Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/521/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliver Baláž, advokát, Zámocká 10, Bratislava, proti odporkyni: N. o zaplatenie 1.010,55 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh v časti 746,86 eur z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v článku 4 Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi dňa 15.01.2007 v znení Dodatku zo dňa 08.11.2008 a článku 4 Zmluvy č. XXXXXXX. uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.09.2007 v znení Dodatku zo dňa 08.07.2009 týkajúce sa zmluvnej pokuty sú ako neprijateľné n e p l a t n é .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 263,69 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V späťvzatej časti istiny vo výške 263,69 eur súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia ceny služby a zmluvnej pokuty na základe zmluvy o pripojení v znení dodatku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporkyni boli na základe zmlúv o pripojení poskytované služby, ktoré neuhradila, rovnako ani zmluvnú pokutu . Poukázal na ust. , podľa ktorého zmluvná pokuta môže byť ako neprijateľná podmienka, keď sa jedná o nerovnováhu práv a povinností, čo nemôže byť aplikované v danom prípade. Odporkyňa uzavrela zmluvné vzťahy slobodne, vyjadrila sa jasne a zrozumiteľne, zmluva bola individuálne dojednaná. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia. V prípade zmluvnej pokuty 497,91 eur bol zabezpečený záväzok vo výške 675,72 eur, v prípade pokuty 248,95 eur záväzok 409 eur. Nemožno aplikovať ust. , pretože sa nejednalo o neprimerane vysokú sumu. Zmluvná pokuta

nemá ani sankčný význam, resp. je minimalizovaný, má funkciu uhradzovaciu a paušalizovanej náhrady škoda. Doba viazanosti bola 28 mesiacov, odporkyňa nesplnila viazanosť 7 mesiacov 19 dní a došlo k majetkovej ujme navrhovateľa pri cene 16,50 eur za mesiac, odporkyńa získala mobilný telefón za zľavnenú cenu a získala majetkovú výhodu 215,76 eur. V druhej zmluve bola viazanosť 25 mesiacov, odporkyňa nesplnila viazanosť 9 mesiacov 18 dní, paušál bol 13,26 eur mesačne, čo je 9 mesiacov 18 dní viac ako 120 eur, v tejto výške získala odporkyňa výhodu aj z titulu zľavneného mobilného telefónu vo výške 78 eur.

Odporkyňa pohľadávku neuznala. Namietala neprijateľnosť zmluvnej pokuty. Cenu služieb riadne neuhrádzala, dodatočne ich však uhradila.

V priebehu konania došlo k úhrade faktúr za dodané služby, v tejto časti zobral navrhovateľ návrh späť a konanie žiadal zastaviť, preto súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 v tejto časti konanie zastavil.

Žalobca poskytuje ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii. So žalovaným uzavrel dve zmluvy o pripojení vrátane dodatkov.

Dňa 15. 1. 2007 účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení č. 2524997 so zakúpení s programom „SS viac“ , bola jej poskytnutá užívateľská SIM karta s číslom XXXXXXXXXX. K zmluve bol 26. 11. 2008 uzavretý Dodatok „SUPER HIT 100“ s balíkom služieb 16,45 eur mesačne bez DPH, v rámci ktorého bol odporkyni poskytnutý zľavnený mobilný telefón značky Samsung F480 za 132,44 eur, so záväzkom žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu 28 mesiacov. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu 497,91 eur okrem iného aj za nezaplatenie splatnej ceny služby bez ohľadu na dĺžku doby do uplynutia doby viazanosti.

Dňa 28. 9. 2007 účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení č. 2703725 so zakúpení s programom „SS viac“ , bola jej poskytnutá užívateľská SIM karta s číslom XXXXXXXXXX.. K zmluve bol 8. 7. 2009 uzavretý Dodatok „Viac“ s balíkom služieb 13,24 eur mesačne bez DPH, v rámci ktorého bol odporkyni poskytnutý zľavnený mobilný telefón značky Samsung C3050 za 1 eur, so záväzkom žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu 25 mesiacov. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu 248,95 eur okrem iného aj za nezaplatenie splatnej ceny služby bez ohľadu na dĺžku doby do uplynutia doby viazanosti.

Odporca nezaplatil do podania návrhu cenu poskytnutých služieb, k ich úhrade došlo v priebehu konania a konanie bolo v tejto časti zastavené v dôsledku späťvzatia.

Predmetom konania zostalo zaplatenia úrokov z omeškania a zmluvná pokuta.

Podľa ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z čiastky dodatočne uhradených služieb, ktoré odporkyňa neuhradila v lehote jej splatnosti, teda z ich ceny odo dňa omeškania až do ich zaplatenia, keď samotný nárok do výšky ceny služieb bol dôvodný.

Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o zmluvnú pokutu. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

Podľa , a Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu

a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušálneho poplatku, tak by zmluvná pokuta 372,30 EUR vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala neúmerne vysokú čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý.

Navrhovateľ porušil zmluvu v prvom roku zmluvného vzťahu a teda sa môže javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa , , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.

Ak by aj navrhovateľ uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty ako paušalizovanú náhradu škody /ktorú skutočnosť v konaní uviedol/, ani tu jeho nárok neobstojí.

Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa má domáhať z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 25, resp. 28 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Vo veci nebolo zo strany žalobcu preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 25, resp. 28 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v zmluve účastníkov v znení jej dodatku.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal, a teda žalovaný záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 25, resp. 28 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.

Podľa ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu mala vzniknúť škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku

žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Naviac je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že cena mobilného telefónu na trhu klesá, a teda i jeho cena /ktorej sa navrhovateľ ako škody domáha/ nemôže byť objektívne vo výške určenej navrhovateľom.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa /s prihliadnutím na skutočnosť, že návrh bol dôvodný do výšky ceny neuhradených služieb a k späťvzatiu došlo zavinením odporkyne/ súd podľa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.