Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/96/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: Z.. J. N., U. E. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpený: Olexova Vasilisin s.r.o., so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava proti odporcovi: ZSE Development, s.r.o., IČO: 36 254 711, so sídlom Čulenova 6, 811 09 Bratislava o zaplatenie 21 204,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 21 204,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.12.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 07.05.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 21 204,- Eur s príslušenstvom a trov konania z titulu nevyplatenia kompenzácie za dodržanie povinnosti vyplývajúcej mu z konkurenčnej doložky dojednanej v zmluve o výkone funkcie konateľa (ďalej len "Zmluva").

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v spoločnosti odporcu vykonával funkciu konateľa na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 01.01.2004 v znení jej dodatkov. V zmysle dodatku čl. I bodu 2 dodatku č. 7 k Zmluve zo dňa 29.11.2011 bola dohodnutá mesačná odmena navrhovateľa za výkon funkcie konateľa vo výške 3 534,- Eur. V čl. IV ods. 4.1 a 4.2 Zmluvy si účastníci dohodli tzv. konkurenčnú doložku, podľa ktorej sa konateľ zaviazal nevykonávať po dobu šiestich mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie konateľa pre iného zamestnávateľa alebo na vlastný účet činnosť, ktorá je predmetom činnosti spoločnosti odporcu, prípadne inú činnosť, ktorá by mala súťaživý charakter voči podnikateľskej spoločnosti odporcu. V súvislosti s uvedeným prináležalo konateľovi pri skončení výkonu funkcie konateľa kompenzácia vo výške 6-násobku jeho mesačnej odmeny. Navrhovateľ bol rozhodnutím jediného spoločníka odporcu zo dňa 23.04.2012 s účinnosťou ku dňu 30.04.2012 odvolaný z funkcie konateľa. Nakoľko po odvolaní z funkcie navrhovateľ po dobu šiestich mesiacov, t.j. do 31.12.2012 nevykonával pre iného zamestnávateľa alebo na vlastný účet činnosť špecifikovanú v zmluve, uplynutím tejto doby mu vznikol nárok na vyplatenie kompenzácie vo výške 21 204,- Eur, na vyplatenie ktorej bol odporca vyzvaný listom zo dňa 19.11.2012, na ktorý odpovedal odporca listom zo dňa 30.11.2012 a tiež listom zo dňa 01.03.2013. odporca si svoju povinnosť nesplnil, z toho dôvodu navrhovateľ žiadal okrem istiny zaviazať odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po odpovedi odporcu listom zo dňa 31.11.2012.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 30.07.2013, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že návrh navrhovateľa je založený na chybnom výklade čl. IV ods. 4.2 Zmluvy, nakoľko ho nemožno interpretovať izolovane, ale systematicky v spojení s čl. IV ods. 4.1 Zmluvy. V ustanovení čl. IV ods. 4.1 Zmluvy je zakotvená povinnosť adresovaná navrhovateľovi v podobe zákazu konkurencie a pre prípad jej porušenia zmluvná pokuta. Z ustanovenia čl. IV ods. 4.2 Zmluvy však vyplýva, že zákaz konkurencie je podmienený, a jeho vznik viazaný na oznámenie zo strany odporcu adresované navrhovateľovi o tom, že odporca trvá na dodržaní zákazu konkurencie. Z uvedeného ustanovenia je tiež zrejmé, že ak by došlo k oznámeniu (a teda zároveň k účinnosti zákazu konkurencie), mal by navrhovateľ nárok na zaplatenie kompenzácie vo výške 6-násobku jeho mesačnej odmeny, a to už pri skončení výkonu funkcie konateľa, a nie ako uviedol navrhovateľ, až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie konateľa. Ak by navrhovateľ následne porušil zákaz konkurencie, odporcovi by vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od navrhovateľa v rovnakej výške ako by bola kompenzácia obdržaná navrhovateľom pri skončení jeho funkcie. Odporca však nikdy neoznámil navrhovateľovi, že trvá na dodržaní zákazu konkurencie zo strany navrhovateľa, a preto navrhovateľovi nikdy nevznikol nielen záväzok dodržiavať zákaz konkurencie, ale ani nárok na zaplatenie kompenzácie. Ak mal navrhovateľ pochybnosti ohľadom skutočnosti, či trvá na dodržaní zákazu konkurencie, mohol sa obrátiť na odporcu so žiadosťou o oznámenie tejto skutočnosti, k čomu však nedošlo. V závere vyjadrenia poukázal odporca na skutočnosť, že navrhovateľ bol dlhoročným vrcholovým manažérom a konateľom, a to ešte pred uzatvorením Zmluvy, a teda ako štatutárny orgán bol zodpovedný za právne akty, ktoré odporca vykonal a z ktorých vznikali odporcovi záväzky. Preto v prípade pochybností by mala byť Zmluva vykladaná na ťarchu navrhovateľa. Navrhovateľ mal zároveň nepochybne vedomosť o interných postupoch a bežnej praxi v rámci personálnej agendy odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o výkone funkcie konateľa zo dňa 01.01.2004 spolu s prílohou, dodatok č. 7 k zmluve o výkone funkcie konateľa, rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 23.04.2012, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.11.201 a 01.03.2013, odpoveď odporcu zo dňa 30.11.2012, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 01.01.2004 zmluvu o výkone funkcie konateľa. V zmluve okrem iného účastníci dohodli v čl. IV, bod 4.1, že konateľ sa zaväzuje nevykonávať po dobu šesť mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie konateľa pre iného zamestnávateľa alebo na vlastný účet činnosť, ktorá je predmetom činnosti spoločnosti, prípadne inú činnosť, ktorá by mala súťaživý charakter voči podnikateľskej činnosti spoločnosti. Ak poruší konateľ tento svoj záväzok, zaplatí spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 6 násobku jeho mesačnej odmeny stanovenej v článku III odsek 3.2 tejto zmluvy. V čl. IV bod 4.2 zmluvy bolo dohodnuté, že v súvislosti s predchádzajúcim bodom prináleží konateľovi pri skončení výkonu funkcie kompenzácia vo výške 6 násobku jeho mesačnej odmeny stanovenej v článku III odsek 3.2 tejto zmluvy, pokiaľ spoločnosť trvá na dodržaní zákazu pôsobiť u spoločnosti, ktorá je v zmysle práva konkurenčnou spoločnosťou spoločnosti.

