Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Tophouse Gemer Stred, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 378 694, zastúpený Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, E., zastúpený splnomocnencom: VIA LEGE, s. r. o., so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, o zaplatenie 40.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 17. marca 2022 č.k. -194, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 40.000 eur s príslušenstvom zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a , , a , , a , , , a a (ďalej aj ako „OZ“), keď z dokazovania bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu, pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa uvedenej zmluvy mal zhotoviteľ pre objednávateľa zhotoviť dielo v požadovanej kvalite, podľa technickej dokumentácie, technických noriem, všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa znaleckého posudku vykonané dielo - 1. etapa zrealizovania diela vykazovala vysoko-nekvalitné práce. Bližšia špecifikácia závažných vád diela bola znalcom špecifikovaná na strane 18 a 19 znaleckého posudku. Bez odstránenia týchto závažných vád nebolo možné pokračovať v stavbe - započať druhú etapu stavby diela. Žalobca uvedené hrubé porušenia stavebno-technických predpisov prejavujúcich sa vo vadách diela neodstránil. Napriek neodstráneniu vád, a tým nemožnosti pokračovať v diele, žalobca si uplatňoval preddavok na druhú etapu diela. Keďže nedošlo k zhotoveniu prvej etapy, žalobca nemá oprávnenie nárokovať si preddavok na druhú etapu. V danom prípade nebola splnená odkladacia podmienka pre fakturáciu a úhradu zálohovej platby na druhú etapu. Žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo dňa 17.07.2020, keď už bolo zrejmé, že dielo nebude včas hotové, nakoľko žalobca posledné práce na dielo vykonal v roku 2019, a to s vadami, ktoré neodstránil, pričom mu bola daná lehota na odstránenie vád diela. Odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo teda platné. Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, tak si žalobca nemohol ani uplatňovať preddavok 40.000,- Eur na druhú etapu výstavby rodinného domu. Neodstránenie vád diela v prvej etape výstavby znemožnilo započať druhú etapu výstavby a tiež platné

odstúpenie od zmluvy spôsobilo to, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a na základe toho súd žalobu zamietol. Navyše je tu závažné podozrenie, že celý tento obchod bol zo strany žalobcu realizovaný v rámci trestnej činnosti žalobcu, ktorá je momentálne šetrená Národnou centrálou osobitných druhov kriminality, odbor finančného vyšetrovania, kde bolo zistené, že poškodenými činnosťou žalobcu sú desiatky osôb, a to tak v pozícii dodávateľov žalobcu, ako stavebnej firmy, ako aj zákazníkov, medzi ktorých zákazníkov patril aj žalovaný. Žalobca nevyplatil desiatky svojich dodávateľov a nezhotovil stavby, vo vzťahu ku ktorým zinkasoval platby od zákazníkov. Existuje viac ako 20 poverení na vykonanie rôznych exekúcií, kde povinným je žalobca. Žalobca okrem toho má daňový nedoplatok vyše 100.000,- Eur, nedoplatky na zdravotnom a sociálnom poistení. Žalobca zároveň má v Obchodnom registri ako spoločníka a konateľa zapísané osoby, ktoré podľa vyjadrenia F. G. z KR PZ Bratislava vôbec neexistujú. Do Obchodného registra boli zapísané iba na základe sfalšovaných verejných listín vrátane notársky osvedčovacích doložiek. Žalobca tak už viac ako 3 mesiace nemá ustanoveného konateľa a viac ako dva roky neukladá účtovné závierky do zb. listín, a teda existuje viacero zákonných dôvodov na jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V písomnom podaní zo dňa 06.09.2021 podrobným spôsobom opísal skutočnosti spochybňujúce hodnovernosť a pravdivosť súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným v priebehu konania. Súčasne namietal skutočnosť, že znalecký posudok predložený žalovaným pre účely tohto konania s ohľadom na povahu uplatneného nároku je nepoužiteľný. Navrhol, aby súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác, ktorému uloží, aby vypracoval znalecký posudok na určenie ceny vykonaných prác na diele do okamihu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v súlade s dohodnutou cenou za dielo, podľa metodiky jednotlivých cien dohodnutých medzi zmluvnými stranami v súlade s rozpočtom vzťahujúcim sa na dielo. Súd nielenže takýto dôkaz nevykonal, ale v odôvodnení rozsudku neexistuje žiadna zmienka o predmetnom procesnom návrhu žalobcu, ani o tom, ako sa súd s týmto návrhom vysporiadal, a prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Jednalo sa pritom o dôkaz, ktorý mal zásadný vplyv na posúdenie dôvodnosti a výšky uplatneného nároku. Keďže súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz, považoval rozhodnutie súdu v tejto časti za nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo v súlade s , žalobcovi patrí odmena za práce vykonané do okamihu odstúpenia od zmluvy, vrátane účelne vynaložených nákladov. Žalobca odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného nerozporoval, a preto sa mal súd zaoberať výškou odmeny žalobcu za vykonané práce. Hodnotu týchto vykonaných prác je potrebné určiť znaleckým dokazovaním, ktoré žalobca navrhol vykonať, avšak súd toto znalecké dokazovanie nevykonal z neznámych dôvodov. Nakoľko žalobcom vykonané stavebné práce v druhej (neukončenej) etape diela nedosahujú sumu rovnajúcu celej druhej časti ceny za dielo (40.000 eur), súd mal vo zvyšnej časti (presahujúcej odmenu za skutočne vykonané práce) žalobu zamietnuť. V súvislosti s nesprávnym zistením skutkového stavu uviedol, že v konaní nebolo sporné to, že žalobca po vykonaní prvej etapy diela začal s vykonávaním druhej etapy diela, pričom stavebné práce ukončil z dôvodu, že žalovaný neuhradil dohodnutú časť ceny za dielo. Akékoľvek námietky žalovaného ohľadom vád diela sú len účelovou obranou z jeho strany, nakoľko vady diela začal namietať až v čase, kedy žalobca vystavil žalovanému faktúru na druhú časť ceny za dielo. Vady diela žalovaný preukazoval súkromným znaleckým posudkom, ktorý bol neprípustný z dôvodov, ktoré žalobca podrobne špecifikoval. Z obsahu znaleckého posudku je úplne evidentná zaujatosť znalca voči žalobcovi. Je zrejmé, že znalec nepostupoval odborne, nezaujato a objektívne, čím sú spochybnené akékoľvek závery vyslovené znalcom v znaleckom posudku. Skutkové zistenia súdu, že žalobca nebol oprávnený nárokovať si na zaplatenie preddavku na druhú etapu diela, keďže nebola zhotovená prvá etapa diela, je v rozpore so skutočnosťou. Žalobca totiž druhú etapu diela začal realizovať, a túto realizoval s odbornou starostlivosťou pri dodržaní všetkých stavebno- technických noriem. Žalovaný dokonca podpisom preberacieho protokolu potvrdil prevzatie prvej etapy

