Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobcu: K. K., J.. XX.X.XXXX, G. E. XX, G., zastúpeného: S.. I. A., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, G. proti žalovanej: F.. Z. H., J.. XX.X.XXXX, G. I.. Š. XX, N. o ochranu osobnosti a o vzájomnej žalobe žalovanej, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.7.2019, č. k. -207, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v objekte bytového domu na E. XX I. G. na ich adresy uvedené na liste vlastníctva č. XXXX pre okres G. F., obec mestská časť X., H.. Ú.. X., formou doporučenej zásielky list s textom: „Vážení vlastníci bytov a nebytových priestorov, v priebehu mesiaca apríl 2011 som vlastníkom bytov vložila do poštovej schránky písomnosť s dátumom zo dňa 18.04.2011 týkajúcu sa problematiky vtedy aktuálnej rekonštrukcie bytového domu na E. XX, I. G. a o postupoch súvisiacich s financovaním tejto rekonštrukcie. Touto cestou sa ospravedlňujem za výrok, ktorým som v tejto písomnosti uviedla, že K. K. zavádza a klame, že nebudeme na rekonštrukciu doplácať. F.. Z. H.“ (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Vzájomnú žalobu žalovanej v celom rozsahu zamietol (výrok III.) a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil , , (ďalej len „“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal morálnej satisfakcie je z časti dôvodný. Dospel k záveru, že písomným výrokom uvedeným v lístku, ktorý žalovaná v priebehu mesiaca apríl 2011 vhodila do schránok v bytovom dome na E. XX, ktorým v tejto písomnosti uviedla, že „K. K. zavádza a klame, že nebudeme na rekonštrukciu doplácať“, žalovaná zasiahla do práva žalobcu na ochranu osobnosti, a to predovšetkým do jeho dobrého mena a občianskej cti, keď predmetným listom bolo konanie žalobcu v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti ako zástupcu vlastníkov bytov v objekte bytového domu podľa , za klamlivé, resp. zavádzajúce. Uzavrel, že sa zo strany žalovanej jednalo o nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala. Mal za to, že významom slova „klamať“ (obdobne „zavádzať“) žalovaná označila žalobcu za človeka vedome hovoriaceho nepravdu, vyvolávajúceho nesprávnu predstavu, pričom v konaní z ničoho takéto vedomé konanie žalobcu nevplynulo. Uviedol, že zástupca vlastníkov musí počítať s tým, že sa dostane aj do konfrontačných situácií s vlastníkmi, to však neznamená, že musí akceptovať aj bezdôvodné označenie

za klamára. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi spôsobom, že ospravedlnenie osloví všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na E.E. XX, tak, ako malo potenciál osloviť vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu aj oznámenie, ktoré v apríli 2011 vhodila žalovaná do ich schránok. Vo vzťahu k požadovanému ospravedlneniu za výrok, že žalobca sfalšoval zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 26.06.2008, súd prvej inštancie v tejto časti žalobe nevyhovel, nakoľko podľa jeho názoru takto naformulovaný výrok nebol obsahom listu žalovanej a z dikcie uvedenej v lístku „...zápisnica zo schôdze z 26.06.2008 je sfalšovaná...“ nie je možné v celkovom kontexte vyjadrenia vyvodiť, že falšovať zápisnicu mal priamo žalovaný. K žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal mieru, akou bola jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti znížená, nepreukázal, že sa o obsahu lístka dozvedela širšia verejnosť v mestskej časti a neboli tiež preukázané žiadne skutočnosti, na ktorých by sa odrazil ich nepriaznivý účinok v rodinnom alebo pracovnom živote žalobcu. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobca je roky stále zástupcom vlastníkov v bytovom dome na E. W.. XX v G., pričom za predpokladu, že by obyvatelia bytového domu mali čo len najmenšie pochybnosti o jeho čestnosti, slušnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti, nepochybne by tomu tak nebolo. Súd prvej inštancie zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovanej. V časti, ktorou sa žalovaná domáhala ospravedlnenia všetkým vlastníkom bytového domu na E. XX, súd prvej inštancie vyvodil, že v tejto časti nie je žalovaná aktívne vecne legitimovaná, nakoľko žalovaná v čase, kedy vzájomnú žalobu uplatnila, nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v bytovom dome na E. XX. Pokiaľ ide o časť vzájomnej žaloby žalovanej, týkajúcej sa ujmy, ktorú jej mal žalobca spôsobiť z titulu porušenia vážnosti, dobrého mena ako aj traumy psychickej záťaže po celú dobu súdneho konania, súd prvej inštancie uzavrel, že uplatnenie práva na súde je jedným zo základných garantovaných práv (podľa ), pričom uplatnenie garantovaného práva nepredstavuje zásah do práva na ochranu osobnosti. Súd prvej inštancie neprihliadol na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava IV vznesenú zo strany žalovanej, s tým, že túto možnosť mala do prvého úkonu, ktorý jej v konaní patril, pričom v zmysle , konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej ohľadom podaného trestného oznámenia, konštatoval, že trestné oznámenie žalobkyne vedené pod č. k. ORP-BA4-KP-EK-618/2011 bolo pripojené k veci vedenej pod č. k. ČVS: ORP-719/OEK-B4-2009 bez rozhodnutia, pričom vo veci vedenej pod č. k. ČVS: ORP-719/ OEK-B4-2009 bolo trestné oznámenie odmietnuté. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že sa v konaní nezaoberal listinami predkladanými žalovanou (protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 29.04.2011 č. Pd20/11-9, resp. dodatočným stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 2018-2014/1181-2012/RUSK/KR/Ko, zo dňa 05.03.2018), nakoľko tieto listiny nemali súvis s nárokmi uplatnenými v konaní. Zároveň nevykonával dokazovanie originálom zápisnice, nakoľko žalobca jej obsah nespochybňoval, pričom v časti, ktorá sa mala týkať ospravedlnenia za falšovanie zápisnice, žalobu žalobcu zamietol, lebo uzavrel, že samotná žalovaná v lístku neoznačovala priamo žalovaného ako osobu, ktorá mala falšovať zápisnicu, pričom aj samotná žalovaná v priebehu konania uvádzala, že nebolo jej úmyslom označiť žalobcu za falšovateľa. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) a uzavrel, že do práva na ochrany osobnosti žalobcu bolo žalovanou zasiahnuté a priznal mu v časti uplatneného nároku aj nárok na primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia, pričom žalovaná bola so svojím nárokom v celom rozsahu neúspešná, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti výroku I., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku I. namietala, že jej súd uložil povinnosť zaslať text ospravedlnenia všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda nie tým, ktorí boli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na tejto adrese v čase, kedy žalovaná vhodila písomnosť zo dňa 18.4.2011 do ich poštových schránok. Uviedla, že noví vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu považovať žalobcu za osobu nehovoriacu pravdu, resp. za osobu, ktorá „klame“ a „zavádza“ a nemožno žalovanej uložiť povinnosť adresovať ospravedlňujúci list osobám, ktorým nebola adresovaná písomnosť žalovanej

zo dňa 18.4.2011. Výrok napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov považovala za nevykonateľný, keďže jeho výrok smeruje voči osobám, ktorým nebol daný do dispozície list žalovanej zo dňa 18.4.2011, a v očiach ktorých tak nemohlo byť poškodené dobré meno žalobcu, pričom rozhodnutie v tejto časti nemôže splniť požadovaný účel. Vysvetlila, že v čase od r. 2007 do r. 2008 bola členkou komisie pre prípravu a dohľad nad rekonštrukciou bytového domu, pričom jej návrh (suma 21,30 Sk/m2/mesiac, rozpočítavanie nákladov na rekonštrukciu na obdobie 10 rokov od 1.7.2008 do 30.6.2018 v súlade s predpokladanou zmluvou so ŠFRB, 7,70 Sk/m2/mesiac na tvorbu fondu na prevádzkované náklady domu na dobu neurčitú a jednorazový príspevok na rekonštrukciu 500 Sk/m2, splatný do 30.9.2008) bol schválený vlastníkmi bytov na schôdzi konanej dňa 26.6.2008. Následne dňa 14.4.2011 bolo oznámené písomné hlasovanie vlastníkov o dodatočnom schválení stavebných úprav pred dokončením rekonštrukcie, ktoré prebehlo v čase od 19.4. do 26.4.2011 s tým, že v oznámení bolo uvedené, že vlastníci budú rekonštrukciu splácať nie 10 rokov ako sa dohodlo na schôdzi vlastníkov dňa 26.6.2008, ale po dobu 15 rokov, preto považovala za potrebné na tento rozpor upozorniť všetkých vlastníkov. Ďalej namietala, že v konaní žiadala predložiť originálne vyhotovenie zápisnice zo schôdze vlastníkov, avšak žalobca predložil len kópiu zápisnice, ktorú označila za nedôveryhodnú. Poukázala na to, že v konaní vysvetlila rozpor s obsahom zápisnice a oznámením o písomnom hlasovaní a tiež v informácii o dohode o splácaní úveru na dobu 10 rokov, kedy v rámci zápisnice bolo uvedené na dobu neurčitú, resp. nastálo, pričom žalovaná ako aj ostatní vlastníci bytov mali za to, že splácanie úveru na rekonštrukciu bytového domu odsúhlasili na obdobie 10 rokov a v rámci oznámenia už bolo uvedené obdobie 15 rokov. Uviedla, že z listu SBD vyplýva, že od 1.7.2018 sa ďalej pokračuje v splácaní za rekonštrukciu, teda v rozpore s dobou dohodnutou na schôdzi vlastníkov, čo preukazuje jej tvrdenie, že pri rekonštrukcii sa postupovalo v rozpore s odhlasovaným postupom a že na predmetnú rekonštrukciu budú vlastníci doplácať, pričom s týmto dôkazom sa súd vôbec nevysporiadal. Zároveň z uvedeného vyplýva, že na tomto skutkovom základe mala právo vysloviť hodnotiaci úsudok. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie v rámci dokazovania mal zamerať na to, či to, čo bolo na schôdzi vlastníkov dohodnuté, sa premietlo do zápisnice, ktorej originálne vyhotovenie bolo potrebné predložiť, či v rozpore s tým nie je oznámenie o písomnom hlasovaní. Mala za to, že súd vyhovel žalobe len na podklade tvrdení žalobcu a kópie zápisnice bez toho, aby žalobca v konaní preukázal, že zápisnica zo schôdze reflektuje tie podmienky financovania rekonštrukcie, na ktorých sa vlastníci dohodli. Podľa jej názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné, keďže sa súd nedostatočne vysporiadal s jej námietkami vznesenými v konaní. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 12.10.2019, v ktorom uviedol, že výrok I. napadnutého rozhodnutia je nepochybne vykonateľný, nakoľko presne, odkazom na údaje uvedené v liste vlastníctva aktuálne k času vykonateľnosti rozsudku identifikuje okruh adresátov ospravedlňujúceho listu, k zaslaniu ktorého bola žalovaná zaviazaná. Poukázal na to, že výrokom I. určená množina adresátov je znakovo totožná s množinou adresátov, ktorým bol odoslaný difamujúci list žalovanej a žalobca v predmetnom bytovom dome stále býva a je aj v postavení zástupcu vlastníkov bytov. Vo vzťahu k dokazovaniu originálom zápisnice zo schôdze vlastníkov poukázal na odôvodnenie rozsudku s tým, že žalobca originálom zápisnice nedisponoval. Z pohľadu predmetu sporu mal za absolútne podstatné, že predĺženie času splácania bezúročného úveru poskytnutého na rekonštrukciu bytového domu zo Štátneho fondu rozvoja bývania z pôvodne predpokladaných 10 rokov na 15 rokov, nemohlo pri bezúročnosti poskytnutého úveru postavenie vlastníkov bytov nijako negatívne zasiahnuť, naopak, predĺženie času splácania úveru je pre nich jednoznačne finančne výhodné. Poukázal aj na to, že výška príspevku do fondu údržby a opráv bytového domu bola vlastníkmi bytov aj po roku 2011 každoročne odsúhlasená a teda aj na rok 2018 a 2019. Výrok žalovanej, že žalobca „klame a zavádza“ podľa jeho názoru ani nemôže byť kritikou, lebo jeho pravdivosť nemá žiadny skutkový podklad. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval (vrátane zamietajúceho výroku) za dostatočné. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej proti zamietnutiu vzájomnej žaloby uviedol, že v tejto časti žalovaná nijakým spôsobom odvolanie nezdôvodňuje. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Žalovaná reagovala podaním zo dňa 11.11.2019, v ktorom zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa nevykonateľnosti výroku I. napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že účelom zisťovania skutkového stavu veci nebolo posúdenie výhodnosti predĺženia doby splácania úveru z 10 na 15 rokov, ale to, či vlastníkom skutočne bola predĺžená doba splácania úveru bez toho, aby o tom zákonným spôsobom hlasovali na predmetnej schôdzi. Konštatovala, že následkom predĺženia doby splácania

