Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/187/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

Y. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, deti rodičov, a to matky: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. Č.. X, a otca: R. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X.Ú., M. Č.. X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Mestom Vrútky, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -45 zo dňa 26.02.2010, ktorým bola naposledy ručená vyživovacia povinnosť otca R. I. voči maloletej dcéra Y. I. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa osobitného predpisu, sa mení tak, že toto výživné sa zvyšuje na sumu 50,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.03.2014.

II. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 08.10.2013, matka W. B. žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca R. I. voči maloletej dcéra Y. I., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. zo dňa 26.02.2010, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa osobitného predpisu. Matka uviedla, že maloletá Y. chodí do druhého ročníka základnej školy, s čím súvisia vyššie náklady na školské potreby, rôzne triedne fondy, učebnice, výlety a podobne. Vzhľadom na určené minimálne výživné, nie je schopná tieto náklady hradiť, pretože otec sa dlhodobo finančne, ani osobne nepodieľa na starostlivosti o maloletú dcéru. Matka žiadala, aby súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 70,- € mesačne.

Pobyt otca sa súdu zistiť nepodarilo, a preto mu podľa ustanovil opatrovníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinami založenými v spise, správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu, obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. , a obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. .

Podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -45 zo dňa 26.02.2010 je otec R. I. povinný platiť matke výživné na maloletú Y. I. v minimálnej výške. V čase, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, začiatkom roku 2010, otec sa zdržiaval na neznámom mieste v zahraničí. Jeho príjem nebolo možné preukázať. Súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionálnych možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť.

Matka vypovedala, že v zahraničí otec žije osem rokov. Matka, ani jej dcéra celý tento čas otca nevidela. Matka od štátu dostáva dávku a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 122,56 € a rodinné prídavky na dve deti, a to na maloletú Y. I. a W. P., ktorá má päť rokov. Matka žije v jednoizbovom byte svojho otca spolu s dvoma dcérami Y. R. W.. V byte býva aj matkina sestra s dvomi deťmi. V čase, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bola matka na materskej dovolenke a od štátu dostávala rodičovský príspevok.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v porovnaní s rokom 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, je maloletá Y. o štyri roky staršia, s čím súvisí aj celkový nárast nákladov na starostlivosť o ňu.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, súd prihliadol aj na celkový nárast životných nákladov od roku 2010, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie výživného zamietol ( 70,- € mínus 50,- € ).

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Po vyhlásení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).