Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-155-2013.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. R., U.. X.X.XXXX, R. L., R. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka Y. R., U.. XX.X.XXXX, R. L., R. XX, zast. JUDr. Andrea Tkáčová, advokátka so sídlom v Košiciach, Magurská 3 a otec H. R., U.. XX.X.XXXX, R. U., G. A. XX/X v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2013 žiadal, aby znížil výživné na mal. K. R. počnúc dňom 1.11.2013 do budúcna zo sumy 100 € na 40 € mesačne.
Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 3.2.2014. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 18.2.2014 znížiť výživné na mal. K. neodporúča.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/22/2011, ktorým bolo zvýšené výživné pre mal. K. zo sumy 60 € na 100 € mesačne od 1.4.2012 do budúcna. Rozsudok Okresného súdu Košice I bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7CoP/364/2012 zo dňa 28.5.2013.
Rozsudok Okresného súdu Košice I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nadobudli právoplatnosť dňa 21.6.2013.
Otec v čase poslednej úpravy žil u priateľky, za užívanie bytu jej platil 50 € mesačne. Vyživovacie povinnosti sa mu nezmenili. Posledné 4 roky bol nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,30 € mesačne. Okrem toho mal životné poistky mesačne vo výške 50 € a ďalšie výdavky vo výške 16,90 €. Bol jediným dedičom majetku po matke K. R., ktorá zanechala majetok v hodnote 17.218,71 €. Rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2012.
Matka v čase poslednej úpravy bývala s mal. dcérou, plnoletou dcérou a jej dvoma mal. deťmi v 2 izbovom byte. Nájomné platili vo výške 177 € mesačne, otec dieťaťa 66 € mesačne. Dospelá dcéra prispievala na nájomné 89 € mesačne, stravovala sa samostatne. Vyživovacie povinnosti sa nezmenili.
Mal. K. bola zdravotne postihnutá, opatrovala ju 24 hodín denne, poberá opatrovateľský príspevok vo výške 251 € a rodinné prídavky v sume 22 € mesačne. Iný príjem nemala. Po matke zdedila 1/18-inu a 1/36-inu nehnuteľnosti v kat. území Veselé. Mal. K. bola v čase poslednej úpravy žiačkou 7. triedy ZŠ, stravovala sa v školskej jedálni, poplatok bol vo výške 22 €, družina 2 € mesačne. Za školské pomôcky platila mesačne 40 €, lieky 12 € mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil, z príležitosti sviatkov ju neobdarúval.
Z výpovede otca súd zistil, že je vedený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 14.6.2011, evidencia trvá. Z dôvodu zmeny trvalého pobytu je od 20.1.2014 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v U.. Svoje povinnosti voči úradu práce ako uchádzač o zamestnanie si plní. Poberá dávky vo výške 62,50 € mesačne. Z pripojenej notárskej zápisnice pod č. N 155/2014 vyplynulo, že bolo zriadené vecné bremeno. Býva u syna a priateľky H. V. s tým, že toto bolo zriadené bezplatne a na dobu neurčitú. Služby spojené s užívaním domu členovia domácnosti ako je spotreba vody, plynu, elektriny, hradia rovnakým dielom t.j. po 1/3-ine.
Od poslednej úpravy sa zmenilo u otca to, že nevládze platiť výživné v uvedenej výške. Je pravdou, že dcéra je postihnutá, ale nemá z čoho platiť, nevie si nájsť zamestnanie. Matka sa o dcéru stará. Ďalej uviedol, že dedičstvo, ktoré získal už nemá, pretože musel splatiť dlžoby.
