Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/1/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobkyne Benešová Alena

- ODEMA, Mudroňova 556, Púchov, IČO: 33484155, právne zast. Mgr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, Považská Bystrica proti žalovanej ad1/ Birch - Vozárová Anna, Jarná 18, Rožňava, IČO: 33000247, právne zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava a ad2/ Peter Vozár PETRIMA, Nadabula 61, Rožňava, IČO: 33004897, o zaplatenie 26 273,82 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd z a v ä z u j e žalovaného ad2/ zaplatiť žalobkyni 11 116,81 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných ad1/ a ad2/ zaplatiť jej pôvodne 894 000,-Sk s úrokom z omeškania v konaní . Žalobu odvodnila tým, že v roku 2000 až 2002 pre žalovanú na základe dohody o prieskumnom predaji odevných výrobkov dodávali tovar, za ktorý vystavili faktúry a to: č. 2000/567 na sumu 158 617,-Sk so splatnosťou dňa 20. 12. 2000, uhradená čiastočne vo výške 58 617,-Sk, zostáva doplatiť 100 000,-Sk, fa.č. 2001/425 na sumu 168 550,-Sk so splatnosťou dňa 13. 10. 2001, uhradená čiastočne vo výške 73 550,-Sk, zostáva doplatiť 95 000,-Sk, fa. č. 2001/578 na sumu 117 690,-Sk so splatnosťou dňa 25. 11. 2001, uhradená čiastočne vo výške 22 690,- Sk, zostáva doplatiť 95 000,-Sk, fa č. 2001/733 na sumu 222 160,-Sk so splatnosťou dňa 29. 12. 2001, uhradená čiastočne vo výške 42 160,-Sk, zostáva doplatiť 180 000,-Sk, fa.č. 2002/098 na sumu 84 285,-Sk so splatnosťou dňa 13. 3. 2002, uhradená čiastočne 22 030,-Sk, zostáva doplatiť 62 255,-Sk, fa. č. 2002/099 na sumu 112 030,-Sk so splatnosťou 5. 4. 2002, fa.č. 2002/144 na sumu 18 120,-Sk so splatnosťou 10. 4. 2002, fa.č. 2002/195 na sumu 15 415,-Sk so splatnosťou 4. 12. 2002, fa. č. 2002/599 na sumu 216 315,-Sk so splatnosťou 4. 12. 2002, spolu čiastka 894 135,-Sk. Žalovaná do dnešného dňa predmetné faktúry neuhradila a to aj napriek výzve - pokus o zmier zo dňa 30. 9. 2003, dostala sa do omeškania so zaplatením faktúr, a preto od nej požaduje aj úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1, § 502 Obch. zákonníka.

Súd uznesením -58 zo dňa 17. 6. 2004 zastavil konanie o zaplatenie 100 000,-Sk, zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie.

Uznesením č.k. -241 zo dňa 26. 8. 2008 zastavil konanie o zaplatenie 2 600,-Sk a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem iného nariadením znaleckého dokazovania.