diela bez akýchkoľvek námietok. Poukázal tiež na to, že napriek tomu, že písomne namietal voči predloženému znaleckému posudku, súd sa v odôvodnení rozsudku s predmetnými námietkami nijakým spôsobom nevysporiadal. Poukázal tiež na to, že súd v konaní nepostupoval nezávisle a nestranne, keď sudca vykonal v konaní takú „nadprácu“, ktorá nevyplýva zo žiadneho ustanovenia , pretože sudca v konaní zisťoval skutočnosti, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia s prejednávanou vecou (bod 15. odôvodnenia).

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobca v konaní žaloval žalovaného o zaplatenie 40.000 eur ako zálohovej platby za druhú etapu výstavby rodinného domu titulom zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, pričom tvrdil, že prvá etapa výstavby bola ukončená. Žalovaný od počiatku tvrdil, že nárok na zaplatenie zálohovej platby žalobcovi (ani) titulom zmluvy o dielo nevznikol, lebo nebola ukončená prvá etapa výstavby, a teda nebola splnená zmluvná odkladacia podmienka na zaplatenie žalovanej sumy. Otázka ne/ukončenia prvej etapy výstavby rodinného domu podľa zmluvy o dielo ostala medzi stranami sporná. Žalobca sústavne a nepravdivo tvrdí, že vraj žalovaný podpísal preberací protokol k prvej etape výstavby, ktorým vraj potvrdil prevzatie dokončenej prvej etapy bez výhrad. Uvedené však nie je pravdou a nebolo to v konaní preukázané žiadnym spôsobom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom žalovaný to, čo sa nestalo, dokazovať nevie a nemusí. Fakt, že na diele boli vady, a teda nebola ukončená prvá etapa výstavby bez vád, a teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, bol v konaní preukázaný žalovaným predloženým znaleckým posudkom. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery predloženého znaleckého posudku, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, lebo ďalšie dokazovanie a konanie vo veci by nebolo hospodárne, keďže už na základe vyššie uvedeného bolo jednoznačne preukázané, že žalobu treba zamietnuť, pretože je nedôvodná. Nebolo potrebné pristúpiť k hodnoteniu platnosti odstúpenia a jeho následkov, ani k posudzovaniu platnosti zmluvy, či jej ustanovení, lebo aj keby zmluva platná a účinná bola, nárok na zaplatenie žalovanej zálohovej platby titulom tejto zmluvy nevznikol, a bez platnej zmluvy už vôbec vzniknúť nemohol. K ďalšej argumentácii, akoby žalobca zabudol, čo žaluje (že žaluje zaplatenie zálohovej platby titulom zmluvy), a navyše si argumentačne právne zásadne odporuje. Žalobca nezmenil svoj žalobný petit, a ani nepodal novú žalobu, ani nepožiadal o zmenu žalobného petitu (ktorá by navyše nebola prípustná, lebo vykonané dokazovanie by nebolo použiteľné na jeho novú žalobu). Žalobca bez zmeny petitu a bez zmeny žaloby začal požadovať vyhotovenie súdnoznaleckého posudku na určenie hodnoty žalobcom vykonaných prác, ale s použitím zmluvne dojednaných cien. Ak pritom žalobca uznáva platnosť odstúpenia žalovaným od zmluvy o dielo podľa , má si byť vedomý právnych následkov odstúpenia v zmysle , a teda aj zániku tejto zmluvy ex tunc, od začiatku ( ). Preto po odstúpení od zmluvy strácajú platnosť, a teda nie sú právne relevantné ani zmluvou dojednané ceny, či jednotkové ceny. Ak by mal súd ustanoviť znalca (ako to žiadal žalobca), tak by to muselo byť potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale žalobca nežaloval o zaplatenie určitej sumy titulom nároku podľa (ktorým argumentuje v odvolaní), ale žaloval 40.000 eur ako zálohovú platbu podľa zmluvy o dielo. Súd teda nemal dôvod, ba ani právnu možnosť, ustanoviť znalca na určenie hodnoty zhotoveného diela podľa zmluvných cien z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Aj