Od júla 2013 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne. Na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXXX/XXXX Okresného súdu v D. nadobudol majetok v celkovej výške 15.000 €. Na predmetnú skutočnosť súd prihliadal, avšak absolútne neprihliadal na nevyhnutné výdaje, ktoré musel z nadobudnutého dedičstva vynaložiť a to pôžička vo výške 9.000 €, ktorá bola použitá na bežné náklady, ktoré mal na zabezpečenie primeranej životnej úrovne počas obdobia nezamestnanosti. Ďalším výdavkom bol príspevok na renováciu pomníka neb. K. R. vo výške 2.500 €, po ktorej bolo dedičstvo nadobudnuté. Nakoľko nebohá zanechala dedičstvo, bolo absolútne morálne, aby pozostalí pripravili dôstojne pohreb, hrob po zosnulej matke. Dňa 24.6.2013 uhradil dlžné výživné a to celkom vo výške 600 € k rukám matky a od júla 2013 platí výživné vo výške 100 € mesačne. Otec zdôraznil, že toho času už nedisponuje žiadnymi prostriedkami z dedičstva a žije len u svojej priateľky, ktorej prispieva na chod domácnosti celou čiastkou dávkou v hmotnej núdzi a táto mu toho času vypomáha tak, že hradí výživné, čo je neúnosné. Toho času je na hranici chudoby, vzhľadom na svoj vek je v podstate nezamestnateľný. Poukázal na to, že súd by mal prihliadať na fakt, že byt, ktorý spolu s manželkou užívali a na ktorý počas celej doby užívania prispieval bol súdom určený do výlučného nájmu pre matku mal. dieťaťa. Jej životná úroveň a terajšia situácia je neporovnateľná s jeho životnou situáciou. Výdavky otca enormne prevyšujú jeho príjmy a to spôsobuje ďalšie zadlžovanie, pričom jediný zdroj pomoci je jeho priateľka, ktorá financuje jeho potreby, aby mohol normálne fungovať. Príjmy má teda 62,50 € mesačne a výdavky nasledovné: výživné 100 € mesačne, užívanie bytu, strava, ošatenie, hygienické potreby asi 350 €. Z uvedeného dôvodu preto požiadal o zníženie výživného. Otec ďalej uviedol, že jeho partnerka je už 9 rokov na dôchodku, poberá dôchodok vo výške 474 €. Otec uviedol, že pokiaľ aj mal nejaké zamestnanie, vykonával prácu od skladníka, murára, pracoval na vysokozdvižnom vozíku, pri páse. Ukončenú má len základnú školu, nemá vyštudovaný žiadny konkrétny odbor, preto robil všetko, čo sa dalo. V súčasnosti má problém sa zamestnať aj ako pomocná sila a to z dôvodu zdravotných problémov. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že boli znižované stavy, ale aj z dôvodu jeho nedisciplinovanosti, pričom však tento dôvod nikdy nebol uvedený ako dôvod, pre ktorý došlo k rozviazaniu pracovného pomeru.
Z výpovede matky súd zistil, že maloletá K. je ťažko zdravotne postihnutá -Downov syndróm, poberá štátne dávky v sume 23,10 €. Spolu s dcérou bývajú v 2 izbovom byte, náklady spojené s užívaním bytu činia 272,50 €, internet 30 €. V byte s nimi býva aj dcéra B. R. spolu s dvomi mal. deťmi, ktorá sa tak isto podieľa na úhrade nákladov spojených s bývaním rôznymi čiastkami.
V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o maloletú, uviedla, že táto trpí alopeciou diffusa, čo jej spôsobilo vypadanie vlasov, preto musela zabezpečiť parochňu. Vzhľadom na jej ťažké zdravotné postihnutie, keďže prichádza do obdobia puberty, niektoré zdravotné problémy sa komplikujú a z toho dôvodu trpí aj chorobami, ktoré predtým nemala. Pravidelne musí užívať lieky, nie všetky lieky sú hradené sociálnou poisťovňou. Za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2014 za lieky zaplatila 133,47 €.
Mal. K. má 16 rokov, navštevuje špeciálnu školu. Výdavky začiatkom školského roka sa týkali zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, musela kúpiť temperové farby, zošity, perá, ceruzky, štetce, za čo zaplatila 100 €, toaletné potreby 5 € mesačne, rodičovský príspevok 14 €, MHD, keďže doprevádza dcéru do školy 20 €, telefón 18 € mesačne, ošatenie 20 €. Finančne jej vypomáha sestra, ktorej potom musí peniaze vrátiť, odpad ročne 66 €, pričom platí za seba a za dcéru, Nájom platí vo výške 90 €, inkaso za ňu a dcéru 26,50 €.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec poberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi od 1.6.2011 v sume 62,50 €. Od 14.6.2011 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, evidencia naďalej trvá.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že matka poberá nasledovné dávky a príspevky: prídavok na dieťa od 1.2.2004 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 23,52 €, peňažný príspevok na opatrovanie od 1.1.2009 do trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 270,32 €. Toho času nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola evidovaná v období od 6.2.2004 do 17.8.2004. Dňa 18.8.2004 bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená na vlastnú žiadosť.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti so zabezpečením lekárskej starostlivosti a liekov pre mal. K..
Otec predložil listinné doklady ohľadne potvrdenia evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o znížení dávky a príspevky na sumu 62,50 € mesačne od 1.6.2013, osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD/XXXX/XXXX, N. zo dňa 23.3.2012, doklad o renovácii pomníka v sume 2.500 €, zaplatenie dlžného výživného 600 €, vrátenie pôžičky 6.500 €, vrátenie pôžičky 2.500 €, fotografie ohľadne pomníka matky K. R..
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet ich vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Dôvodom podania návrhu na zníženie výživného otcom bola skutočnosť, že z dedičstva, ktoré nadobudol vo výške 15.000 € už nemá žiadne finančné prostriedky, nakoľko musel zaplatiť dlžoby, dlžné výživné 600 €, vrátiť pôžičku vo výške 6.500 € a 2.500 €, zaplatil renováciu pomníka vo výške 2.500 €. Z uvedeného dôvodu teda už žiadnymi prostriedkami z dedičstva nedisponuje a žije len u svojej priateľky, ktorá mu prispieva na jeho potreby. Poberá v súčasnosti iba dávku v hmotnej núdzi a situácia je teda neúnosná. Poukázal na to, že je v podstate na hranici chudoby a vzhľadom na svoj vek je nezamestnateľný. Uvedené skutočnosti na svoju obranu však otec uviedol už aj v odvolaní, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 22P/22/2011. Tak isto poukazoval na to, že býva u svojej priateľky, neplatí žiaden poplatok za bývanie, poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá však už následne bola znížená, poistky, ktoré mal platí jeho priateľka. Poukázal na to, že stal sa dedičom majetku po neb. matke, ale však požičiaval si peniaze na živobytie, čo však musí vrátiť z dedičstva. Zo zvyšku dedičstva chcel pomôcť staršej dcére s dlhmi. V ďalšom súd poukazuje na to, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 7CoP/364/2012 bol zo dňa 28.5.2013, v ktorom sa vysporiadal so všetkými námietkami otca, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Následne otec návrhom zo dňa 5.11.2013 požiadal o zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane a opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré už uviedol v priebehu konania vo veci zvýšenia výživného pod sp. zn. 22P/22/2011. Súd je teda toho názoru, že k zmene pomerov na strane otca výrazným spôsobom nedošlo, mal. K. R. je žiačkou druhého stupňa základnej školy. V konaní bolo preukázané, že jej zdravotný stav od poslednej úpravy sa zhoršil z dôvodu komplikácií v súvislosti s Downovým syndrómom. Matka musí i naďalej celodenne sa o ňu starať a zabezpečovať jej starostlivosť. Otec sa na starostlivosti o mal. dcéru nijakým spôsobom nepodieľa, platí výživné vo výške 100 € mesačne. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 € mesačne pre mal. K. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý iné vyživovacie povinnosti nemá a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súd poznamená, že výživné vo výške 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,33 € a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutých potrieb maloletej, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie
tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd poukazuje aj na to, že tento je dlhodobo nezamestnaný, vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, avšak z pripojeného spisu 22P/22/2011 bolo zistené, že otec pokiaľ bol zamestnaný v pracovnom pomere, tento bol ukončený z dôvodu jeho nedisciplinovanosti, nedodržiavania pracovných povinností, prípadne sám ukončil pracovný pomer. Prečo nemožno k zmene pomerov v dôsledku opísaného chovania sa otca prihliadať a jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby k tejto nepriaznivej zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach nedošlo. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Aj keď otec poukazoval na to, že ho živí jeho priateľka a jej syn, takéto konanie otca sa javí súdu ako účelové v dôsledku preukázania jeho výdavkov s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu stanovenom Okresným súdom Košice I sp. zn. 22P/22/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 € mesačne je primerané a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.