Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27C-14-2023.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/14/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: H. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, V., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava,, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Z.Š. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
- žalovanému ukladá nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. X, postavený na parcele reg. „M.“ č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, pre kat. úz. V., obec V.,
- žalovanému ukladá nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom, správnom a v trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Súd poučuje žalovaného, že je oprávnený podať voči žalobcovi žalobu, ktorou sa bude domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.03.2023 o 17,34 hod. bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa navrhla, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do obydlia, v ktorom býva žalobkyňa s manželom a na vzdialenosť 10 metrov sa nepribližovať k žalobkyni.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že v danej nehnuteľnosti dlhodobo žije spolu so svojim manželom a s ich synom - žalovaným. Spolužitie so žalovaným sa postupom času stalo neznesiteľným, a to tak pre ňu ako aj pre jej manžela, otca žalovaného. Žalovaný sa voči žalobkyni správa neúctivo a agresívne. Svojich rodičov dlhodobo fyzicky atakuje, vulgárne ich osočuje, pričom žalobkyňa je v jeho slovníku dlhodobo len „kurvou“ a jej manžel „slepým kokotom“ (pozn. je takmer nevidiaci). Žalovaný je toho času nezamestnaný, podľa vedomosti žalobkyne bol tento v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody po dobu 3 a pól roka, pravidelne konzumuje alkohol, ako tiež užíva drogy. Situácia sa však nadmieru začala zhoršovať 20.03.2023, kedy žalovaný žalobkyni počas dňa neustále nadával, hádzal po nej rôzne predmety (napr. poháre, mobilný telefón a podobne), opakovane sa jej vyhrážal, správal sa agresívne a na verejnom priestranstve do nej sácal. V dôsledku uvedeného a z dôvodu strachu zo žalovaného mu žalobkyňa už definitívne oznámila, aby sa zbalil a odsťahoval sa z ich domácnosti. Žalovaný v daný deň z domácnosti žalobkyne naozaj odišiel, avšak dňa 21.03.2023 sa opätovne vrátil, kedy bol na rodičov opätovne agresívny a vulgárny, pričom sa žalobkyni vyhrážal, že ju dokope a zabije. Žalovaný sa tiež vyhrážal, že rodičom rozbije celý byt, ako aj že im
podpáli pozemok (v záhradkárskej oblasti). Okrem uvedeného sa žalovaný vyjadril, že z domácnosti žalobkyne neodíde a ostane tam až pokiaľ žalobkyňa „neskape“. Žalobkyňa ďalej nedokázala znášať správanie žalovaného a mala dôvodnú obavu o svoj život a život manžela (aj v dôsledku spomenutých vyhrážok), privolala hliadku Policajného zboru. Po tom, čo sa žalovaný dozvedel, že privolala políciu, zamkol sa v izbe a príslušníkom PZ odmietal otvoriť dvere. Žalovaný dvere otvoril až po tom, ako započul, že žalobkyňa dala policajtom súhlas, aby dvere na izbe vykopli. Po otvorení dverí bol žalovaný odvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Trnava a žalobkyňa bola následne informovaná o skutočnosti, že bol žalovaný v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia na adrese ul. R. X, V..
3. K návrhu žalobkyňa priložila Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 21.03.2023, úradný záznam OR PZ v Trnave zo dňa 21.03.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)
5. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 21.03.2023 vyplýva, že žalovaný bol na 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia z bytu na X. poschodí bytového domu na R. N. X, V.. Z listu vlastníctva č. XXXX súd považuje za preukázané, že žalobkyňa je spolu v manželov vlastníčkou bytu č. XX na ulici R. X Y. V.. Z úradného záznamu OR PZ zo dňa 21.03.2023 súd považuje za preukázané, že žalobkyňa oznámila polícií, že jej syn - žalovaný do nej viackrát sácal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, rozbitím a podpálením bytu. Z lustrácie v registri obyvateľov považuje súd za preukázané, že žalovaný je synom žalobkyne a od 09.01.2023 má evidovaný pobyt bezdomovca v V..
6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
7. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobca.
8. V tu prejednávanej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženým potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 21.03.2023 a úradným záznamom, ktoré dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
9. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie žalovanému vo vstupe do bytu - obydlia žalobkyne, čím sa poskytuje žalobkyni ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať do bytu vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela vyhovel.
10. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.
11. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia nevyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne.
12. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.
13. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, pričom úprava vzťahov medzi účastníkmi mala byť vydaním neodkladného opatrenia konečná a
mala nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa nenavrhovala upraviť vzťahy medzi účastníkmi dočasne, resp. provizórne. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže žalovaný domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP)
14. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (2).
15. S poukazom na ust. § 337 ods. 2 CSP súd poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..