Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1T/66/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

obžalovaného:

G.. O. O., nar. XX.XX.XXXX v W. W., trvale bytom P. XXX, okr. W., invalidný dôchodca,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

1/ ako konateľ spoločnosti B., s.r.o., L. na podklade fiktívnych faktúr č. XXXXXX na sumu XXX XXX.- Sk z toho XX XXX.- Sk T., č. XXXXXX na sumu XXX XXX.- Sk z toho XX XXX.- Sk T., od údajného dodávateľa stavebných prác spoločnosti Y., s.r.o. X., dňa XX.XX.XXXX na T. úrade vo X. neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie T. za IV. štvrťrok roku XXXX v sume XXX XXX.- Sk (X XXX,XX eurá),

2/ ako konateľ spoločnosti B., s.r.o. L. dňa XX.XX.XXXX podal na T. úrad vo X. daňové priznanie z príjmov právnických osôb v ktorom následkom fiktívnej faktúry č. XXXXXX na sumu XXX XXX.- Sk, z toho XX XXX.- Sk T., od údajného dodávateľa stavebných prác spoločnosti Y., s.r.o. X. znížil daňový základ za rok XXXX a došlo tak k skráteniu daňovej povinnosti o XX XXX.- Sk (XXXX,XX eurá), 3/ hoci XX.XX.XXXX v L., okr. X. osobne prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní X (jedného) roka, ktorý mu bol uložený právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom E. súdu v A., sp. zn. XT/XX/XX zo XX.XX.XXXX v spojení s právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu v A., sp.zn. 3T XX/XX z XX.XX.XXXX v určenom termíne XX.X.XXXX, bezdôvodne do výkonu trestu v Ústave na výkon väzby v F. nenastúpil a preto bol do výkonu trestu dodaný až XX.XX.XXXX príslušníkmi policajného zboru Obvodného oddelenie PZ v L., XT/XX/XXXX

- 2 -

t e d a

v skutku 1/ rozsudku

neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie danie z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, v skutku 2/ rozsudku v malom rozsahu skrátil daň, v skutku 3/ rozsudku maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

v skutku 1/ rozsudku

prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., v skutku 2/ rozsudku prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák., v skutku 3/ rozsudku

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

rozhodol:

v skutku 1/ - 2/ rozsudku

Podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1, § 42 ods. 1Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a raďu je do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu F., sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250a ods.1, 3 Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní XX (štrnásť) mesiacov XT/XX/XXXX

- 3 -

so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

v skutku 3/ rozsudku

Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest mu uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava G., sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. účinného do XX.X.XXXX.

v skutku 4/ rozsudku

Podľa súd o s l o b o d z u j e obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry vo X. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. Pv XX/XX-X, ktorá mu kládla za vinu, že ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným B. L. na Daňovom úrade vo X. v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX postupne predložil prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti za I. až IV. štvrťrok XXXX s tým, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX postupne z jednotlivých mesačných miezd zamestnanca tejto spoločnosti zrazil z jednotlivých mesačných miezd zamestnanca tejto spoločnosti preddavky na daň v celkovej sume XX XXX.- Sk (XXX,XX eurá) no tieto Daňovému úradu vo X. v lehotách splatnosti neodviedol, ale použil ich na nezistený účel,

teda

mal v malom rozsahu zadržať a neodviesť určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

čím mal spáchať

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 T r. zák.

lebo skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Dňa XX.XX.XXXX podal obžalobu Okresný prokurátor vo X. na obžalovaného G.. O. O. v skutku 1. obžaloby pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX a pre trestný čin skrátenie dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX a v skutku 2. obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Následne prokurátor okresnej prokuratúry vo Svidníku podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd obžalobu na obžalovaného G. O. O. pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona. XT/XX/XXXX

- 4 -

Predmetné trestné veci obžalovaného boli postupom súdu podľa spojené na spoločné konanie, pričom trestné veci boli následne vedené pod sp.zn. X T XX/XX.

K skutku 1,2/ rozsudku, ( )

