Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-18-2014.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/18/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o, so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska č 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 613 842, proti povinnej F. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. č. XXX/XX, XXX XX J., vedenej pod sp. zn. EX 8896/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 1.193,04 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Er/387/2013-16, zo dňa 09. októbra 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 8896/13, doručenú sudu dňa 31. 05. 2013, zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci je obsiahnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22. 06. 2011, ktorá je podľa názoru okresného súdu spotrebiteľskou zmluvou (pretože dohodu uzavreli veriteľ v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa). Dohoda podlieha režimu spotrebiteľského práva, rovnako ako aj pôvodný záväzok Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Start konta zo dňa 28. 05. 2004, uzavretá medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (VÚB banka, a. s., IČO 31320155), dohodu (akcesorický záväzok) nie je možné považovať za zmenu v obsahu pôvodného záväzku. Súd pri posudzovaní dohody (ako spotrebiteľskej zmluvy) vzal do úvahy okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzavretie. Bola uzavretá na vopred predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Rozhodcovská doložka inkorporovaná do takejto dohody (zmluvy) nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a napriek jej formulácii nie je skutočnou alternatívou výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom. Rozhodcovská doložka všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom (ak by vystupoval na strane žalovaného), preto bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou a neplatnou podmienkou podľa § 53 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, ako aj výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, a prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)). Posúdením predložených listinných dôkazov podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.
Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci (§ 159 ods. 1 O. s. p.), je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný (§ 161 ods. 1 O. s. p.). Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Zo zákonnej úpravy § 45 ods. 2 ZoRK exekučný súd je oprávnený a povinný exekučné konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie.
V prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a vykonateľný aj preto, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 37 ZoRK žiadosť o preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. ZoRK. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie, nemá právomoc vo veci vykonať dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Z platnej právnej úpravy nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak procesnú pasivitu povinného (napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku).
Cieľom právnej úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Predmetná rozhodcovská doložka nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle doložky.
Povinná, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaný. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného konania) a môže skúmať počas celého exekučného konania (v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k jeho „zrušeniu“, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. V rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je
- napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
Vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve uzavretej dodávateľom so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Rozhodnutie okresného súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom rozhodcovskom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje. O rozhodcovskej doložke zakotvenej v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.06.2011 (bod 4.), nemožno vysloviť iný záver, než že je podmienkou zmluvy neprijateľnou a od počiatku neplatnou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 1 - generálna klauzula Občianskeho zákonníka zakotvená do tohto zákona od 01. 04. 2004).
V prejednávanom prípade oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy odvodzuje od zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako obchodnou spoločnosťou (bankou), a povinným, ktorý pri uzatváraní predmetnej zmluvy zjavne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva, aj keď bola uzavretá podľa ust. § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, má nesporne povahu spotrebiteľských zmlúv a je nutné na ňu aplikovať ustanovenia občianskoprávnej úpravy smerujúce k ochrane práv spotrebiteľa. Potom, ak je predmetom konania splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru je potrebné aplikovať nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu o bežnom účte, ale aj na právne úkony, ktoré na túto spotrebiteľskú zmluvu nadväzujú a majú vplyv na obsah toho zmluvného vzťahu, teda aj na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22. 06. 2011. Dohoda je tvorená predtlačeným formulárom s priestorom na dopísanie osobných údajov dlžníka, a predstavuje zmluvnú modifikáciu práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu založeného samotnou spotrebiteľskou zmluvou (zmluvou o bežnom účte). Preto uvedenú dohodu nemožno posudzovať samostatne a bez zreteľa na existenciu ustanovení upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, ale konajúci súd ex offo má zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd bol teda povinný aj bez návrhu skúmať, či Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22. 06. 2011 ne/obsahuje podmienky, ktoré predstavujú neprimerané znevýhodnenie postavenia povinného v porovnaní s postavením oprávneného. Z procesného postupu okresného súdu je zrejmé, že z týchto hľadísk právny vzťah oprávneného a povinného skúmal, čo jednoznačne treba vyvodiť zo záveru okresného súdu, podľa ktorého ustanovenie o rozhodcovskej doložke zakotvené v dohode je absolútne neplatné, nakoľko podľa názoru súdu je výsledkom nekalej obchodnej praktiky používanej dodávateľom (oprávneným), ktorá nevyvolala žiadne právne účinky.
Zhodne s okresným súdom treba konštatovať, že dohoda vzhľadom na svoj formulárový charakter neumožňovala povinnému (spotrebiteľovi) akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom. Povaha dohody je adhézna, spotrebiteľ ju môže len prijať ako celok, alebo ako celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka je „sofistikovane skrytá“ do dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Ak mal teda povinný záujem o to, aby mu oprávnený umožnil záväzok uhrádzať v splátkach, ktorá dohoda by bola v jeho záujme, musel zároveň súhlasiť so všetkými podmienkami dohody, čo jeho postavenie voči oprávnenému naopak oslabovalo. Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne vopred nevyjednal, čo je podstatné z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania - táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná. Individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Pri osobitnom vyjednaní je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Dodávateľ (oprávnený) nevytvoril priestor na faktické dojednávanie obsahu rozhodcovskej doložky, žiadnym spôsobom nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky resp. že by si povinný vymieňoval rozhodcovské konanie.
Rozhodcovská doložka ani nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom. Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu. Teda spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, síce formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. r) ods. 4 § 53 Občianskeho zákonníka, keďže rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné zákonné ustanovenie dodržané nebolo, t. j. zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia sporu, ktorého výsledku sa zmluvné strany podriadia s konečnou platnosťou a záväznosťou, pričom iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. V prípade že si dodávateľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VOP) nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil z dôvodu, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky - rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať (nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.