V dodatku č. 7 k zmluve o výkone funkcie konateľa uzatvorenej dňa 29.11.2011 účastníci dojednali výšku mesačnej odmeny navrhovateľa od 01.01.2011 na sumu 3 534,- Eur.

Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti odporcu urobeného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 23.04.2012 bol navrhovateľ odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti s účinnosťou od 30.04.2012.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu 24 rokov ako riaditeľ a potom ako konateľ. Z dôvodu nie celkom jasnej formulácie článku IV Zmluvy sa informoval na jeho výklad, pričom mu bolo oznámené, že ide o akýsi druh odstupného a ak odporca nebude trvať na dodržaní zákazu konkurencie, oznámi túto skutočnosť navrhovateľovi a v prípade, že bude trvať na dodržaní zákazu konkurencie, rovnako túto skutočnosť oznámi. Z informácií od bývalých kolegov zistil, že suma vo výške kompenzácie už bola daná do pokladne, ale vzhľadom k tomu, že ekonomika bola už uzatvorená, bolo by ju potrebné kvôli nemu znova otvárať a následne meniť daňové priznanie, odporca sa rozhodol, že mu ju nevyplatí a bude ju viesť ako škodu, a na základe uvedeného ju následne vyplatí. Neskôr však odporca odôvodňoval nevyplatenie kompenzácie tvrdeniami, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení odporcu k návrhu na začatie konania.

Podľa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

Súd vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi účastníkmi to nebolo sporné, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o výkone funkcie konateľa v zmysle , v ktorej si dohodli tzv. konkurenčnú doložku.