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie a to výsluchom obžalovaného a výsluchom svedkov G.. U. X., Q. M., G.. D. E., U. L. a T. M., ďalej čítaním svedeckých výpovedí G.. U. U., G.. Y. T., G.. P. F., Q. Q., Bc. S. P., G.. U. A., Y. W., U. F., G.. O. C., ďalej čítaním listinných dôkazov a to zápisnice a rekognicii osoby a fotodokumentácie, listín predložených Daňovým úradom X., listín predložených G.. O. O., správy obce O., správy spoločnosti MPR I., s.r.o. W. o udelení licencie na softvér účtovníctva pre G.. X. č. U. XXXXXX, pričom bol zistený skutkový stav odlišný od skutkového stavu prezentovaného v obžalobe. Obžalovaný poprel spáchanie skutkov mu kladených za vinu tak ako boli popísané v obžalobe. V žiadnom prípade nejde o fiktívne faktúry. Pri dojednaní zmlúv a prác nebol, to všetko zabezpečoval ich ekonóm G.. U. X., pričom dôkaz o tom, že práce boli vykonané predstavuje aj vyhotovený videozáznam.Následne výpoveď opravil tak, že nevie ako sa vlastne tá spoločnosť dostala k nim a vykonávala tam práce, teda kto spoločnosť na túto prácu objednal.Predmetné faktúryod spoločnosti Y. X. dostal na podpis od G.. U. X., vrátane príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. Tieto schválil a podpísal ako konateľ spoločnosti B. a vlastne dal pokyn na ich vyplatenie. Finančnými prostriedkami spoločnosti však disponoval G.. U. X., taktiež so všetkými obchodnými partnermi, čo sa týka financií komunikoval on a podľa účtovníctva finančné prostriedky na základe predmetných účtovných dokladov boli aj skutočne vyplatené. On zodpovedal za technickú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu a konečné vykonanie prác, teda za technickú zodpovedal on, za ekonomickú G.. X.. Raz za týždeň zabezpečoval kontrolu vykonaných prác, aj napriek tomu, však nikdy neprišiel do kontaktu s pánom W., nikdy v živote ho ani nestretol, ktorý mal pri prácach na stavbe byť reprezentantom spoločnosti Y. X., ktorý aj dohliadal na prácu na stavbe, čo potvrdzuje aj negatívna rekognícia s obžalovaným, keďže nedokázal opoznať osobu p. W. na fotografii. Priznal, že o žiadne stavebné povolenie nežiadali, ani neohlásili žiadnu stavebnú úpravu, rekonštrukciu, či akúkoľvek stavbu stavebnému úradu, čiže obci O., čo potvrdila samotná obec. Nebol vedený ani žiadny stavebný denník, či protokol o vykonaných prác, ktoré by niekto prevzal.Priznal, že na stavebných prácach sa okrem spoločnosti Y. X. podieľali aj G.. D. E. a T. M.. G.. E. napríklad zabezpečoval výkopové práce, tieto mohli predstavovať 20 % z celkových prác vo finančnom objeme XXX XXX, - Sk, ďalej firma L., ktorú reprezentoval pán T. M., zabezpečovala zase keson, čo predstavuje technológiu na zabezpečenie vykopanej jamy, vykonala objem prác a to 20 až 30 % vo finančnom vyjadrení XXX XXX, Sk, no najväčšiu časť prác vykonala firma Y.. Ďalej doplnil, opäť o nové skutočnosti, pre vysvetlenie, že už spomínaný keson realizovala firma pána M., čo znamenalo, že v určitej časti haly bolo potrebné odstrániť betónovú platňu a v tomto priestore vykopať jamu a opäť ju zabetónovať. Spomínané betónové pätky nevykonával M., ale realizoval to, XT/XX/XXXX

- 5 -

tie vrty, nejaký studniar z Q. a na betónovaní tých pätiek, sa podieľal pán E., teda jeho firma. Napokon sám priznal, že okrem týchto stavebných prác keson a betónové pätky, už pre osadenie strojného zariadenia, čiže strojnej technológie, neboli potrebné žiadne iné stavebné práce. Pre odstup času napokon ani nevedel uviesť na ktorých prácach sa vlastne mala podieľať spoločnosť Y. X., možno dodávali armatúru. To jeho konečné vyjadrenie samozrejme vôbec nezodpovedá pôvodnému, kde uvádzal, že táto spoločnosť sa mala podieľať minimálne na polovici, ak nie ešte väčšej časti vykonaných prác s poukazom na sumy ktoré mali byť vyplatené za vykonanú prácu.Na video zázname, ktorý bol

predložený v rámci vyšetrovania sú však už nasnímané všetky práce od uvedených firiem. Je pravdou, že firmám pána E. a M. za vykonané práce zaplatené v celom rozsahu nebolo, len zálohovo. Účtovníctvo zabezpečoval G.. X., to znamená, že jemu ako konateľovi predložil na podpis účtovné doklady a na základe nich potom nakladal s finančnými prostriedkami firmy a zabezpečoval účtovníctvo. Finančné prostriedky zabezpečovali hlavní majitelia spoločnosti pán F. a M. na základe ich poverenia na valnom zhromaždení, mal dispozičné právo nakladať z finančnými prostriedkami G.. X., ktorý aj mal zabezpečiť vyplatenie spoločnosti Y. X., odkiaľ boli peniaze, k tomu sa vyjadriť nevedel. Pre odstup času si na to presne nespomínal, napriek tomu uviedol, že sa tá rekonštrukcia robila asi pol roka, pričom v prípravnom konaní uviedol, že maximálne v období mesiacov október, november, ale aj decembri roku 2004. Čo samozrejme vyvracajú výpovede svedkov M. a E., keďže obaja zhodne uviedli, že sa to robilo na jar roku 2005. Práce prebiehali priebežne, práce ktoré mali vykonať spomínané firmy sa navzájom prelínali, najsamprv práce pri výkopových prácach vykonala firma pána E., následne nastúpila firma Y. s betonážou, potom nastúpila firma M. na už spomínaný keson a následne na to opäť firma Y.. Podľa neho faktúry boli vystavené po vykonaní prác, či v tom čase boli aj solventný, k tomu sa mal vyjadriť G.. X.. On nevedel vysvetliť s akých finančných prostriedkov a kto tie peniaze vlastne vyplatil, ale trval na tom, že boli vyplatené. G.. X. mu predložil kompletnú účtovnú dokumentáciu k predmetným prácam, vrátane výdavkových a príjmových dokladov, ktoré svojím podpisom schválil a následne tieto od neho prevzal. Priznal, že daňové priznanie ako jediný konateľ spoločnosti na príslušnom daňovom úrade podával on, ako aj žiadosť o vrátenie DPH, on ich aj podpisoval, pričom sporné faktúry ako aj príjmové a výdavkové pokladničné doklady schvaľoval on a po jeho akceptácii sa následne stali aj súčasťou účtovníctva spoločnosti, kde bol jediným konateľom. Aké strojné zariadenie malo byť teda nainštalované, aké sa pre tento účel mali vykonať stavebné práce je zrejmé s listinných podkladov predložených obžalovaným a samotnej aj projektovej dokumentácie.

Svedok G.. U. X. uviedol, že oslovený bol pôvodne obžalovaným, pričom pre ich spoločnosť mal spracovať projekt v oblasti poľnohospodárstva, ktorý mal byť financovaný z eurofondov, keďže sa to nezrealizovalo, snažil sa ten projekt pre financovať cez banky a leasingové spoločnosti, ktoré boli na trhu. Bol len ekonomickým poradcom, určite nie ekonómom. O objednaní prác od spoločnosti zo Sučian nevedel nič, ani ich neobjednával. Bol presvedčený o tom, že tú firmu zabezpečil obžalovaný, následne to mali byť majitelia spoločnosti z J. F. a M.. Do kontaktu s touto spoločnosťou prvýkrát prišiel, až potom, čo po vykonaní daňovej kontroly pracovníci Daňového úradu vo X. vyradili z účtovníctva spoločnosti B. faktúru od spoločnosti Y. X. už spomínané faktúry, pričom zistil, že tieto sa v účtovníctve tejto spoločnosti zo X. nenachádzajú,

XT/XX/XXXX

- 6 -

rozprával o tom z majiteľom G.. A., avšak osoba, ktorá za túto spoločnosť, resp. ktorá reprezentovala za túto spoločnosť vykonanie prác pán W. už bol mŕtvy. Na hlavnom pojednávaní už výpoveď zmenil, prvýkrát uviedol, že sa s pánom W. stretol osobne, ale len pri stavebných prácach už v obci O., niekedy v lete alebo v jeseni v roku XXXX, robili armatúry na betónové pätky, betónové podlahy, robili omietky v hale a v šatniach, robili niečo aj so stropom, pred tým popieral, akúkoľvek vedomosť o takejto spoločnosti, o osobe W., ako aj po vykonaní rekognície, nevedel spoznať tvár ani jeden z osôb, aj keď tam bola aj fotografia pána W.. Najsamprv uvádzal, že nemá žiadnu vedomosť o sporných faktúrach, tie mali dodať nejakí chlapi so X., čo tam pracovali, avšak keď bolo už jednoznačne ustálené, že na vyhotovenie predmetných faktúr bol použitý účtovnícky software od spoločnosti P. I., spol.s.r.o., W., kde licenciu č. U. XXXXXX na jeho používanie si zakúpil iba práve pán X., čo aj samotná uvedená spoločnosť potvrdila. Preto uviedol, že si spomína, ako niekto od spoločnosti Y. na zdrape papiera priniesol rukou vyplnenú faktúru, preto sám ponúkol, aby na jeho notebooku boli tie faktúry vyhotovené, neskôr opravil, že s takto nekvalitne vyhotovenou faktúrou vlastne prišiel práve W., jemu tie faktúry vyhotovil, odovzdal mu ich a ako sa dostali do účtovníctva spoločnosti obžalovaného to už uviesť nevedel. Nevedel uviesť, kto vlastne tie faktúry preplácal, kto ich uhrádzal, to nevie, ani s akých peňazí, on s financiami nikdy fyzicky nemal nič, nevyhotovoval, ani nepodpisoval, žiadne príjmové ako aj výdajové pokladničné doklady, doposiaľ jemu nebolo za prácu zaplatené. Účtovníctvo spoločnosti B. neviedol, ani nevyhotovoval, žiadne daňové priznania, je pravdou, že s vedením účtovníctva daňovými priznaniami, však radil ich účtovníkovi pánovi F..

Svedok G.. D. E. potvrdil, že robili základné stavebné práce, betónovali tak, aby vytvorili betónový základ pre osadenie technológie, ktorá slúžila na obaľovanie semien do biohumusu. Vzhľadom na to, že tam boli problémy s platbami, tieto práce ukončili a už sa tam nevrátili. Prácu vykonávali v jari roku XXXX, trvala maximálne dva týždne, pričom ju vykonával svojpomocne a vlastným náradím, jednou miešačkou a pomocnou pracovnou silou v počte cca 5 osôb. Mali urobiť 6, či 8 pilotov s priemerom jeden meter do hĺbky 4 metrov. Práce usmerňovali predovšetkým L. a O., pričom stretal sa aj s M.. Práce po ňom dokončoval asi aj pán M.. Aj jemu za prácu zostali dlžní. Jednoznačne prehlásil, že stavebné práce na osadenie tej hlavnej technológie začal ako prvý on, od samého začiatku v tej hale vykonával činnosť len on aj s brigádnikmi. On sa počas prác na stavbe nestretol s menom W., ani s firmou Y. X., taktiež s menom X.. Na hlavnom pojednávaní svedok T. M. uviedol, že v roku XXXX jeho firma L. -. L. vykonávala stavebnú činnosť pre spol. B. L., čo je aj zrejmé z faktúry tejto spoločnosti zo dňa XX.X.XXXX č. XXXXXX a s objednávky od spoločnosti B. zo dňa XX.X.XXXX. Práce boli vykonávané od piatka do nedele, keďže už v pondelok mala byť tá technológia na inštalovaná. Predmetnom týchto prác bola stavebná činnosť, kde podľa projektu vykonali práce, ktoré boli potrebné pre uchytenie technologického zariadenia, ich úlohou boli búračky betónových základov, výkop jám s následnými betónovými výstužami a zabetónovať tieto jamy, ako aj odvoz vzniknutého odpadu. Keď prišli na miesto, tak tam bola betónová podlaha, bola to budova pána L., ich úlohou bolo tu betónovú plochu odstrániť a na tomto mieste vlastne vykopať jamy na betónové pätky a oni aj tie betónové pätky postavili. O vykonanie prác ich bol požiadať najsamprv L., následne prišli už obaja aj O., ich podmienkou bola aspoň záloha, čo XT/XX/XXXX

