Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-190-2009.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/190/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľky: R. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX P. XX zast. JUDr. Helena Buzgóová, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: R. P., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX P. XX, zast. advokátom: JUDr. Vladimír Lamačka ml., so sídlom Hlavné nám. č. 7, 940 52 Nové Zámky o náhradu škody z trestného činu takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 18.11.20009 sa domáhal na tunajšom súde o náhradu škody. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a vypočutím svedka, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a správou ošetrujúceho lekára ako na č.l. 5, lekárskym nálezom ako na č.l. 6, potvrdením DAN-FARM spol. s r.o. ako na č.l. 7, potvrdením sociálnej poisťovne ako na č.l. 8, potvrdením o príjmoch ako na č.l. 9, znaleckým posudkom 21/09, výpisom zo zdravotnej dokumentácie ako na č.l. 13 ( obsah prílohovej obálky), písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcu ako na č.l. 21, 25, 53, 54, 74, 80, 91, 100, 132, 146, písomným podaním právnej zástupkyni navrhovateľky ako na č.l. 29, 73, 77, 116, 123, 134, 140, odvolaním ako na č.l. 62, správou NsP Dunajská Streda ako na č.l. 87, uznesením ako na č.l. 110 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: Navrhovateľka v návrhu ako na ústnych pojednávaniach uviedla, že dňa 04.10.2008 približne o 17,30 hod. ju napadol pes, vlastnícky patriaci odporcovi. Okrem šoku, ktorý jej spôsobil bojoví pes, ktorý bol bez náhubku jej spôsobil odierku na zadnej ploche ľavého stehna, pohmoždenie s podliatinou na zadnej časti ľavého stehna, hryznú ranu na zadnej ploche pravého stehna, hryznú ranu na zadnej ploche pravého stehna a natrhnutie svalu zadnej časti pravého stehna. Predmetný skutok sa stal v obci P. asi 300 metrov od jej domu. Poukázala na to, že dva psi vo vlastníctve odporcu boli venčení bez vodítka a bez náhubku. Odporca mu poskytol prvú pomoc, takže ju odviezol na ošetrenie do E. T. a priviezol ju naspäť do P., pričom raz ju odviezol na kontrolu. Odporca ju požiadal, aby predmetnú vec neoznamovala polícii a prisľúbil jej, že škodu zaplatí. Následkom predmetného uhryznutia bola liečená od 04.10.2008 do 29.11.2008. Počas tejto doby bola práceneschopná a následky zranenia pociťuje do dnešného dňa. Po ukončení PN sa pokúsila vec náhrady škody vybaviť mimosúdne. Odporca jej nárok považoval za neprimeraný, a z uvedeného dôvodu dohodu u urovnaní nevedeli uzavrieť. Preto poukazom na § 420 OZ je nútená sa domáhať náhrady škody súdnou cestou. Uviedla ďalej, že odporca ju vyzval, aby o bolestnom a prípadných iných nárokoch predložila znalecký posudok a z uvedeného dôvodu požiadal znalca Krajského súdu v Bratislave o vypracovanie znaleckého posudku, na základe ktorého sa domáha titulom bolestného náhrady škody vo výške 1637,83 €. Uviedla ďalej, že za znalečné zaplatila sumu vo
výške 226,84 €. K vypracovaniu znaleckého posudku bola povinná vyžiadať potvrdenie o lekárskych nálezoch a o práceneschopnosti z ktoré zaplatila spolu sumu vo výške 19,32 €. Počas PN jej boli predpísané lieky, ku ktorým boli nútená doplatiť sumu vo výške 11,37 €. Od 04.10.2008 do 29.11.2008 nemohla nastúpiť do zamestnania, aj po uvedených termínoch s veľkými obtiažami vykonávala svoje zamestnanie, pretože fyzicky pracuje. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa strata na zárobku jej činí sumu vo výške 183,40 €. Uviedla ďalej, že nároku si náhradu škody titulom bolestného, znalečné, titulom straty na zárobku a iné škody ( náklady na lieky, potvrdenia) v celkovej výmere 2078,76 €. Žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Na ústnom pojednávaní dňa 23.04.2012 ďalej poukázal na tú skutočnosť, že dňa 04.10.2008 keď išla domov zbadala, že je tam pes, potom išiel odporca, pričom zbadala, že sú tam dva psi, jeden pes poslúchal a druhý nie. Pohrýzol ju pes na zadnej časti pravého stehna, začala krvácať a odporca jej vtedy povedal, aby išla domov a potom hneď ju zoberie na pohotovosť. Nakoľko deň 04.10.2008 bola sobota, pondelok išla na kontrolu v E. T., kde taktiež ju zobral odporca. Vtedy išla k lekárovi k chirurgovi Dr. Farkašovi, sobotu išla na pohotovosť, kde bol prítomný lekár Dr. Csaba. Keď bola u Dr. Farkaša, ten jej povedal, že tam musí ísť tri krát do týždňa. Chodila tam dva týždne, dostala od chirurga recepty, nakoľko mala modriny a na to musela zakúpiť masť. Poukázala ďalej na to, že skutočnosť, že je na PN oznámila odporcovi. Znalecký posudok dala vyhotoviť sama, nakoľko od svojej kamarátky počula, že môže žiadať bolestné a v predmetnom znaleckom posudku by mala byť určená suma, čo môže žiadať z titulu bolestného. Výsledok znaleckého posudku oznámila odporcovi. Poukázala ďalej na to, že za odporcom nikdy nebola, aby sa mohli dohodnúť mimosúdne predtým, čo podala návrh na súd. Čo sa týka straty na zárobku, to vypočítal jej zamestnávateľ podľa toho, koľko bola na PN. Právna zástupkyňa navrhovateľky na ústnom pojednávaní dňa 30.05.2013 uviedla, že dňa 04.10.2008 psy odporcu napadli navrhovateľku, hneď po tejto udalosti odporca poskytol navrhovateľke prvú pomoc, odviezol ju do nemocnice a počas hospitalizácie sa zaujímal o jej zdravotný stav. Požiadal ju, aby vec nebola hlásená na polícii. Prvý krát s odporcom rokovali o náhrade škody dňa 12.12.2008 v jej advokátskej kancelárii v E. T., kde odporca nenamietal ochotu uhradiť náhradu škody, žiadal však, aby k náhrade škody sa vyjadril znalec a po vyjadrení znalca mali pokračovať v rokovaní o výške náhrady škody. Odporca tento návrh považoval za neprimerane vysoký a preto bolo zahájené konanie na tunajšom súde o náhradu škody dňa 20.04.2009 a z dôvodu, že súdu znalecký posudok predložený nebol v stanovenej lehote, návrh bol odmietnutý. Navrhovateľky si vyžiadala zdravotnú dokumentáciu, bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý v tomto konaní súdu predložili. Nikdy nebola sporná skutočnosť medzi útokom zvierat odporcu a zranením navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu spochybňovanie príčinnej súvislosti zo strany odporcu sa javí byť účelové. Práceneschopnosť navrhovateľky je jednoznačne zavinená týmto zranením a po ukončení PN nastúpila do zamestnania a preto uviedla, že navrhovateľka trvá na návrhu v celom rozsahu. Odporca uviedol, že navrhovateľka nevypovedala pravdu. Poukázal na to, že bol už večer, keď išiel od svojho domu na poľnej ceste, kde sú kríky. Zobral jedného psa a druhý pes ktorý tam bol, bol asi z brigádnického strediska. Svojho psa mal na vodítku. Začal potom oberať šípky, vtedy pustil psa a psy sa začali hrať. Burina bola vyše metrová a keď zbieral šípky, zrazu započul šumot a započul aj psa zaštekať. V tomto čase mal veľmi zlé obdobie. Videl len to, že niekto sa valí tam, bol aj bicykel a bolo tam vrece orechov nazbieraných. Odporkyňa tam mala dve vedrá ďalších orechov. Táto osoba cez trávu a cez burinu išla a potom sa stala tá skutočnosť, čo sa stala. Uviedol ďalej, že nevie ktorý pes to bol, ktorý pohrýzol navrhovateľka a si to myslel, že to bol jeho pes. Keď sa stala predmetná udalosť, bol z toho šokovaný, pritom zistil, že navrhovateľka zbiera orechy. Pýtal sa, že čo sa stalo, pričom navrhovateľka mala dva-tri tepláky na nohe. Som sa pýtal čo ako. Ďalej či idú na pohotovosť, navrhovateľka nechcel ísť na pohotovosť. Bola ochotná ísť domov bicyklom, išla domov sama tak, že jej nemusel pomáhať. Navrhovateľka ďalej povedala, že zájde domov 800-900 metrov, avšak išla peši. Odporca ďalej uviedol, že povedal navrhovateľke, nech sa prezlečie a zoberie ju na pohotovosť. Takto sa aj stalo, navrhovateľka si sadla do auta a na celej ceste sa