Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-302-2014.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Subarea
6Co/302/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1 proti odporcovi: D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Danielou Mončekovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 50,70 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. novembra 2013, č.k. 13C/187/2013-25, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a nahradiť mu trovy konania 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 11,63 Eur na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu : 0630341555/0900, pod VS:1134463, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 07.11.2012, domáhal zaplatenia 50,70 Eur istiny odporcom ako aj trov konania v sume 103,74 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 18.08.2011 cestoval mestskou hromadnou dopravou na linke č. 61 bez cestovného lístka, resp. na výzvu kontrolného orgánu sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, čím navrhovateľovi v zmysle Čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a Čl. 5 Tarify MHD v Bratislave vznikol nárok na náhradu cestovného v sume 0,70 Eur, ako aj úhrady 50,- Eur. Odporca bol bezvýsledne vyzvaný k úhrade žalovanej sumy upomienkou dňa 13.12.2011.Okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro/480/2012-7 zo dňa 19.11.2012, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd v súlade s ust. § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) uznesením č.k. 13C 187/2013-20 zo dňa 24.05.2013 zrušil v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt nie je známy. Preto okresný súd odporcovi v súlade s ust. § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil uznesením č.k. 13C 187/2013-21 zo dňa 24.05.2013 na ďalšie konanie opatrovníka. Okresný súd dňa 04.11.2013 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000,- Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 27.09.2013. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli. Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to najmä hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 18.08.2011, pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie zo dňa 08.12.2011, fotokópie poštového podacieho hárku a zistil nasledujúci skutkový stav veci: Vychádzajúc z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok číslo 1134463 Dopravného podniku Bratislava, a.s., zo dňa 18.08.2011 vyplýva, že odporca dňa 18.08.2011 cestoval na linke MHD č. 61 bez cestovného lístka, čím porušil vyššie uvedené články Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čím vznikol navrhovateľovi nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 Eur a úhradu 50 Eur. Odporca však do dnešného dňa dlžnú sumu 50,70 Eur navrhovateľovi neuhradil. Z toho dôvodu navrhovateľ trval na úhrade dlžnej sumy, ako aj trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia. Zo spisového materiálu mal okresný súd preukázané, že odporca cestovné nezaplatil, cestoval bez cestovného lístka a takto mu vznikla povinnosť zaplatiť okrem cestovného lístka v hodnote 0,70 Eur aj sumu 50,- Eur ako maximálne 100-násobok základného cestovného, v zmysle vyššie cit. ustanovení. Okresný súd mal za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a opodstatnený. V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 50,70 Eur, pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 103,74 Eur [16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. za prevzatie veci a prípravu zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „tarifa“, 2. za pokus o zmier v podobe tzv. predžalobnej výzvy odporcovi na zaplatenie podľa § 14 ods. 1 písm. c/ tarify a napokon 3. za písomný návrh na začatie konania podľa rovnakého ustanovenia pri výške odmeny za úkon 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 tarify), a 3krát paušálnu náhradu v sume 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 tarify) k tomu 20 % DPH (§ 18 ods. 3 tarify)]. Takto advokátom vyčíslené trovy konania v súčte potom dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku (2x 50,50 Eur = 101 Eur vs. 103,74 Eur). Trovy, vyčíslené v takejto výške preto podľa názoru súdu spĺňajú podmienku neprimeranosti voči žalovanej pohľadávke, a preto o trovách konania rozhodol pri aplikácii § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to aj s ohľadom na nízku právnu náročnosť a časovú náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Okresný súd rozhodol o nepriznaní odmeny za úkon právnej služby, označený ako - „pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ z dôvodu, že ide o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti (aktualizácia vopred pripraveného tlačiva o osobné údaje odporcu). Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do „elektronickej predtlače“ písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu.(rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 10Co/283/2010). Ostatnú odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby
- príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd po 16,60 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 9,69 Eur okresný súd krátil na rozsah 20% z dôvodu, že v danej veci ide o drobný spor, pričom navrhovateľom uplatnené trovy konania predstavujú viac ako dvojnásobok samotnej žalovanej pohľadávky. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci zaujímavé. Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, tak zahŕňajú súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,63 Eur.
Rozsudok prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy konania, vo výške odlišnej od trov uplatnených v návrhu na začatie konania. Nespochybnil, že predmetnú vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009, sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde. Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku, predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba, okresný súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval. Podľa jeho názoru, mal o trovách konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, vo výške 16,50 Eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že KS Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu i trov spojených s poskytovaním právnych služieb, ktorému poskytol v konkrétnej veci, splnomocnený advokát. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti, zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 Eur a súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur.
Odporca, ani opatrovníčka odporcu, nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému odvolaniu navrhovateľa vyjadriť.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, je vecne správny a preto je potrebné, ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).
Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor , vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.
V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 87,24 Eur za tri úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 7,63 Eur + DPH vo výške 20%. Trovy predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným okresným súdom, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 11,63 Eur je v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces, vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo náročné. Naviac, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka, ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 28,13 Eur, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporkyni, ako úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko táto si trovy v odvolacom konaní neuplatnila(§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .