Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Sas-5-2023.pdf
PDF · 158.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sas/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 248 432, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina, J.M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina č. UPS/US7/ SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10. júla 2023 a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 zo dňa 15. mája 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100%), v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj len „Úrad“), rozhodnutím č. PB2/APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 zo dňa 15.05.2023 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie, podľa § 40 ods. 1, ods. 13, § 48 a § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 447/2008 Z. z.“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) za obdobie od 01.04.2020 do 30.04.2020, za obdobie od 01.06.2020 do 31.08.2020, za obdobie od 01.10.2020 do 30.06.2021, za obdobie od 01.09.2021 do 28.02.2022, spolu v sume 9 155,48 Eur, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni bol vyplácaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - dcéry A. B., nar. XX.XX.XXXX aj v čase, kedy jej príjem zo zamestnania bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, čo je v rozpore s ustanovením § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko na základe potvrdenia oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva Úradu zo dňa 13.09.2022 bol žalobkyni poskytovaný
peňažný príspevok podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v rámci opatrení č. 2 projektu „Prvá pomoc“, ktoré sa považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 tohto zákona. Žalobkyni v uvedenom období nepatril peňažný príspevok na opatrovanie vôbec, teda jej bol vyplácaný neoprávnene, preto za uvedené obdobie vznikol preplatok peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 9 155,48 Eur, ktorý je žalobkyňa povinná vrátiť. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bol prepočet nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, v ktorom Úrad uviedol jednotlivo za každý mesiac: výšku peňažného príspevku na opatrovanie, výšku príspevku v rámci „Prvej pomoci“, príjem zo živnosti; ďalej príjem spolu, hranicu príjmu a preplatok peňažného príspevku na opatrovanie.
3. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjmom samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) príjem prijatý (uhradený na účet, v hotovosti alebo inak uhradený) v kalendárnom roku. Takisto sa posudzujú výdavky súvisiace s prevádzkovaním samostatnej činnosti. Uvádzala, že v rozpore so zákonom o dani z príjmov je aj tvrdenie Úradu, že finančné plnenia v rámci projektu „Prvá pomoc“ sú síce oslobodené od dane, ale sa považujú za príjem fyzickej osoby zo zamestnania/živnosti. Poukázala na účel poskytnutia finančnej pomoci štátom podnikateľom počas pandémie COVID-19, a to udržanie pracovného miesta, na vykrytie chýbajúcich príjmov, z ktorých bežne platí výdavky pre výpadok príjmov počas pandémie, keď nedokázala platiť všetky výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou a živnosť by musela ukončiť. Väčšinu poskytnutých peňazí z projektu použila na úhradu výdajov pri výkone živnosti: odvody – sociálne a zdravotné, prenájom priestorov, nákup materiálu a iné výdavky.
4. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina, ako odvolací orgán (ďalej „žalovaný“), rozhodnutím č. UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10.07.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej v texte len „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.
5. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so záverom Úradu o povinnosti žalobkyne vrátiť poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie za vyššie uvedené mesiace, nakoľko v uvedenom období jej nemal byť poskytovaný vôbec, s odkazom na § 40 ods. 13 a § 58 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pretože jej príjem zo zamestnania (dotácia štátu „Prvá pomoc“ a príjem z podnikania) bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. K odvolacím námietkam uviedol, že podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb uvedené s § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č. 595/2003 Z. z.. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2021 sa za príjmy oslobodené od dane z príjmov považujú aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, aj v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ s odkazom na znenie § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. Uvedené plnenia teda nevstupujú medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane z príjmov fyzickej osoby. Podotkol, že finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ sa považuje za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.. Ďalej citoval ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z., § 45 ods. 8, § 45 ods. 13, § 45 ods.1 5 a § 48 tohto zákona.
6. Uzavrel, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašiel dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie a preto zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne
7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom správnom súde správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že pri rozhodovaní o jej odvolaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).
8. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, že v uvedenom relevantnom období bol jej mesačný príjem vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Tvrdila, že už v odvolaní dôvodne namietala, že Úrad od jej príjmov neodpočítal oprávnené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka, použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pretože pre podnikateľa je zdrojom príjmov a živobytia čistý príjem, teda celkový príjem z podnikateľskej činnosti znížený o oprávnené výdavky použité na podnikateľskú činnosť. V rozhodujúcich obdobiach podnikala ako fyzická osoba, vykonávala činnosť zubnej techničky. Jej podnikanie bolo v rokoch 2020 – 2022 negatívne ovplyvnené pandémiou COVID-19. Štát jej poskytoval príspevky v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
9. Žalobkyňa poukázala na znenie ustanovení § 2 písm. h), písm. i), písm. j) a písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a tvrdila, že žalovaný sa jej odvolacími námietkami v tomto smere vôbec nezaoberal, úplne ich ignoroval. Úrad, aj žalovaný, do jej príjmov započítali všetky príjmy, ale výdavky neodpočítali žiadne. Takýmto protiprávnym postupom žalovaný za niektoré mesiace vykázal hrubý príjem z podnikania plus príspevky – „Prvá pomoc“ v sume, ktorá bola vyššia ako výška dvojnásobku životného minima, v dôsledku čoho jej za tieto mesiace bola uložená povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutej dcéry. Podľa žalobkyne ani jediný krát v rokoch 2020 – 2022 nebol jej priemerný čistý mesačný príjem vyšší ako dvojnásobok životného minima. Príjmy a výdavky vyčíslila za zdaňovacie obdobie, ktorým je v zmysle § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, kalendárny rok. Preto pravdivo v rokoch 2020 – 2022 každý mesiac podávala čestné vyhlásenie, že jej príjem nie je vyšší ako dvojnásobok životného minima.
10. Tvrdila, s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., že jej nebolo preukázané, že prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu, aj keď vedela, alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vypláca príspevok neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.
11. Uvádzala, že už k odvolaniu pripojila aj potvrdenie vystavené účtovníčkou, pričom uvádzala, že výdavky, ktoré uplatnila v účtovníctve sú výdavky obvyklé, nevyhnuté pre živnosť zubnej techničky a priamo súvisia s jej podnikateľskou činnosťou. Ide o odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, výdavky za prenájom priestorov na podnikanie, materiál spotrebovaný na výrobky zubnej techniky a poplatky do Komory zubných technikov. Vytýkala žalovanému, že sa týmito záležitosťami vôbec nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia ich vôbec nespomenul, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa žalobkyne bolo povinnosťou žalovaného, aby sa základnou a zásadnou námietkou jej odvolania zaoberal, mal si vyžiadať listiny z účtovníctva týkajúce sa výdavkov spojených s jej podnikateľskou činnosťou a ňou namietané skutočnosti preveriť, vyhodnotiť a závery odôvodniť.
12. Žalobkyňa k žalobe pripojila kompletné účtovníctvo za kalendárne roky 2020 až 2022 tak, ako bolo spracované v daňových priznaniach. Navrhla, aby správny súd v prípade potreby predvolal a vypočul jej účtovníčku, resp. aby si vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby alebo aby súd nariadil na posúdenie namietaných skutočností znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky a účtovníctva.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za vecne správne, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver, prečo bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie za predmetné obdobia. Trval na tom, že pri svojej rozhodovacej činnosti tak žalovaný, ako aj Úrad, vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a preto žalobné námietky považoval za neopodstatnené.
14. Uviedol, že podľa predložených čestných vyhlásení žalobkyne, ktoré sú súčasťou priloženej spisovej dokumentácie, jej čistý mesačný príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nepresahoval dvojnásobok sumy životného minima. Po predložení troch potvrdení o podaní daňového priznania za rok 2020, za rok 2021 a za rok 2022 a zistení skutočnosti, že menovanej v roku 2020, 2021 a 2022 bol poskytovaný príspevok v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“, prvostupňový správny orgán na základe nových rozhodných skutočností prehodnotil peňažný príspevok na opatrovanie a dňa 15.05.2023 vydal rozhodnutie, ktorým jej uložil povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie za uvedené mesiace v sume 9 155,48 Eura. Svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalobkyňa mala čistý príjem zo zamestnania (živnosti), ktorý presahoval dvojnásobok sumy životného minima a vzhľadom k tomu peňažný príspevok na opatrovanie jej za tieto mesiace nepatril. Podľa žalovaného došlo k naplneniu ustanovenia § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.
15. Z „Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“ zo dňa 13. 05. 2021, predloženého žalobkyňou dňa 02.06.2021 vyplýva, že príjem z daňového priznania za rok 2020 uvedený v riadku č. 5 je vo výške 1 347,49 Eura. Jedná sa o tzv. „čistý príjem“ zo zamestnania (živnosti), teda priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania (živnosti) za rok 2020 bol v sume 112,29 Eur (1 347,49 Eur : 12 mesiacov). Dňa 08.04.2022 predložila „Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“ zo dňa 16. 03. 2022, z ktorého vyplýva, že príjem z daňového priznania za rok 2021 uvedený v riadku č. 5 je vo výške 2 302,51 Eura. Jedná sa o tzv. „čistý príjem“ zo zamestnania (živnosti), teda priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania (živnosti) za rok 2021 bol v sume 191,88 Eur (2 302,51 Eur : 12 mesiacov). Dňa 24.03.2023 predložila „Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku na opatrovanie“ zo dňa 21. 03. 2023, z ktorého vyplýva, že príjem z daňového priznania za rok 2021 uvedený v riadku č. 5 je vo výške 1 084,37 Eura. Jedná sa o tzv. „čistý príjem“ zo zamestnania (živnosti), teda priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania (živnosti) za rok 2022 bol v sume 90,36 Eur (1 084,37 Eur : 12 mesiacov). Podľa žalovaného týmito dokladmi žalobkyňa hodnoverne preukázala svoj príjem zo zamestnania/živnosti (tzn. sa na čistý príjem).
16. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, odboru služieb zamestnanosti, oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva, zo dňa 13. 09. 2022, vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov podľa § 54 ods. 1, písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., a to v zmysle dohody č. 20/11/54E/66 – opatrenie č. 2, mesačne v sumách uvedených v potvrdení.
17. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica zverejnilo v mesiaci marec 2021 na svojej internetovej stránke Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom daňovej metodiky, k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. , z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka. Žalovaný uviedol, že konkrétne v bode 3. tohto Usmernenia je uvedené, že ak je prijatá dotácia, podpora, príspevok oslobodená od dane, prijaté plnenie sa nezahŕňa do základu dane. Nadväzne na definíciu pojmu daňový výdavok vymedzenú v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a znenie § 21 ods. 1 písm. j) vyššie citovaného zákona je z daňových výdavkov potrebné vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane – t. j. výdavky hradené z prijatého plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov. Ide o zachovanie princípu neutrálneho vplyvu uvedených platieb (plnení) na základ dane.
18. Ekonómka žalobkyne v odvolaní uvádzala, že pri podávania daňového priznania za roky 2020, 2021 a 2022 vychádzala z tohto usmernenia. Žalovaný konštatoval, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť podaného daňového priznania a ani správnosť účtovníctva žalobkyne. Má za to, že finančné plnenia poskytované v rámci opatrenia č. 2 projektu „Prvá pomoc“ boli v roku 2020, 2021 2022 oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, a preto nemali byť súčasťou príjmu uvedeného v predmetných potvrdeniach zo dňa 13.05.2021, 16.03.2002 dňa 21.03.2023.
19. Žalovaný uviedol, že podľa prijatého záveru sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ považujú za príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. Úrad postupoval správne, keď pri výpočte čistého mesačného príjmu žalobkyne za rok 2020 na účely peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. vychádzal zo sumy uvedenej v predmetnom potvrdení zo dňa 13. 05. 2021 (1 347,49 Eura – priemerného mesačného príjmu vo výške 112,29 Eura, za rok 2021 vychádzal zo sumy uvedenej v predmetnom potvrdení zo dňa 16. 03. 2022 (2 302,51 Eura – priemerného mesačného príjmu vo výške 191,88 Eura a za rok 2022 vychádzal zo sumy uvedenej v predmetnom potvrdení zo dňa 21. 03. 2023 (1 084,37 Eura – priemerného mesačného príjmu vo výške 90,36 Eura, ku ktorým pripočítal mesačnú sumu plnenia poskytovanú v rámci opatrenia č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“.
20. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením v žalobe že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedol, že pokiaľ má žalobkyňa iný názor na posúdenie veci, neznamená to, že bola ukrátená na svojich právach, a že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj Úradu boli nesprávne.
Replika žalobkyne
21. Žalobkyňa uviedla, že podstatou žaloby je námietka žalobkyne v tom smere, že žalovaný nevzal do úvahy a neodpočítal od príjmov žalobkyne v rozhodných obdobiach oprávnené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženými daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka a použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je pravdou, že žalobkyňa v jednotlivých daňových priznaniach za roky 2020, 2021 a 2022 neuplatnila a neuviedla oprávnené výdavky, ktoré jej objektívne pri podnikaní vznikli, ktoré skutočne vynaložila a zaúčtovala v účtovníctve. K takémuto konaniu došlo z toho dôvodu, že ani bez odpočítania oprávnených výdavkov jej nevznikla žiadna daňová povinnosť, čo sa týka dane z príjmu a preto ona, resp. jej účtovníčka výdavky do daňového priznania neuvádzala, pretože by nijako neovplyvnili jej povinnosť platiť daň z príjmu. Namietala, že žalovaný sa v odvolacom konaní s touto námietkou nevysporiadal, jej argumentáciu neuznal a odvolal sa jedine na predložené daňové priznania a odmietol skúmať a zahrnúť do jej príjmov výdavky, resp. tieto výdavky z jej príjmov odpočítať. Takýto postup považuje za nesprávny a protiprávny, pretože ju objektívne poškodil. To, že výdavky chybne neuplatnila v daňovom priznaní je formálny a administratívny nedostatok. Skutočnosť je taká, že výdavky objektívne vznikli, tieto fyzicky zaplatila a o sumu týchto výdavkov sa jej čistý príjem znížil. Zotrvala na návrhu, aby bolo správnym súdom vykonané dokazovanie, ktoré navrhla v žalobe a aby v konečnom dôsledku bolo žalobe vyhovené.
Duplika žalovaného
22. Žalovaný po doručení mu repliky žalobkyne, ďalšie vyjadrenie vo veci nepodal.
Konanie správneho súdu
23. Návrhom obsiahnutým v žalobe žiadala žalobkyňa priznať žalobe odkladný účinok. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Sas/5/2023-66 zo dňa 14.12.2023, právoplatným dňa 18.12.2023 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení. Zohľadnil najmä, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalobkyni nehrozí závažná ujma, resp. a finančná škoda, ak sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná preskúmavaným rozhodnutím, spláca na základe dohody o splátkach.
24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie, na návrh žalobkyne (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a keďže nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd ospravedlnenie akceptoval a pokračoval v konaní. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobkyne vyjadril v zhode s písomnými podaniami. Vypočutá bola aj žalobkyňa, ktorá vyslovila presvedčenie, že peňažný príspevok na opatrovanie jej patril, že tento jej nebol v uvedených mesiacoch vyplatený neprávom, pretože peňažnú pomoc, ktorú prijala od štátu v rámci opatrenia č. 2 projektu „Prvá pomoc“ použila práve na účel, na ktorý boli tieto peniaze určené, na výdavky v podnikaní. V súvislosti so zákazom pohybu počas pandémie jej klesli tržby, pretože pacienti nechodili. Po zmiernení opatrení mala zvýšené náklady na hygienu, na rôzne dezinfekčné prípravky a ochranné pomôcky. Len
vďaka „Prvej pomoci“ mohla prevádzkovať živnosť, inak by ju musela ukončiť. Podľa žalobkyne ak Úrad vedel už v čase poskytovania príspevku na opatrovanie, že do jej príjmu bude započítaná "Prvá pomoc" a že výdavky, ktoré vynaložila z týchto prostriedkov nebude možné zohľadňovať, nemal jej už vtedy príspevok na opatrovanie vyplácať. Pokiaľ by bola o tom vtedy informovaná, zariadila by sa inak, starala by sa len o dcéru a nesnažila by sa pracovať, v tom prípade by ale musela živnosť ukončiť. Zastávala názor, že peňažný príspevok na opatrovanie jej patril, pretože v uvedených mesiacoch jej čistý príjem nepresiahol zákonný limit a poskytnutá „Prvá pomoc“ naplnila predpokladaný účel, vďaka čomu zachovala živnosť, udržala pracovné miesto.
Posúdenie veci správnym súdom
25. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože zistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP - napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, aplikujúc tieto ustanovenia v spojení s ustanoveniami § 191 odsek 3 písm. a) a ods. 4 SSP.
26. Predmetom tohto súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9814 zo dňa 10.07.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB2/ APPKŤZPPČ/SOC/2023/22609-102 zo dňa 15.05.2023, ktorým bola žalobkyni podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. uložená povinnosť za uvedené mesiace vrátiť neprávom poberaný peňažný príspevok na opatrovanie, pretože v týchto mesiacoch bol jej mesačný príjem zo zamestnania (konkrétne z podnikania s pripočítaním poskytnutej finančnej pomoci štátom v rámci projektu „Prvá pomoc“ v súvislosti s pandémiou COVID-19) vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, teda nespĺňala zákonnú podmienku pre jeho vyplácanie v zmysle § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.
27. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.; za príjem sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 15) ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Odkaz 15) znie: § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až h) a k) až t) a § 5 ods. 7 písm. f) až j) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.; od dane sú oslobodené aj plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce 46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, 46a)
31. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti; za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj e) projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.
32. Podľa § 2 písm. h), písm. i) a písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; na účely tohto zákona sa rozumie h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,
33. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
34. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.; pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu 29) platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak § 45 ods. 9 až 11 neustanovuje inak.
35. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; 29) vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
36. Podľa § 41 ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 447/2008 Z. z.; (2) Zamestnanie na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je a) výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, 41) e) činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 47)
37. Podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal, b) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom, c) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril, d) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril, e) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril, f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal, g) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu nemal,
h) zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu, aj keď jeho výplatu zastaviť nemal, alebo i) rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď túto povinnosť uložiť nemal.
38. Podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.
39. Podľa § 45 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z.; ak príslušný orgán rozhodne o povinnosti fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť, môže fyzická osoba tento peňažný príspevok vrátiť aj v splátkach, ak sa o tom dohodne s príslušným úradom. Lehota na vrátenie peňažného príspevku alebo jeho pomernej časti podľa prvej vety je najviac tri roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu.
40. Podľa § 48 zákona č. 447/2008 Z. z.; právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu vyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil; tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.
41. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, b) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, c) jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností.
42. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatený neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil.
43. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2019 (Opatrenie MPSVR SR č. 183/2019 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 210,20 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.
44. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2020 (Opatrenie MPSVR SR č. 174/2020 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 214,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.
45. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2021 (Opatrenie MPSVR SR č. 244/2021 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.
46. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
48. Podľa čl. 2 ods. 2 úst. zákona č. 460/1992 Zb.; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
49. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – dcéry A. B., nar. XX.XX.XXXX rozhodnutím č. PB2/PP/SOC/2019/38612-3 zo dňa 02.12.2019 vo výške 430,35 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2019. Prvostupňový správny orgán výšku peňažného príspevku na opatrovanie upravoval v zmysle platných legislatívnych a príjmových zmien a na základe účastníčkou konania preukázaných jej príjmov, a to od 01.07.2020 na sumu 476,74 eur a od 01.07.2021 na sumu 508,44 eur. Žalobkyňa bola od 01.07.2005 samostatne zárobkovo činná osoba, ako vyplýva zo živnostenského listu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vykonávala ohlasovanú živnosť - zubná technika. Úradu pravidelne predkladala čestné vyhlásenia, že jej čistý mesačný príjem z podnikania nepresahoval dvojnásobok sumy životného minima. Súčasťou administratívneho spisu sú potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2020, za rok 2021 za rok 2022, z ktorých vyplýva priemerná výška príjmu z podnikania 112,29 eur mesačne v roku 2020, 191,88 eur mesačne v roku 2021 a 90,36 mesačne v roku 2022. Vydaniu rozhodnutia Úradu o vrátení peňažného príspevku na opatrovanie za uvedené obdobia, ktorý podľa žalovaného žalobkyni nepatril, predchádzalo prehodnotenie poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, ako uvádza žalovaný aj vo vyjadrení, na základe zistení skutočnosti, že menovanej bol v roku 2020, 2021 a 2022 poskytovaný príspevok v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“, čo označil za nové rozhodné skutočnosti (strana 4 prvý odsek vyjadrenia).
50. Je zrejmé, že žalobkyňa ako poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie musí spĺňať zákonnú podmienku ustanovenú v § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 447/2008 Z. z. zamestnaním na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania. Spornou otázkou je, či žalovaný postupoval správne, ak do príjmu žalobkyne započítal peňažnú pomoc v rámci opatrenia č. 2 projektu „Prvá pomoc“ bez zohľadnenia na aké výdavky bola použitá. Druhou otázkou je, či po zistení Úradu, že peňažný príspevok na opatrovanie nepatril, vzhľadom na to kedy tak zistil, na základe akých skutočností a na konanie žalobkyne, použil pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie správny právny predpis, ak Úrad rozhodnutie oprel o § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z..
51. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Úradu vyplýva, že Úrad uložil povinnosť žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého „Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril“. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval celé znenie § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., teda vrátane všetkých jeho písmen a) až c), pričom výslovne neuviedol, podľa ktorého písmena vec posúdil. Ak by to malo vyplývať len zo záhlavia, avšak bez bližšieho odôvodnenia, potom ale správny súd má za to, že vykonané dokazovanie orgánom verejnej správy a z neho zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný aj Úrad vychádzal, neumožňoval podriadiť vec pod písm. a) citovaného ustanovenia, keďže nebola preukázaná zákonom predpokladaná skutočnosť, že žalobkyňa prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuvádza ani to, akú povinnosť ustanovenú týmto zákonom žalobkyňa nesplnila. Ani Úrad a ani žalovaný neuvádzajú na základe akej úvahy dospeli k záveru, že žalobkyňa poberala príspevok aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom.
52. Správny súd zastáva názor, že v období poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou, ktorý bolo uložené žalobkyni vrátiť, spočiatku ani samotná štátna správa v čase vyplácania predmetných príspevkov nepostupovala jednotne, v záujme čoho bolo prijaté usmernenie Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, následne rozposlané žalovaným jednotlivým úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Z rozhodovacej činnosti správneho súdu mu je známa skutočnosť o existencii Usmernenia k príjmu na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu zo dňa 21.01.2022 pod č. UPS/US1/ SSVOPPPKPČ/10278, podľa ktorého sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica zverejnilo v mesiaci marec 2021 na svojej internetovej stránke Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom daňovej metodiky, k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka.
53. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobkyňa peňažnú pomoc v rámci opatrenia projektu „Prvá pomoc“ počas pandémie COVID-19 poberala, že jej príjem bol mesačne o túto sumu zvýšený, avšak tento príjem v konečnom dôsledku by nezvyšoval čistý príjem žalobkyne v prípade, ak by preukázateľne bola peňažná pomoc použitá na účel, na ktorý bola v rámci projektu „Prvá pomoc“ určená. Správny súd zastáva názor, že žalobkyňa o tom, že jej príspevok na opatrovanie nepatrí nevedela a vzhľadom na okolnosti ani nemusela vedieť. Aj na pojednávaní sa vyjadrovala, že je presvedčená, že tento príspevok jej patril, teda, že ho poberala oprávnene. Podľa správneho súdu, ak štát - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo financií až následne posudzuje povahu finančnej pomoci v rámci opatrení COVID- u a jeho vplyv na posudzovanie príjmu poberateľov kompenzačných príspevkov v zmysle § 18 a § 45 zákona 447/2008 Z. z. svedčí to len o tom, že v čase poberania príspevku na opatrovanie a súčasne peňažnej pomoci „Prvá pomoc“ nebola naplnená hypotéza právnej normy ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., čo žalobkyňa oprávnene namietala v žalobe.
54. Preto použitá právna norma § 58 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav, neobstojí. Rovnako aj § 58 ods. 1 písm. c) zákona 447/2008 Z. z. keďže hypotéza nebola naplnená tiež, lebo absentuje rozhodnutie o tom, že peňažný príspevok na kompenzáciu bol znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností, pričom situácia odôvodňujúca takýto postup ani nenastala. Jednoznačne neprichádza do úvahy ani ustanovenie § 58 ods. 1 písm. b) zákona 447/2008 Z. z., pretože nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa vyplatil neprávom.
55. Nešlo o prípad, že by žalobkyňa konala v nie dobrej viere, naopak, možno dôvodne predpokladať jej dobromyseľnosť, presvedčenie, že v čase poberania peňažného príspevku na opatrovanie jej tento patril. O to viac, že jej príjem bol zvýšený osobitnou štátnou peňažnou pomocou - príspevkom, ktorý
bol poskytnutý za účelom podpory SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR poklesli tržby, a to v rámci projektu „Prvá pomoc“ v zmysle § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.. Išlo o dočasnú pomoc udržania zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období situácie spôsobenej nákazou COVID-19. Podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní práve na tento účel bola peňažná pomoc aj použitá, a teda sa to neodrazilo na jej vyššom čistom príjme, ale išlo len o kompenzovanie finančných strát v dôsledku poklesu tržieb, najmä v čase zákazu vychádzania a neskôr o kompenzovanie zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením vyžadovaných hygienických opatrení a zaobstaraním potrebných dezinfekčných prostriedkov. Správny súd uvádza že išlo o opatrenia štátu v dôsledku vzniknutej situácie vis maior, ktoré nebyť pandémie, by neboli vôbec prijaté.
56. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, že by spôsobila práve žalobkyňa, že peňažný príspevok jej bol poskytovaný neprávom a ani to, že príspevok poberala aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Nárok na vrátenie vyplateného peňažného príspevku na opatrovanie sa z pohľadu Úradu a žalovaného ukázal ako daný, až po prijatí vyššie uvedených usmernení. Pokiaľ bol peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný, dialo sa tak konaním/ rozhodovaním pracovníkov Úradu, majúc za to, že v čase jeho vyplácania žalobkyňa bola oprávnená túto dávku poberať. Zmena rozhodujúcich skutočností nemôže byť daná usmernením ako posudzovať tento osobitný príspevok - peňažnú pomoc v rámci projektu „Prvá pomoc“, čo je na strane poskytovateľa príspevku. Zmena, ktorú mala povinnosť žalobkyňa oznámiť je zmenou na jej strane, a k takejto nedošlo. Úrad je totiž ten istý orgán verejnej správy, ktorý vyplácal oba príspevky, teda peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj príspevok v rámci „Prvej pomoci“, teda vedel o tejto skutočnosti a žalobkyňa nič nezamlčala.
57. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe podporne poukázal na usmernenie Ministerstva financií SR, správny súd k použiteľnosti usmernení pri právnom posúdení veci, poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 6Ssk/31/2022 zo dňa 29.06.2023 (bod 37), z ktorého vyplýva, že usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené subjekty, prípadne adresátov, pričom pre súd nie je záväzný. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso 14/2012 zo dňa 29.05.2013 (R54/2015), podľa ktorého „Stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR je interným normatívnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý nemôže založiť vznik právnej povinnosti pre sociálne odkázanú osobu. Obsah stanoviska nebol publikovaný v Zbierke zákonov a nezakladá preto sociálne odkázanej osobe práva ani povinnosti a jeho dodržanie od nej nemožno vynucovať a vyvodzovať z jej konania protiprávnosť.“.
58. Za relevantné považuje správny súd to, či bol naplnený účel prijatej peňažnej pomoci, teda či príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ bol použitý na určený účel, čo je ale potrebné preukázať a v tomto smere doplniť dokazovanie. Preto je potrebné zaoberať sa aj výdavkami SZČO, teda kompletným účtovníctvom, a nielen daňovým priznaním. Postup orgánu verejnej správy je prísne formalistický, nezohľadňujúci konkrétne okolnosti predmetnej veci, čo je v rozpore so sledovaným účelom pri poskytovaní štátnej pomoci na preklenutie obdobia pandémie COVID-u. Každý z poskytovaných príspevkov žalobkyni sleduje svoj účel a nie v každom prípade príjem z titulu „Prvej pomoci“, „Prvej pomoci+“, resp. „Prvej pomoci++“, najmä ak preukázateľne bol použitý výlučne na účel, na ktorý použitý mal byť, znamená zvýšenie čistého príjmu poberateľa peňažného príspevku na opatrovanie. Neznamená totiž zvýšenie príjmu, ak bol skonzumovaný na to, na čo bol určený a bol v podstate len kompenzáciou za zníženie tržieb, za zvýšené náklady na hygienické opatrenia a dezinfekčné prostriedky a len vďaka osobitnej pomoci došlo k udržaniu pracovného miesta a žalobkyňa neukončila živnosť. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a v prvom rade sa zaoberať aj výdavkami samostatne zárobkovo činnej osoby a tým, na čo bol skutočne použitý príspevok poskytnutý v rámci projektu „Prvá pomoc“. Pokiaľ by bol tento príspevok skonzumovaný na to, na čo bol určený, v zásade akoby nebol poskytnutý a riešil len danú mimoriadnu situáciu v súvislosti s COVID-om. Žalobkyni uložená povinnosť vrátiť za daných okolností zároveň prijímaný peňažný príspevok na opatrovanie, a to napriek tomu, že vykonávala opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej dcéry, je nielen v rozpore so sledovaným účelom poberania peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ale takýto postup orgánu verejnej správy nie je ani spravodlivý. Nad každým rozhodnutím sa nesie imperatív zákonnosti aj spravodlivosti. Odhliadnuc od toho, že v danom prípade bola vec aj nesprávne právne posúdená, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol preukázaný taký skutkový stav, ktorý by
bolo možné subsumovať pod aplikované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., rozhodnutie žalovaného (aj Úradu) vyznieva aj nespravodlivo, pričom spravodlivosť ako hodnotový činiteľ musí byť prítomná vždy v každom procese, ktorým sa interpretuje a aplikuje právo (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26.09.2018). Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.12.1997 sp. zn. Pl. ÚS 33/97 vyplýva, že jazykový výklad môže zásadne slúžiť na prvotné uchopenie príslušnej normy právneho predpisu, nie však na porozumenie jeho zmyslu a účelu. Mechanická aplikácia abstrahujúca zmysel a účel právnej normy, robí z práva nástroj odcudzenia a absurdity.