rozprávala o rodine, o súdoch, ako súdi so švagrinou, ako syn predáva jablká, a rozprávali sa o bežných veciach. Pýtal sa od nej, či ju niečo bolí alebo nie, na to navrhovateľka uviedla, že nič ju nebolí. Boli na pohotovosti a z prijímacej kancelárie ich poslali na chirurgiu. Navrhovateľka išla dovnútra, avšak nebola tam ani desať minút. Keď vyšla von, tak sa pýtal od nej, či je v poriadku, na to navrhovateľka odpovedala, že žiadny problém nie je. Spýtal sa od nej, čo jej robili, na to navrhovateľka povedala, že pán doktor tam dal nejakú vodičku, nakoľko lekár jej povedal, že pes si neumýva zuby. Pondelok zas išiel za navrhovateľkou opýtať sa, že ako sa má, vtedy navrhovateľka mu oznámila, že sa dala vypísať. Vedľa navrhovateľky stál jej manžel, ktorý navrhovateľke povedal, že „ mama nerob problémy“. To bol prvý pondelok. Za navrhovateľkou bola asi 2 alebo 3 krát. Po prvý krát nebola doma, po druhý krát ju našiel, vtedy behala s fúrikom. Bolo asi o 19,00
hod. a pršalo. Keďže sa nedohodli, bol predvolaný k právnej zástupkyni navrhovateľky, z dôvodu, či je ochotný vysporiadať sa s navrhovateľkou mimosúdnou cestou. Uviedol, že on s tým súhlasil. Po čase dostal predvolanie od právnej zástupkyni niekedy v decembri, pričom tam právnej zástupkyni oznámil, že je ochotný vysporiadať, bola tam suma okolo 330,-€. V tomto čase už bol vypracovaný znalecký posudok od Dr. Zbožila a bolo tam bodové ohodnotenie. Poukázala ďalej na tú skutočnosť, že v tejto veci už bol podaný návrh na tunajší súd pod č. 9C 80/2009, ktorý návrh bol odmietnutý uznesením. Uviedol ďalej, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na tú skutočnosť, že má o tom vedomosti, že navrhovateľka pred Vianocami, keďže mali posedenie, pretancovala celý večer a o tejto skutočnosti ho informovala jeho manželka, ktorá tam bola prítomná. Právny zástupca odporcu na ústnom pojednávaní dňa 30.05.2013 uviedol, že pokiaľ sa jedná o deň 04.10.2008 k zraneniu navrhovateľky došlo v hustom trávnatom poraste, pričom odporca na tomto mieste nachádzala s jedným psom a nie ako odznelo s dvoma psami. Namieste sa nachádzal ešte neznámy pes, nakoľko sa jednalo o otvorené priestranstvo, takže nie je vylúčené, že tam bol pes majiteľa tohto pozemku alebo nejaký túlavý pes. Odporca nevidel tohto psa a počul len krik navrhovateľky a vlastne na tento jej krik reagoval tým, že poskytol pomoc z ľudského hľadiska, keďže nemohol vylúčiť aj poranenie zo strany jeho psa. Keďže navrhovateľka pôvodne odmietla lekárske vyšetrenie, odporca trval na tom, aby išli spoločne do NsP Dunajská Streda na ošetrenie, pričom uviedol, že odporca bol motivovaný v tom období, že mal negatívnu skúsenosť z dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom a hoci necítil byť priamo vinným zo zranenia navrhovateľky, tak sa jej snažil pomôcť. Odporca rokoval s právnou zástupkyňou navrhovateľky z jej podnetu a keďže v tom období riešil vážnejší problém v dôsledku danej dopravnej nehody, tak v snahe si nekomplikovať celú situáciu, aby sa mohol plne sústrediť na riešenie dopravnej nehody, keďže na mieste incidentu bol aj jeho pes, tak navrhol mimosúdne riešenie predmetnej záležitosti s tým, že uhradí navrhovateľke náhradu vo výške 10.000 Sk. Pokiaľ sa jedná o záznamy, ktoré boli spísané právnou zástupkyňou navrhovateľky, ich obsah nekorešponduje tým, čo bolo na sedeniach a tento obsah odmietol aj odporca v takomto znení podpísať. Uviedol ďalej, že k predmetnému incidentu, pri ktorom bola zranená navrhovateľka došlo a pozemku, ktorý vlastnícky nepatrí ani navrhovateľke ani odporcovi. Znalecký posudok č. 25/2009 bol vypracovaný pomali s ročným odstupom od incidentu bez konzultácie s prvotne ošetrujúcim lekárom MUDr. Csabim. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Svedok MUDr. Richard Csabi uviedol, že spomína na predmetný prípad, avšak na konkrétnosť sa nepamätá. Uviedol, že pracuje ako ambulantný chirurg ako aj pohotovostí chirurg,. Čo sa týka jeho správy tam poukázal na to, že je tam záver, že navrhovateľka mala hryzné rany oboch stehien. Problém je v tom, že rozsah v prvom a druhom je rozdielne. Čo sa týka hematómov, uviedol, že tie sa vytvárajú pri hryzných ranách zvyčajne, pričom to závisí aj od plemena psa. V prípade, ak to bol rotvailer tak áno. Čo sa týka dĺžky PN, môže to byť teoreticky za určitých okolnosti, ale väčšinou to vyplýva z komplikácii poranenia ako z poranenie samotného. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorý spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že dňa 04.10.2008 navrhovateľku napadol pes. Navrhovateľka tvrdí, že ju napadol pes odporcu. Je pravdou, že odporca nikdy nepopieral tú skutočnosť, že sa na mieste incidentu sa zdržiaval s jedným svojim psom. Podľa udania odporcu odporca mal druhého psa zavretého doma, keďže sa jedná o sučku, ktorá sa v tomto čase hárala. Jednalo sa o miesto, kde sa nachádza hustý trávnatý a kríkový porast, podľa udania odporcu, blízko areálu poľnohospodárskeho družstva, pričom v areáli PD podľa udania nachádzali voľne pustené psy. Navrhovateľka bola napadnutá odzadu psom, takže nemohla vidieť v momente útoku komu patriaci pes ju pohrýzol. Pokiaľ sa týka § 420 OZ v danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti tá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľud, je teda vylúčený protiprávny úkon napr. zvieraťa, alebo protiprávny úkon vzniknutý následkom prírodných síl. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výsledného znenia zákona. Ide o bolestné a o sťaženie spoločenského uplatnenia. Čo sa týka príčinnej súvislosti, tá je ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu a znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí vyť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázané, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a vedľajšími. Treba mať preto mať na zreteli, že ak majú mať splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavnej príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Nebude tak v prípade, ak samotný právny úklon zahrňuje aj možnosť vzniku ďalšej škody; vtedy sú podmienky zodpovednosti aj za túto ďalšiu škodu splnené. Zavinenie môže byť úmyselné a nedbanlivostné. Pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priami a nepriami a pri nedbanlivosťou rozoznávame nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. V danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek tomu, že navrhovateľka tvrdí, že ju napadol dňa 04.10.2008 pes odporcu, túto skutočnosť súdu preukázať žiadnym spôsobom nevedela. Odporca v priebehu celého konania nikdy nepoprel, že sa na mieste incidentu zdržiaval s jedným svojím psom. Dňa 04.10.2008 odporca zaregistroval krik navrhovateľky a z jej kriku vyrozumel, že ju napadol pes, a keďže mal na danom mieste aj on svojho psa. Podľa udania odporcu hlasno zakričal , domnievajúc sa, že tým zabráni ďalšiemu ataku, ak by to bol jeho pes. Navrhovateľka nevedela preukázať a ani odporca nevidel, vzhľadom na mieste pomery, ako aj s ohľadom na čas, kedy došlo k incidentu, (nakoľko v tom čase okolo 17,30 hod. v októbri sa skoro stmieva), ktorý pes ju ohrýzol, teda nevedeli uviesť konkrétneho psa, ktorý útočil na navrhovateľku. Sama navrhovateľka poukázala na to vo výpovedi, že nevidela psa, ktorý ju napadol, pretože ju napadol zozadu. Je pravdou, že odporca porušil svoju právnu povinnosť v tom smere, že psa vlastnícky patriaceho jemu mal voľne pusteného a bez náhubku ale podľa uváženie súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by ju tento pes napadol, takže v danom prípade nepreukázala súdu príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane odporcu a vznikom škody, ktorá jej vznikla dňa 04.10.2008 ako to má na mysli § 420 ods. 1 OZ. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).