Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-127-2012.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľky: P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. T. č. XXX, proti odporcovi: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. F. R., ul. D.. V. č. XXXX/ XX, o určenie otcovstva k malol. H. J., nar. X.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
U r č u j e , že odporca E. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, j e o t c o m malol. H. J., nar. XX.XX.XXXX z matky - navrhovateľky P. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX.
Malol. H. J., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu malol. H. mesačne 80,- eur s účinnosťou od 07.10.2011, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca a ďalej je povinný nahradiť navrhovateľke polovicu nákladov na výbavičku pre dieťa v sume 150,- eur.
Zameškané výživné za obdobie od 07.10.2011 do vyhlásenia rozsudku na malol. H. a náklady na výbavičku pre dieťa všetko spolu v sume 2534,50 eur odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 100,-eur spolu s bežným výživným, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným 10.10.2012 navrhla určiť otcovstvo k maloletému H., nar. X.XX.XXXX, ktorý sa jej narodil z družského vzťahu s odporcom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Po oznámení, že je tehotná, ju opustil. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala pohlavný styk so žiadnym iným mužom, odporca bol jej jediným intímnym partnerom, preto biologickým otcom môže byť len on. O maloletého sa stará sama, preto ho navrhuje zveriť do svojej osobnej starostlivosti. V súčasnosti je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 217,- eur. Odporcovi navrhla určiť výživné 150,- eur mesačne a uložiť mu povinnosť prispieť na výbavičku sumou 300,- eur.
Súd doručil odporcovi návrh na začatie konania spolu s prílohami, i keď sa súdu nevrátila doručenka z tohto doručenia. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 9.2.2013 však vyplýva, že odporcovi bol doručený návrh
spolu aj s predvolaním na termín pojednávania. Odporca uviedol svoju adresu pobytu v SR, a to J. F. R., ul D.. V. Č.. XXXX/X, zásielku však odosielal z ČR, U. U.. Uviedol, že s návrhom nesúhlasil, v čase keď mu oznámila navrhovateľka že je tehotná už spolu nechodili. Odišla sama. Maloletý Patrik nebol plánovaný, myslel si, že ho navrhovateľka len klame. S navrhovateľkou mali zvláštny vzťah, keď boli v jednej domácnosti, nebola s ňou žiadna reč. Sexuálny život mali len vtedy, keď boli opití. Na H. je ochotný platiť najviac mesačne 30,- eur, jeho mesačný príjem je 368,- eur, z toho platí 148,- eur nájomné. Má pôžičku, ktorú mesačne spláca po 40,- eur . Na výbavičku je ochotný prispieť polovicou, a to 150,- eur, čo je adekvátna suma. Žiadal, aby mu to súd povolil splatiť na 3xkrát k mesačnému výživnému. Na pojednávanie sa nedostaví, pretože by prišiel o prácu.
Následne súd opakovane doručoval predvolania odporcovi na adresu do J. F. R., a to i prostredníctvom jeho sestry, resp. súd komunikoval s odporcom i elektronickou poštou, na výzvy súdu opakovane neodpovedal. Súd preto ustanovil odporcovi opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. , pretože súdu sa nepodarilo doručiť predvolanie do jeho rúk na adresu do ČR, resp. na adresu jeho pobytu v J. F. R., pričom v ČR súdu nebola známa úplná adresa, ktorú neuviedol ani odporca, ani jeho sestra.
Súd vykonal dokazovanie rodným listom dieťaťa, výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, správou ÚPSVaR J. F. R., dokladmi o zakúpení výbavičky, dokladom o príjme navrhovateľky, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu maloletého vyplýva, že H. sa narodil X.XX.XXXX, otec je v rodnom liste neuvedený, matka je uvedená P. J., nar. XX.X.XXXX. Doposiaľ práva a povinnosti k dieťaťu súdom upravované neboli.
Z výsluchu matky súd zistil, že s označeným otcom dieťaťa žili spoločne v ČR na ubytovni v Z., ona bola zamestnaná vo firme FOXCON a pracovala ako skladník a neskôr na linke, odporca pracoval ako testár, testoval počítače. Spolu žili asi pol roka. Niekedy v januári zistila, že je tehotná, vtedy ešte spolu bývali. V čase rozhodnom pre počatie maloletého nemala intímne styky s nikým iným len odporcom. Predtým než mu to oznámila, rozišiel sa s ňou, nepovedal prečo. Ona potom odišla na Slovensko, pred odchodom mu oznámila, že je tehotná, on tomu neveril. Maloletý sa jej narodil na Slovensku, asi týždeň po predpokladanom termíne pôrodu. Vrátila sa na Slovensko k rodičom, kde žije doteraz. Je slobodná a o H. sa stará sama. Odporcovi oznámila cez facebook, že sa narodil H., bol stále v ČR. Nereagoval na to. Poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa 217,- eur, celodenne sa stará o H.. Žiada, aby bol zverený do jej výchovy a od odporcu žiada výživné v sume 150,- eur a na výbavičku 300,- eur. Kúpila kočík starší za 20,- eur, ďalej veci na oblečenie, plienky, veci do pôrodnice - perinku, plátenné plienky. Maloletého kojila asi do dvoch mesiacov, potom musela zakupovať mlieko.
Súd následne predvolával odporcu na pojednávanie 29.4.2013 z adresy trvalého pobytu aj obyčajnou zásielkou s tým, že jeho účasť je nevyhnutná s tým, že súd by ho vypočul aj mimo termínu do zápisnice podľa jeho možností. Predvolanie prevzala jeho sestra, odporca sa na termín nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd následne doručoval predvolanie odporcovi prostredníctvom jeho sestry a aj OO PZ J. F.Á. R., odporca sa na pojednávanie 10.6.2013 nedostavil. Sestra odporcu dňa 18.7.2013 oznámila len mailovú adresu odporcu, cez ktorú s ním nepravidelne komunikuje, nie je s ním v pravidelnom kontakte, jeho pobyt v ČR jej nie je známy. Týmto spôsobom vyzýval súd odporcu dňa 14.8.2013 na uvedenie presnej adresy, kde sa zdržuje a predloženie žiadaných dokladov, a to pod hrozbou pokuty 200,- eur. Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. vyplýva, že odporca je ich poistencom od 1.1.1995 do 31.8.2010 a od 21.4.2013 doteraz, avšak od 3.6.2013 neevidujú u poistenca žiaden poistný vzťah v dôsledku nesplnenia si oznamovacej povinnosti. V ČR k osobe odporcu nie sú evidované žiadne záznamy, v dobe od 20.9.2012 do 20.4.2013 bola zachytená evidencia zamestnávateľa Peam M.L. s.r.o. Následne sa odporca nedostavil ani na pojednávanie 18.11.2013. Súd následne určil termín pojednávania na 10.3.2014 s tým, že odporcu predvolal aj poštou, aj emailovou poštou s poučením, že ak sa nedostaví, súd prejedná vec v jeho neprítomnosti vychádzajúc z obsahu spisu. Rovnako súd požiadal o spoluprácu aj sestru odporcu. Následne súd uznesením z 7.3.2014 ustanovil odporcovi opatrovníka, ktorý navrhol rozhodnúť vo veci v zmysle platných právnych predpisov a vykonaného dokazovania.
Podľa § 94 ods. 1,2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a vyhodnotiac vykonané dokazovanie, považoval súd návrh navrhovateľky za opodstatnený, a preto mu vyhovel. Otcovstvo nebolo určené inými právnymi domnienkami určenia otcovstva. Navrhovateľke sa narodil mal. H. dňa X.XX.XXXX, pričom navrhovateľka opakovane v konaní uviedla tvrdenie, že jediným do úvahy prichádzajúcim otcom dieťaťa je odporca, pretože len s ním mala v čase rozhodnom pre jeho počatie intímne styky. Odporca uvedenú skutočnosť pred súdom priamo nepoprel, uviedol síce, že v čase keď sa rozchádzali nevedel, že je tehotná, uviedla mu to až následne a myslel si, že chcela aby sa k nej vrátil. Potvrdil, že mali spolu sexuálne styky, hlavne pod vplyvom alkoholu. Odporca napriek poučeniu súdu, že ak sa konania nezúčastní, súd bude vychádzať len z vykonaného dokazovania, teda tvrdenia navrhovateľky, zostal v konaní procesne nečinný. Odporca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, z jeho vyjadrenia nevyplývalo, že by otcom dieťaťa nemohol byť, nakoniec vyjadroval sa iba k svojim pomerom a možnej výške výživného. Súd zastáva názor, že pokiaľ je v konaní preukázaná skutočnosť, že účastníci mali v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa intímne styky, navrhovateľka styky s iným mužom nemala a toto netvrdil ani odporca, nie je potrebné dokazovanie znaleckým skúmaním. Súd poukazuje na povinnosť účastníka konania, a teda i odporcu prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše potrebné skutočností, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny súdu /§ 101 ods. 1 O.s.p/. Keďže odporca zostal v konaní nečinný, súd pokračoval v konaní a pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy /§ 101 ods. 2 O.s.p./. Navrhovateľka v rámci svojej výpovede uviedla, že mala intímne styky v čase rozhodnom pre počatie mal. dieťaťa len s odporcom, odporca túto skutočnosť nepoprel a uviedol, že intímne styky s ňou mal. Súd bol názoru, že i bez vykonania znaleckého dokazovania metódou analýzy DNA, je možné prihliadať na inak vykonané dôkazy a vychádzať z obsahu spisu. Odporca nenavrhol vykonanie iných dôkazov, nenavrhol vykonať dokazovanie ani na preukázanie závažných okolností, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali, svoje tvrdenia obmedzil predovšetkým len na výšku výživného a nákladov na výbavičku. Súd preto mal za preukázané, že odporca, ktorý súložil s matkou v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní a jeho otcovstvo nevylučujú iné závažné okolnosti, je biologickým otcom dieťaťa.