Žalobkyňa podaním doručeným súdu 7. 3. 2011 navrhla súdu, aby rozhodol o časti nároku žalobkyne medzitýmnym rozsudkom alebo čiastočným rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom v zmysle druhá veta tak, aby určil, že nárok žalobkyne proti žalovaným ad1/ a ad2/ o zaplatenie 26 273, Eur je čiastočne daný na základe čiastočného uznania nároku žalovanými ad1/ a ad2/, ktorí uznali nárok žalobkyne opakovanými uznávacími právnymi úkonmi. Žalovaní ad1/ a ad2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni trovy konania k rukám právneho zástupcu JUDr. Róberta Faturu v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Čiastočným rozsudkom v zmysle druhá veta v spojení s tak, aby určil, že žalovaní ad1/ a ad2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 18 210, Eur, ktorú sumu sú žalovaní ad1/ a ad2/ povinní zaplatiť žalobkyni na základe čiastočného uznania nároku opakovanými uznávacími právnymi úkonmi. Žalovaní ad1/ a ad2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni trovy konania k rukám právneho zástupcu JUDr. Róberta Faturu v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tak, že žalovaní ad1/ a ad2/ uznali svoj dlh niekoľkými právnymi úkonmi, pričom ide o nasledovné úkony, ktorých písomná forma je súčasťou súdneho spisu: - list, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 15. 8. 2002, kde žalovaní ad1/ a ad2/ spoločne a nerozdielne uvádzajú, že dlh vo výške 434 905,00 Sk voči nej uznávajú a majú záujem ho vyrovnať, pričom sa zároveň zaväzujú do 10. 9. 2002 uhradiť sumu cca 300 000,-Sk a zvyšnú časť do 434 905,-Sk uhrádzať v mesačných splátkach po cca 30 000,-Sk. Žalovaní ad1/ a d2/ zároveň skonštatovali, že majú na sklade tovar žalobkyne dodaný na faktúru v hodnote 242 915,-Sk. Žalovaná ad1/ opätovne uznala dlh listom zo dňa 30. 10. 2003 a to vo výške 651 220,-Sk teda viac ako rok po tom, ako sa zaviazali so žalovaným ad2/ spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni sumu vo výške cca 300 000,-Sk. Opätovne skonštatovala, že majú na sklade tovar žalobkyne v hodnote 242 915,-Sk a uviedla, že so žalovaným ad2/ začnú s vyrovnávaním dlhu voči nej v pravidelných splátkach tak ako to už navrhli, až po prevzatí uvedeného tovaru žalobkyňou. Na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24. 5. 2005 žalovaný ad2/ uviedol do zápisnice, že uznáva dlh voči žalobkyni približne vo výške 500 000,-Sk, presnejšie to povedať nevie, pretože po písomnom uznaní dlhu (ktoré v zápisnici z pojednávania nie je bližšie špecifikované) nejakú časť dlhu žalobkyni zaplatil. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13. 1. 2009 o 11.00 hod., žalovaný ad2/ potvrdil, že majú so žalovanou ad1/ na sklade sporný tovar žalobkyne v hodnote 242 915,-Sk, ktorý bol podľa žalobkyne dodaný na základe kúpnej zmluvy a nešlo o tovar z prieskumného predaja, pričom ide o tú istú sumu, ktorú žalovaní ad1/ a ad2/ uviedli ako spornú aj vo svojich listoch z 15. 8. 2002 a 30. 10. 2003. Berúc do úvahy uvedené, ako aj vyjadrenia žalobkyne a žalovaných ad1/ a ad2/ na súdnych pojednávaniach a v písomných podaniach, možno preukázateľne a logicky konštatovať, že medzi žalobkyňou a žalovanými ad1/ a ad2/ zostáva sporný iba tovar v hodnote 242 915,-Sk, čo predstavuje sumu 8 063,30 Eur. V zmysle uvedeného má za to, že vo zvyšnej časti žalovaní ad1/ a ad2/ nárok žalobkyne uznali aj čo do základu, aj čo do výšky jednotlivými uznávacími úkonmi, tak ako je uvedené vyššie, a preto už nie je potrebné v tejto časti predstavujúcej sumu 18 210,52 Eur vykonávať dokazovanie, ktoré spôsobuje prieťahy v konaní a prispieva k navyšovaniu trov konania, dôsledkom čoho nie je zabezpečená rýchla a účinná ochrana práv účastníkov konania. Dovoľuje si tiež poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) č.k. , kde NS SR judikoval, že „... podľa , ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia, uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok, uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, súd je povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy.“