- 7 -

im aj bola poskytnutá v sume XX XXX, - Sk, no napokon za vykonané práce im nebolo zaplatené v celom rozsahu, nakoľko tieto boli riadne fakturované v sume XXX XXX - Sk. Je pravdou, že bolo zjavné, že pred nimi tam už nejaká firma pôsobila no tá to nedokončila. So spoločnosťou Y. X., či s menom W. a X. sa nikdy nestretol, taktiež ani nevedel potvrdiť, či na prácach sa podieľal aj G.. E..

Svedok Q. M. uviedol, že spolumajiteľmi spoločnosti B. bol on, F., M., a syn pána O., ako aj dcéra pána L.. On mal niekoľkokrát zabezpečiť financovanie projektu, podľa vlastných slov mal preinvestovať cca XXX XXX, - Sk, čo však relevantne súdu nepreukázal. Potvrdil, že hlavnú časť stavebných prác vykonal G.. D. E., ďalšie práce asi dokončila firma pána M.. Poznal osobu pod menom G.. X. ten mal byť predstavený obžalovaným, zabezpečoval vypracovanie finančného rozpočtu pre tento projekt a taktiež mal poznať aj ľudí v W. a strednom Slovensku, ktorí sa tiež venovali tej technológií. Účtovníctvo spoločnosti podľa neho viedol pán F.. Žiadnu spoločnosť Y. X. nepozná, ani meno W.. X. B. nemala žiadny zisk, sama o sebe ani nemohla vykazovať nejaký zisk, lebo sa im ani nepodarilo spustiť výrobu, nemala ani žiadnych zamestnancov, okrem konateľa, obžalovaného.To, čo treba robiť, koľko to bude stáť, aký je rozpočet, čo treba realizovať pre spustenie projektu, to všetko mal v rukách obžalovaný a bolo to v jeho záujme, aby sa o to postaral.

Svedok U. L. uviedol, že celá táto spoločnosť vznikla na návrh pána Q. M., ktorý pochádza z J., ktorý v tom čase spolu so ním podnikal.On sám do tejto spoločností investoval, nakoľko spoločníckou bola jeho dcéra, niečo cca XXX tisíc Sk, pričom práce pôvodne vykonávali svojpomocne prostredníctvom p. E., ktorý na tieto práce najímal brigádnikov, pričom podstatnú časť na tejto podlahovej doske vykonal p. E. a až na záver na dokončenie týchto prác, aby mohli túto technológiu usadiť prišla firma p. M.. Na žiadnu spoločnosť, pri uvedených prácach, ako Y. X., či na osobu pána W. si nespomenul. p. X. pomáhal O. so spracovaním podnikateľského zámeru a s účtovníctvom. Táto spoločnosť po odstúpení od projektu Q. M., nevyvíjala žiadnu podnikateľku činnosť a to hlavne od doby, kedy síce tie stavebné práce boli vykonané, ale nepodarilo sa zabezpečiť finančné prostriedky na celý projekt a teda aj na nákup technológie.Od roku 2006 táto spoločnosť nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, taktiež nemala žiadnych zamestnancov, okrem G.. O. O.. V súčasnosti je to mŕtvy projekt.

Z výpovedí zástupcov správcu dane, teda G.. U. U. vtedajšieho riaditeľa Daňového úradu vo X. a jeho kontrolórov G.. Y. T. a G.. P. F. a Q. Q. v pozícii správkyne dane, ktorína základe poverenia realizovali daňovú kontrolu u daňovníka spoločnosti B. a to za obdobie od vzniku X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, v prípade dane z príjmov právnických osôb a v prípade dani z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka XXXX.V rámci kontroly bolo zistené, že daňový subjekt v rámci podaného daňového priznania na daň z príjmov právnických osôb za rok XXXX neoprávnene zaúčtoval do nákladov faktúru č. XXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa Y., s.r.o., X. za obnovenie poškodenej elektroinštalácie v čiastke XXX XXX,- Sk, a v prípade dani z pridanej hodnoty neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty

XT/XX/XXXX

- 8 -

v celkovej sume XXX XXX, - Sk, na podklade okrem už spomínanej faktúryč. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z toho XX XXX.- Sk T., aj faktúry č. XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX na sumu XXX XXX.- Sk z toho XX XXX.- Sk DPH, pričom v rámci súčinnosti s Daňovým úradom v P. pri miestnom prešetrovaní v spomínanej spoločnosti Y., s.r.o., X. bolo zistené, že táto spoločnosť neeviduje vo svojom účtovníctve predmetné faktúry a podľa vyjadrenia jej konateľa G.. U. A. s touto spoločnosťou ani nikdy neobchodovali, preto pre spoločnosť B. na základe tohto zistenia bola určená dodatočná daňová povinnosť na daň s príjmov právnických osôb v sume XX XXX, - Sk a taktiež aj dodatočný platobný výmer o vyrubení dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX, - Sk. Tieto skutočnosti len potvrdzujú listinné podklady predložené samotným Daňovým úradom, teda protokoly o vykonaní daňových kontrol, zápisnice z prejedávania zistených skutočností a ako samotné rozhodnutia. Taktiež z výpovedí Bc. S. P. je zrejmé, že na uvedené sumy boli vydané rozhodnutia o začatí exekúcie voči uvádzanej spoločnosti, doposiaľ však tieto vymožené neboli.

