Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-281-2014.pdf
PDF · 97.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/281/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci Intrum Justitia Slovakia, s.r.o, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti odporcovi S. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom H., J. T. 4, za účasti vedľajšieho účastníka popri odporcovi Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 235,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2013 č. k.17C/55/2011 - 51 jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vedľajšiemu účastníkovi popri odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 84,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 6,94 eur od 30.11.2008 do zaplatenia, 10,5% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, 10 % ročne zo sumy 6,94 eur od 01.02.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.03.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.04.2009 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.05.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.06.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 6,94 eur od 01.07.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.08.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.09.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 6,94 eur od 01.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 8,37 eur od 01.11.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 16,41 eur k rukám JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk pod č. XXXXXXXXXXX zo dňa 07.06.2007 sa právny predchodca navrhovateľa - Tatra banka, a.s. zaviazal pre odporcu ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, vrátane povoleného prečerpania na tomto účte, pričom mu poskytol platobnú kartu. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby platiť právnemu predchodcovi poplatok za vedenie účtu a ďalšie poplatky, stanovené Sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a.s. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporcom predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708 a nasl. Obch. zák.. V súvislosti s
poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluve o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že v oboch prípadoch ide o tzv. absolútny obchod. Súd prvého stupňa sa však nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že vec nemožno posúdiť podľa ustanovení spotrebiteľského práva. zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 54 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák. o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu. Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu možno vyhovieť len sčasti. Z navrhovateľom predloženej zmluvy, výpisu z bankovej knihy a výpisu z účtu odporcu vyplýva, že v priebehu trvania zmluvného vzťahu (od 07.06.2007 do 14.12.2009) odporca ako majiteľ účtu vykonával na účte rôzne debetné i kreditné transakcie, pričom zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo do dňa postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (14.12.2009) k zosplatneniu celej dlžnej sumy bankou a banka od zmluvy odstúpila a účet odporcu zrušila až ku dňu 14.12.2009. Premlčacia doba tak pre každú debetnú položku účtu plynula samostatne, a teda právny predchodca navrhovateľa mohol uplatniť jednotlivé čiastkové položky na súde samostatne. Súd prvého stupňa tak z hľadiska uplatnenej námietky premlčania posudzoval samostatne jednotlivé debetné položky, vyplývajúce z výpisu z účtu odporcu, a konštatoval, že vzhľadom na dátum podania návrhu na začatie konania na súd (21.11.2011) sú premlčané všetky nároky navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktoré vznikli pred 21.11.2008 (všeobecná trojročná premlčacia doba). Súd prvého stupňa potom konštatoval, že právo navrhovateľa na zaplatenie sumy spolu 129,30 eur (nároky vyplývajúce z výpisu z účtu odporcu splatné do 21.11.2008) je premlčané, nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka popri odporcovi- priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.), a preto súd návrh v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o uplatnené nároky, vyplývajúce z výpisu z účtu odporcu za obdobie od 21.11.2008 do dňa vydania rozhodnutia, súd preskúmaním veci zistil, že pozostávajú len z mesačných poplatkov za vedenie účtu Balík služieb (Tatra Dynamic) (1,96 eur/59,- Sk), mesačných poplatkov za vedenie účtu v exekúcii (4,98 eur/150,- Sk) a mesačne vyúčtovaných úrokov. Dňa 29.11.2008 tak bol odporcovi vyúčtovaný poplatok za balík služieb 59,- Sk, za účet v exekúcii 150,- Sk a úroky 81,15 Sk; dňa 31.12.2008 poplatok za balík služieb 59,- Sk, za účet v exekúcii 150,- Sk a úroky 90,10 Sk. Dňa 31.01.2009 tak bol odporcovi vyúčtovaný poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 2,21 eur; dňa 28.02.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,23 eur; dňa 31.03.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,39 eur; dňa 30.04.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky1,36 eur; dňa 30.05.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,43 eur; dňa 30.06.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,43 eur; dňa 31.07.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,55 eur; dňa 31.08.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,61 eur; dňa 30.09.2009 poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur a úroky 1,62 eur; dňa 29.10.2009 úroky 1,63 eur, dňa 31.10.2009 poplatok za IB, Dialog 0,30 eur, poplatok za výpisy 1,46 eur, za vedenie účtu 1,63 eur a za účet v exekúcii 4,98 eur. Ako je uvedené vyššie, medzi právnym predchodcom navrhovateľa- bankou a odporcom vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o bežnom účte. Odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť. Odporca sa podpisom zmluvy zaviazal platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa- banke poplatky za vedenie účtu a iné poplatky, stanovené Sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a.s.. Svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, a preto ho na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu (poplatok za balík služieb Tatra Dynamic a poplatok za vedenie účtu v exekúcii) za obdobie od 21.11.2008 do dňa odstúpenia od zmluvy bankou 14.12.2009 v celkovej výške 84,71 eur zaviazal súd prvého stupňa .Čo sa týka úrokov, vyúčtovaných v období od 21.08.2008 do dňa odstúpenia od zmluvy bankou 14.12.2009, súd konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Z návrhu, podaní navrhovateľa a ani z listinných dôkazov nie je zrejmé, z akej sumy, v akej výške a za aké obdobie boli jednotlivé sumy úrokov vypočítané, a preto súd prvého stupňa navrhovateľovi nemohol poskytnúť právnu ochranu a priznať mu žalovanú sumu úrokov v celkovej výške 21,14 eur (81,15 Sk vyúčtované dňa 29.11.2008; 90,10 Sk vyúčtované dňa 31.12.2008; 2,21 eur vyúčtované dňa 31.01.2009; 1,23 eur vyúčtované dňa 28.02.2009; 1,39 eur vyúčtované
dňa 31.03.2009; 1,36 eur vyúčtované dňa 30.04.2009; 1,43 eur vyúčtované dňa 30.05.2009; 1,43 eur vyúčtované dňa 30.06.2009; 1,55 eur vyúčtované dňa 31.07.2009; 1,61 eur vyúčtované dňa 31.08.2009; 1,62 eur vyúčtované dňa 30.09.2009; 1,63 eur vyúčtované dňa 29.10.2009). Naviac, v období od 21.11.2008 do 14.12.2009 odporca priamo peňažné prostriedky z účtu nečerpal a vyúčtované úroky tak nepochybne zahŕňajú i príslušenstvo premlčaných pohľadávok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré s poukazom na vznesenú námietku premlčania navrhovateľovi nie je možné priznať. Nakoľko v tomto smere nie je možné oddeliť zákonné plnenie od plnenia nezákonného, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa i v časti o zaplatenie úrokov, vyúčtovaných za obdobie od 21.11.2008 do 14.12.2009 v celkovej výške 21,14 eur zamietol. Nakoľko odporca sa s platením za poskytnuté služby dostal do omeškania, je povinný navrhovateľovi zaplatiť i úrok z omeškania, a to vo výške určenej § 517 Obč. zák. v spojení s § 10a, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s poukazom na vyššie uvedený záver o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania 14,75 % ročne zo sumy 235,15 eur od 01.12.2007 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že súd navrhovateľovi priznal len sumu istiny 84,71 eur, navrhovateľovi patrí len úrok z omeškania z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa predmetná cena služieb (poplatky za vedenie účtu) stala splatnou. Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ. Uviedol, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu, no žiadal, aby súd zmenil rozsudok a uložil odporcovi zaplatiť mu 235,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 235,15 eur od 19.12.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa , pretože pohľadávka nebola premlčaná. Poukazoval na to, že odstúpením od zmluvy, ktoré bolo v zmysle domnienky doručenia čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. doručené odporcovi dňa 18.12.2009, zanikol zmluvný vzťah od počiatku a navrhovateľovi tak vzniklo právo na vrátenie toho, o čo sa odporca obohatil, teda na vrátenie žalovanej zmluvy 235,15 eur tak; ako ju špecifikoval vo svojom podaní zo dňa 08.04.2013. V tomto podaní uviedol, že v roku 2008 bolo na účte evidovaných 102 debetných obratov v hodnote 81.389,45 Sk a 16 kreditných obratov 76.905,04 Sk, pričom zostatok na účte ku dňu 31.12.2008 bol vo výške - 148,86 eur ( - 4 484, Sk). V roku 2009 bolo na účte odporcu realizovaných 33 debetných obratov v hodnote - 86,29 eur. Spolu neuhradená suma predstavuje 235,15 eur. Tento nárok si uplatnil na súde dňa 11.11.2011, teda pred uplynutím 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby v prípade posúdenia jeho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. V prípade ak by sa odvolací súd nestotožnil s uvedeným právnym posúdením a napadnutý rozsudok potvrdil, žiadal, aby v otázke náhrady trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi popri odporcovi neprizná.
Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Vedľajší účastník popri odporcovi sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením premlčania navrhovateľom. Navrhovateľ od zmluvy o bežnom účte odstúpil na základe zákona z dôvodu dojednaného v zmluve o bežnom účte konkrétne v bode 4.3.4. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. dva roky od vzniku omeškania, pretože na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do jedného mesiaca. Odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručované riadne, ako vyplýva z poštového podacieho hárku z odtlačku podacej pečiatky zo dňa 15.12.2009. Tým odpadol právny dôvod plnenia, čo predstavuje skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým právnym predpisom sa spravuje predmetný právny vzťah, ako správne posúdil súd prvého stupňa . V zmysle fikcie doručenia upravenej v bode 4.3.4. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. začala od 19.12.2009 plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrh bol podaný pred jej uplynutím, čiže pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia nie je premlčaná.
Predmetom vydania bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný odporcom plnením navrhovateľa t.j. majetková výhoda odporcu na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ však netvrdil, neoznačil a ani nepredložil dôkaz o tom, čo tvorí majetkový prospech, výhodu odporcu na jeho úkor, a teda, čím je požadovaná suma z titulu bezdôvodného obohatenia tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky / aké, podľa čoho sú uplatňované o aký právny dôvod svojho vzniku sa opierajú/ a pod. Navrhovateľ tvrdí len, že ide o debetný zostatok zistený všeobecne ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na účte. Predmetnú pohľadávku však navrhovateľ neuplatňuje titulom debetného zostatku, ale titulom bezdôvodného obohatenia. Samotné uvedenie rozdielu medzi kreditnými a debetnými obratmi nerobí uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou účastníkov konania, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 O.s.p.). Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za navrhovateľa a vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi účastníkmi. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak účastníci nevykonajú, potom zastihne tohto účastníka, ktorý je povinný potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jeho neprospech. Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v § 153 ods. 1 O.s.p. tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. Ak si účastník nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to ten procesný následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci.
Bez ohľadu na uvedené skutočnosti odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zistil, že vo výpise z účtu odporcu sú od doby vzniku omeškania t.j od 30.11.2007 uvedené len úroky a poplatky, o ktorých, ako už bolo vyššieuvedené platnom dojednaní vrátane dojednania ich výšky navrhovateľ neposkytol súdu žiadny dôkaz, ako je poplatok za balík služieb 1,96 eur, za účet v exekúcii 4,98 eur, za výzvu na zaplatenie 24,90 eur a podobne. Takéto poplatky sú neprimerané, prevyšujú náklady za vykonanie tohto úkonu a nemožno tvrdiť, že by odporca mal z toho výkonu banky prínos , prospech alebo majetkovú výhodu a je zrejmé, že tieto boli stanovené a určené jednostranne len bankou. Z prehľadu histórie transakcií - štvrtá, piata a šiesta strana vyplýva, že žalovaná suma je tvorená práve len týmito poplatkami a úrokmi. Súd teda nezistil vznik majetkového prospechu odporcu a preto nepovažoval nárok za dôvodný, a rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavuje neúčelné náklady za právne služby, keďže samotné združenie má byť spôsobilé na poskytnutie kvalifikovanej pomoci spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa nemožno akceptovať.
Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.
Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Okresný súd priznal správne ako náhradu trov konania vedľajšieho účastníka jeho náklady na právnu službu advokáta, a to podľa AT, ktoré správne vo svojom rozhodnutí špecifikoval.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval odvolanie navrhovateľa za spôsobilé na iné než potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi popri odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).a zo spisu im ani žiadne trovy nevyplynuli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .