Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-28-2022.pdf
PDF · 104.46 KB
Case nature
Subarea
24CoE/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Peružek, so sídlom Cintorínska 1, Hlohovec, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Buri, exekútorský úrad so sídlom Ku Bratke 3, Levice, pod sp. zn. EX 1260/09, o vymoženie 151,99 eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Er/943/2009-26 zo dňa 27. augusta 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom I. námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a druhým výrokom námietky povinného proti trovám exekúcie odmietol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 48 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (účinného do 30.06.2016, ďalej len "OSP") a o trovách rozhodol podľa § 36 ods. 5, § 50 ods. 1, § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), § 100, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote, námietky proti trovám exekúcie však boli podané po uplynutí 3-dňovej zákonnej lehoty ako oneskorené. Konajúci súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii je potrebné vyhovieť. Námietky povinného sú dôvodné, nakoľko spĺňajú podmienky uvedené v § 50 ods. 1 EP. Povinný namieta, že mu nebol doručený exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11C/40/2008-63, preto sa k nemu nemohol vyjadriť ani podať opravný prostriedok. Nakoľko predmetom bolo doručenie, resp. spôsob doručenia exekučného titulu povinnému, súd vyžiadal súdny spis č.k. 11C/40/2008 za účelom preverenia doručovania exekučného titulu. Vzhľadom na to, že povinný uvádza viacero domnienok ohľadom celého súdneho konania, súd považoval za potrebné ujasniť presný priebeh konania. Oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu na tunajšom súde dňa 26.03.2007, následne bol dňa 19.06.2007 vydaný platobný rozkaz č.k. 10Ro/82/2007-13, ktorý však pre nemožnosť doručenia odporcovi do vlastných rúk bol dňa 03.01.2008 uznesením č.k. 10Ro/82/2007-31 zrušený. Tomuto uzneseniu predchádzalo šetrenie pobytu povinného cestou Registra obyvateľov SR, Mestského úradu Veľký Meder, Obvodného oddelenia PZ Veľký Meder, Mestského úradu Šahy a Ústrednej evidencie väzňov. Ďalší platobný rozkaz bol vydaný dňa 21.02.2008 pod č.k. 11C/40/2008-36, ktorý sa opätovne nepodarilo doručiť povinnému, to ani napriek šetreniu cestou Registra obyvateľov SR, Ústrednej evidencie väzňov, Obvodného oddelenia PZ Šahy a Mestského úradu Šahy. Platobný rozkaz bol napokon zrušený uznesením č.k. 11C/40/2008-62 zo dňa
04.12.2008. Následne bolo dňa 20.01.2009 vydané uznesenie č.k. 11C/40/2008, ktorým súd rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa budú doručovať uložením v súdnom spise podľa § 48 ods. 4 OSP. Na základe uvedeného rozsudok č.k. 11C/40/2008 bol doručený povinnému uložením v súdnom spise dňa 19.02.2009. Na základe uvedeného, ako aj preskúmaním súdneho spisu č. 11C/40/2008 má súd za to, že doručenie exekučného titulu uložením v súdnom bolo v čase vydania exekučného titulu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, nakoľko nebolo možné zistiť adresu povinného, pričom sa vykonalo šetrenie pobytu v potrebnom rozsahu, adresa povinného sa nezistila, preto nebolo možné doručiť ani skôr vydané platobné rozkazy. Povinný opisuje vo svojich námietkach svoje pobyty, pritom uviedol, že sa na Slovensku zdržiaval od decembra 2008. Súd však jeho pobyt dôsledne šetril pred decembrom 2008, šetrenie bolo bezvýsledné, preto bolo potrebné rozhodnúť o doručovaní povinnému uložením v súdnom spise. Súd však musí konštatovať, že exekučný titul nebol riadne doručený povinnému, preto je jeho námietka proti exekúcii oprávnená. Námietka povinného proti premlčaniu pohľadávky je tiež opodstatnená. Predmetom pohľadávky je zaplatenie poistného z poistnej zmluvy uzavretej dňa 14.12.2001. Povinný sa dostal do omeškania s platením polročnej splátky poistného za obdobie 01.01.2004 - 30.06.2004. Podľa ustanovenia § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. Nakoľko v poistnej zmluve nebol určený termín splatnosti poistného, poistné bolo splatné prvým dňom polročného poistného obdobia. Splátka poistného za obdobie 01.01.2004 - 30.06.2004 bola splatná dňa 01.01.2004, do omeškania sa dostal povinný dňa 02.01.2004. Návrh na vydanie platobného rozkazu však podal oprávnený na súde prvej inštancie dňa 26.03.2007. Podľa ustanovenie § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba začala plynúť dňa 02.01.2004 a uplynula v zmysle § 101 OZ dňa 02.01.2007. Svoju pohľadávku však oprávnený uplatnil dňa 26.03.2007, t.j. po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Na základe uvedeného má súd za to, že sa povinný úspešne dovolal premlčanie, premlčané právo teda nie je možné veriteľovi priznať. V základnom konaní bol síce vydaný právoplatný a vykonateľný exekučný titul, avšak vzhľadom na to, že povinnému nebol riadne doručený exekučný titul a tak sa povinný nemohol vyjadriť k uplatnenej pohľadávke, má súd za to, že sa voči nemu neoprávnene vedie exekúcia. Námietky proti trovám exekúcie exekúcii neboli podané v zákonnej 3-dňovej lehote, z toho dôvodu nebola splnená zákonná podmienka pre konanie o námietkach proti trovám exekúcie v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku a súd rozhodol o odmietnutí týchto námietok.
Proti tomuto rozhodnutiu voči druhému výroku podal povinný odvolanie. Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, podaním odvolania sa rozhodnutie v napadnutej časti zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Okresný súd Dunajská streda uznesením č.k. 10Er/943/2009-48 zo dňa 25.02.2022 námietky povinného proti trovám exekúcie odmietol.
Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a námietky povinného proti exekúcii odmietol. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP. V podrobných dôvodoch odvolania oprávnený namietal, že v predmetnej právnej veci boli vydané platobné rozkazy, ktoré boli pre nemožnosť doručenia odporcovi – povinnému do vlastných rúk zrušené. Konajúcemu súdu sa i napriek opakovanému šetreniu cestou Registra obyvateľov SR, Mestského úradu Veľký Meder, Obvodného oddelenia PZ Šahy, Veľký Meder a Ústrednej evidencie väzňov nepodarilo písomnosť doručiť. Dňa 20.01.2009 bolo vo veci vydané uznesenie č.k. 11C/40/2008, ktorým súd rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa budú doručovať uložením v súdnom spise podľa § 48 ods. 4 OSP. Na základe uvedeného rozsudok č.k. 11C/40/2008 bol doručený povinnému uložením v súdnom spise dňa 19.02.2009. Má za to, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 4 OSP. V zmysle OSP sa tak jednalo o riadne doručenie písomností uložením v súdnom spise. Oprávnený k premlčaniu pohľadávky uviedol, že povinný v postavení poistníka uzavrel dňa 14.12.2001 s oprávneným v postavení poisťovateľa poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 1360234277/ 6506238291 s účinnosťou od 1.1.2002 na neurčito. Zmluvné strany sa dohodli na polročnom platení poistného vždy k 1.1., 1.7. príslušného poistného obdobia. Dojednané poistenie je poistením na celé poistné obdobie, v tomto prípade 1 rok. Poistenie za poistné plnenie sa stalo splatným splatnosťou poslednej splátky, t.j. prvého júla poistného obdobia. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal oprávnený dňa 26.3.2007. Oprávnený má za to, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 50 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených oprávneným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť námietok povinného proti exekúcii. Hoci oprávnený podal odvolanie voči napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, podaním odvolania povinného (bod 3.) smerujúceho voči druhému výroku uznesenia, ktorým rozhodol o námietkach povinného proti trovám exekúcie sa rozhodnutie v napadnutej časti zrušilo a opätovne rozhodol sudca súdu prvej inštancie, a to uznesením č.k. 10Er/943/2009-48 zo dňa 25.02.2022, ktorým námietky povinného proti trovám exekúcie odmietol. Voči uvedenému uzneseniu odvolanie nie je prípustné, preto uvedený výrok napadnutého uznesenia nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 48 ods. 4 OSP, v znení účinnom ku dňu 20.01.2009, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné
zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.
Základné náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia upravuje Civilný sporový poriadok v ust. § 236, ktoré okrem iného vyžaduje, aby ho súd stručne odôvodnil. Stručné odôvodnenie ale neznamená, že súd môže konať svojvoľne. Súd by mal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení predovšetkým koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení každého rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen odkazom na zistené skutočnosti, ale tiež na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu sú dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.
Napadnuté uznesenie však požiadavkám ust. § 236 CSP nevyhovuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „Súd však jeho pobyt dôsledne šetril pred decembrom 2008, šetrenie bolo bezvýsledné, preto bolo potrebné rozhodnúť o doručovaní povinnému uložením v súdnom spise.“, a vzápätí na to konštatuje, že „exekučný titul nebol riadne doručený povinnému, preto je jeho námietka proti exekúcii oprávnená.“ avšak v tomto smere svoje rozhodnutie nijako konkrétne neodôvodnil, neuviedol žiadne svoje myšlienkové a hodnotiace úvahy, len vo vzájomnom rozpore uviedol, že doručenie exekučného titulu bolo v súlade s OSP a súčasne že exekučný titul nebol riadne doručený povinnému.
Nakoľko právoplatnosť exekučného titulu je esenciálnou podmienkou začatia exekučného konania, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať splnenie tejto podmienky a následne zrozumiteľným a neprotirečivým spôsobom odôvodniť vyhodnotenie námietok povinného. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevenoval splneniu podmienok podľa § 48 ods. 4 OSP. Doručovanie písomností v súdnom spise predstavuje výnimočný spôsob doručovania súdnych písomností fyzickej osobe, pričom podmienkami na daný postup sú: a) ide o fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, b) niet objektívneho poznatku vzťahujúceho sa na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, c) nie je možné, aby danú osobu zastupoval ustanovený opatrovník, d) uznesenie o tom, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania, e) po celý čas, až do právoplatného skončenia konania trvajú dôvody uvedené v písmenách a) až d).
Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku povinného vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky, v prípade podania námietok zo strany povinného môže exekučný súd preskúmať len okolnosti predpokladané zákonom (§ 50 EP), ktorými sú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace jeho vymáhateľnosti, iné dôvody neprípustnosti exekúcie a legitímnosť právneho nástupníctva účastníkov exekučného konania, ak právne nástupníctvom pripadá do úvahy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (a samozrejme aj neskôr) sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania však exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu z dôvodu, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod vyhovenia námietok povinného proti exekúcii (prípadne na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, t.j. premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá, (viď R 21/1981, obdobne napr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, Eurounion, 1995, Krajčo, J.: Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, strana 180, 207). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v prípade námietok proti exekúcii spočívajúcich v premlčaní uplatňovaného nároku sa musí jednať o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Je neprípustné, aby v takomto prípade bol v rámci rozhodovania o námietkach proti exekúcii preskúmavaný samotný exekučný titul, t.j. či aplikácia právnych predpisov súdom v pôvodnom konaní bola vecne správna. Takýto postup by bol aj v rozpore so zásadou záväznosti výroku súdneho rozhodnutia, t.j. danosti a záväznosti obsahu práv a povinností súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť vykonané v súlade s tým, ako bolo súdom určené, ale i právom oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (viď uznesenie NS SR sp. zn.: 5MCdo/5/2012) Odvolací súd dopĺňa, že ust. § 54a OZ, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, bolo prijaté s účinnosťou od 05.12.2018, pričom podľa prechodného ust. § 879v OZ, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona (pozn. zák. č. 343/2018 Z.z.), sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii, a primárne sa zaoberať otázkou, či exekučný titul bol povinnému doručovaný v súlade s § 48 ods. 4 OSP. V prípade, ak dospeje k záveru, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bude nadbytočné zaoberať sa otázkou premlčania. V prípade, ak súd prvej inštancie skonštatuje, že exekučný titul bol doručovaný správne a teda nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bude namieste posúdiť aj vznesenú námietku premlčania (bod 15. odôvodnenia), vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, pričom svoje závery potom v novom uznesení musí náležite odôvodniť v súlade s § 236 CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé, t. j. vysporiada sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetlí, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetlí, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).