59. Správny súd vyhodnotil za opodstatnenú žalobnú námietku, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak z rozhodnutia nevyplýva ako žalovaný vyhodnotil konkrétne odvolacie námietky, že neboli zohľadnené výdavky, ktoré žalobkyňa uplatnila v účtovníctve, pričom ide o výdavky obvyklé, nevyhnutné pre živnosť zubnej technicky, priamo súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou, a to odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, výdavky za prenájom priestorov na podnikanie, materiál spotrebovaný na výrobky zubnej techniky a poplatky do komory zubných technikov, ktoré vzhľadom na zníženie tržieb počas pandémie hradila práve z príspevkov „Prvej pomoci“. Porovnajúc odvolacie námietky a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa nimi dostatočne nezaoberal. Zo všeobecne známej judikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že odvolací orgán nemusí dať poveď na všetky namietané otázky, len na podstatné a k veci sa vzťahujúce. Ak žalovaný nepovažoval v odvolaní uvádzanú argumentáciu žalobkyne za relevantnú, aj v takom prípade sa mal s tým vysporiadať a uviesť, prečo argumentácia žalobkyne nemá význam pre rozhodnutie v danej veci.
60. Správny súd nevykonal dokazovanie na návrh žalobkyne, aby vypočul jej účtovníčku, resp. aby si vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby alebo aby súd nariadil na posúdenie namietaných skutočností znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky a účtovníctva. Potreba dokazovania vo vyššie uvedenom smere presahuje účel konania pred správnym súdom. V zmysle § 119 SSP správne súdy vychádzajú zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Dokazovanie má správny súd možnosť vykonať, ak to považuje za nevyhnutné. Dokazovanie vykonávané správnym súdom je potrebné chápať ako právo správneho súdu, a nie ako jeho povinnosť. Správne súdy sú súdmi preskúmavacími a nie skutkovými, a preto nevykonávajú dokazovanie ako súdy v civilnom sporovom konaní. Dokazovanie je povinný vykonať správny orgán, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Pokiaľ tak neurobí, rozhodnutie správneho orgánu nie je vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu, čo je dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia správnym súdom. Je tomu tak preto, že pokiaľ by správny súd pristúpil k dokazovaniu, teda v danom prípade vypočul účtovníčku žalobkyne, vyhodnotil kompletné účtovníctvo žalobkyne, resp. nariadil znalecké dokazovanie, v konečnom dôsledku by správny súd na základe nového zisteného skutkového stavu ustáleného jeho dokazovaním nahradil úvahu orgánu verejnej správy pri rozhodovaní, čo nie je v rámci správneho súdnictva účelom konania pred správnym súdom.
61. Správny súd preskúmaním veci zistil, že orgán verejnej správy nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď zistený skutkový stav neumožňoval orgánu verejnej správy vyvodiť záver k akému dospel žalovaný aj Úrad. Správny súd môže pristúpiť k dokazovaniu aj sám, ale v tomto prípade by to nebolo účelné, lebo zmyslom správneho súdnictva nie je nahrádzať samotné konanie a právne posúdenie veci orgánom verejnej správy. Preto orgán verejnej správy nanovo vykoná, resp. doplní dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vec právne posúdi, pričom vydané rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo atribúty preskúmateľnosti. Pri právnom posúdení veci, pokiaľ žalovaný (aj Úrad) zotrvá na aplikácii ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008Z. z., musí žalobkyni preukázať, že nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na opatrovanie, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom. Pri rozhodovaní musí ex offo prihliadať na preklúziu povinnosti poberateľky príspevku na opatrovanie tento vrátiť v zmysle § 58 ods. 2 citovaného zákona.
62. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Úradu podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie
podľa § 191 ods. 4 SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.
63. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).