Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sa-25-2023.pdf
PDF · 93.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: F. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník Marockého kráľovstva, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP- BA12-69-024/2023-AV zo dňa 16.02.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP- BA12-69-024/2023-AV zo dňa 16.02.2023, z a m i e t a .
II. Súd konanie o žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia, z a s t a v u j e.
III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 21.03.2023 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dôvod predĺženia zaistenia, t.j. to že príslušný zastupiteľský úrad začal pre žalobcu vystavovať náhradné cestovné doklady na účel jeho transferu do krajiny pôvodu, podľa žalobcu nie je náležite a postačujúco odôvodnený. Rovnako nie je dostatočne odôvodnená dĺžka predĺženia zaistenia, ktorej odôvodnenie podľa žalobcu vyžaduje uvedenie konkrétnych administratívnych úkonov, ktoré bude nevyhnutné zo strany orgánu verejnej správy za účelom transferu vykonať. Poukázal na to, že absencia dĺžky odôvodnenia predstavuje podstatnú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorej dôsledkom je nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil a bol názoru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a je preto nepreskúmateľné. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a aby nariadil neodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 3. Podaním z neuvedeného dňa, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že má za to, že v prípade žalobcu bolo potrebné predĺžiť lehotu zaistenia pričom išlo iba o predĺženie prvej 6 mesačnej lehoty zaistenia a nie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12 mesiacov a to z dôvodu, že je to nutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o
administratívnom vyhostení. Trval na tom, že zaistením žalobcu žalovaný smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. V napadnutom rozhodnutí stanovená lehota predĺženia zaistenia je podľa žalovaného plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a žalovaný ju podľa vlastných tvrdení stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, pričom vychádzal zo skutočnosti všeobecne známej z jeho praxe. Žalovaný poukázal na to, že dobu zaistenia nie je možné dopredu presne určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Žalovaný dal súd na vedomie, že žalobca dňa 10.03.2023 zo zaistenia utiekol. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby súd konanie o správnej žalobe uznesením zastavil. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17.12.2022 hliadka OO PZ Štúrovo zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, ani oprávnením na pobyt, že nechce v SR požiadať o azyl, na území SR zotrvať nechcel, chcel sa dostať do Talianska, ktoré označil za jeho cieľovú krajinu. Žalobca tvrdil, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických a finančných dôvodov. 5. Žalobca bol dňa 17.12.2022 zaistený rozhodnutím o zaistení vedeným pod číslom PPZ- HCP-BA12-1799-015/2022-AV na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA12-1799-010/2022-AV, ktoré bolo dňa 17.12.2022 pretlmočené a doručené žalobcovi. V predmetnom rozhodnutí o zaistení bola stanovená doba zaistenia do 17.02.2023. Administratívny spis vedený na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Nové zámky bol preprotokolovaný na číslo PPZ-HCP-BA12-69/2023-AV. 6. Dna 13.02.2023 bola na správny orgán doručená žiadosť z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov o predĺženie zaistenia. V predmetnej žiadosti bolo uvedené, že aj napriek vykonaným úkonom nebola potvrdená pravá totožnosť žalobcu a z tohto dôvodu nebol osloveným Zastupiteľským úradom vystavený náhradný cestovný doklad, Ďalej je v predmetnej žiadosti uvedené, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia cudzincov disponujú informáciou, že Zastupiteľský úrad Marockého kráľovstva začal vystavovať pre stotožnené zaistené osoby náhradné cestovné doklady. 7. Následne bolo žalovaným správnym orgánom dňa 16.02.2023 vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia vedené pod číslom písomnosti PPZ-HCP-BA12-69-024/2023-AV. 8. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 17.04.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené s poukazom na žiadosť správneho orgánu, doručenú žalovanému dňa 13.02.2023, o predĺženie zaistenia žalobcu a dôvody tam uvedené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je predĺženie doby zaistenia dôvodné, pretože je to nevyhnutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že možnosť alternatívneho spôsobu zaistenia u žalobcu neprichádza do úvahy pre nesplnenie podmienok, za ktorých by mu mohli byť uložené povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Vo vzťahu k určenej dĺžke predĺženia zaistenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že túto nie je možné presne určiť, je možné ju len odhadnúť z aplikačnej praxe. Za administratívne úkony, ktoré v konaní v rámci predĺženej lehoty vykoná, žalovaný označil okrem iného komunikáciu medzi tunajšími štátnymi orgánmi a orgánmi krajiny pôvodu žalobcu. 9. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.02.2023. 10. Správna žaloba doručená žalovanému nezisteného dňa, avšak najneskôr 17.3.2023, z ktorého dňa je datovaný sprievodný list žalovaného k správnej žalobe, adresovaný súdu 11. Podľa príloh správnej žaloby dňa 16.2.2023 žalobca požiadal CPP o poskytnutie právnej pomoci. O tejto žiadosti CCP rozhodlo kladne rozhodnutím zo dňa 10.3.2023.