S určením otcovstva v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. je spojené aj konanie o výchovu a výživu k maloletému dieťaťu. O maloletého H. sa od jeho narodenia stará navrhovateľka, v jej starostlivosti neboli súdom zistené žiadne nedostatky. Maloletý prospieva, odporca sa o neho nezaujíma, preto súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa § 62 odt. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Z výsluchu matky súd zistil, že je slobodná a žije u svojich rodičov vo R. T.. Poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa 207,- eur, iný príjem nemá, celodenne sa o mal. Patrika stará. Maloletý mal bežné výdavky, matka ho kojila len dva mesiace, následne mu zakupovala mlieko /viď pokladničné doklady/. V súvislosti s narodením mala výdavky na výbavičku v celkovej výške 300,- eur, zakupovala starší kočík za 20,- eur, veci na oblečenie, plienky, veci do pôrodnice - perinku, plátenné plienky a podobne. Len napríklad jeden balík plienok zakúpený 22.11.2012 stál 13,29 eur, dňa 9.1.2013 sumu 7,99 eur, dňa 20.2.2013 sumu 15,98 eur a podobne.
S prihliadnutím na to, že matka si vzhľadom na vek dieťaťa plnila svoju vyživovaciu povinnosť o maloletého predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o potreby dieťaťa, je potrebné odporcovi vyvážiť vyživovaciu povinnosť finančným vyjadrením. Odporca sa o syna nezaujímal, na jeho potreby ničím neprispel. Bol ochotný podieľať sa polovicou na výbavičku v sume 150,- eur, čo považoval súd za nesporné. Náklady na výbavičku sú formou vyživovacej povinnosti, ktoré sú jednorazové, a preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu polovice týchto výdavkoch v splátkach spolu s bežným výživným. Súd zaviazal odporcu k výške vyživovacej povinnosti od narodenia maloletého v sume po 80,- eur mesačne. Odporca na výživu maloletého od jeho narodenia neprispel žiadnou sumou ani iným naturálnym plnením. Pri výške výživného súd prihliadol na samotné tvrdenie odporcu vo vyjadrení k návrhu, kde uviedol, že jeho príjem je 368,- eur. Z tohto príjmu je v jeho schopnostiach platiť na výživu syna sumou 80,- eur. I po zohľadnení nákladov na bývanie 148,- eur mu zostáva dostatočná suma na určené výživné, pretože iným spôsobom sa na potrebách dieťaťa nepodieľa. Iné výdavky, ako splácanie pôžičiek súd nezobral do úvahy, pretože tieto nemôžu mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti. Súd ďalej vychádzal z toho, že pokiaľ sa odporca zdržuje v ČR, musí byť zamestnaný aspoň s príjmom uvedeným hore. Súd nezistil, že by otec mal inú vyživovaciu povinnosť.
Nedoplatok na výživnom z titulu nákladov na výbavičku 150,- eur a zameškaného bežného výživného od 7.10.2011 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 31.3.2014 vo výške 2508,71 eur súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100,- eur. Nedoplatok predstavuje pomernú časť výživného od 7.10.2011 do 31.10.2011 vo výške 38,71 eur, výživné za mesiace november a december 2011 2x 80,- eur, t.j. 160,- eur, výživné za rok 2012 a 2013, t.j. 24 mesiacov á 80,- eur spolu 1920,- eur, výživné za mesiace január, február a marec 2014 vo výške 3x 80,- eur, t.j. 240,- eur, spolu nedoplatok 2.508,71 eur. Súd povolil zameškané výživné v splátkach po 100,- eur s poukazom na to, že odporca si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti, mal si peniaze odkladať a takouto formou urýchlene prispeje k náhrade nákladov, ktoré matka doposiaľ hradila výlučne sama.
Pokiaľ matka navrhovala vyššie výživné, súd jej návrh zamietol, pretože matka nepreukázala také výdavky na strane dieťaťa, ktoré by aktuálne umožňovali určiť výživné v navrhovanej sume 150,- eur mesačne. Na druhej strane ani na strane otca neboli preukázané také pomery, ktoré by takéto výživné umožňovali otcovi uložiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./