nákladov na rekonštrukciu vlastníci pokračujú v nezmenených úhradách do Fondu údržby a opráv aj po 1.7.2018 a za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2024 uhradia v súvislosti s rekonštrukciou bytového domu o cca 197 000 eur viac ako boli správcom vyčíslené náklady za celkovú rekonštrukciu. Poukázala na to, že žalobca v konaní nepreukázal, na základe akého rozhodnutia dospel k tomu, že vlastníkom bola už v písomnom hlasovaní uvedená predĺžená doba splácania nákladov z 10 rokov na max. 15 rokov. Uviedla, že nie je jej známe, na základe akého zákonného rozhodnutia požadujú od vlastníkov úhrady do Fondu údržby a opráv aj po 1.7.2018, keď podľa výpočtov mali mať vlastníci všetky náklady uhradené do 30.6.2018, rovnako žalobca nepreukázal, či si vlastníci odhlasovali použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu, ktoré boli výlučne v zmysle hlasovania na schôdzi viazané iba na účely rekonštrukcie bytového domu aj na iné účely. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v konaní predloženými dôkazmi (oznámenie o písomnom hlasovaní, zmluva o úvere, list SBD). Poukázala tiež na to, že žalobca sa nezmienil o zmene úverových podmienok aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola už podpísaná, zároveň zmenu úverových podmienok neschválili vlastníci bytov hlasovaním na schôdzi. Uviedla, že žalobca nebol oprávnený na základe rozhodnutia vlády zmeniť za vlastníkov aj splácanie nákladov do Fondu údržby a opráv. Mala za to, že správca bytového domu je povinný strpieť istú mieru kritiky súvisiacu s výkonom jeho funkcie a z toho dôvodu mala žalovaná právo uviesť vlastníkom bytov, že žalobca zavádza a klame, pokiaľ do zápisnice zo schôdze nezahrnul podmienky financovania rekonštrukcie tak, ako sa na nich dohodli vlastníci bytov.

6. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 6.6.2020 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a uviedol, že žalovaná stotožňuje pokrývanie nákladov rekonštrukcie bytového domu s celkovými akumulovanými prostriedkami Fondu údržby a opráv bytového domu.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania ( 379, a ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

8. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

10. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11. poskytuje v ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti človeka, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť takúto ujmu. Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je tak skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. a nasl. . Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany. Pod neoprávneným zásahom možno rozumieť konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je aj každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie zasahujúce práva fyzickej osoby chránené v zmysle ustanovenia .

12. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétnych výrokov v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od

skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil výrok žalovanej uvedený v liste zo dňa 18.4.2011 o tom, že žalobca klame a zavádza ako skutkové tvrdenie, nakoľko nejde o subjektívny názor, ktorým sa má zaujať určitý postoj, ale ide o výrok, ktorým sa prezentuje fakt, a ktorého pravdivosť je overiteľná. Rovnako možno dospieť k záveru, že uvedené skutkové tvrdenie je nepravdivé, nakoľko v konaní nebola preukázaná jeho pravdivosť. Súd prvej inštancie zároveň správne dospel k záveru, že uvedeným výrokom, ktorý sa dostal do sféry dispozície vlastníkov bytového domu (ktorých žalobca zastupuje vo vzťahu k správcovi bytového domu), je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu z dôvodu, že ide o nepravdivý difamujúci výrok.

14. Žalovaná v odvolaní argumentovala skutočnosťami, ktoré s uvedeným výrokom nesúvisia, resp. tvrdené skutočnosti nie sú spôsobilé preukázať pravdivosť jej tvrdenia o tom, že „žalobca zavádza a klame, že vlastníci nebudú na rekonštrukciu doplácať“. Tvrdenie odvolateľky, že vlastníci sa na schôdzi vlastníkov dňa 26.6.2008 dohodli na splácaní úveru počas 10-tich rokov, pričom v oznámení písomného hlasovania zo dňa 14.4.2011 bolo uvedené, že vlastníci budú splácať úver 15 rokov, čo spôsobí, že budú doplácať na rekonštrukciu, nevyplýva z vykonaných dôkazov. Ak aj v oznámení písomného hlasovania bolo uvedené, že vlastníci budú splácať rekonštrukciu bytového domu 15 rokov, uvedené nemôže pri vlastníkmi dohodnutom a nezmenenom objeme finančných prostriedkov získaných z bezúročného úveru a inej (dlhšej) doby jeho splácania bez ďalšieho spôsobiť, že vlastníci budú na rekonštrukciu doplácať, a že o doplácaní na rekonštrukciu niekto klame a zavádza. Uvedené platí bez ohľadu na to, či vlastníci bytov schválili na schôdzi dňa 26.6.2008 zvýšenie mesačných úhrad do fondu údržby a opráv na 10 rokov alebo na neobmedzené obdobie, nakoľko uvedené nemá žiaden vplyv na objem zaplatených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru zo strany vlastníkov, ktorý podľa tvrdení žalobcu bol napokon dohodnutý na 15 rokov. Na expresívne a difamujúce tvrdenie žalovanej, ktoré v písomnej forme oznámila vlastníkom bytového domu, nebol žiadny faktický základ a pravdivosť uvedeného tvrdenia žalovaná nepreukázala.

15. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že výrok rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť doručiť písomné ospravedlnenie vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je nevykonateľný, odvolací súd konštatuje, že výrok obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti tak, aby spĺňal kritérium vykonateľnosti. Možno tiež súhlasiť s tvrdením žalobcu, že výrokom I. určená množina adresátov je znakovo totožná s množinou adresátov, ktorým bol odoslaný difamujúci list žalovanej a žalobca v predmetnom bytovom dome stále býva a je aj v postavení zástupcu vlastníkov bytov. Je potrebné konštatovať, že pri takýchto formách zásahu do osobnostných práv, kedy sa difamačný výrok dostane do sféry dispozície väčšieho počtu adresátov, sa účel satisfakcie zachová tým, že primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa dostane do sféry dispozície rovnakému okruhu adresátov, bez potreby stotožnenia týchto jednotlivých osôb. V opačnom prípade by sa reálna možnosť ochrany osobnostných práv sťažila takým spôsobom, že by prakticky stratila akýkoľvek zmysel.

16. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok III., žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktorými by odôvodňovala jeho nesprávnosť. Odvolací súd považoval odôvodnenie predmetného výroku vykonané súdom prvej inštancie za dostatočné a riadne a vzhľadom na absenciu konkrétnych odvolacích námietok dospel k záveru o správnosti uvedeného výroku.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).