Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci osoby obmedzenej na právne úkony Z., zastúpeného opatrovníkom S., obaja zastúpení v konaní právnou zástupkyňou Y., o návrhu S. zastúpená advokátom Z., o zmenu opatrovníka, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. novembra 2022, č.k. -58, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala zmeny opatrovníka u osoby obmedzenej na právne úkony, zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že opatrovaný je jej manžel. Už v roku 2021 podala návrh na zmenu opatrovníka, tento však zobrala späť z dôvodu, že opatrovaný sa vyjadril, že chce zostať u syna. Konanie bolo vedené pod sp. zn. . Následne však prebiehalo konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. , ktorý návrh bol podaný opatrovníkom. Návrh bol zamietnutý. Poukázala na odôvodnenie rozsudku o rozvode, v ktorom bolo uvedené, že ako manželia síce spolu nežijú, avšak za rozvrat manželstva nie sú zodpovední manželia, ale manželstvo je znefunkčnené zo strany tretích osôb. Ďalej poukázala na znalecký posudok v tejto veci, z ktorého vyplynulo, že manžel má byť s ohľadom na chorobu prirodzene manipulovateľný. Uviedla, že opatrovaný nie je pravidelne ani len sledovaný u psychiatra, nehovoriac o užívaní liekov. Z tohto dôvodu sa rozhodla podať návrh na zmenu opatrovníka. V súčasnosti je schopná a ochotná sa postarať o opatrovaného. Nakoniec uviedla, že opatrovník (jej syn) jej neumožňuje kontakt s manželom. Súd prvej inštancie uviedol, že zákon pojem „zmena opatrovníka“ nepozná. Opatrovníka však možno odvolať a následne na jeho miesto ustanoviť opatrovníka nového. Konštatoval, že súd opatrovníka odvolá: a) na jeho žiadosť ( - ďalej ako „CMP“), b) ak I. stratí spôsobilosť na výkon funkcie, II. porušuje povinnosti, III. zneužíva svoje práva alebo IV. z iných vážnych dôvodov ( ). Mal za to, že vyššie uvedené predpoklady v tomto prípade splnené neboli. Opatrovník sám nepožiadal o jeho odvolanie a zároveň súd prvej inštancie nezistil na jeho strane iné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho odvolanie. Navrhovateľka návrh odôvodňovala I. zanedbávaním starostlivosti o opatrovaného a II. manželskými právami a povinnosťami podľa a Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že opatrovaný bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 09.09.2020, pričom mu bol ustanovený opatrovník jeho syn S. S., u ktorého v súčasnosti žije. Opatrovaný je ženatý s navrhovateľkou. Opatrovník doposiaľ mal zaslať celkom 4 správy o svojej činnosti, v spise sa nachádzajú 3. Opatrovník zabezpečuje riadne zdravotnú starostlivosť pre opatrovaného. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie navrhovateľky o zanedbaní zdravotnej starostlivosti zo strany opatrovníka. Vychádzal z lekárskych správ od obvodnej lekárky S.. Q. (č. l. 51) a od psychiatričky S.. I. (č. l. 36), z ktorých vyplynulo, že opatrovník zabezpečuje riadnu starostlivosť o opatrovaného, dodržiavajú termíny prehliadok, ako aj liečbu, nebolo zaznamenané, že by bola zanedbaná zdravotná starostlivosť či nedodržiavanie odporúčaní lekárok. Zo správy od S.. Q. tiež vyplynulo, že opatrovanému sú riadne vyberané predpísané lieky. Pokiaľ ďalej navrhovateľka uviedla, že na psychiatriu začal opatrovník s opatrovaným chodiť až potom čo boli na to upozornení už v konaní o zmenu opatrovníka vedenej pod sp. zn. , t. j. približne v októbri 2021, súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak by aj v tom čase opatrovaný nenavštevoval psychiatrickú ambulanciu, tak je nutné uviesť, že opatrovník v súčasnosti svoju úlohu v otázke zabezpečenia zdravotnej starostlivosti zabezpečuje riadne a nezdá sa, že iba krátkodobo. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné doplniť dokazovanie o podrobnú správu s dátumami návštev u S.. I. tak ako to navrhla navrhovateľka. Konštatoval, že ak by teda v minulosti k nejakým pochybeniam došlo, nie je za súčasného stavu dôvod vyvodzovať zodpovednosť. Mal za to, že uvedený dôkaz je preto nadbytočný. Považoval za potrebné poukázať aj na to, že opatrovník bol s opatrovaným v ambulancii psychiatra S.. V., dňa 25.08.2020. Opatrovník sa tak zaujímal o psychické zdravie opatrovaného aj pred predchádzajúcim konaním o zmenu opatrovníka. Pokiaľ ďalej navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala s poukazom na § 18 a § 19 Zákona o rodine, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o povinnosti uvedené v uvedených ustanoveniach, tak tie nemajú vymáhateľnú podobu. Nemožno sa teda domáhať súdnou cestou povinnosti jedného manžela žiť s druhým manželom alebo povinnosti uspokojovať potreby rodiny. Neplnenie týchto povinností môže súd zohľadniť v konaniach týkajúcich sa napr. výživného na manžela či rozvedeného manžela. Mal za to, že ak sa manželka zmenou opatrovníka chcela domáhať práva žiť s manželom alebo práva aby manžel uspokojoval potreby rodiny, tak je potrebné uviesť, že v opatrovníckom konaní sa týchto práv domáhať nemožno. Zároveň považoval za potrebné poukázať na to, že opatrovník je v prvom rade zákonným zástupcom osoby obmedzenej na právne úkony. T.j. ide o osobu, ktorá nemusí nutne zabezpečovať osobnú starostlivosť o opatrovaného. Opatrovník by mal zabezpečiť zastupovanie opatrovaného v rozsahu, v ktorom opatrovaný nemá spôsobilosť na právne úkony, či spravovať jeho majetok. Opatrovník môže napr. zabezpečiť v mene opatrovaného jeho pobyt v domove sociálnych služieb. Ale môže zabezpečiť starostlivosť aj u seba. Tiež súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ sa chce navrhovateľka stretávať s opatrovaným, nie je potrebné, aby bola jeho opatrovníčkou. Nakoniec, ak navrhovateľka argumentovala, že v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine má právo starať sa o manžela, resp. v prípade konkurencie dvoch osôb, ktoré sú ochotné robiť opatrovníka, mala by byť v zmysle vyššie uvedených ustanovení ako manželka uprednostnená, k tomu považoval súd prvej inštancie za nutné uviesť nasledovné. Pokiaľ ide o to kto má „silnejšie“ právo byť opatrovníkom, tak zákonné kritériá pri výbere opatrovníka upravuje . V zmysle uvedeného ustanovenia súd za opatrovníka ustanoví najmä osobu blízku. Osobou blízkou je tak manželka, ako aj deti. Zákon však nikoho nefavorizuje. Je potom na rozhodnutí súdu, ktorú osobu zvolí, ak prejavia viaceré blízke osoby záujem o výkon opatrovníctva. Manželský pomer sám o sebe výkon tejto funkcie neuprednostňuje. Tu však súd prvej inštancie poukázal, že navrhovateľka pri výbere osoby opatrovníka nebola vynechaná. Navrhovateľka totiž sama iniciovala konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u opatrovaného, pričom osobu opatrovníka nakoniec nenamietala, mala možnosť stať sa opatrovníkom, túto možnosť nevyužila. Súd prvej inštancie momentálne nepovažoval navrhovateľku za vhodnú osobu pre výkon opatrovníctva. Dôvodil tým, že navrhovateľka už v minulosti podala návrh na zmenu opatrovníka, ktorý zobrala späť napriek tomu, že tvrdila, že je zdravotná starostlivosť o opatrovaného zanedbávaná. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že tak mala urobiť potom čo sa opatrovaný mal vyjadriť, že chce zostať u opatrovníka. Uvedené naznačuje, že nešlo iba o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti opatrovaného. Otázku možného zmanipulovania, na ktorú navrhovateľka poukazovala, preto súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú. Tiež poukázal na to, že medzi navrhovateľkou a opatrovaným prebieha súdne konanie, predmetom ktorého je určenie či nehnuteľnosť - rodinný dom, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Doposiaľ je ako vlastník vedený opatrovaný. Aj s ohľadom na tento spor mal súd prvej inštancie isté pochybnosti o čistote úmyslov navrhovateľky. Pokiaľ ide o činnosť opatrovníka, tak ten má mimo iné povinnosť zasielať správy o opatrovanom a o hospodárení s jeho majetkom raz za pol roka. Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že opatrovník mal zaslať celkom štyri správy, no v spise sa nachádzajú iba tri. Chýba správa k 30.06.2022, pričom ani túto skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval za dôvod na odvolanie opatrovníka. Konštatoval, že nejde o nedostatok, ktorý by takýto postup odôvodňoval. Uvedený nedostatok nevyhodnotil ako porušenie povinnosti opatrovníka, pre ktoré je potrebné ho odvolať. Záverom dôvodil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie s tým, že podstatné otázky, ktoré boli riešené a namietané v konaní, vyplynuli z listín už nachádzajúcich sa v spise, ako aj z výpovede opatrovníka. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , , (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové a právne závery). V podanom odvolaní navrhovateľka nesúhlasila s prísne formalistickým prístupom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zákon pojem „zmena opatrovníka“ nepozná. Mala za to, že súd v konaní podľa ani nemá za úlohu posudzovať návrh prísne formálne, ale samotný návrh na začatie konania má zhodnotiť podľa jeho obsahu a následne preukázaného skutkového stavu v nadväznosti na ním vykonané dokazovanie - rozhodnúť. V prvom rade poukazovala na svoj návrh na vykonanie dokazovania súdom prvej inštancie, a to v zabezpečení podrobnej správy s konkrétnymi dátumami návštev u S.. I. (psychiatrická ambulancia), ktorý návrh na vykonanie dokazovania bol súdom prvej inštancie považovaný za nadbytočný. Navrhovateľka mala za to, že práve zanedbaná psychiatrická starostlivosť o jej manžela opatrovníkom má zásadný podiel na jeho súčasnom zhoršenom psychiatrickom stave. Naviac mala za to, že súd prvej inštancie dôsledne neskúmal u koho sú lepšie podmienky na starostlivosť o opatrovaného, a teda či je to v domácnosti opatrovníka, ktorý chodí denne do práce a o opatrovaného sa reálne má starať jeho manželka, t.č. na rodičovskej dovolenke s X-ročnou dcérou, pričom v domácnosti majú ešte XX-ročného chlapca, alebo je to v domácnosti navrhovateľky/manželky opatrovaného, ktorá je pripravená zo dňa na deň zostať s opatrovaným v domácnosti, pričom v prípade nutnosti sú pripravení pomôcť aj spoločná dcéra navrhovateľky a opatrovaného s manželom. Mala na to, že k návrhu navrhovateľky bolo potrebné vypočuť aj manželku opatrovníka, ktorá sa podľa výpovede opatrovníka o opatrovaného osobne stará. Za najzávažnejšiu okolnosť považuje však udalosť zo dňa 16.12.2022, kedy bol opatrovaný nezvestný, a to od cca 13:15 hod. do cca 22:30 hod. a bola po ňom vyhlásená pátracia akcia, a to aj za účasti polície, pričom opatrovaný bol nájdený v silne podchladenom stave. Vzhľadom na nízke teploty bol v život ohrozujúcej situácii. Uviedla, že táto udalosť sa síce stala až po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, no ako novota v odvolacom konaní je svojou závažnosťou tak významná, že navrhovateľku iba utvrdila v tom, že opatrovník starostlivosť o svojho otca nevykonáva riadne a je nutné dôslednejšie preskúmať pomery v domácnosti opatrovníka a zistiť aj príčiny, pre ktoré bol opatrovaný nezvestný a vystavený do život ohrozujúcej situácie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie zaistil a vykonal všetky možné dostupné dôkazy na rozhodnutie v merite veci a tvrdenia navrhovateľky, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, opatrovník pokladá za irelevantné. Poukazoval na obsah písomných vyjadrení S.. I., S.. Q., ako aj na obsah správ o činnosti opatrovníka a ďalšie. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné úkony na vykonanie dokazovania, na základe ktorých rozhodol v merite veci a na základe listín a vykonaných dôkazov vec právne správne posúdil. Uviedol, že navrhovateľka sama iniciovala konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u opatrovaného, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , pričom po vydaní rozhodnutia osobu opatrovníka nakoniec nenamietala a ani nenamietala voči rozsudku. Mala jednoducho možnosť stať sa opatrovníkom. Túto možnosť nevyužila. Mal za to, že ak navrhovateľka sa opakovane už 2x snaží o zmenu opatrovníka na seba, pritom prvý návrh zobrala späť, má aj iné možnosti to vykonať a nie raz ročne podávať návrhy, ktoré nie sú dôkazovo podložené a pôsobia šikanózne. Pokiaľ navrhovateľka následne poukázala, že súd dôsledne neskúmal u koho sú lepšie podmienky na starostlivosť o opatrovaného, k predmetnému uviedol, že preukázanie podmienok bolo vyjadrené aj predloženým čestným vyhlásením ošetrovateľa S.. V. N., ako špecialistu na chronické rany, odborný garant, M. (agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti ) poskytovateľa domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý v uvedenom čestnom prehlásení uviedol, že starostlivosť o Z. S. v čase, keď žil s navrhovateľkou, bola podpriemerná. V domácnosti nevyhovovali hygienické podmienky, rany na nohe neboli navrhovateľkou ošetrované vôbec, napriek tomu, že jej mnohokrát ukázal, ako to má robiť, obväzy boli špinavé a potom sa rany zle hojili. Navrhovateľka v dome chovala množstvo mačiek, bol tam potuchnutý vzduch a smrad. Odporca v jeho prítomnosti komunikoval veľmi málo, bol dezorientovaný, zanedbaný, špinavý a podľa zápachu evidentne o osobnú hygienu sa nestaral. V súčasnej dobe je odporca v opatere syna S. S. a jeho manželky. Býva u nich. Pravidelne vykonáva ošetrenie chronických rán p. Z. S. u syna 2 - 3-krát do týždňa. Jeho stav je diametrálne odlišný, rany sú ošetrované 2x denne jeho nevestou, ktorej podal

potrebné inštrukcie k ošetrovaniu. Na prvý pohľad je evidentné, že p. S. je v dobrej opatere, je čistý, hygiena je dodržiavaná v 100% stave, je viac komunikatívny. Každý zdravotný problém opatrovník s manželkou hneď rieši aj s ním, ale aj so špecialistami. Podľa názoru ošetrovateľa tento neodporučil zmenu opatrovníka, nakoľko by bolo viac ako pravdepodobné, že by sa zdravotný stav p. Z. S. rapídne zhoršil v podmienkach , kde je nedostatočná hygiena a pri jeho chronických ranách je dôležitá najmä maximálna hygiena nie len jeho osoby, ale aj prostredia, v ktorom bude žiť. To, že opatrovník býva spolu s manželkou a dvoma deťmi, nie je evidentne na prekážku a ujmu v starostlivosti o opatrovaného. Práve naopak, opatrovaný je denne v kontakte s viac osobami, nestráca sociálne návyky a kontakty. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na nezvestnosť opatrovaného zo dňa 16.12.2022, opatrovník uviedol, že opatrovaný máva časté sklony k útekom napriek tomu, že obydlie opatrovníka je zabezpečené ako zámkami, tak aj kamerovým systémom po celom dvore a až pred bránu na ulicu. Na tomto základe opatrovník vie, akým spôsobom otec uteká a ktorým smerom sa vydá. Toto jeho správanie je výsledkom jeho duševnej choroby - demencie. Opatrovník ďalej uviedol, že nemôže opatrovaného držať pod zámkou a obmedzovať ho na osobnej slobode, ale musí mať aj priestor na voľný pohyb v rámci domu a jeho príslušenstva (rozumej dvor). Zo samotných lekárskych štúdií je evidentné, že príčinou úteku z domu je vo väčšine prípadov demencia. Ide o duševnú poruchu, pri ktorej dochádza k oslabeniu kognitívnych funkcií. Vo väčšine prípadov najčastejšie postihuje pamäť. Demencia vedie k zhoršeniu samostatnosti seniora v bežnom živote. Medzi časté príznaky patria nepokoj, agresivita, bezcieľne blúdenie, poruchy spánku, depresia, halucinácie a neprimerané reakcie. Takéto správanie môže vyústiť aj do úteku z domu. Mal za to, že navrhovateľka by mala z dostupných informácií vedieť, že pri demencii stráca senior schopnosť orientovať sa v čase a priestore. Opatrovaný neutiekol preto, aby urobil napriek, ale preto, že je chorý a cítil sa dezorientovaný, zmätený a vystrašený. Opatrovník podnikol kroky, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie u dospelých. Ide o progresívne degeneratívne ochorenie. V súčasnosti nie je známy žiadny spôsob, ako ju vyliečiť, alebo zastaviť. Teda vyjadrenie navrhovateľky, že keby bol v jej opatere, bol by opatrovaný na tom lepšie, je irelevantné, nakoľko aj pri pravidelnom užívaní medikamentov sa stav takého pacienta nedokáže zlepšiť, ale práve naopak, časom sa zhoršuje. Opatrovník ďalej uviedol, že navrhovateľka mala vedomosť o nezvestnosti opatrovaného, nakoľko ju o tom sám informoval, no žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nevyvinula snahu a ochotu pomôcť pri jeho hľadaní, neinformovala sa za celý čas u opatrovníka v akom stave je pátranie a ani nekontaktovala nikoho z rodiny, ktorí mali o udalosti vedomosť čo je nové. Opatrovník dal navrhovateľke vedieť, keď sa opatrovaný našiel a aj následne jej podal informácie z nemocnice. Navrhovateľka sama iniciatívu nevyvinula žiadnu. Na tomto základe je evidentné, že navrhovateľke nejde o samotného opatrovaného, ale svojím konaním vidí len zištné dôvody vo svoj prospech. Považoval za viac ako pravdepodobné, že v prípade, keby sa opatrovaný nachádzal v opatere navrhovateľky, jeho stavy by sa zhoršovali, úteky by boli častejšie, nastupovala by agresivita a depresie. Záverom uviedol, že pokiaľ sa chce navrhovateľka stretávať s opatrovaným, nie je potrebné, aby bola jeho opatrovníčkou. Navrhovateľka žiadnym spôsobom neprejavila svoju vôľu stretnúť sa s opatrovaným. Ani na jeho sviatky (narodeniny, meniny) sa nesnaží o kontakt s ním. Taktiež ani počas Vianočných sviatkov neprejavila žiadny záujem či darčekom, resp. snahou o stretnutie. Tak isto ani spoločná dcéra S. s manželom neprejavili odo dňa podania prvého návrhu - t.j. od roku 2019 záujem o návštevu otca, resp. o dotaz ako sa mu darí, tak je málo pravdepodobné, že by navrhovateľke pomáhala so starostlivosťou o opatrovaného, tak ako to prezentuje navrhovateľka vo svojom odvolaní.

4. Navrhovateľka v písomnej replike uviedla, že keby čo i len tušila, že opatrovník opatrovaného tak necitlivo odstrihne od manželky, ako aj od dcéry S., tak by nikdy nesúhlasila s tým, aby sa stal opatrovníkom. Uviedla, že opatrovník súdu preukazoval, že si plní svoje povinnosti vo vzťahu k zdraviu opatrovaného, no vôbec súd neskúmal, či a ako sa opatrovník stará aj o majetok opatrovaného. Rodinný dom opatrovaného je v hrubo zanedbanom stave. Odo dňa, kedy sa S. S. stal opatrovníkom svojho otca, opatrovník na rodinnom dome nepomohol absolútne ničím. Pomoc opatrovníka na rodinnom dome je potrebná počas roka opakovane, no majetok opatrovaného v podobe tohto rodinného domu chátra, keďže fyzicky náročné opravy a údržbu nemá kto iný vykonať. Navrhovateľka sa nestíha a ani nevládze kvôli svoju zdravotnému stavu o celý dom sama starať a jednoducho je tam potrebná aj starostlivosť zo strany chlapa, a teda keď už nevládze opatrovaný, tak podľa navrhovateľky by bolo minimálne slušné, aby pomohol opatrovník ako ich syn. Uviedla, že opatrovník opakovane hrubo klame, keď uvádza, že žiadnym spôsobom nevyvinula snahu a ochotu pomôcť pri hľadaní opatrovaného, že sa neinformovala celý čas u opatrovníka v akom stave je pátranie a že ani nekontaktovala nikoho z rodiny, ktorí mali o udalosti vedomosť čo je nové. Trvala na tom, že volala na políciu, taktiež sama volala opakovane do P., kontaktovala dcéru S., volala aj so samotným opatrovníkom, a to nielen v deň nezvestnosti, ale aj nasledujúci deň. Navrhovateľka nemá auto, a teda nedokázala byť bez auta prirodzene nápomocná pri hľadaní opatrovaného. Predpokladá, že opatrovník si svojím opatrovníctvom vykryl znížený mesačný príjem manželky počas jej rodičovskej dovolenky. Tvrdenia opatrovníka, že sa nesnaží o kontakt s opatrovaným taktiež popiera, tieto považuje za klamstvo. Na záver považovala za potrebné znova zopakovať, že ako manželka opatrovaného manžela sa chce oňho postarať aj v jeho chorobe, keďže to považuje za úplne prirodzené vzhľadom na dĺžku trvania ich manželstva (takmer XX rokov).

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , potvrdiť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podaným návrhom navrhla zmenu opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony Z. S., ktorý je jej manželom, ktorý návrh odôvodnila tým, že opatrovník zľahčoval zdravotný stav svojho otca - obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, tento nie je sledovaný u psychiatra, jeho zdravotný stav je vážny, vyžaduje neustály dozor a tento je schopná a ochotná zabezpečovať, pričom opatrovník jej neumožňuje kontakt s opatrovaným a izoluje ho. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkala posudzovanie jej návrhu z formálneho hľadiska, jej odvolacia námietka nie je dôvodná, nakoľko súd prvej inštancie jej návrh posudzoval podľa jeho obsahu v súlade s ust. .

7. Podľa súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

8. Podľa súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

9. Právna úprava opatrovníckeho konania predstavuje procesnoprávnu realizáciu ochrany osôb, ktoré boli obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, ak si to vyžaduje ochrana ich záujmov. Výkon funkcie opatrovníka predpokladá riadne plnenie povinností z jeho strany vo vymedzenom rozsahu a v záujme opatrovanca. Táto funkcia je čestná a jej výkon podlieha kontrole zo strany súdu. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že opatrovník môže byť súdom pozbavený svojej funkcie z dôležitých dôvodov ( ), t.j. ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v danej veci riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o zmene opatrovníka, pokiaľ návrh zamietol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, ktoré vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.09.2020 č.k. -85 sa spôsobilosť Z. S., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, na právne úkony obmedzila tak, že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, nakladať s dôchodkom resp. inými dávkami, či finančnou hotovosťou, nie je spôsobilý uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a ani iné zmluvy, vystaviť zmenku, ručiť v akýchkoľvek finančných transakciách, nie je spôsobilý konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a finančnými inštitúciami, nie je spôsobilý rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Je schopný výkonu volebného práva a je schopný nakladať s finančnými prostriedkami 20,- eur mesačne. Z. S. bol ustanovený opatrovník v osobe S. S., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2020. Od tejto doby S. S. výkon funkcie opatrovníka realizuje a predkladá súdu správy o výkone funkcie opatrovníka, ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise sp. zn. a . Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zameral dokazovanie na zistenie, či zo strany ustanoveného opatrovníka sú porušované povinnosti voči opatrovancovi. Z lekárskych správ obvodnej lekárky S.. Q., ako aj psychiatričky S.. I. vyplýva, že opatrovník zabezpečuje riadnu starostlivosť o opatrovaného, dodržiavajú termíny prehliadok, ako aj liečbu a nebolo zaznamenané, že by bola zanedbaná zdravotná starostlivosť či nedodržiavanie odporúčaní lekárok. Je tak nesporné, že opatrovník zdravotnú starostlivosť opatrovanca nezanedbáva, čím sa tvrdenie navrhovateľky o zanedbaní zdravotnej starostlivosti nepreukázalo. Vzhľadom na zdravotný stav opatrovanca, ako aj odborné vyjadrenia lekárov je poskytovaná starostlivosť zo strany opatrovníka pre neho adekvátna. Na druhej strane navrhovateľka nepreukázala, že je schopná zabezpečiť opatrovancovi lepšiu opateru a starostlivosť než mu ju zabezpečuje opatrovník. Na základe vykonaného dokazovania nemal ani odvolací súd za preukázané, že by si doteraz ustanovený opatrovník neplnil riadne svoje povinnosti pri starostlivosti o opatrovanca.

12. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko v tomto prípade terajší opatrovník nestratil spôsobilosť na vykonávanie danej funkcie, neporušuje ani svoje povinnosti, nezneužíva svoje práva a taktiež nebol zistený ani iný vážny dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu opatrovníka. Odvolacie dôvody navrhovateľky nie sú opodstatnené a nie sú dôvodom pre odvolanie ustanoveného opatrovníka, resp. zmenu opatrovníka.

13. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danej veci mal súd prvej inštancie rozhodnúť uznesením, pokiaľ však v danej veci rozhodol rozsudkom (v dôsledku čoho tak musel rozhodnúť aj odvolací súd), táto forma jeho rozhodnutia nemohla mať žiaden vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia o návrhu navrhovateľky. I rozhodnutie súdu formou uznesenia sa primerane spravuje právnou úpravou o rozsudku a tak s ohľadom na formálne náležitosti, ako aj doručenie a nadobúdanie právoplatnosti.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).