Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Er-643-2008.pdf
PDF · 83.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/643/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2052/4, 026 01 Dolný Kubín, proti povinnému: MIMEX s.r.o., so sídlom Sihelné 421, IČO: 36 395 919 (vymazaný z Obchodného registra SR dňom 28.08.2008), vykonávanej súdnym exekútorom Františkom Radzom, Exekútorský úrad Dolný Kubín, so sídlom Radlinského 1728/47, Dolný Kubín, o vymoženie sumy 25,26 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 26,21 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubína 07.11.2006 poverením č. 5503 * 019427, vedenom pod sp. zn. 3Er/1640/2006 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.11.2006 (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu voči povinnému právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - platobným výmerom č. k. 2002/15/1/197 zo dňa 06.08.2003 spolu vo výške 25,26 eur a trov exekúcie.
Dňa 26.02.2014 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 18.02.2014 z dôvodu, že povinný bol vymazaný z OR SR a pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 48,11 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 12620/L zistil, že dňom 28.08.2008 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 26 CbR 95/07 zo dňa 03.06.2008, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra.
V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra v dôsledku čoho stratil procesnú subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane povinného je neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať nakoľko právneho nástupcu povinného, na ktorého by prešla vymáhaná pohľadávka, niet.
Súd preto postupujúc v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalších citovaných ustanovení, nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ako jednu z podmienok konania a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil ex offo v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo I. výroku tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena určená podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súd pri určení výšky časovej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky) vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonov uvedených súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na vypracovanie úkonov: upovedomenie o začatí exekúcie v trvaní 50 min., výzva na poskytnutie súčinnosti v trvaní 30 min., výzva na úhradu v trvaní 15 min., návrh na zastavenie exekúcie v trvaní 20 min., čo predstavuje účelný čas trvania úkonov exekučnej činnosti, potom podľa názoru súdu predstavuje celkový čas spolu 115 minút, t. j. 2 hodiny, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu vo výške 13,28 eur, súd mu zároveň zvýšil priznanú časovú odmenu o 20 % DPH t. j. 2,65 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 eur za ostatné úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože ich náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora alebo pri vyčíslení trov exekúcie súdny exekútor iba zosumarizuje jednotlivé úkony vykonané v priebehu exekučného konania a priradí im prislúchajúcu odmenu v súlade s príslušnými ust. vyhlášky. Tento postup má administratívny charakter a nemožno ho preto považovať za exekučný úkon, ak jeho účelom nie je vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie, preto mu súd priznal iba 20 minút časovej odmeny a nie 60 minút. Taktiež súd nepriznal časovú odmenu za úkon výzva na poskytnutie súčinnosti Daňovému úradu Námestovo, nakoľko by sa jednalo o duplicitne priznanú odmenu, keďže za tento úkon mu bola priznaná paušálna odmena. Taktiež mu z tejto odmeny nepriznal 20 % DPH.
Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), i) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 6,64 eur za 2 úkony, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, 1x každé zisťovanie účtu povinného cez Daňový úrad Námestovo v sume 3,32 eur, súd mu zároveň zvýšil priznanú paušálnu odmenu o 20 % DPH t. j. 1,32 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 3,32 eur za úkon 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, pretože v § 15 vyhlášky je uvedené, že paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti a len za fyzické doručenie a nie doručovanie prostredníctvom poštovej prepravy. Taktiež mu z tejto paušálnej odmeny nepriznal 20 % DPH.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 2,32 eur za poštovné a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 29 Sk a povinnému v sume 41 Sk, spolu v sume 2,32 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 1,97 eur, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú ani účelne preukázanú v exekučnom spise.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko vychádzajúc z rozhodnutia Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 26 CbR 95/07 zo dňa 03.06.2008, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie, nakoľko spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.