Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-204-2011.pdf
PDF · 108.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/204/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. X, 2/ K. N., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. X, obaja právne zast. JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Národná č. 17, Žilina, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ing. Jozefa Lalinského proti odporcom: 1) Š.R. Š., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXXX/XX, Ž., právne zast. JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova č. 13, Žilina, 2/ D. Š., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XXX, právne zast. JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova č. 13, Žilina, o zaplatenie 175.000,- Sk s prísl. (5.808,93 Eur s prísl.) takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade proti odporkyni v 2. rade D. Š., rod. C. v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporcom v 1. a 2. rade Š. Š. a D. Š., rod. C. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1 a 2 sa návrhom podaným dňa 15.11.2000 proti odporcovi Š. Š. domáhali zaplatenia sumy 200.000,- Sk s príslušenstvom (6.638,78 Eur s príslušenstvom) na základe vrátenia časti kúpnej ceny, ktorú navrhovatelia v 1. a 2. rade vyplatili odporcovi v 1. rade podľa kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom 27.9.1999.
Predmetom kúpnej zmluvy bol dom č. XX spolu s pozemkom, parcela č. KN XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 kat. úz. K., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra v Žiline, katastrálne územie K., keď kúpna zmluva bola dohodnutá medzi účastníkmi zmluvy vo výške 400.000,- Sk (13.277,56 Eur).
Navrhovatelia v pôvodne podanom návrhu uvádzali, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t. j. odporcu v 1. rade a jeho bývalej manželky D. Š., rod. C. (v ďalšom konaní odporkyne v 2. rade).
Neskôr po zistení skutočných vlastníckych vzťahov navrhovatelia zistili, že odporkyňa v 2. rade D. Š., proti ktorej v priebehu konania návrh rozšírili, má byť bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, keď medzi odporcami v 1. a 2. rade vznikol spor o vlastníctvo z dôvodu, že odporca v 1. rade tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti mu patria ako výlučnému vlastníkovi, keď jeho právna predchodkyňa na neho nehnuteľnosti previedla na základe zaopatrovacej zmluvy a odporkyňa v 2. rade D. Š. (bývalá manželka odporcu v 1. rade) tvrdila, že v čase nadobudnutia uvedených nehnuteľností boli manželmi, predmetnú nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou a teda patrí jej z titulu bezpodielového spoluvlastníctva polovičný podiel v predmetných nehnuteľnostiach. Vzhľadom na to, že
odporca v 1. rade bez jej vedomia a súhlasu uvedenú nehnuteľnosť si nechal zapísať ak výlučný vlastník a uzatvorili s navrhovateľmi v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej prevzal celú kúpnu cenu, domáhala sa odporkyňa v 2. rade voči navrhovateľom, aby jej podiel z kúpnej ceny bol vyplatený. Medzi navrhovateľmi 1, 2 a odporkyňou v 2. rade došlo k dohode o urovnaní, na základe ktorej sa zaviazali navrhovatelia odporkyni v 2. rade vyplatiť jednu polovicu z kúpnej ceny, teda 200.000,- Sk (5.808,93 Eur) s tým, že pri podpísaní dohody o urovnaní vyplatili odporkyni v 2. rade sumu 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) a zároveň podľa bodu II. bod 2.3 dohody o urovnaní navrhovatelia sa zaviazali splácať zostávajúcu čiastku 100.000,- Sk v mesačných splátkach po 15.000,- Sk počínajúc mesiacom jún 2000 až do jej úplné splatenia, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca.
Na dôkaz týchto tvrdení navrhovatelia ako listinný dôkaz predložili súdu kúpnu zmluvu zo dňa 27.9.1999 a kópiu dohody o urovnaní z 13.6.2000, ktorými listinnými dôkazmi súd vykonal dokazovanie.
Odporkyňa v ďalšej časti dohody o urovnaní postúpila pohľadávku z kúpnej zmluvy na základe dohody o urovnaní na navrhovateľov, ktorí výzvou zo dňa 12.10.2000 upovedomili odporcu v 1. rade o postúpenej pohľadávke a zároveň ho vyzvali, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy svoj dlh zaplatil navrhovateľom a na dôkaz upovedomenia odporcu a výzvy predložili doručenku, ktorou prevzal upovedomenie a výzvu odporca v 1. rade, keď 15-dňová lehota na plnenie odporcovi uplynula dňa 2.11.2000. Následne potom po týchto úkonoch podaním z 25.1.2001 navrhovatelia navrhli, aby do konania pristúpila ako ďalšia účastníčka konania v zmysle §-u 92 ods. 1 O.s.p. odporkyňa v 2. rade D. Š., rod. C..
Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení zo 7.9.2001 prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že predmet kúpnej zmluvy nepatrí do BSM, pretože kúpnou a zaopatrovacou zmluvou zo dňa 10.6.1987 registrovanou bývalým Štátny notárstvom v Čadci pod Q. XXX/XX previedla jeho matka B. Š. nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 27.9.1999, na odporcu v 1. rade. Odporca poukazoval na to, že i keď táto zmluva je označená ako kúpna zmluva, k vyplateniu kúpnej ceny nikdy nedošlo a vôľou účastníkov tejto zmluvy nebolo uzavrieť kúpnu zmluvu, ale mali úmysel uzavrieť darovaciu zmluvu s tým vedomím, že odporca v 1. rade kúpnu cenu svojej matke vyplácať nebude. Odporca v 1. rade zároveň poukázal na skutočný obsah zmluvy, ktorú treba posudzovať ako darovaciu zmluvu a vzhľadom na to, že uzavrel kúpno-predajnú zmluvu s navrhovateľmi ako predávajúci, podľa jeho tvrdenia nepotreboval súhlas svojej bývalej manželky, pretože nehnuteľnosť bola v jeho výlučnom vlastníctve. Namietal tiež, že predmet kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod N. XXX/XX Správy katastra v Kysuckom Novom Meste, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto žiadal, aby súd návrhu voči nemu zamietol.
Naopak odporkyňa v 2. rade tvrdila, že považuje pohľadávku navrhovateľov za pohľadávku, ktorá vznikla na základe ich vzájomnej dohody a to na základe dohody o urovnaní. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa s ňou totiž dohodli tak, že oni jej sumu 200.000,- Sk (6.638,78 Eur) vyplatia, pretože odporca v 1. rade jej túto sumu nechcel vyplatiť a následne oni sa budú domáhať na základe takto postúpenej pohľadávky voči odporcovi v 1. rade.
Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol prvým rozsudkom dňa 10.6.2003 tak, že návrh navrhovateľov 1 a 2 zamietol, keď okrem iných dôvodov v rozsudku poukázal na konanie Okresného súdu Čadca pod sp. 5C 8/00, ktorého účastníkmi boli odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré k 10.6.2003 (vyhlásenie prvého rozsudku v tomto konaní) nebolo skončené a z obsahu uvedeného spisu mal súd preukázané, že predmetom aktív tvoriacich majetok uvedených účastníkov, ktorý má patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie sú uvedené predmetné nehnuteľnosti a nie je tam uvedená na započítanie ani kúpna cena z ich predaja odporcom v 1. rade podľa kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľmi.
Súd zamietol návrh navrhovateľov a považoval takýto rozsudok za predčasný, ak pohľadávku postúpila odporkyňa v 2. rade na navrhovateľov, podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku z 10.6.2003, súd zaujal stanovisko, že odporkyňa v 2. rade urobila tak neplatným právnym úkonom postúpením pohľadávky na navrhovateľov v čase, kedy jej do týchto nehnuteľností nič nepatrilo, pretože nedisponovala so zročnou pohľadávkou, ktorú by mohla postúpiť inému subjektu, v tomto prípade navrhovateľom. Na základe odvolania navrhovateľov druhostupňový súd uznesením z 31.1.2007 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.6.2003 zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesením okrem iných dôvodov vyslovil právny názor, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil dohodu o urovnaní uzavretú medzi navrhovateľmi 1 a 2 a odporkyňou v 2. rade, ktorú uzatvorili 13.6.2000, na základe ktorej odporkyňa v 2. rade udelila svoj výslovný súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy s navrhovateľmi 27.9.1999. Druhostupňový súd tiež vyslovil názor, že odporca, ktorý nehnuteľnosť získal zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v Čadci pod Q. XXX/XX od svojej matky B. Š., i keď bola označená ako kúpna a zaopatrovacia zmluva, podľa obsahu v skutočnosti nešlo o kúpnu zmluvu, ale o zmluvu darovaciu. Na základe takéhoto právneho názoru súdu druhého stupňa vysloveného v uznesení zo dňa 31.1.2007 súd prvého stupňa z dôvodu právnej viazanosti názorom vyššieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení opätovne rozsudkom druhým v poradí zo dňa 14.6.2007 rozhodol tak, žer zaviazal odporkyňu v 2. rade na zaplatenie sumy 175.000,- Sk (5.808,93 Eur) a vzhľadom na predošlé čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľmi čo do sumy 25.000,- Sk (829,84 Eur), ktorú zmenu súd osobitným uznesením na pojednávaní konanom dňa 20.4.2004 pripustil a konanie čo do sumy 25.000,- Sk (829,87 Eur) zastavil.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.6.2007 zaviazal odporkyňu v 2. rade na zaplatenie sumy 175.000,- Sk (5.808,93 Eur) navrhovateľom 1 a 2, keď sa riadil právnym názorom súdu druhého stupňa a vyjadrením odporkyne v 2. rade, že v čase predaja predmetnej nehnuteľnosti bola bezpodielovou spoluvlastníčkou predávaných nehnuteľností, ktoré odpredal odporca v 1. rade kupujúcim, navrhovateľom 1 a 2 a celá kúpna cena vo výške 400.000,- Sk bola vyplatená iba odporcovi v 1. rade.
Na základe odvolania navrhovateľov v 1. a 2. rade Krajský súd v Žiline ako súd druhého stupňa rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 14.6.2007 vo výrokoch vo veci samej potvrdil a vo veci samej vyslovil právny názor, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Zaujal rovnaké stanovisko ako súd prvého stupňa, keď konštatoval, že v konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi navrhovateľmi 1 a 2 a odporcom v 1. rade došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli vyššie označené nehnuteľnosti a že bola dohodnutá kúpna cena v sume 400.000,- Sk. Odporca v 1. rade predmetnú kúpnu zmluvu uzatváral ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť získal zmluvou od svojej matky B. Š., ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Čadci pod Q. XXX/XX a bol ako jediný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Odporkyňa v 2. rade pokiaľ na základe dohody o urovnaní z 13.6.2000 uzavretej medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľmi 1 a 2 získala sumu 175.000,- Sk, podľa názoru druhostupňového súdu sa neoprávnene obohatila, keď predmetnú nehnuteľnosť ako výlučný vlastník odpredal iba odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade potom, ako manželstvo s odporcom v 1. rade bolo právoplatne rozvedené, uzavrela s navrhovateľmi dohodu o urovnaní a finančnú čiastku 175.000,- Sk prevzala bez právneho dôvodu. Teda pokiaľ navrhovatelia sa domáhali zaplatenia sumy aj voči odporkyni v 2. rade, ich nárok na vyplatenie sumy bol dôvodný a okresný súd vec aj správne právne posúdil. Rovnako zaujal stanovisko súd druhého stupňa, pokiaľ ide o odporcu v 1. rade, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že tento nezískal neoprávnene obohatenie, keď finančnú čiastku ani neprevzal a ani navyše nebol účastníkom dohody o urovnaní. Rozsudkom o rozvode manželstva odporcov 1 a 2 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva a pokiaľ odporkyňa v 2. rade dohodu o urovnaní uzavrela s navrhovateľmi 1 a 2 až po rozvode manželstva, bolo vecou odporcov 1 a 2 sa vzájomne vyporiadať v rámci zaniknutého BSM. Vzhľadom na túto skutočnosť voči navrhovateľom 1 a 2 nejde o spoločný solidárny záväzok, ako sa mýlne navrhovatelia 1 a 2 domnievajú. Z týchto dôvodov druhostupňový súd rozsudkom zo dňa 9.4.2008 7Co/221/2007 vo veci samej prvostupňový rozsudok potvrdil a zrušil prvostupňový rozsudok iba čo do trov konania, keď vytýkal prvostupňovému súdu, že pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia odporcu v 1. rade, ktorý bol v konaní úspešný, súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ zaviazal navrhovateľov 1 a 2 zaplatiť všetky trovy konania iba na účet JUDr. Evy Hagarovej, keďže v ďalšom štádiu konania odporcu v 1. rade zastupoval iný právny zástupca JUDr. Jozef Varmus a teda bolo potrebné špecifikovať trovy právneho zastúpenia jednotlivými právnymi zástupcami. Vo vzťahu k odporkyni v 2. rade o trovách odvolacieho konania druhostupňový súd rozhodol tak v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §-om 224 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní nebola odporkyňa v 2. rade úspešná, preto navrhovatelia 1 a 2 majú nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré je povinná uhradiť podľa vyčíslených súm odporkyňa v 2. rade.
V ďalšom konaní potom súd rozhodoval o trovách konania, keď medzičasom na základe podnetu odporkyne v 2. rade na mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 13.7.2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku prvého stupňa zo dňa 14.6.2007 ako aj proti druhostupňovému rozsudku zo dňa 9.4.2008. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením z dňa 30.6.2011 pod sp. zn. 3MCdo/13/2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9.4.2008 sp. zn. 7Co/221/2007 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 14.6.2007 v napadnutej časti vo veci týkajúcej sa žalovanej v 2. rade a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania medzi žalobcami 1 a 2 a žalovanou v 2. rade. Teda v zmysle tohto zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR ostal rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 14.6.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.4.2008 právoplatný čo do výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľov proti odporcovi v 1. rade Š. Š. o zaplatenie žalovanej istiny zamietol. Rozsudok prvého stupňa zo 14.6.2007 bol zrušený vo vzťahu k odporcovi v 2. rade čo do trov konania. Teda po zrušení rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, teda rozsudku prvostupňového súdu zo 14.6.2007 a potvrdzujúceho rozsudku zo dňa 9.4.2008 súd prvého stupňa ďalej konal o nároku navrhovateľov v 1. a 2. rade voči odporkyni v 2. rade a o trovách konania, ktoré si uplatňovali navrhovatelia v 1. a 2. rade voči obidvom odporcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôvodoch svojho zrušujúceho rozhodnutia okrem iných skutočností a vytýkaných nedostatkov zaujal stanovisko, že: „v konaní bolo nesporne preukázané, že k vyplateniu sumy 175.000,- Sk žalobcami žalovanej v 2. rade predchádzalo uzavretie dohody o urovnaní v zmysle §-u 585 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 13.6.2000, v ktorej žalovaná v 2. rade udelila dodatočne výslovný súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy z 27.9.1999 uvedenej v bode I. dohody o urovnaní, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade so žalobcami ohľadom označených nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 400.000,- Sk a v ktorej sa žalobcovia zaviazali vyplatiť žalovanej v 2. rade v hotovosti sumu 200.000,- Sk na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na označených nehnuteľnostiach (bod II/1 dohody o urovnaní). Ďalej bol v dohode uvedený spôsob zaplatenia tejto sumy. Žalovaná v 2. rade zároveň postúpila pohľadávku na žalobcu v 1. rade vo výške 200.000,- Sk voči žalovanému v 1. rade, ktorá vznikla z titulu vyplatenia jednej polovice kúpnej ceny za nehnuteľnosti uvedené v bode I. dohody o urovnaní a vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade jej neodovzdal polovicu kúpnej ceny.
Ďalej Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uvádzal, že pokiaľ ide o dohodu o urovnaní, v zmysle §u 585 Občianskeho zákonníka touto si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností s tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t. j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napríklad o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a podobne, pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna.
Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle §u 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie platnosti záväzku, jeho kauzy, či obsahu, napríklad v akom rozsahu má byť plnené, kedy a podobne. Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou vzájomného vzťahu, javí sporným, bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívne povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporo tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým. V ďalším častiach Najvyšší súd SR konštatuje, že urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv a im zodpovedajúcich povinností, na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok, ktorý zanikol, je tak nahradený novým dojednaním, ktoré je obsiahnuté v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným záväzkovým dôvodom, keď ustanovenie §-u 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti pre prípad, že pri uzatvorení dohody o urovnaní došlo k omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či pochybné a teda v akom rozsahu sa má urovnanie týkať doterajšieho záväzku. Omyl jednej, prípadne oboch strán pri uzatváraní dohody o urovnaní týkajúci sa rozsahu, v akom má byť doterajší záväzok nahradený iným, nemá vplyv na platnosť dohody. Odsek 2 tohto ustanovenia sa týka prípadov, keď strany pri urovnaní vychádzali z domnelého práva jednej strany, hoci toto právo v čase dojednania neexistovalo. Odporkyňa v 2. rade bola ubezpečená navrhovateľmi,
že jej vyplatia jej podiel z kúpnej ceny v predmetných nehnuteľnostiach, zobrala preto návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy späť a pokiaľ ide o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, okrem už vyššie citovaných dôvodov tvrdila, že vzhľadom na tú skutočnosť, že nehnuteľnosti už v čase vyporiadania boli vedené na iné osoby, teda navrhovateľov, považovala zahrnutie týchto nehnuteľností do aktív patriacich do BSM za právne bezvýznamné. Vzhľadom na takéto vyslovené stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tým, že súd prvého stupňa v ďalšom rozsudku zo dňa 11.6.2013 opomenul tú skutočnosť, že voči odporcovi v 1. rade Š. Š.Č. sa stal rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 14.6.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.4.2008 právoplatný čo do výroku, ktorým bol návrh voči odporcovi v 1. rade zamietnutý a teda v štádiu po zrušení rozsudkov prvostupňového a druhostupňového súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky v tej časti, ktorá sa týkala odporkyne v 2. rade, v ďalšom konaní bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodovať o nároku navrhovateľov vo veci samej o zaplatenie istiny 175.000,- Sk (5.808,93 Eur) s príslušenstvom iba voči odporkyni v 2. rade a zároveň v časti týkajúcej sa navrhovateľov a oboch odporcov čo do trov konania. Teda rozsudkom zo dňa 11.6.2013, ktorým súd mýlne konal s odporcom v 1. rade aj čo do veci samej, nielen čo do trov konania, bol uvedený rozsudok na základe podaného odvolania zrušený druhostupňovým súdom uznesením zo dňa 29.11.2013, v ktorom bolo konštatované, že je nesporné, že rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 14.7.2007 6C580/00-183 v časti, ktorou bol návrh navrhovateľov 1 a 2 voči odporcovi v 1. rade zamietnutý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.4.2008 sp. zn. 7Co/221/2007, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto odporca v 1. rade nemohol byť účastníkom v ďalšom štádiu, ale mala byť účastníčkou konania výlučne odporkyňa v 2. rade a taktiež rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania považoval druhostupňový súd za zmätočné a nepreskúmateľné.
Súd teda v tomto štádiu konania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že voči odporcovi v 1. rade je rozhodnutie vo veci samej o zaplatenie 175.000,- Sk (5.808,93 Eur) s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 3.11.2000 do 31.12.2008 vo výške 7,5 % ročne a od 1.1.2009 zo sumy 5.808,93 Eur vo výške 10,5 % ročne právoplatné, súd v tomto štádiu konania nekonal s odporcom v 1. rade o tomto nároku.
Súd prvého stupňa rozhodujúc o nároku navrhovateľov 1 a 2 čo do istiny 5.808,93 Eur s príslušenstvom voči odporkyni v 2. rade vzhľadom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo vyjadrené v zrušujúcom rozhodnutí, najmä v tej časti týkajúcej sa dohody o urovnaní uzatvorenej v zmysle §-u 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy bolo konštatované, že odporkyňa v 2. rade bola ubezpečená navrhovateľmi, že jej vyplatia jej podiel z kúpnej ceny v predmetných nehnuteľnostiach, keď na tomto základe zobrala návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy späť a v otázke vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva už okrem vyššie spomínaných dôvodov tvrdila, že vzhľadom na túto skutočnosť, že nehnuteľnosti už v čase vyporiadania boli vedené na iné osoby, teda navrhovateľov, považovala zahrnutie týchto nehnuteľností do aktív patriacich do BSM za právne bezvýznamné.
Na základe dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľmi 1 a 2 a odporkyňou v 2. rade z 13.6.2000 v zmysle §-u 585 Občianskeho zákonníka, ktorou si účastníci tohto záväzkového právneho vzťahu odstránili spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými, doterajší záväzok teda zanikol a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplynul z urovnania. Keďže dohoda o urovnaní je samostatným záväzkovým dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku, po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní, súd preto návrh voči odporkyni v 2. rade zamietol v celom rozsahu o zaplatenie istiny 5.808,93 Eur s úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.11.2000 do zaplatenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľov na náhradu trov konania vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, v ktorej návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade voči obom odporcom Š. Š. a D. Š., rod. C., bol zamietnutý.
Na základe takéhoto rozhodnutia odporcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní a riadiac sa zásadou ustanovenou v §-e 142 ods. 1 O.s.p. mali by právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi.
Súd v tomto prípade rozhodujúc o trovách konania použil ustanovenie §-u 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z
časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súdenom prípade bolo treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti na náhradu trov konania. Výrok o trovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a teda v posudzovanej veci je významné to, že žalobcovia v konaní neboli úspešní práve preto, lebo medzi žalovanými v 1. a 2. rade vznikla mimoriadna situácia týkajúca sa platnosti či neplatnosti zmluvy, na základe ktorej predmetná nehnuteľnosť prešla z právnej predchodkyne žalovaného v 1. rade na žalovaného v čase, kedy žalovaní v 1. a 2 rade boli manželia a celá táto skutočnosť vlastne ovplyvnila rozhodovanie vo veci najmä z toho hľadiska, že nebola doriešená medzi žalovanými otázka vyporiadania majetku patriaceho do BSM, ktorú skutočnosť navrhovatelia nemohli priamo ovplyvniť, pretože išlo o vzájomné práva a povinnosti medzi odporcami v 1. a 2. rade. Vzhľadom na potrebu urýchleného zápisu nehnuteľnosti, ktorú nadobudli navrhovatelia, do katastra nehnuteľností, dospeli k rozhodnutiu uzavrieť s odporkyňou v 2. rade dohodu o urovnaní, ktorá z právneho hľadiska, tak ako to je v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia konštatované, vlastne zakladá nový právny vzťah a navrhovatelia nemohli ovplyvniť tú skutočnosť, aby odporcovia v 1. a 2. rade riadnou súdnou cestou iniciovali také rozhodnutie o vlastníckom vzťahu k spornej nehnuteľnosti pred podpísaním a uzavretím kúpno-predajnej zmluvy navrhovateľov s odporcom, keď odporkyňa v 2. rade sa uspokojila s tým, že na základe dohody o urovnaní jej v podstate vyplatili navrhovatelia takmer celý jej podiel a preto vlastne nepokračovala vo svojom práve domáhať sa určenia, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a tým vlastne celú túto situáciu právne účastníci na strane odporcov natoľko skomplikovali, že z jednoduchého právneho úkonu kúpy a predaja sa stal zložitý právny vzťah, na základe ktorého bolo potrebné posudzovať viaceré právne inštitúty na to, aby vo veci samej bolo možné rozhodnúť. Súd všetky tieto skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a aj napriek tomu, že voči odporcom v 1. a 2. rade bol návrh zamietnutý, teda boli v konaní obaja úspešní, súd im, ani odporcovi v 1. rade a ani odporkyni v 2. rade, nepriznal z vyššie uvedených dôvodov právo na náhradu trov konania, keď považoval tieto dôvody, ktoré spočívali na komplikovaných právnych vzťahoch medzi samotnými odporcami, za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vo vzťahu k navrhovateľom v 1. a 2. rade poznačili celé toto konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).