v prípade zmenenej žaloby (ku ktorej zmene nedošlo), žalobcovi patrí len to, resp. náhrada za to, čo žalovaný od neho dostal ( ), a to vo vyjadrení reálnej hodnoty, a nie v určení podľa cien dojednaných odstúpením zaniknutou zmluvou. Navyše je potrebné prihliadnuť aj na to, že je dôvodná obava, že konanie žalobcu voči žalovanému sa uskutočňuje v rámci trestného činu podvodu a iných, ako je aktuálne vyšetrovaný, pričom súdy majú zamedzovať trestnej činnosti. Poukázal aj na zadlženosť žalobcu a neplnenie si jeho platobných povinností, a teda dôvodný predpoklad, že neuhradí ani trovy tohto súdneho konania, a tak žalovaný spotrebiteľ ostane aj týmto poškodený.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie 40.000 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému bol proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 SR. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

10. Pri naplnení uvedeného odvolacieho dôvodu je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( ).

11. Odvolateľ nesprávny procesný postup súdu videl v tom, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz – ustanovenie znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác, ktorému by uložil vypracovať znalecký posudok na určenie ceny vykonaných prác na diele do okamihu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v súlade s dohodnutou cenou za dielo podľa metodiky jednotkových cien dohodnutých medzi zmluvnými stranami v súlad s rozpočtom vzťahujúcim sa na dielo.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu možno dať za pravdu odvolateľovi, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje, prečo súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Odôvodnenie postupu súdu však vyplýva z ďalších v konaní vykonaných dôkazov, ako aj postupu súdu podľa vyplývajúceho zo zápisnice z pojednávania dňa 17.3.2022. Správnosťou postupu súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením (ktoré v napadnutom rozsudku chýbalo) sa bude odvolací súd zaoberať nižšie, pretože uvedené súvisí i s ďalšími odvolateľom uplatnenými odvolacími dôvodmi.

13. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až 210 .

14. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie odôvodnenia rozsudku.

16. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému domáhal zaplatenia sumu 40.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi stranami bola dňa 10.4.2019 uzavretá Zmluva o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo spočívajúce vo výstavbe nízkoenergetického rodinného domu na kľúč. V zmysle čl. III bod 2 Zmluvy sa strany dohodli, že cena za dielo je stanovená celkovou sumou 81.566 eur s DPH a podľa bodu 3 predmetného článku Zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť cenu za dielo v nasledovných splátkach: - prvú časť ceny vo výške 22.000 eur s DPH v čase pred začatím realizácie diela, - druhú časť vo výške 40.000 eur s DPH v čase po zrealizovaní prvej etapy diela a pred začatím druhej etapy diela a – tretiu časť vo výške 19.566 eur s DPH v čase po zrealizovaní druhej etapy diela a pred začatím tretej etapy diela. Po uhradení prvej časti ceny diela začal žalobca s realizovaním prvej etapy diela, ktorú podľa jeho tvrdenia ukončil a odovzdal žalovanému a dňa 5.12.2019 vystavil faktúru č. 190800176, splatnú dňa 12.12.2019 na sumu 40.000 eur s DPH, ktorú žalovaný neuhradil, pričom nezaplatením žalovanej sumy v lehote splatnosti sa žalovaný podľa žalobcu dostal do omeškania.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo zo dňa 10.4.2019, že žalovaný uhradil žalobcovi prvú časť ceny vo výške 22.000 eur s DPH, a že listom zo dňa 17.7.2020 žalovaný od zmluvy platne odstúpil.

18. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( ).

19. Podľa , až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

20. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 40.000 eur s prísl. z dôvodu neuhradenia druhej časti ceny diela na základe vystavenej faktúry po zrealizovaní prvej etapy diela a pred začatím druhej etapy diela v zmysle čl. III bod 3 zmluvy. Teda žalobný nárok žalobca vyvodzoval z uzatvorenej zmluvy.

21. Následne z písomných podaní žalobcu vyplynulo, že tento nerozporuje odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného podľa , poukázal však na to, že v prípade odstúpenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu vykonaných prác v súlade s dohodnutou cenou za dielo podľa metodiky jednotkových cien dohodnutých medzi zmluvnými stranami v súlade s rozpočtom vzťahujúcim sa na dielo. Navrhol ustanoviť znalca, ktorému by bolo uložené vypracovať znalecký posudok na určenie ceny vykonaných prác v súlade s dohodnutou cenou za dielo podľa metodiky jednotkových cien dohodnutých medzi zmluvnými stranami v súlade s rozpočtom vzťahujúcim sa na dielo, pričom v ďalšom odkázal na žalobu a vyjadrenie k odporu.

22. Žaloba je tvorená nielen žalobným návrhom, ale aj skutkovými okolnosťami, od ktorých sa žalobný návrh odvíja. V zmysle , zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V tomto prípade zmeny žaloby žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Nedochádza však k zmene žalobného petitu. V literatúre sa možno stretnúť aj s názorom, že ide o zmenu v právnej kvalifikácii v dôsledku zmeny skutkového stavu (v praxi známe ako zmena právneho dôvodu), aj keď v konečnom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. O zmenu v skutkovom stave však nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní.

23. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy, pričom nárok na jej zaplatenie odôvodňoval ustanovením čl. III bodu 3 zmluvy. Pokiaľ v podaní zo dňa 6.9.2021 poukazoval na ustanovenie upravujúceho postup v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany objednávateľa a navrhol ustanoviť znalca, ktorému by bolo uložené vypracovať znalecký posudok na určenie ceny vykonaných prác v súlade s dohodnutou cenou za dielo podľa metodiky jednotkových cien dohodnutých medzi zmluvnými stranami v súlade s rozpočtom vzťahujúcim sa na dielo, išlo len o jeho reakciu na znalecký posudok predložený v spore žalovaným a návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, čo vyplýva tak z obsahu, ako aj označenia tohto podania (Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, Vyjadrenie k znaleckému posudku a Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania). Bolo potrebné prihliadnuť na to, že predmetný úkon urobil advokát žalobcu, ktorý by v prípade, že by sa malo jednať o zmenu žaloby podľa 140 ods. 2 , toto podanie tak i označil, a najmä by z obsahu podania bolo zrejmé, že žalovanej sumy 40.000 eur sa žalobca domáha nie na základe citovaného článku zmluvy, ale na základe aplikácie ustanovenia , a z tohto dôvodu žiada pripustiť zmenu žaloby. Skutočnosť, že uvedené podanie nebolo možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na zmeny žaloby, podčiarkuje i to, že žalobca poukázal v plnom rozsahu na žalobu a vyjadrenie k odporu, v ktorých odvodzuje svoj nárok od ustanovení zmluvy.

24. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne vychádzal z podanej žaloby a skutkového odôvodnenia vymedzeného v žalobe a dospel k správnemu záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že žalovaný od uzavretej zmluvy odstúpil a zmluva sa od počiatku zrušila, a teda nemožno žalobcovi priznať plnenia na základe zrušenej zmluvy. Súd nemohol uplatnený nárok žalobcu z úradnej moci posúdiť i podľa ustanovenia , nakoľko by nešlo len o právne posúdenie uplatneného nároku, ktoré náleží len súdu, ale o posúdenie nároku so zohľadnením nových skutkových okolností, a to odstúpenia žalovaného od zmluvy, teda s prihliadnutím na vyššie uvedené o novú žalobu - zmenu žaloby, ktorá musí byť žalobcom uplatnená v zmysle (dispozičné právo má výlučne žalobca), pričom až v prípade jej uplatnenia náleží súdu povinnosť o tomto dispozičnom návrhu rozhodnúť podľa . Ako odvolací súd uviedol vyššie, takýto návrh na zmenu žaloby zo strany žalobcu podaný nebol.

25. V kontexte uvedeného možno vyhodnotiť ako správny postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vzhľadom na to, že výsledky takéhoto dokazovania by pre posúdenie žalobného nároku – zaplatenie žalovanej sumy na základe uzavretej zmluvy, neboli použiteľné a vykonanie dokazovania by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania.

26. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a v spore úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, postupom podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).