Skutkové a právne závery správneho súdu 12. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 13. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny
a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
14. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 15. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 16. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 17. Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 18. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 20. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia. 21. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby predĺženia zaistenia, čo podľa žalobcu spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 22. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil o dobu najviac cca dvoch mesiacov na účel realizácie výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Tento dôvod rozhodnutia plne korešponduje s dôvodom, umožňujúcim žalovanému rozhodnúť o predĺžení zaistenia, vymedzenými v ustanovení § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Doba zaistenia podľa predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení žalobcu bola dva mesiace a podľa rozhodnutia o predĺžení zaistenia dva mesiace, čo znamená, že celková doba zaistenia podľa týchto rozhodnutí je doposiaľ štyri mesiace, čo neprekračuje základnú maximálnu dobu zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a doba predĺženia zaistenia reflektuje predpokladanú
dĺžku realizácie úkonov administratívneho vyhostenia, nepochybne známu žalovanému z jeho úradnej činnosti. 23. V súvislosti so žalobnou námietkou nedostatočného odôvodnenia doby predĺženia zaistenia správny súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré nadväzuje na rozhodnutie o zaistení a ktoré bez tohto rozhodnutia samostatne nemôže existovať - nemožno totiž predĺžiť lehotu, ktorá nebola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím vymedzená. V nadväznosti na to je potom potrebné vnímať aj dôvody, odôvodňujúce predĺženie doby zaistenia. V preskúmavanej veci žalovaný v rozhodnutí o zaistení (voči ktorému žalobca správnu žalobu nepodal) zo dňa 17.12.2022 na stranách 3 a 4 podrobne popísal úkony, ktoré je potrebné uskutočniť na účely naplnenia účelu zaistenia a to v ich časovej postupnosti. Ak preto žalovaný v nadväzujúcom rozhodnutí o predĺžení zaistenia uviedol, že predĺženie zaistenia je nevyhnutné na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, potrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, je potom nepochybné aj vymedzenie administratívnych úkonov žalovaného, ktoré na dosiahnutie účelu napadnutého rozhodnutia bude uskutočňovať, pretože tieto už konkrétne vymedzené boli v rozhodnutí o zaistení. Z týchto dôvodov bolo potrebné žalobnú námietku žalobcu, že žalovaný mal v napadnutom rozhodnutí vymedziť úkony, ktoré bude musieť na účely transferu vykonať, vyhodnotiť ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku o nedostatočne odôvodnenej dobe predĺženia zaistenia. S prihliadnutím na konkrétne úkony, ktoré žalovaný špecifikoval v rozhodnutí o zaistení ako aj skutočnosť, že žalovaný na základe vlastnej praxe vie kvalifikovane odhadnúť dĺžku trvania týchto nevyhnutných úkonov, za situácie, keď dĺžka trvania jednotlivých úkonov nie je predpísaná žiadnym právnym predpisom, ani nie je merateľná iným preukázateľným spôsobom, je potrebné kvalifikovaný odhad žalovaného, založený na dlhoročnej praxi považovať za dostatočne odôvodňujúci odhadovanú dĺžku potrebného predĺženia zaistenia. A to obzvlášť v situácii, keď žalobca tento odhad žiadnym relevantným argumentom nespochybnil ani nevyvrátil. 24. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného odôvodnenia dĺžky predĺženia doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. 25. Nebolo možné súhlasiť ani s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Žalobca v správnej žalobe vôbec nešpecifikoval, akým konkrétnym nedostatkom trpí skutkový stav, ako ho zistil žalovaný, ani to, prečo a v akom smere je potrebného ho doplniť, preto správny súd nemohol na túto žalobnú námietku vôbec náležite reflektovať. 26. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo. 27. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 229 SSP zamietnuť. 28. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d), 29. Pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal aj svojho prepustenia zo zaistenia a ku dňu vydania rozhodnutia súdu žalobca zo zaistenia utiekol, odpadol týmto dôvod na ďalšie vedenie konania o žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal svojho prepustenia zo zaistenia. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 99 písm. g) SSP a § 63 SSP konanie o žalobe v časti o prepustenie zo zaistenia zastavil. 30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).