Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-22-2014.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobcu: Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a. s., so sídlom Kasárenská 8, Trenčín, IČO: 36 350 583, právne zastúpený JUDr. Danicou Birošovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Piaristická 46, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, v konaní o zaplatenie 18.208,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6C/78/2010-147 zo dňa 17. októbra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.208,67 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 3.349,01 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu, p o t v r d z u j e .
Výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol, s a n e d o t ý k a .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.208,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne, zo sumy 914,62 eur od 31.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 2.100,18 eur od 31.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 171,15 eur od 31.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 2.100,18 eur od 06.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 173,24 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 2.100,18 eur od 02.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 88,76 eur od 21.08.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13,75 % ročne zo sumy 2.100,18 eur od 31.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 76,51 eur od 21.11.2008 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne, zo sumy 2.100,18 eur od 31.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 204,44 eur od 13.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 700,06 eur od 10.03.2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 518,80 eur od 18.03.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne, zo sumy 700,06 eur od 15.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 374,24 eur od 21.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 700,06 eur od 12.05.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 700,06 eur od 12.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 191,80 eur od 22.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 700,06 eur od 09.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 28,86 eur od 15.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 700,06 eur od 05.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 32,01 eur od 20.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 700,06 eur od 27.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 32,92 eur od 28.08.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamietol a III. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.349,01 eur do rúk právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh žalobcu voči žalovanému ohľadom istiny vo výške 18.208,67 eur je dôvodný. Žalovaný existenciu nájomného vzťahu medzi ním a žalobcom nespochybňoval a nebola ani pochybným výška dohodnutého nájomného. Žalovaný tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil. Súd tak vyhodnotil nárok žalobcu v časti žalovanej sumy vo výške 18.208,67 eur za dôvodný, pričom priznaný nárok pozostával z neuhradeného nájomného a neuhradených úhrad za poskytovanie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.06.2007 do 31.07.2009. Pokiaľ sa jedná o nezaplatené nájomné žalovaným, súd vychádzal z neuhradených faktúr č. 20070264 vo výške 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.10.2007 (nájom za 3. štvrťrok 2007), č. 20070425 vo výške 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.01.2008 (nájom za 4. štvrťrok 2007), č. 20080067 vo výške 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 05.05.2008 (nájom za 1. štvrťrok 2008), č. 20080208 vo výške 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 01.08.2008 (nájom za 2. štvrťrok 2008), č. 20080321 vo výške 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.10.2008 (nájom za 3. štvrťrok 2008), č. 20080456 vo výške 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.01.2009 (nájom za 4. štvrťrok 2008), č. 20090009 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 09.03.2009 (nájom za mesiac január 2008), č. 20090059 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 14.04.2009 (nájom za mesiac február 2009), č. 20090102 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 11.05.2009 (nájom za mesiac marec 2009), č. 20090157 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 11.06.2009 (nájom za mesiac apríl 2009), č. 20090203 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 09.07.2009 (nájom za mesiac máj 2009), č. 20090268 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 05.08.2009 (nájom za mesiac jún 2009), č. 90650006 vo výške 700,06 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 27.08.2009 (nájom za mesiac júl 2009). Pokiaľ sa jedná o nezaplatené úhrady za poskytovanie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru žalovaným, súd vychádzal z neuhradených faktúr č. 20070461 vo výške 171,15 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.01.2008 (energie za 4. štvrťrok 2007), č. 20080106 vo výške 173,24 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 12.05.2008 (energie za 1. štvrťrok 2008), č. 20080244 vo výške 88,76 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 20.08.2008 (energie za 2. štvrťrok 2008), č. 20080358 vo výške 76,51 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 20.11.2008 (energie za 3. štvrťrok 2008), č. 20080477 vo výške 204,44 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 12.02.2009 (energie za 4. štvrťrok 2008), č. 20090035 vo výške 518,80 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 17.03.2009 (energie za mesiac január 2009), č. 20090088 vo výške 374,24 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 20.04.2009 (energie za mesiac február 2009), č. 20090183 vo výške 191,80 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 22.06.2009 (energie za mesiac apríl 2009), č. 20090238 vo výške 28,86 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 15.07.2009 (energie za mesiac máj 2009), č. 20090304 vo výške 32,01 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 20.08.2009 (energie za mesiac jún 2009) a č. 90650034 vo výške 32,92 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 28.08.2009 (energie za mesiac júl 2009). Žalovaný nepredložil žiadne podklady, že by žalobcom predložené faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, uhradil. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Keďže ide o záväzkový vzťah podliehajúci režimu Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 2), otázku premlčania súd posudzoval podľa ustanovení § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1, 2 a § 392 ods. 1, 2 a § 397 Obchodného zákonníka. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, t. j. odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobný návrh bol doručený súdu dňa 21.04.2010 a nárok bol tak uplatnený v časovom predstihu pred uplynutím premlčacej doby. K premlčaniu žalovaného nároku nedošlo.
Súd ďalej žalobcovi priznal uplatnený nárok na úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd nárok žalobcu, ktorým žiadal priznať úrok z omeškania, považoval za zákonný, keďže žalovaný sa s platením peňažného dlhu dostal do omeškania. Zamietol však žalobný návrh v časti, v ktorej žalobca žiadal priznať úrok z omeškania zo sumy 2.100,18 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 30.10.2008 a zo sumy 76,51 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 20.11.2008, a to v časti, ktorá prevyšovala súdom priznaný úrok, pretože žalovaný sa so zaplatením sumy 2.100,18 eur dostal do omeškania dňom 31.10.2008, ku ktorému dňu bola platná základná úroková sadzba 3,75 % ročne a so zaplatením sumy 76,51 eur sa dostal do omeškania dňom 21.11.2008, ku ktorému dňu bola platná základná úroková sadzba 3,25 % ročne. Žalobcovi tak v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka patril nárok na úrok o 10 % vyšší, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O. s. p. tak, že žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 1.092,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.056,10 eur.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku I. a II. Poukázal na to, že ako vyplýva z priloženej knihy záväzkov vedenej ním ako živnostníkom, pred podaním žaloby žalobcovi uhradil dňa 24.07.2009 sumu 700,06 eur s variabilným symbolom žalobcu 20090009, dňa 24.07.2009 sumu 700,06 eur s variabilným symbolom žalobcu 20090102 a dňa 24.07.2009 sumu 99,88 eur s variabilným symbolom žalobcu 20090088. Z uvedených dôvodov do výšky ním zaplatenej sumy, teda vo výške 1.500,- eur vznáša voči uplatnenému nároku žalobcu kompenzačnú námietku, ktorú podľa jeho názoru je možné vzniesť aj v odvolacom konaní. Navrhuje, aby si odvolací súd vyžiadal od žalobcu výpisy z účtu za obdobie júl 2009. Žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok za účelom doplnenia dokazovania alebo zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo s prihliadnutím, že sumu 1.500,- eur žalobcovi uhradil pred podaním žaloby.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že na žalovaným uplatnenú obranu nemožno v odvolacom konaní prihliadať vzhľadom na znenie ust. § 216 ods. 1 O. s. p., keď ust. § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia. Poukazuje na ust. § 120 ods. 1, 4 O. s. p., § 205a ods. 1 O. s. p. Odporca v odvolaní uvádzanú skutočnosť, resp. dôkaz neuplatnil pred súdom prvého stupňa a nesplnil žiadnu z podmienok uvedených v citovanom ust. § 205a ods. 1 O. s. p. Konanie vo veci prebieha už od roku 2010, t. j. toho času viac ako 3 roky. Odporca mal dostatočný priestor pre uplatnenie skutočností, resp. dôkazov uvádzaných v odvolaní. Z uvedených dôvodov na ne v odvolacom konaní nemožno prihliadať. Listinný dôkaz predložený odporcom k odvolaniu nepreukazuje úhradu sumy 1.500,- eur navrhovateľovi. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a v jednotlivostiach naň poukazuje. Nie je žiaduce, aby krajský súd zopakoval vecne správne závery prvostupňového súdu, z ktorého dôvodu sa krajský súd zaoberal dôvodnosťou odvolacích námietok.
V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady konania však krajský súd v prejednávanej veci nezistil.
Dokazovanie je činnosťou súdu, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého potom vychádza a ktorý následne hodnotí po právnej stránke. V Občianskom súdnom poriadku bola zavedená koncentračná zásada, vzťahujúca sa na sporové konanie, v zmysle ktorej sú účastníci povinní označiť alebo predložiť všetky
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. O existencii tejto povinnosti musí byť účastník konania v priebehu konania poučený tak, ako to vyplýva z ust. § 120 ods. 4 O. s. p., a to, že nebude možné prihliadať na dôkazy označené a predložené po vydaní uznesenia, ktorým súd ukončil dokazovanie. V priebehu pojednávania bol žalovaný o tejto povinnosti riadne poučený.
Na povinnosť účastníka označiť a predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa ukončuje dokazovanie, nadväzuje úprava § 205a O. s. p., ktoré ustanovenie taxatívne určuje, v ktorých prípadoch sú odvolacím dôvodom pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. V zmysle ust. § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd nemôže prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nejde o skutočnosti a dôkazy taxatívne vymedzené v ust. § 205a ods. 1 O. s. p.
V prípade skutočností a dôkazov tvrdených navrhovateľom v odvolaní o takéto nové skutočnosti a dôkazy nejde. Naopak, ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaný mohol a mal tvrdiť a preukázať v prvostupňovom konaní do vyhlásenia uznesenia, ktorým okresný súd ukončil dokazovanie.
Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného, to, čo označuje ako kompenzačnú námietku voči uplatnenému nároku žalobcu vo výške 1.500,- eur, nemožno za kompenzačnú námietku považovať. V danom prípade ide o obranu žalovaného proti uplatnenému nároku, že v časti žalovanú pohľadávku zaplatil.
Ide však o skutočnosti, ktoré z objektívneho hľadiska mali byť žalovanému známe v čase prvostupňového konania, a pokiaľ neboli uplatnené, stalo sa tak zo subjektívnych dôvodov na strane žalovaného. Rovnako tak existovala možnosť navrhnúť vykonať ako dôkaz listinu - výpis z knihy záväzkov žalovaného.
Žalovaný sa v prvostupňovom konaní týmito skutočnosťami a dôkazmi nebránil z dôvodu nedostatku svojej procesnej bdelosti, čo je na jeho ťarchu. Ide o skutočnosti a dôkazy, na ktoré odvolací súd nemôže v odvolacom konaní prihliadnuť.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a presvedčivo odôvodnil.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane odvolaním nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú správnosť.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, preto mu ich krajský súd nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.