V danom prípade konkurenčná doložka na jednej strane upravovala povinnosť navrhovateľa ako konateľa nevykonávať po skončení výkonu funkcie konateľa po dobu šiestich mesiacov činnosť súťaživého charakteru voči podnikateľskej činnosti odporcu, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti vznikol odporcovi nárok na zmluvnú pokutu od navrhovateľa vo výške 6-násobku jeho mesačnej odmeny. Na druhej strane navrhovateľovi prináležala kompenzácia v rovnakej výške ako zmluvná pokuta, pokiaľ odporca trval na dodržaní zákazu výkonu konkurenčnej činnosti. Súd pri výklade daných ustanovení dospel k záveru, že konkurenčná doložka vyjadrovala určitú reciprocitu medzi dodržaním povinnosti navrhovateľa zdržať sa činnosti súťaživého charakteru voči činnosti odporcu a jej porušením. Z ustanovenia čl. IV bod 4.2 nijakým spôsobom nevyplýva viazanosť zákazu konkurencie na oznámenie odporcu adresované navrhovateľovi o tom, že trvá na dodržaní zákazu konkurencie. V uvedenom článku nie je totiž uvedené, akým spôsobom by malo byť oznámenie zo strany odporcu vykonané a v akej lehote. V tomto smere je preto argumentácia odporcu nedôvodná. Ak teda navrhovateľ dodržal svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákazu konkurencie, postupoval správne, ak vychádzal zo skutočnosti, že odporca trvá na dodržaní tejto povinnosti. V opačnom prípade by sa vystavil riziku porušenia povinnosti zákazu konkurencie a tým zároveň vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu (nakoľko v tomto prípade v čl. IV bod 4.1 sa možnosť nedodržania zákazu konkurencie nepodmieňovala úkonom odporcu obsahujúcim informáciu, že netrvá na dodržaní zákazu).

Súd vzhľadom k záverom vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi kompenzáciu vo výške 6-násobku jeho mesačnej odmeny, ktorá bola naposledy upravená v Dodatku č. 7 k Zmluve vo výške 3 534,- Eur, čo predstavuje sumu 21 204,- Eur. Navrhovateľ súd zároveň priznal úrok z omeškania z uplatňovanej sumy odo dňa nasledujúceho po datovaní odpovedi odporcu na výzvu navrhovateľa na zaplatenie nároku, t.j. od 01.12.2012 do zaplatenia, tak ako to žiadal navrhovateľ, nakoľko odporca sa dostal s plnením do omeškania dňom nasledujúcim po skončení výkonu funkcie konateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorá vo veci úspech nemal v celkovej výške 3 086,50 Eur. Náhrada trov konania spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1 272,- Eur a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 1 814,50 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "") vychádzal súd z hodnoty sporu 21 204,- Eur, potom za jeden úkon právnej služby á 370,14 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca navrhovateľa 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( ), x písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej - návrh na začatie konania a stanovisko k vyjadreniu odporcu zo dňa 07.03.2013 ( ) a účasť na pojednávaní dňa 10.03.2014 ( cit. ), za ktoré mu patrí režijný paušál 1x 7, Eur, x 7, Eur a x 8, Eur ( ) + 20% DPH. Súd neuznal nárok právneho zástupcu navrhovateľa na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby účasti na pojednávaní dňa 23.01.2014 vo výške ? tarifnej odmeny, pretože je toho názoru, že pojednávanie dňa 23.01.2014 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti navrhovateľa, ktorý nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom žiadosť o odročenie pojednávania navrhovateľ, resp. jeho zástupca nepredložil včas pred pojednávaním, hoci potvrdenie bolo vydané dňa 21.01.2014, čím spôsobil, že pojednávanie bolo odročené bez toho, aby mohol súd žiadosť o odročenie pojednávania včas posúdiť a účastníkov informovať, že ich účasť na pojednávaní nie je potrebná, a tým zabrániť vzniku neúčelných trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.