Na pojednávaní dňa 5. 4. 2011 právny zást. žalovanej ad1/ uviedol, že nepodal písomné vyjadrenie k návrhu právneho zást. žalobkyne zo dňa 28. 2. 2011 z dôvodu, že sa nevedel skontaktovať so žalovanou ad1/, pretože bola v zahraničí a vrátila sa len v nedeľu. S týmto návrhom na rozhodnutie medzitýmnym alebo čiastočným rozsudkom nesúhlasí, žalovaná ad1/ nikdy neuznala pohľadávku žalobkyne, listy, na ktoré poukazuje právny zást. žalobcu v tomto podaní sú podpísané žalovaným ad2/ ako už bolo prezentované. Zotrváva na svojom návrhu na dokazovanie a to znalcom z odboru textílie, pretože ako vyplynulo aj z doplnkov znaleckých posudkov , ktoré sa súd snažil zadovážiť, znalci, ktorí doteraz podali v konaní, neboli kompetentní na podanie takýchto , ako aj konštatuje znalec R.. Q., bolo to spôsobené aj žalobkyňou, ktorá skartovala objednávku. Znalecké dokazovanie je potrebné doplniť z toho dôvodu, že žalobkyňa trvá na tom, že tovar je z kúpnych zmlúv.

Právny zást. žalobkyne na pojednávaní dňa 5. 4. 2011 zotrvával na návrhu zo dňa 28. 2. 2011. Podľa jeho názoru došlo viacerými listami k uznaniu dlhu zo strany žalovaných. Čo sa týka spornej časti nároku

žalobkyne, zotrvával na tvrdení, že išlo o plnenie na základe kúpnej zmluvy, teda žiadal nároku žalobkyne vyhovieť v celom rozsahu.

Právny zást. žalovanej ad1/ k tomu uviedol, že zotrváva na tom, že zo strany žalovanej ad1/ nikdy nedošlo k uznaniu voči žalobkyni. Čo sa týka žalovaného ad2/ uviedol, že on síce uviedol na pojednávaní tak ako je to uvedené v podaní právneho zást. žalobkyne zo dňa 28. 2. 2011, že uznáva dlh voči žalobkyni približne vo výške 500 000,-Sk, no nemožno tu vychádzať zo sumy, ktorú uvádzala žalobkyňa.

Žalovaný ad2/ na pojednávaní dňa 5. 4. 2011 uviedol, že keď na pojednávaní v roku 2005 uviedol, že uznáva dlh voči žalobkyni približne vo výške 500 000,-Sk, mal na mysli 440 000,-Sk a to z pôvodnej sumy 677 820,-Sk mínus 242 915,-Sk, pričom si ale neuvedomil, že už bolo zaplatené po začatí konania žalobkyni 100 000,-Sk, ktoré on vtedy, keď to uviedol, neodpočítal. Nemal vtedy pri sebe presné podklady, preto tak vypovedal. Uviedol, že uznáva nárok žalobkyne voči nemu vo výške 334 905,-Sk, čo súdu aj oznámil listom zo dňa 5. 6. 2006. Ďalej uviedol, že tak ako už prezentoval v konaní, aj začal splácať žalobkyni dlh, chcel sa dohodnúť na splátkovom kalendári, no k dohode nedošlo, žalobkyňou nebol odobratý od nich tovar z prieskumného predaja, pričom to bolo telefonicky prisľúbené žalobkyňou, začal s nimi jednať pán H., ktorý nebol v právnom vzťahu so žalovanými. Poukázal na to, že v tom čase ten tovar bol predajný, bol módny.

Právny zást. žalobkyne uviedol, že pri tvrdení o uznaní dlhu vychádzal z listu zo dňa 30. 10. 2003, kde bol uznaný žalovanou ad1/ dlh vo výške 651 220,-Sk. Je tam pečiatka žalovanej ad1/, nevie, či to je jej podpis. Je tam aj konštatované, že má na sklade tovar žalobkyne v hodnote 242 915,-Sk.

Právny zást. žalovanej ad1/ k tomu uviedol, že na tomto listinnom dôkaze to nie je podpis žalovanej ad1/. Žalovaní ad1/, ad2/ podnikali na základe zmluvy o združení ako to už bolo prezentované.

Právny zást. žalovanej ad1/ predložil súdu jednak mail od pána H. zo dňa 18. 9. 2002, ktorý bol aj doručený listom podpísaným žalobkyňou, kde sú potvrdené tvrdenia žalovaného ad2/ o tom, že tovar v hodnote 242 915,-Sk neprevezme a že dlh k tomuto dňu z ich strany je 677 820,-Sk.

Žalovaný ad2/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20. uviedol, že s návrhom na rozhodnutie medzitýmnym alebo čiastočným rozsudkom nesúhlasí. E-mailom a následne listom 18. 9. 2002 od pána H. a pani Z. mu bol potvrdený dlh k tomuto dátumu vo výške 677 820,-Sk. Tovar u nich bol vo výške 242 915,-Sk. Tovar odmietli prevziať i keď to pani Z. telefonicky prisľúbila. Tento tovar v tomto čase bol ešte módny a predajný. rozdiel hodnoty tovaru bol 434 905,-Sk. On sa zaviazal uznaný dlh splácať tak ako to bude možné a zaplatil 100 000,-Sk, čím sa výška dlhu znížila na 334 905,-Sk. Dlh vo výške 334 905,-Sk uznal aj listom zo dňa 5. 6. 2006 na okresný súdu, kde doložil aj výpis z knihy faktúr. Faktúru č. 2002/599 ani k dnešnému dňu neevidujú, nie je ani v účtovníctve, ani z nej nebol uplatnený odpočet DH. V období od októbra 1999 do začiatku roka 2002 im bol dodaný tovar v hodnote cca 3,9 mil. Sk. Súdny znalci nepreukázali, že tovar v hodnote 242 915,-Sk bol dodaný na základe KZ.

Právny zástupca žalovanej ad1/ bol súdom vyzvaný listom zo dňa 19. 5. 2011, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k návrhu právneho zást. žalobcu na vydanie čiastočného, resp. medzitýmneho rozsudku, ako mu už bolo uložené súdom na pojednávaní dňa 5. 4. 2011 s tým, že pokiaľ tak v súdom určenej lehote neurobí, súd bude mať zato, že s ním súhlasí, podľa , .

Podľa rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

Súd rozhodol rozsudkom č.k. -246 zo dňa 06. 09. 2011 tak, že zaviazal žalovaných ad1/, ad2/ zaplatiť žalobkyni 11 118,30 Eur spoločne a nerozdielne v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti súd vylúčil na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

Voči tomu rozsudku podal odvolanie právny zást. žalovanej ad1/.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -362 zo dňa 30. 10. 2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade, že je žalovaných viac, rozsudkom na základe uznania môže súd rozhodnúť len vtedy, ak nárok pred súdom uznajú všetci žalovaní. Ak nárok uzná len jeden, prípadne niekoľkí z viacerých žalovaných, možno rozhodnúť voči tým, ktorí urobili v súdnom konaní uznávací prejav, rozsudkom na základe uznania, len ak to navrhne žalobca a ak na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo. Ak sú žalovaní nerozlučnými spoločníkmi, je vylúčené rozhodnúť rozsudkom na základe uznania, ak nárok žalobcu neuznajú všetci žalovaní. Vyplýva to z ustanovenia vety druhej , podľa ktorého na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Žalovaný v ad2/ uznal pred súdom prvého stupňa pohľadávku žalobkyne čiastočne a práve s poukazom na toto uznanie žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného ad2/ na zaplatenie uznanej sumy rozsudkom na základe uznania. Súd prvého stupňa však uložil žalovaným splniť dlh žalobkyni spoločne a nerozdielne. Procesné spoločenstvo účastníkov je upravené v ustanovení Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba ( ), v tomto prípade ide o tzv. samostatné spoločenstvo. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich aj pre ostatných ( veta prvá ), takéto spoločenstvo je spoločenstvom nerozlučným. Pri posudzovaní, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Aj keď súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vec právne neposúdil, lebo dôsledne dodržiaval ustanovenie , podľa ktorého v rozsudku na základe uznania uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol, úsudok o tom, či vo všeobecnosti ide o spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné vyplýva už z podanej žaloby a následne z vykonaného dokazovania a prednesov účastníkov konania. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude právne posúdiť nárok žalobkyne, najmä s prihliadnutím na tvrdenie žalovaných, že tovar v hodnote 242 915,-Sk (8 063,30 Eur) je tovarom dodaným podľa zmluvy o prieskumnom predaji odevných výrobkov, ktorý by si mala žalobkyňa prevziať. Predmetom žaloby je podstatne vyššia suma, ktorú žalovaní nad túto sumu 8 063,30 Eur zrejme nespochybňujú. Javí sa, že ide o cenu tovaru, ktorý žalovaní prevzali či už na základe dohody o prieskumnom predaji tovaru alebo na základe kúpnej zmluvy, tovar predali a cenu, za ktorú ho nadobudli, žalobkyni nezaplatili. Svoj záväzok práve z tohto dôvodu pred začatím konania aj viacerými podaniami uznali. Dôkazné bremeno na preukázanie, že dlh v čase uznania neexistoval, bude preto na žalovaných. Skôr sa však musí súd prvého stupňa zaoberať zistením, či ide o uznanie dlhu v zmysle , či ho vykonali obaja žalovaní, alebo ak tak urobil len jeden z nich, či mal oprávnenie konať aj v mene druhého žalovaného, či už ako fyzická osoba podnikateľ alebo ako člen združenia. V súvislosti s uznaním dlhu v konaní žalovaným ad2/, súd prvého stupňa posúdi, či vo veci ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo žalovaných a teda či možno na základe takéhoto uznania v konaní rozhodnúť rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku len vo vzťahu k žalovanému ad2/.

