Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-17-2014.pdf
PDF · 71.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/17/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci proti obžalovanému B. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trebišove sp. zn. 4T/9/2011 zo dňa 29. 10. 2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. marca 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. Z..
odôvodnenie:
Okresný súd v Trebišove rozsudkom sp. zn. 4T/9/2011 zo dňa 29. 10. 2013 uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 6. 6. 2010 v čase okolo 22.20 hod. v areáli bývalého Zväzarmu na ul. J. Záborského v Trebišove fyzicky napadol X. D. a to tak, že ho viackrát udrel kovovou tyčou do oblasti hlavy a následne mu pristúpil pravú nohu, čím poškodenému spôsobil zranenia a to pomliaždenie mäkkých tkanív v čelovo - temennej, čelovo spánkovej oblasti vpravo a zlomeninu zadnej hrany píšťaly vpravo bez posunutia úlomkov s natrhnutím deltového väzu s dobou liečenia v trvaní do 42 dní.
Bol mu za to uložený podľa § 156 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 300 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad marenia peňažného trestu mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného X. D., nar. XX. 9. XXXX, bytom J., ul. D. č. 2136/67 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nespáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a je toho názoru, že prvostupňový súd ho odsúdil iba na základe nepreukázaných, ničím nepotvrdených a nepodložených dôkazov a tvrdení. Dal do pozornosti súdu skutočnosť, že poškodený na polícii vo svojej výpovedi uviedol a označil štyroch svedkov, ktorí mali byť prítomní pri incidente, čo však nebolo preukázané. Podľa jeho názoru súd ho odsúdil na základe dôkazu a to výpovede poškodeného a jeho bývalej manželky, ktoré sú účelové a tendenčné. Poukázal na výpovede jednotlivých svedkov, na judikáty NS SR, ako aj na ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a má za to, že prvostupňový súd postupoval v rozpore s týmto ustanovením, keď ho uznal za vinného zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. Podľa jeho názoru súd nepostupoval dôsledne v intenciách tohto zákonného ustanovenia, keď jednotlivé dôkazy vo vzťahu k žalovanému skutku hodnotil výlučne jednostranne bez ich vzájomných logických súvislostí, pričom opomenul sa vysporiadať s tou skupinou dôkazov, ktoré sú v prospech neho, ktoré v prípade inkriminovaného skutku spochybňujú obžalobu prokurátora a naopak potvrdzujú pravdivosť jeho výpovedí ako obžalovaného.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie alebo aby ho spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, spáchal.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval na podanom odvolaní a poukázal na podrobné písomné odôvodnenie. Uviedol, že je rozvedený a z manželstva pochádzajú tri deti. Najstaršia dcéra sa po tomto incidente vrátila ku nemu, čomu je veľmi rád. Zároveň poprel spáchanie skutku.
Krajský prokurátor v svojom záverečnom návrhu poukázal na predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu, ktorým zrušil vec a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V tejto trestnej veci krajský súd už dvakrát rozhodoval a to tak, že uznesením sp. zn. 8To/14/2012 zo dňa 19. 3. 2012 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a uznesením sp. zn. 8To/54/2013 zo dňa 9. 9. 2013 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. opätovne zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V týchto zrušujúcich uzneseniach krajský súd v podstate vyslovil právny názor, že okresný súd v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnocoval dôkazy len v prospech obžalovaného, v dôsledku čoho obžalovaného spod žalovaného skutku oslobodil a v poslednom zrušujúcom uznesení zo dňa 9. septembra 2013 sp. zn. 8To/54/2013 krajský súd aj konkrétne z právneho hľadiska poukázal na zásadu in dubio pro reo a aj na výklad tejto zásady a konštatoval, že výkladom zásady in dubio pro reo nemožno dospieť k takému záveru, ako na to poukázal okresný súd v svojich oslobodzujúcich rozsudkoch. Krajský súd tak vyslovil záver, že okresný súd nesprávne aplikoval zásadu in dubio pro reo, pretože jednostranne hodnotil len dôkazy vykonané v prospech obžalovaného a nehodnotil aj dôkazy vykonané v neprospech obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
Po tomto zrušujúcom uznesení, ako to zistil krajský súd, okresný súd už postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného a riadil sa aj vysloveným právnym názorom v zrušujúcom uznesení zo dňa 9. septembra 2013 sp. zn. 8 To 54/2013.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
K samotným obhajobným námietkam obžalovaného, že skutok nespáchal, krajský súd uvádza nasledovné :
Okresný súd v rámci vyhodnotenia dôkazov zákonným spôsobom poukázal na usvedčujúcu výpoveď poškodeného X. D., ktorá bola potvrdená výpoveďou svedkyne K. Z.. Ich výpovede boli zobjektivizované a boli v súlade aj so závermi znalca z odboru zdravotníctva ako vo vzťahu k mechanizmu zranenia, tak aj k spôsobenému následku.
Krajský súd preto v rámci hodnotenia dôkazov v neprospech obžalovaného a to najmä usvedčujúce výpovede poškodeného a následných dôkazov, na ktoré vyššie krajský súd poukázal a aj v zmysle svojich predchádzajúcich právnych úvah, ktoré vyslovil v zrušujúcich uzneseniach, dospel k záveru, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutku rozsudku a medzi jeho konaním a následkom u poškodeného bol priamy príčinný vzťah.
Preto odvolací súd neakceptoval obhajobné námietky obžalovaného, že on sa konania nedopustil a ani nespôsobil následok poškodenému a jeho odvolanie do viny ako nedôvodné zamietol.
Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 300 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad marenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca, čo je aj podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom.
Okresný súd pri ukladaní trestu s prihliadnutím aj na osobu obžalovaného, na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložil primeraný trest a aj podľa názoru krajského súdu uložený trest splní účel trestu v rámci generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Ani v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenia zo strany okresného súdu a preto ani v tomto smere neakceptoval obhajobné námietky obžalovaného.
Okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného X. D. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a tento výrok, ako to krajský súd zistil, okresný súd nijakým spôsobom neodôvodnil (č.l. 5 rozsudku), ale proti tomuto výroku poškodený nepodal v neprospech obžalovaného odvolanie, preto sa krajský súd týmto výrokom v rámci podaného odvolania nezaoberal.
To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.