Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-9P/170/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom vo veci starostlivosti o maloletého J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. - H. XXX, XXX XX, prechodne bytom C. U. Č.. XXX a N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.

- H. XXX, XXX XX, za účasti Úradu práce, soc. vecí a rodiny Veľký Krtíš ako kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a o určenie vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd maloletého J. P., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na maloletého J. P., nar. XX. XX. XXXX pravidelným mesačným výživným vo výške 80 Eur so splatnosťou výživného vždy do 20-teho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

odôvodnenie:

Matka dieťaťa doručila dňa 04. 12. 2013 súdu návrh, ktorým sa domáhala, aby bol maloletý J. P. do jej osobnej starostlivosti a aby bola určená vyživovacia povinnosť otca na dieťa. V návrhu uviedla, že je momentálne na predĺženej neplatenej materskej dovolenke, keďže sa stará o dve maloleté deti. Prechodne býva na adrese C. U. XXX. S otcom maloletých detí spolu nežijú od októbra 2013, kedy sa od neho odsťahovali. Dôvodom jej odsťahovania bolo to, že otec detí veľa pil, vyhrážal sa im, ubližoval jej fyzicky, o čom svedčí aj lekárska správa a záznam od polície. Otec detí je zamestnaný v SLOVENSKEJ BANSKEJ, s.r.o. v Hodruši, pričom jeho mesačný príjem činí cca 1.300 Eur. Starší syn O. bol rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zverený do jej výchovy a starostlivosti. Finančné prostriedky jej nedovoľujú uplatňovať si práva v mieste trvalého pobytu, preto sa s návrhom obrátila na Okresný súd vo Veľkom Krtíši, v územnej pôsobnosti ktorého v súčasnosti s deťmi žije.

Na pojednávaní dňa 11. 03. 2014 ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú, ani neboli manželia. Žili v spoločnej domácnosti po dobu asi deväť rokov. Okrem maloletého N. má z tohto vzťahu aj staršieho syna O.O. P.B., ktorý dovŕšil sedem rokov svojho veku. O obidve deti sa denne riadne starám. S otcom detí je len v telefonickom kontakte, ktorý je obmedzený len na práva detí. V súčasnosti si uplatnila aj práva aj na právo na úpravu výživného na staršieho syna O., avšak doposiaľ o jej návrhu rozhodnuté nebolo. Otec detí jej sľúbil, že bude platiť na syna O. mesačne 82 Eur. Od ukončenia spolužitia s otcom detí (október 2013), jej otec na syna J. dobrovoľne výživným neprispieva. Vyjadril sa, že sa má živiť sama, keď sa rozhodla od neho odísť. V súčasnosti býva u priateľa S. J. vo C.P. U. Č.. XXX. Priateľ je rozvedený a má vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Je zamestnaný. Zvykne jej vypomáhať aj finančne, v prípadoch, keď ho o to požiada. Okrem vyživovacej povinnosti voči synom J. a O. ona ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Jej mesačný príjem pozostáva z poberania rodinných prídavkov na dve deti, spolu cca 44 Eur. Iný príjem nemá. Je bezmajetná. Má ukončené stredné vzdelanie s maturitou. Otec si na

deti riadne neplní vyživovaciu povinnosť, preto podala na neho trestné oznámenie. Ani otec detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem na synov O. a J.. Otec detí je podielovým spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti v obci H.. Je disponentom s podielom vo výške 1-ice. Od októbra 2013 otec synov nevidel, avšak o ich videnie nemá ani záujem. Deti majú k priateľovi vytvorený dobrý vzťah. Pokiaľ s otcom detí žila v spoločnej domácnosti mala vedomosť o výške jeho príjmu, ktorý v zamestnaní dosahoval. Značnú časť z tohto príjmu zvykol minúť na alkoholické nápoje alebo v hre na automatoch.

Otec dieťaťa sa pojednávaní nezúčastnil. Predvolania na pojednávanie mal vždy riadne vykázané. Dňa 24. 01. 2014 doručil súdu vyjadrenie k návrhu, ktorým vyslovil súhlas s podaným návrhom matky dieťaťa a navrhol súdu, aby zaviazal k povinnosti prispievať na maloletého J. výživným 50 Eur mesačne. Dňa 04. 02. 2014 predložil súdu Potvrdenie o dočasnej neschopnosti N XXXXXX vystavené MUDr. Janou Adamovicovou, všeobecnou lekárkou pre dospelých. Táto lekárka na dotaz súdu zo dňa 07. 02. 2014 (č.l. 29 v spise) súdu oznámila, že otec dieťaťa je síce práceneschopný naďalej, ale pojednávania sa môže zúčastniť. Otec dieťaťa mal predvolanie na pojednávanie vytýčené na 11. 03. 2014 vykázané a to doručenkou zo dňa 21. 02. 2014. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd procesne postupoval podľa veta druhá , podľa ktorého ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa ; ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo právneho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Otec dieťaťa súdu nedoručil návrh na odročenie pojednávania. Doručil súdu len doklad o svojej práceneschopnosti. Keďže na dotaz súdu ošetrujúci lekár otca dieťaťa uviedol, že je účastník spôsobilý dostaviť sa na pojednávanie, súd z tohto vyjadrenia vychádzal a na pojednávaní dňa 11. 03. 2014 konal a rozhodol.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa pripojil k návrhu matky dieťaťa. Nesúhlasil s výškou výživného 50 Eur, pretože je v zárobkových možnostiach otca dieťaťa prispievať na maloletého aj vyšším výživným. Tiež sa domnieva, že by bolo dôvodné upraviť aj styk otca s dieťaťom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom dieťaťa, rodným listom súrodenca dieťaťa, správou Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš na matku dieťaťa z 14. 01. 2014, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Veľký Krtíš z 14. 01. 2014 na matku dieťaťa, potvrdením zamestnávateľa otca dieťaťa z 16. 01. 2014, vyjadrením otca dieťaťa k návrhu na začatie konania z 21. 01. 2014, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti otca dieťaťa č. R. XXXXXX a správou MUDr. Jany Adamovicovej, všeobecnej lekárky pre dospelých, Bratská 17, Banská Štiavnica z 17. 02. 2014.

Podľa ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2 cit. ustanovenia).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (ods. 4 veta prvá cit. ustanovenia zákona).

Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav veci. Predmetom konania bol návrh matky dieťaťa na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a nie sú manželia. Keďže matka dieťaťa podala návrh na začatie súdneho konania, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, mal súd za to, že sa rodičia nevedia dohodnúť o úprave týchto rodičovských práv a povinností, preto o nich rozhodol. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča a určení vyživovacej povinnosti druhého rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti musí na strane jednej vychádzať z odôvodnených potrieb dieťaťa a na strane druhej skúma zárobkové a majetkové pomery rodiča, ktorý bude zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti a tiež jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa sa k návrhu matky vyjadril listom zo dňa 21. 01. 2014 (č.l. 16 v spise). Z intencií jeho vyjadrenia vyplýva ten záver, že medzi rodičmi maloletého J. nie je sporné to komu bude zverený do osobnej starostlivosti, ale sporným bola výška výživného. Matka dieťaťa sa v návrhu na začatie konania domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého J. v sume 100 Eur mesačne. Otec dieťaťa v tomto vyjadrení k návrhu navrhol určiť jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 50 Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec dieťaťa je zárobkové činný. Je zamestnaný v SLOVENSKEJ BANSKEJ, s.r.o. Hodruša

- Hámre. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zo dňa 16. 01. 2014 jeho priemerný mesačný zárobok v období posledných 12. mesiacov činil 1.049,83 Eur. Je pravdou, že časť z tohto zárobku mal vyplatenú prostredníctvom nemocenských dávok od príslušnej pobočky sociálnej poisťovne. Otec dieťaťa súdu predložil Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R. XXXXXX, z ktorého sa potvrdzuje, že od 01. 02. 2014 je práceneschopný. Keďže otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť aj na staršieho syna O., súd prihliadol pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti na mladšieho syna J. túto okolnosť. Aj keď matka dieťaťa na poslednom pojednávaní dňa 11. 03. 2014 v záverečnom návrhu navrhla, aby bol otec na maloletého J. zaviazaný prispievať minimálnym mesačným výživným 50 Eur, súd zohľadňujúc odôvodnené potreby dieťaťa a preukázaný príjem otca dieťaťa určil výživné mesačne v sume 80 Eur so splatnosťou výživného vždy do 20-teho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Keďže obidvaja rodičia dieťaťa sa dohodli na zverení maloletého J. do osobnej starostlivosti matky a dokazovaním bolo zistené, že matka sa o dieťa vie postarať a rovnako sa dohodli na splatnosti bežného výživného v tom-ktorom mesiaci, súd v tejto časti do výroku svojho rozhodnutia preniesol tento konsenz biologických rodičov dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Toto právo neprináleží matke dieťaťa ktorá sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku výslovne vzdala práva odvolania voči súdu, voči všetkým vyhláseným výrokom súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.