Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2422-1999.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Subarea
0Er/2422/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 48 Košice, IČO 30 807 484, proti povinnému: RIVAL spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Vodná 8, 040 01 Košice, IČO 31 671 497, o vymoženie 565,59 EUR a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Južná trieda 93, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.7.1999, bolo Okresným súdom Košice I dňa 9.9.1999 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 21.11.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky oprávneného a zrušenia obchodnej spoločnosti povinného a zároveň vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 50,87 EUR.
Po preskúmaní súdneho spisu a exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, je platobný výmer Sociálnej poisťovne č. 200-35-4101/97-80 zo dňa 24.1.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.1997, č. č. 200-35a-4101/97-80 zo dňa 24.1.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.1997.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 3005/V súd zistil, že povinný bol ku dňu 5.3.2010 vymazaný z obchodného registra bez právneho zástupcu. Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 29CbR/110/2008-30 zo dňa 22.9.2009.
V každom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 EP a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cbr/110/2008 súd zistil, že zrušovaná spoločnosť nemá majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Súd preto rozhodol tak, že spoločnosť zrušil bez likvidácie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. písm. g) EP účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2003, pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
Pri aplikácii ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. účinného do 31.12.2003, možno rozhodnutie o poistnom, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokutách vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Exekučné tituly nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.3.1997. Desaťročná prekluzívna lehota na ich vykonanie uplynula dňa 19.3.2000, kedy právo na vymáhanie nároku zaniklo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Zároveň súd zistil, že povinný zanikol bez právneho nástupcu po tom, čo súd zrušil spoločnosť bez likvidácie z dôvodu nedostatku majetku. Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 EP doplnený novelou účinnou od 1.2.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však
konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Toto ustanovenia podľa názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne vymenované v § 57 ods. 1 EP, teda aj nemajetnosť povinného.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, v znení účinnom od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Na úhradu trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu.
Z pravidla obsiahnutého v § 197 ods. 1 EP existujú dve výnimky, kedy možno pri zastavení exekúcie zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia vznikne súdnemu exekútorovi teda vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. V danom prípade mal súd za to, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Súd má za to, že oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie vymožením pohľadávky pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.7.1999, pričom prekluzívna lehota uplynula až dňa 19.3.2000. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s dostatočným predstihom pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
Súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného ani podľa § 203 ods. 2 EP, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného.
Z vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Súd má za to, že uvedený postup možno aplikovať len na exekučné konania, ktoré sa začali po 1.2.2002. Exekučné konania, ktoré sa začali pred týmto dátumom, sa v zmysle § 235 ods. 2 EP dokončia podľa doterajších predpisov. Ako súd vyššie uviedol, dôvod zastavenia exekúcie - skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bol do § 57 ods. 1 EP doplnený s účinnosťou od 1.2.2002. Rovnako došlo aj k novelizácii § 203 EP.
V zmysle § 235 ods. 2 EP musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. V tomto prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd nemal za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 15.7.1999. Povinný bol z Obchodného registra vymazaný dňa 5.3.2010.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.