Súd z výpovede žalovanej ad1/ zistil, že ona podnikala zvlášť, aj žalovaný ad2/ podnikal zvlášť, obaja ako fyzická osoba. Nevedela nič o zmluvách, ktoré uzavrel žalovaný ad2/ so žalobkyňou. Nesplnomocnila žalovaného ad2/, svojho manžela, na zastupovanie, na to, aby robil úkony v jej mene.

Súd je toho názoru, že ide o samostatné spoločenstvo žalovaných v tomto konaní podľa , , podľa ktorého ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

Podľa rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Žalobkyňa navrhla vydať čiastočný rozsudok pre uznanie (na čl. 313). Nič na tom nemení skutočnosť, že na pojednávaní dňa 21. 11. 2013 nesúhlasila s tým, aby bol takto zaviazaný len žalovaný ad2/ a to z toho dôvodu, pretože ide o samostatné spoločenstvo.

Súd listom zo dňa 11. 12. 2013 vyzval účastníkov, kde uviedol, že z vyjadrenia znalca R.. Ľ. Q. vyplýva, že musí trvať na svojom názore, že správnosť fyzického posudzovania na mieste a priraďovanie jednotlivých druhov textilných výrobkov na sklade, podľa údajov uvedených v prvotných dokladoch je kompetentný a oprávnený vykonať znalec z odboru: „Textílie“, v odvetviach: „Výrobky z textílií“ a „Odhad hodnoty výrobkov z textílií“. Opätovne však znalec pripomenul, že k tomuto fyzickému priraďovaniu bude možné pristúpiť len po doložení všetkých objednávok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť kúpnych zmlúv z 28. 10. 1999 a z 08. 03. 2000. V uznesení KS Košice č.k. -362 zo dňa 30. 10. 2012 odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uvádza, že účastníci konania majú procesnú povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti, neunesenie bremena dôkazu znamená, že v konaní nebudú preukázané ich tvrdenia a nebudú v konaní úspešní. Nariadením doplnenia znaleckého dokazovania im preto súd uložil povinnosť doložiť listinné dôkazy, ktoré požadoval znalec s upozornením na možnosť dostania sa do dôkaznej núdze.

Na túto výzvu súdu účastníci, resp. právni zástupcovia nereagovali.

Súd považoval vydanie rozsudku pre uznanie za účelné z dôvodu hospodárnosti konania, rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

O trovách súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.