navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ predložil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o bežnom účte, ktoré mal zaslať odporcovi s tým, že doručenkou nedisponuje, ale v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou na 2. pracovný deň odo dňa odoslania. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia takéhoto dojednania všeobecných obchodných podmienok, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by svoje písomné odstúpenie od zmluvy adresované odporcovi dal na prepravu pošte, teda, že ho vôbec poštou zaslal. Nemožne preto uplatniť uvedenú fikciu doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi podľa všeobecných obchodných podmienok a preto je potrebné uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zániku zmluvy o bežnom účte odstúpením navrhovateľa od zmluvy a teda neboli preukázané podmienky vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatneného nároku 48,66 eur /88,66 eur - 40 eur zmluvnej pokuty/ z vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 02.05.2008 navrhovateľom bol skutočne ku dňu 29.10.2010 evidovaný debetný zostatok 88,66 eur. To samo osebe však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé "položky" na účte odporcu, ktorými bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, podľa čoho sú uplatňované/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré sú môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov odvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované. Takto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 88,66 eur. V tomto zmysle nemôže byť potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sankčného úroku 20% ako príslušenstva uplatnenej pohľadávky na istine 88,66 eur. Na základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že odporca na zriadenom účte prečerpal finančné prostriedky do výšky 88,66 Eur. Z dôvodu vykazovania debetného zostatku odstúpil od zmluvy o osobnom účte dňa 20.10.2010 (článok III. A bod 36 VOP). Odporca nemal na základe zmluvy zriadenú službu povolené prečerpanie na osobnom účte. V návrhu na existenciu tejto služby nepoukazoval ani netvrdil, že došlo k prekročeniu povoleného prečerpania. Tvrdil, že na účte odporcu bol evidovaný debetný zostatok, ktorý vznikol na základe uvedenej zmluvy a v súlade s všeobecnými obchodnými podmienkami (článok III. Časť A bod 19,23 VOP). Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa . O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa , v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou účastníkov konania, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( a ) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ). Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za navrhovateľa a vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi účastníkmi. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Preto ak súd zistí, že opis rozhodujúcich skutočností resp. tvrdenie účastníka o skutočnostiach nie je dostatočné a úplné, musí v sporovom konaní vyzvať účastníkov, aby svoje tvrdenia doplnili, čo okresný súd v danej veci aj vykonal výzvou zo dňa 25.01.2013 (v nej uložil navrhovateľovi uviesť, akým spôsobom bola vypočítaná žiadaná istina v sume 88,66 eur, špecifikáciu istiny a čo z toho tvoria úroky, poplatky). Ak tak účastníci nevykonajú, potom zastihne tohto účastníka, ktorý je povinný potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jeho neprospech. V danej veci navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol rozhodné skutočnosti. Ako konštatoval súd prvého stupňa, navrhovateľ neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, podľa čoho sú uplatňované/. Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. Ak si účastník nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to ten procesný následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že navrhovateľ vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam uvedeným v návrhu na začatie konania a v jeho doplnení, dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy v konaní nepreukázal. Taktiež okresný súd správne zamietol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40 eur. Okresný súd tak urobil z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o tom, že došlo k predčasnému zániku zmluvy o bežnom účte z dôvodu nepredloženia dôkazu o zaslaní odstúpenia od zmluvy. Doručenie návrhu vrátane prílohy obsahujúcej odstúpenie v priebehu súdneho konania odporcovi však už možno označiť za dôkaz o tom, že došlo k doručeniu odstúpenia od zmluvy. Tento nárok je však podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodný z iného dôvodu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by konaním odporcu vznikli predpoklady pre odstúpenie od uzavretej zmluvy. Aj v liste zo dňa 20.10.2010 odstúpení od zmluvy, navrhovateľ len všeobecne konštatuje vykazovaný debetný zostatok. V konaní navrhovateľ jednoznačne nepreukázal základ a výšku uplatňovaného nároku, keďže z tvrdenia navrhovateľa nie je zrejmé, na akom základe a z akého právneho dôvodu debetný zostatok vznikol tak, ako správne konštatuje okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Preto nie je možné priznať ani nárok na zmluvnú pokutu, ktorá má akcesorický vzťah k zabezpečovanej pohľadávke. Pokiaľ nebola zistená dôvodnosť uplatnenej pohľadávky, nemožno priznať dôvodnosť ani nároku na zmluvnú pokutu vo výške 40 eur a rovnako tak ani sankčnému úroku (ktorý je svojou povahou taktiež zmluvnou pokutou) vo výške 20% ročne za obdobie od 30.10.2010 do zaplatenia. Nárok na tzv. sankčný úrok by znamenal aj duplicitný postih odporcu.

Ak okresný súd zisťoval skutkový stav z dôkazného tvrdenia navrhovateľa ako aj z jeho dôkaznej iniciatívy v konaní (, ), správne okresný súd uvedené zistenie skutkovej okolnosti vyhodnotil tak ( ), že navrhovateľ v konaní neuniesol bremeno tvrdenia dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy.

Na základe uvedených skutočností, odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil ( ).a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .