Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9CoP-3-2014.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. S., V. XXX/XX, občianka Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, dieťa matky: L. Q., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. S., V. XXX/XX, štátna občianka SR a otca: S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. - N., N. XX, štátny občan Slovenskej republiky, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24P/330/2013-90 zo dňa 9.12.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného.
M e n í rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku o dlžnom výživnom tak, že povoľuje otcovi vyrovnať dlžné výživné za obdobie od 1.5.2013 do 28.2.2014 v sume 1.000,- eur v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so splnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 17C 249/2001-35 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú S. Q. zo sumy 33,19 eur na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 1.5.2013 opakovane do budúcna. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.5.2013 do 30.11.2013 vo výške 550,- eur súd povolil odporcovi (v ďalšom texte otec dieťaťa
- § 79 ods. 1, § 94 ods. 1 O.s.p. a §74 os. 1 Zákona o rodine) zaplatiť v 3 mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že mal. S. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 17C 249/2001. Otec bol zaviazaný platiť na výživu mal. S. sumou 1.000,- Sk, teda 33,19 eur. V čase rozhodovania o výživnom mala maloletá dva roky. Otec s ňou kontakt neudržiaval, na jej výživu neprispieval. Jeho príjem bol 5.500,- Sk. Spolu s matkou bývali u jej rodičov. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk, rodinné prídavky vo výške 670,- Sk a sociálnu dávku vo výške 1.650,- Sk. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Matka v čase podania návrhu na zvýšenie výživného žila v I.. Z toho dôvodu bol návrh podaný na Okresnom súde v Galante. Výživné žiadala určiť od mája 2013. Od 12.11.2012 bola matka evidovaná na úrade práce. V minulosti pracovala aj v zahraničí. Dňa 28.7.2013 uzatvorili rodičia rodičovskú dohodu, na základe ktorej
sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. S. sumou 150,- eur. V rodičovskej dohode je uvedené, že otec mal. S. pracuje v zahraničí a jeho príjmy odôvodňujú dohodnutú výšku 150,- eur mesačne. Rodičia požiadali schváliť túto rodičovskú dohodu. Otec v tom čase zakúpil maloletej notebook. Od februára 2013 je otec dieťaťa SZČO v oblasti klampiarskych a strešných prác. Podľa jeho vyjadrenia, jeho príjmy z prechádzajúceho zamestnania boli vo výške minimálnej mzdy plus diéty. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. D. Q., nar. X.X.XXXX. Podľa daňového priznania úhrn príjmov za rok 2012 u odporcu bol 7.805,68 eur. V ďalšom priebehu konania otec dieťaťa uviedol, že je ochotný prispievať na výživu mal. S. sumou 100,- eur mesačne. Výživné vo výške 150,- eur chcel platiť v prípade, ak by žil s matkou maloletej v spoločnej domácnosti. Podľa vlastného vyjadrenia zarába mesačne 550,- eur. Z toho 300,- eur platí za byt a splátky úveru Provident 200,- eur, Tatrabanke 350,- eur a Slovenskej sporiteľni 290,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou mal. D. Q., ktorá je zamestnaná s príjmom asi 350,- eur. Otec je podľa vlastného tvrdenia bez akéhokoľvek príjmu od 25.7.2013. Mal. S. je žiačkou 8. ročníka Základnej školy v N.. Má zvýšené výdavky na cestovné. Ďalšie výdavky má na ošatenie, drogériu, kozmetiku a v súvislosti so školskými a voľnočasovými aktivitami. Na vodné a stočné dávajú matka s dcérou ročne 132,- eur, odpad ročne 23,- eur, hygienické potreby 10,- eur, mobilný telefón 10,- eur, cestovné SAD 12,- eur, školské potreby priemerne mesačne asi 20,- eur, školské aktivity a exkurzie 3-8,- eur, vreckové 10,- eur, internet 7,- eur, strava spoločne 150,- eur a poznávací pobyt do Y., na ktorý má maloletá ísť v lete cca 195,- eur. Ďalšie výdavky má matka na telefón 11,99 eur, telefónnu kartu v P. republike 10,- eur, príspevok rodičom za bývanie 100,- eur, potreby do domácnosti 75,- eur. Matka je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi, spolu s prídavkami vo výške 136,- eur. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na obsah rodičovskej dohody a súhlas otca s platením výživného v auguste 2013. Hoci otec neskôr s touto dohodou nesúhlasil a od svojho súhlasu odstúpil a preukazoval svoje majetkové pomery tým smerom, že má značné dlhy a záväzky voči rôznym spoločnostiam, z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že všetky dlhy, ktoré otec v súčasnosti má, existovali už v čase uzatvárania rodičovskej dohody. Pokiaľ teda v auguste 2013 otec slobodne súhlasil s platením výživného vo výške 150,- eur s tým, že je v jeho možnostiach aj za existencie pohľadávok (zrejme záväzkov) toto výživné platiť, súd nevidí dôvod, aby určoval vzhľadom na tieto pohľadávky (záväzky) nižšiu sumu výživného. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od 25.7. nemá žiaden príjem. Naproti tomu v auguste uvádzal, že pracuje v zahraničí. Je teda zrejmé, že vyjadrenia odporcu sú protichodné, že sa snaží vyhnúť svojej povinnosti finančne prispievať na maloletú. Podľa matkou predložených listinných dôkazov, otec od mája do novembra zaplatil výživné vo výške 500,- eur. Určením výživného spätne od mája bol odporca povinný zaplatiť na výživu maloletej sumu 1.050,- eur. Tak vznikol odporcovi dlh na výživnom vo výške 550,- eur. V prevyšujúcej časti potom súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Prehlásil, že vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza a ktorú preukázal, nie je schopný platiť mesačne 150,- eur a doplatiť čiastku 550,- eur za dobu od 1.5,2013. Nebolo a nie je jeho zámerom ukrátiť mal. S. o výživné. Súdom mu bolo určené platiť výživné vo výške 33,19 eur (1.000,- Sk). Napriek tomu platil po 1200,- Sk až do čias, kedy nadobudlo platnosť euro. Od tej doby prispieva čiastkou 50,- eur, pričom mu to nenariadil žiadny súd. Bola to jeho dobrá vôľa, pretože vie, že dieťa potrebuje určite viac, ako je čiastka, ktorou prispieval, lenže bohužiaľ, na viac nemal. Súhlasí s tvrdením, že tieto platby neboli uhradené vždy včas, ale vždy ich v nejakom časovom intervale dorovnal do čiastky skôr uvedenej. V súčasnosti je schopný platiť mesačne, aj to s maximálnym vyčerpaním svojich financií, maximálne 60,- eur s platnosťou od januára 2014. Nie je to z dôvodu, že nechce, ale proste nie je schopný zaplatiť viac. Nevylučuje, že prispeje väčšou sumou aj bez rozhodnutia súdu, keď sa dostane do zamestnania, kde zarobí viac, ako doposiaľ.
Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, prípadne výživné zvýšiť na sumu 250,- eur mesačne, ktorú pôvodne žiadala. Argumenty otca sú jednoznačne účelové. Chce nimi dosiahnuť výšku výživného, ktorá nepostačuje a nemôže v žiadnom prípade pokryť potreby maloletej. Otec je riadne SZČO, pracuje prevažne v zahraničí, zameriava sa na práce klampiarske, pokrývačské, čo sú nielen v zahraničí lukratívne zárobkové činnosti. Využíva motorové vozidlo, s ktorým má výdavky pri cestách do J. a okolitých štátov. Výživné vždy platil nepravidelne a s omeškaním. Je pravdou, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku 6 rokov. Matka sa presvedčila v mesiaci júl 2013, že o toto dieťa je nadštandardne postarané zo strany otca, že jej kúpi, na čo si ukáže, vodí ju na rôzne kúpaliská, do kina a zabezpečuje jej všetko, čo dieťa potrebuje pre svoj psychologický, kultúrny a osobný rozvoj. Nič z toho si mal. S. za posledné 3 roky nemôže dovoliť. Matka je naďalej vedená ako nezamestnaná, pretože v tejto lokalite je vysoká nezamestnanosť. Každý mesiac sa hlási
na príslušnom úrade v N., ktorý jej vypláca dávky v hmotnej núdzi vo výške 36,30 eur. V prípade, že otec výživné uhradí, čiastku musí vrátiť. Otec zaplatil výživné naposledy v októbri 2013. Otec svojím konaním si dosiahne nižšie výživné, než dobrovoľne podpísal v dohode vo výške 150,- eur. Pôvodne žiadala od otca výživné 250,- eur. Otec ju prehovoril na 200,- eur a nakoniec súhlasila so sumou 150,- eur, čo považuje za svoju chybu. Poukázala na skutočnosť, že otec sa na súdne pojednávanie nedostavil práve z dôvodu pracovnej vyťaženosti, čo svedčí o tom, že je riadne zárobkovo činný a má príjmy, ktoré vysoko presahujú zákonom stanovenú hranicu minimálnej výšky zárobku 3.000,- eur pri SZČO. Otec má niekoľko exekučných konaní, ktoré sú zapríčinené vlastnou nezodpovednosťou. Nemá žiaden bankový účet, býva s priateľkou a dcérou v prenajatom byte bez zmluvy a okrem auta nevlastní žiaden majetok. Peniaze, ktorá zarába, si ale užíva na rôznych dovolenkách v zahraničí, v prímorských a kúpeľných oblastiach a žije bohémskym spôsobom života. Na odvolacom pojednávaní matka oznámila, že nastúpila do práce v Hoteli Z. na O. s platom 2,50 eur/hodinu na základe dohody o vykonaní práce na 40 hodín mesačne.
Otec dieťaťa sa nezúčastnil nariadeného odvolacieho pojednávania, čo zdôvodnil tým, že bude odcestovaný pracovne mimo územia Slovenskej republiky.
Kolízny opatrovník maloletej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa možno zmeniť len za podmienky, že sa preukázateľne zmenili pomery. Na rozdiel od úpravy uvedenej v § 163 ods. 2 O.s.p., Zákon o rodine nevyžaduje formálne, aby šlo o podstatnú zmenu pomerov. Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia však nemôže byť len málo závažná, či krátkodobá zmena pomerov, ale musí sa jednať o také zmeny odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, či zárobkových a majetkových schopností a možností povinného rodiča, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania. Pre zmenu rozhodnutia o výške výživného nestačí len úvaha súdu o tom, že doteraz určené, či dohodnuté výživné, je neprimerané.
Podmienkou pre zmenu výšky výživného nie je len nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Tieto potreby vo svojom vyčíslení stanovujú hornú hranicu výživného, ktorú by dieťa mohlo požadovať od svojich rodičov v prípade, že by to odôvodňovali aj ich majetkové a zárobkové pomery. Každý z rodičov pritom svoj diel na úhradu potrieb maloletého dieťaťa zabezpečuje v podiele zodpovedajúcom jeho schopnostiam a možnostiam, pričom rodič, ktorému bolo dieťa zverené do rodičovskej starostlivosti, si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, a to v rozsahu závislom od veku dieťaťa. Dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni oboch svojich rodičov. V dôsledku toho sa pri určovaní výživného spravidla nemôžu uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pri zvyšovaní výživného nie je možné dôvodne požadovať, aby životná úroveň dieťaťa sa takýmto zvýšeným výživným dostala na životnú úroveň povinného rodiča, pokiaľ druhý rodič, ktorému bolo dieťa zverené do rodičovskej starostlivosti, má svoju životnú úroveň podstatne nižšiu.
V preskúmavanej veci nepochybne došlo od času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného k podstatnej zmene v rozsahu odôvodnených potrieb maloletej S., a tým aj v rozsahu nákladov potrebných na ich uspokojenie.
Počnúc od 18.2.2013 si otec dieťaťa zarába ako samostatne zárobkovo činná osoba. Až do 17.5.2012 vykonával živnosť taxislužby. Podľa oznámenia Daňového úradu v Prešove, bol jeho celoročný príjem v roku 2012 7.805,68 eur a základ dane z príjmu bol vypočítaný zo sumy 6.839,95 eur.
Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, pracoval otec až do 25.7.2013 v J.. Svoj príjem dosiahnutý v tomto období otec nepreukázal napriek tomu, že bol v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine poučený o tom, že pokiaľ nepreukáže
súdu podklady potrebné na vyhodnotenie jeho príjmových a majetkových pomerov, bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať z priemerného mesačného príjmu predstavujúcom 20 násobok sumy životného minima. To by v preskúmavanej veci zodpovedalo priemernému mesačnému zárobku vo výške 3.961,80 eur. Na rozdiel od výkonu práce v rámci pracovného pomeru, ktorý sa realizuje obvykle počas dlhšej doby, sú príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby závislé od záujmu zákazníkov o vykonanie prác zabezpečovaných takýmto podnikateľom, v dôsledku čoho sa nemusí jednať o pravidelný príjem, či príjem v tej istej výške. Preto sa príjem u rodiča vykonávajúceho podnikateľskú činnosť vo forme samostatne zárobkovo činnej osoby zisťuje za dlhšie obdobie, spravidla obdobie jedného roka. To je však pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, ktoré musí čo najrýchlejšie reagovať na zmeny pomerov, nie vždy prijateľný spôsob zisťovania skutkového stavu. Vzhľadom k ťažkostiam spojeným so zisťovaním pomerov rodiča - podnikateľa, stanovil priamo zákon takémuto rodičovi povinnosť preukázať súdu jeho majetkové a teda aj príjmové pomery za dobu navrhovaného určenia, či zvýšenia výživného. Povinný rodič to musí urobiť (a zdokladovať) na takej úrovni, aby to nevzbudzovalo pochybnosti o správnosti a úplnosti jeho tvrdení.
Právna úprava § 63 ods. 1 Zákona o rodine zaťažila povinného rodiča dôkazným bremenom ohľadne preukazovania celkových majetkových pomerov, vrátane sprístupnenia inak chránených údajov. Zisťovanie ďalších príjmov povinného rodiča sa predovšetkým môže prejaviť v zložení a hodnote majetku u tohto rodiča. Jedná sa nielen o nadobudnuté hnuteľné či nehnuteľné veci (vzácne obrazy, zbierky mincí alebo známok, luxusné autá, lode, chaty, pozemky), ale aj finančne nákladné dovolenky, či nákladný spoločenský spôsob života. Mechanické preberanie údajov z daňového priznania povinného rodiča - podnikateľa, je pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zjavne nepostačujúce.
Pokiaľ teda povinný rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúce dani z príjmu, nepreukáže na výzvu súdu podklady potrebné pre vyhodnotenie jeho majetkových a zárobkových pomerov, výška pravdepodobného príjmu ustáleného podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, sa vzťahuje na celé obdobie, počas ktorého povinný rodič vykonával svoju podnikateľskú činnosť a riadne nepreukázal svoje majetkové a príjmové pomery.
V preskúmavanej veci tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vyzývali otca maloletej, aby preukázal svoje príjmy dosahované v priebehu roku 2013. Otec dieťaťa tak neurobil a súdu dal k dispozícii len oznámenie daňového úradu o jeho príjmoch za rok 2012. Podľa tohto oznámenia zarábal otec dieťaťa priemerne mesačne cca 621,80 eur netto. V porovnaní s príjmom otca dosahovaným v čase rozvodového konania (7.500,- Sk = 249,- eur), jedná sa aj u otca o podstatnú zmenu pomerov. Odvolací súd považuje za porušenie povinnosti rodiča stanovenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ tento nepredloží prehľad a dôkazy o svojich príjmoch, majetku a nákladoch, ktoré mu vznikli v priebehu sporného obdobia. Predloženie čiastkových údajov za iné časové obdobie má za dôsledok vznik nevyvrátiteľnej právnej domnienky o výške príjmu rodiča - podnikateľa len s výnimkou prípadu, že z takýchto čiastkových údajov je možné zistiť skutočný stav majetkových pomerov povinného rodiča aj v rozhodnom období. Preto aj nepredloženie súdom požadovaných čiastkových údajov môže byť dôvodom pre vznik spomínanej nevyvrátiteľnej právnej domnienky o výške zárobku u povinného rodiča. V preskúmavanej veci otec predložil len doklady preukazujúce jeho úverové zaťaženie. Pritom podľa tvrdení otca maloletej boli jeho príjmové pomery v roku 2013 vyššie, ako v roku predchádzajúcom. Vyplýva to predovšetkým z textu ním podpísanej dohody rodičov zo dňa 28.7.2013. Opakované vyhýbanie sa splnenia výzvy súdov zdokladovať svoje príjmové a majetkové pomery má za dôsledok vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že jeho príjem v roku 2013 bol priemerne mesačne 3.961,80 eur (20 x 198,09 eur).
Za tohoto stavu rozhodol prvostupňový súd správne, keď zvýšil výživné zo strany otca až na sumu 150,- eur mesačne napriek tomu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Preto bol v tejto časti rozsudok potvrdený.
V priebehu odvolacieho konania nedošlo ani k zmene výšky otcom zaplateného výživného. Za obdobie do 1.5.2013 do 28.2.2014, t. j. za 10 mesiacov, mal otec dieťaťa za povinnosť zaplatiť výživné vo výške 1.500,- eur. Keďže otec dieťaťa zaplatil len 500,- eur, dlhuje ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku dieťaťu 1.000,- eur. Túto sumu dlžného výživného povolil odvolací súd vyrovnať otcovi dieťaťa v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok (§ 160 ods. 1 a § 220 O.s.p.).
Odvolaním otca nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Na rozhodnutie vo veci nemá podstatný vplyv obsah dohody rodičov zo dňa 28.7.2013. Nedošlo totiž k ej schváleniu súdom. Naviac v čase uzatvárania totiž ešte otec bol toho názoru, že má ďalej prácu v zahraničí, ktorá mu odôvodňuje platiť dohodnutú sumu výživného.
Ešte pri svojom výsluchu na prvostupňovom súde dňa 14.9.2013 otec oznamoval súdu, že jeho mesačný príjem je 550,- eur, aj keď podľa následných tvrdení prácu v zahraničí ukončil ešte v mesiaci júl 2013.
V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku musí odvolací súd rozhodnúť o náhrade trov celého konania. Vzhľadom k tomu, že ide o vec, ktorú bolo možné začať aj bez návrhu, nemá žiadny z účastníkov právo na náhradu trov tohoto konania (§ 146 ods. 1 písm. a) a § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.