G.. U. A. spolumajiteľ a jediný konateľ spoločnosti Y., s.r.o., X. jednoznačne vylúčil, aby ich spoločnosť bola v akomkoľvek obchodnom styku zo spoločnosťou B. z L., nikdy o takejto spoločnosti nič ani nepočul. V účtovníctve ich spoločnosti spomínané faktúry neboli účtované, nenachádzali sa tam. Je pravdou, že jedným zo spoločníkov v ich spoločnosti bola aj pani Y. W. manželka W. W., k jeho činnosti sa vyjadriť nevedel, ale potvrdil, že činnosť prezentovanú vo sporných faktúrach a teda stavebnú činnosť, ich spoločnosť ani nemá v predmete činnosti, pričom jediný, ktorý mohol za spoločnosť záväzne niečo podpisovať je on ako jediný konateľ, sporné faktúry zjavne na prvý pohľad neboli vyhotovené ich účtovníckym softvérom a ani opatrené firemnou pečiatkou, ktorú používajú. F. W. W. je nebohý od XX.X.XXXX.

Taktiež manželka nebohého W. W. Y. W. vylúčila, aby sa v čase rozhodnom, čiže v jeseni, či zime roku XXXX mal zdržiavať jej manžel na východe X., lebo by o tom jednoznačne vedela, súčasne vylúčila, aby podpisy na sporných faktúrach boli jeho podpismi.

X. U. F. potvrdil, že na požiadanie G.. O. O. spracovával účtovníctvo okrem iného pre spoločnosť B., výlučne len na základe podkladov, ktoré mu predložil G.. O. O., vecnú správnosť predložených dokladov neskúmal, len či sú správne zúčtované, pričom na presné okolnosti spracovania sporných faktúr ako aj s tým súvisiacich dokladov pre odstup času si presne nevedel spomenúť.

G.. O. C. ako aj O. O. ml. vypovedali v podstate zhodne, že síce boli jedni so spoločníkov v s.r.o., B., avšak na podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti, či na akomkoľvek rozhodovaní sa vôbec nepodieľali, preto sa ani nevedeli vyjadriť k sporným faktúram, či k akejkoľvek činnosti vyvíjanej zo strany tejto spoločnosti resp., jej konateľa , teda obžalovaného.

Pri takto vykonanom dokazovaní považuje súd bez pochybností za dokázané, že prezentované stavebné práce ako aj úpravy spoločnosťou Y., s.r.o., X. vykonané neboli a existujúce faktúry, ktoré boli zaúčtované do účtovníctva spoločnosti XT/XX/XXXX

- 9 -

B., s.r.o., L., boli faktúrami fiktívnymi, preto obžalovaný G.. O. O. ako jediný konateľ tejto spoločnosti, ktorý aj na základe týchto fiktívnych faktúr podával daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb, či žiadosť správcovi dane o vrátenie odpočtu na dani z pridanej hodnoty, konajúc ako trestne zodpovedný subjekt tak jednak

ako konateľ spoločnosti B., s.r.o., L. na podklade fiktívnych faktúr č. XXXXXX na sumu XXX XXX.- Sk z toho XX XXX.- Sk T., č. XXXXXX na sumu XXX XXX.- Sk z toho XX XXX.- Sk T., od údajného dodávateľa stavebných prác spoločnosti Y., s.r.o. X., dňa XX.X.XXXX na Daňovom úrade vo X. neoprávnene uplatnil

nárok na vrátenie DPH za IV. štvrťrok roku XXXX v sume XXX XXX.- Sk ( X XXX,XX eurá ), čím svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu daňového podvodu podľa § podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., a jednak ako konateľ spoločnosti B., s.r.o. L. dňa XX.X.XXXX podal na Daňový úrad vo X. daňové priznanie z príjmov právnických osôb v ktorom následkom fiktívnej faktúry č. XXXXXX na sumu XXX XXX.- Sk z toho XX XXX.- Sk T. od údajného dodávateľa stavebných prác spoločnosti Y., s.r.o., X. znížil daňový základ za rok XXXX a došlo tak k skráteniu daňovej povinnosti o XX XXX.- Sk ( XXXX,XX eurá ), čím svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. X Tr. zák. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. S poukazom na znenie tohto ustanovenia súd teda, kvalifikoval jeho konanie podľa zákona účinného v čase meritórneho rozhodnutia, keďže je to pre obžalovaného, ako páchateľa predmetných skutkov jednoznačne priaznivejšie, vzhľadom na pôvodnú úpravu asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX, ktorá súdu prikazovala použiť toto pravidlo, vždy ak súd odsudzoval páchateľa za dva a viac úmyselných trestných činov a následne zvyšovať hornú hranicu trestnej sadzby z nich najprísnejšieho o jednu tretinu a pri takto upravenej trestnej sadzbe trest ukladať až v hornej polovici trestnej sadzby. Totižto po rekodifikácii Trestných kódexov účinných od X.X.XXXX a hlavne po náleze Ústavného súdu SR, upravujúceho znenie asperačnej zásady podľa Tr. , kde súd túto zásadu je povinným použiť len v prípadoch, keď odsudzuje páchateľa za dva a viac trestných činov, z ktorých aspoň jeden musí byť zločinom a síce taktiež zvyšovať hornú hranicu trestnej sadzby z nich najprísnejšieho o jednu tretinu, avšak pri takto upravenej trestnej sadzbe už súd nemusí trest ukladať až v hornej polovici trestnej sadzby, za súčasného zachovania pôvodnej dolnej hranice trestnej sadzby z nich najprísnejšieho. Preto súd hore prezentované proti právne konanie obžalovaného kvalifikoval v prvom skutku rozsudku nie ako v obžalobe trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX a v druhom skutku rozsudku nie ako trestný čin skrátenie dane a poistného podľa Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX, s poukazom na to, že v danom prípade prichádza do úvahy vo vzťahu k týmto skutkom XT/XX/XXXX

- 10 -

v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu F., sp. zn. XT XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný dňa X.XX.XXXX ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ktorý sa ukladá podľa zásad upravených v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zákona. Spáchaním prečinu daňového podvodu podľa § podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane príjmu z určitých druhov daní a na tom, aby tento príjem nebol podvodným spôsobom znižovaný a v prípade prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. porušil záujem spoločnosti na správnom vymeraní dane. V oboch prípadoch obžalovaný konal úmyselne a to formou priameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zákona, keďže vedel o protiprávnych následkoch svojho konania a chcel tieto následky dosiahnuť.

K skutku 3/ rozsudku, ( Pv XXX/XX ) Bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním svedeckej výpovede P. U. poštovej doručovateľky, čítaním listinných dôkazov trestného rozkazu Okresného súdu v A., sp. zn. XT XX/ XX zo XX.XX.XXXX, uznesenia Okresného súdu v A. 3 T XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody OS A. z X.X.XXXX, fotokópie doručenky o prevzatí tejto výzvy dňa XX.X.XXXX, nariadenia na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa XX.X.XXXX, zápisnice o dodaní do výkonu trestu z XX.X.XXXX, záznamu o prijatí predvedeného odsúdeného do výkonu trestu v ústave na výkon väzby v F., trestného rozkazu Okresného súdu F., sp. zn. 1T XX/ XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný dňa X.XX.XXXX, žiadosť obžalovaného o odklad výkonu trestu mu nariadeného OS F., potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a lekárske správy o vtedajšom zdravotnom stave obžalovaného.

K predmetnému skutku obžalovaný pôvodne v prípravnom konaní uvádzal, že si nebol vedomý toho, aby nejaký trestný rozkaz z Okresného súdu v A. prevzal, pričom o svojom odsúdení sa dozvedel dokonca až z výzvy tohto súdu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, avšak keďže približne v tom istom období mu bola doručená aj výzva na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody z Okresného súdu F. pre iné odsúdenie a vo vzťahu k tejto výzve si podal žiadosť o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov, nevedel, že takúto žiadosť musí adresovať aj na Okresný súd v A.. Na hlavnom pojednávaní preto úprimne oľutoval svoje konanie a priznal, že trestný rozkaz mu doručený bol. Taktiež priznal, že mu bolo doručené aj uznesenie Okresného súdu v A. 3T XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, aby v určenom termíne nastúpil do výkonu trestu a to do XX.X.XXXX, pričom priznal, že si zle prečítal poučenie v uvedenej výzve a spravil chybu.

Svedkyňa P. U. poštová doručovateľka potvrdila, že predmetný trestný rozkaz a výzvu na nastúpenie do výkonu trestu obžalovanému určite doručila v súlade s doručovací poriadkom Slovenskej pošty, čo aj obžalovaný riadne svojím podpisom potvrdil, čo je aj zrejmé z listovej doručovacej karty, ktorú tiež podpísal, ako aj ona.

Hore prezentované skutočnosti súzrejmé z trestného rozkazu Okresného súdu v A., sp. zn. 3T XX/XX zo XX.XX.XXXX, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní XT/XX/XXXX

- 11 -

1 (jedného) roka, v spojení s právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu v A., sp.zn. 3T XX/XX z XX.XX.XXXX a výzvou, aby v určenom termíne XX.X.XXXX nastúpil výkon spomínaného trestu.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo bez pochybností preukázané, že hoci XX.X.XXXX v L., okr. X. osobne prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, ktorý mu bol uložený právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom Okresného súdu v A., sp. zn. 3T XX/XX zo XX.XX.XXXX v spojení s právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu v A., sp.zn. 3T XX/XX z XX.XX.XXXX v určenom termíne XX.X.XXXX, bezdôvodne do výkonu trestu v R. na výkon väzby v F. nenastúpil a preto bol do výkonu trestu dodaný až XX.X.XXXX príslušníkmi policajného zboru E. oddelenie PZ v L., čím svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Spáchaním tohto prečinu obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí orgánov verejnej moci. Aj danom prípade obžalovaný konal úmyselne a to formou priameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zákona, keďže vedel o protiprávnych následkoch svojho konania a chcel tieto následky dosiahnuť.

Vo všetkých troch skutkoch rozsudku vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť za vinu kladených prečinov obžalovanému vyššia než nepatrná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

V prípade 1,2 skutku rozsudku súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného , v jeho prípade je treba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a to predovšetkým s prihliadnutím na zásady pre ukladania súhrnného trestu odňatia slobody upravených v ustanovení , Tr. zákona.

Pri posudzovaní povahy spáchaného trestného činu obžalovaným a to s prihliadnutím na druh a význam porušeného záujmu chráneného , na konanie charakterizujúce objektívnu stránku prečinu a formu zavinenia súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o typovo závažnejšiu trestnú činnosť.

Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného. Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a to, že obžalovaný pred spáchaním týchto prečinov viedol, riadny život. Súd nezistil jednu z priťažujúcich okolností prezentovaných v ustanovení § 37 Tr. zákona.

XT/XX/XXXX

- 12 -

Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný žije v rodinnom dome s manželkou a synom v spoločnej domácnosti v obci P., v súčasnosti je invalidným dôchodcom kardiologickým pacientom, čo je zrejmé aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, keďže obžalovaný je po závažnej srdcovej príhode a v nadväznosti na to aj po niekoľkých operačných zákrokoch. Jeho súčasný zdravotný stav je však stabilizovaný, čo je aj zrejmé zo znaleckého dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní za účelom posúdenia zdravotného stavu obžalovaného, či ten mu umožňuje aktívne sa zúčastňovať dokazovania na hlavnom pojednávaní. Doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní.

Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch dvakrát súdne trestaný.

Trestným rozkazom Okresného súdu F., sp. zn. 1T XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný dňa X.XX.XXXX, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250a ods.1, 3 Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Je zrejmé, že skutky 1,2 rozsudku sú vo vzťahu viacčínného súbehu k skutku pre ktorý mu bol uložený hore uvádzaný trest za súčasného naplnenia podmienok pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, keďže týchto skutkov sa dopustil ( I. štvrťrok roku 2005 ) skôr ako bol vyhlásený hore uvádzaný odsudzujúci rozsudok.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania. Vzhľadom na uvedené má za to, že obžalovaný pre spáchaním skutkov 1,2 rozsudku viedol v podstate riadny život, v súčasnosti je kardio pacientom s následkami uznaného invalidného dôchodcu, od spáchania uvedených skutkov uplynul už dlhší čas, preto je v danom prípade na mieste ukladať trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, avšak ako už bolo uvádzané trest odňatia slobody spojený výkonom trestu, keďže súd musí trest ukladať podľa zásad pre ukladanie trestu podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, teda novo uložený trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Čo sa týka výmery trestu, súd uložil trest pri dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby a to v rozsahu 1 (jedného) roka, pri maximálnom rozsahu až 5 ( piatich ) rokov a teda trest v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, čím má za to, že dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Nakoľko obžalovaný nebol pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo vzťahu k skutku 3 rozsudku súd poukazuje na to, že aj tohto skutku sa obžalovaný dopustil, skôr ako bol rozsudkom Okresného súdu W. G., sp. zn. 1T XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, uznaný vinným pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. X písm. a/ Tr. zák. a pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. účinného do XT/XX/XXXX

- 13 -

XX.X.XXXX, a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov so skúšobnou dobou 3 (tri) roky s probačným dohľadom, teda aj v tomto prípade sú splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody podľa 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Avšak s prihliadnutím k tomu, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a v danom prípade je možné proti právne konanie obžalovaného hodnotiť ako menej závažné súd má zato, že pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa už postačí trest mu uložený v pôvodnom rozhodnutí a teda podľa § 44 Tr. zák. súd upustil a od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest mu uložený rozsudkom Okresného súdu W. III, sp. zn. 1T XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX.

K skutku 4/ rozsudku, ( Pv XX/XX-X ) Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním svedeckých výpovedí svedkov G.. P. F. a Y. Q., taktiež čítaním listinných dôkazov výzvou na predloženie hlásenia, úradného záznamu o začatí daňovej kontroly v B., s.r.o. L., protokol o určení dane, výzva na vyjadrenie sa k protokolu, úradný záznam o prerokovaní protokolu, platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Vaj z X.X.XXXX, odpoveď sociálnej poisťovne, potvrdenie o dočasnej PN. Obžalovaný G.. O. O. potvrdil, že účtovníctvo bolo riadne vedené, prehľady o zrazených a odvedených preddavkov na daň z vyplatených príjmom so závislej činnosti tak, ako je to uvedené v skutku obžaloby, tieto príslušným orgánom riadne v stanovených lehotách predkladal. Jednoznačne však prehlásil, že v tom čase táto spoločnosť B., s.r.o., L. nebola solventná, nevykazovala, žiadnu podnikateľskú činnosť, nemala dostatok finančných prostriedkov ani od spoločníkov, nakoľko hlavní spoločníci firmu nechali plávať, ako sa hovorí na vode a ani sám v uvedenom období nedostával žiadnu výplatu. V obžalobe uvádzané finančné prostriedky v sume XX XXX.- Sk, boli vykázané len fiktívne, jediným zamestnanom spoločnosti bol on sám, pričom mu v tom období nebola vyplatená žiadna mzda, či výplata, to všetko robil on sám, teda tie výkazy o zrazených a odvedených preddavkoch, lebo sám do tejto spoločnosti vložil nemalé vlastné prostriedky a stále veril, že sa to rozbehne a že to bude fungovať.

O obžalovaným uvádzaných skutočnostiach o činnosti spoločnosti v rámci podnikateľskej činnosti predsa vypovedali aj Q. M. a U. L., ktorí potvrdili, že potom, čo sa nepodarilo zabezpečiť finančne celý ten projekt, teda projekt tohto strojného zariadenia na obaľovanie semien, tým pádom nebola spustená výroba, teda nebola vykonávaná ani žiadna podnikateľská činnosť, nikoho nezamestnávali, okrem jedného zamestnanca, ktorým bol jej konateľ teda G.. O. O., ten však, žiadny príjem podľa ich vedomostí za vykonanú prácu nepoberal.

Obžalobný návrh bol podaný pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa (účinného do 30.9.2012), avšak podľa názoru súdu malo byť konanie obžalovaného kvalifikované podľa (zákona č. 246 /

XT/XX/XXXX

- 14 -

2012 Z.z. účinného od 1. októbra 2012), s prihliadnutím na § 2 ods. 1 Tr. zákona, keďže podľa aktuálnej právnej úpravy v čase vyhlásenia rozsudku je povinnosťou štátu obžalovanému preukázať nie len, že povinné platby, ktoré mal podľa zákona vybrať, skutočne zrazil a úmyselne neodviedol, teda zadržal, ale musí mu byť nepochybne preukázané, že tak konal v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, čo je jednoznačne na prospech páchateľa predmetného trestného činu.

Obdobím rozhodným pre posúdenie protiprávneho konania obžalovaného bolo obdobie od 28. februára 2006 do XX.X.XXXX, pričom z uvádzaných výpovedí je zrejmé, že už od jari roka 2005, kedy sa nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky na uvádzaný projekt prakticky nevykazoval, žiadnu podnikateľskú činnosť a súčasne z tohto dôvodu ani nebolo vedené žiadne účtovníctvo.

Súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo vykonané žiadne znalecké dokazovanie v súvislosti s posúdením solventnosti spoločnosti B., s.r.o., L., teda či mala, alebo nemala dostatok finančných prostriedkov na odvádzanie zrazených preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti.

Súd však chce poukázať na rozhodujúce skutočnosti, na ktoré by bolo nevyhnutné sa zamerať v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré však bez návrhu strán konania nemohol sám z vlastnej iniciatívy vykonať a to konkrétne vykonať znalecké dokazovania z odboru ekonómie, teda či uvedená spoločnosť mala, alebo nemala dostatok finančných prostriedkov na odvádzanie zrazených preddavkoch na daň z príjmu zo závislej činnosti a či vôbec nejakú mzdu vyplácala.

Tu súd poukazuje na ustálenú súdnu prax. Predpokladom trestnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia (§ 277) je skutočnosť, že povinný subjekt (teda v danom prípade zamestnávateľ) mal dostatok peňažných prostriedkov na výplatu hrubých miezd (teda miest vrátane odvodov). Ak by, ale mal zamestnávateľ len toľko prostriedkov, ktoré by boli postačovali akurát na výplatu čistých miezd zamestnancom a nezostali by mu prostriedky na odvedenia daní, prípadne odvodov, nešlo by o tento trestný čin. K trestnému činu neodvedenia dane a poistného je potrebné uviesť, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, len tzv. čisté mzdy, nemôže sa dopus- tiť predmetného trestného činu, nakoľko z tzv. čistých miezd nič „nezráža" (základná skutková podsta- ta trestného činu neodvedenia dane a poistného pritomvyžaduje, aby páchateľ povinné platby „zrazil a neodviedol"). Trestného činu neodvedenia dane a poistného sa preto môže zamestnávateľ dopustiť (tak ako to zdôrazňuje aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR - Rč XX/XXXX resp. NS ČR č. 4 63 / 2000) len vtedy, ak príslušné čiastky zráža zamestnancom z tzv. hrubých miezd a tieto neodvedie oprávne- ným subjektom a ponechá si ich na iný účel.

Ako je zrejmé, bolo by nevyhnutné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie, či zamestnávateľ mal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie hrubej mzdy, z ktorej

- 15 -

následne zrazil preddavky na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti za zamestnancov a tieto úmyselne neodviedol do štátneho rozpočtu, ale ich použil na iný účel, ak áno na aký iný účel, lebo opäť opierajúc sa o ustálenú judikatúru nie je možné brať na trestnú zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý tieto zrazené prostriedky použije napr. úhradu platieb za základné energie, elektrina, plyn, bez ktorý by nebolo možné ďalej pokračovať vo výrobe, či by ich použil na platbu daní, miestnych poplatkov. Určite by bolo nevyhnutné v rámci dokazovania jednak preukazovať úmysel zamestnávateľa úmyselne neodviesť zrazené sumy preddavkov na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti za zamestnancov a čo je najdôležitejšie na čo sa vôbec v predmetnej veci neprihliadalo v dokazovaní v prípravnom konaní, či tak konal zamestnávateľ z úmyslom sebe alebo inému zadovážiť prospech, tak ako to predpokladá súčasné znenie predmetnej skutkovej podstaty.

Ak by súd tak konal, a bolo by vykonané znalecké dokazovanie z jeho vlastnej iniciatívy, bolo by možné potom namietať, že svojou iniciatívou v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaná podporuje obžalobný návrh, čo by bolo v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania, zásady rovnosti strán z podstaty ktorej vyplýva vlastne aj zásada kontradiktórnosti.

Tieto skutočnosti rozhodné pre posúdenie viny obžalovaného z hľadiska subjektívnej stránky a teda úmyslu ponechať si zrazené sumy v úmysle si zadovážiť prospech, v rámci vyprodukovaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní neboli preukázané a bez ich jednoznačného ustálenia, nie možné obžalovaného uznať vinným, z tohto dôvodu v konaní obžalovaného ako konateľa spoločnosti a teda zamestnávateľa, absentuje jeden z obligatórnych znakov predmetnej skutkovej podstaty trestného činu, a to subjektívna stránka a teda úmysel. Podľa je trestný čin protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tohto dôvodu, je možné konštatovať, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa (účinného do 30.9. 2012) nie je trestným činom. Opierajúc sa o jednu zo základných zásad trestného konania, o zásadu prezumpcie neviny a teda, že odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného a v prípade, ak vina obžalovanému nie je preukázaná, musí byť oslobodený z pod obžaloby, súd postupujúc podľa obžalovaného s pod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry vo Svidníku oslobodil. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.