Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-127-2011.pdf
PDF · 138.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: STAVOIMPEX Holíč, spol. s r.o., IČO 36 234 311, Nám. mieru 20, Holíč, právne zastúpený: JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, Bratislava, proti odporcom: 1. Ing. X. P., narodený X.X.XXXX, X. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 23, Trnava, 2. Ing. U. P., narodená X.X.XXXX, B. XXX, X. nad Z., o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 232,74 eura a náhradu iných trov konania v sume 199,64 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu.
Navrhovateľovi sa vracia preplatok preddavku na trovy dôkazu v sume 16,86 eura do pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.8.2011 doručeným súdu dňa 17.8.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 103,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podaním zo dňa 16.9.2012 doručeným súdu dňa 19.9.2012 požiadal navrhovateľ o zmenu návrhu tak, že odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16.10.2012 prítomnému konateľovi navrhovateľa, právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcom 1., 2. a zástupkyni pôvodného splnomocnenca odporcov 1., 2..
Odporcovia 1., 2. s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 12.8.2011, s Odporom zo dňa 21.9.2011, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 30.1.12011, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.9.2012, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.9.2013, výsluchom konateľa navrhovateľa, výsluchom odporcov
1., 2., výsluchom svedka C.. U. G., výsluchom svedka C.. C. Y., znaleckým dokazovaním, výsluchom znalca C.. E. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Listami vlastníctva číslo XXXX, číslo XXXX, číslo XXXX, číslo XXXX pre katastrálne územie X., so Snímkou z katastrálnej mapy, s Kolaudačným rozhodnutím číslo Výst. 52/2006/Sá-95 zo dňa 27.11.2006, s Kolaudačným rozhodnutím číslo Výst. 41/2008/Sá-54 zo dňa 9.6.2008, s Kolaudačným rozhodnutím číslo Výst. 78/2009/Sá-124 zo dňa 26.8.2009, so Všeobecne záväzným nariadením Obce X. č. 7/2011, so Zmluvou o výstavbe bytu v dome č. XXXX zo dňa 24.5.2006, so Zmluvou o výstavbe domu zo dňa 6.10.2006, s Kúpnou zmluvou zo dňa 29.1.2008, s Výzvou zo dňa 31.8.2012, s Rozhodnutím o určení súpisného čísla číslo XXX/XXXX zo dňa 5.3.2007, Znaleckým posudkom číslo 101/2013 zo dňa 16.8.2013, s obsahom spisu tunajšieho súdu spisová značka 18C/65/2012, ako i s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Konateľ navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ bol povinný vybudovať príjazdovú cestu, parkoviská a chodníky, tieto nepredávali a sú stále vo vlastníctve navrhovateľa, jedná sa o súkromný pozemok. Nikto navrhovateľovi nerozkázal, že musí odpredať podielnú časť na chodníkoch, príjazdových cestách alebo parkoviskách. Len jeden účastník bytového komplexu podpísal s navrhovateľom nájomnú zmluvu, ostatní to odmietli. Vzhľadom na to, že náklady na vybudovanie cesty, chodníkov a ostatných inžinierskych sietí má stále navrhovateľ v majetku, nie je možné, aby ich navrhovateľ bezodplatne nechal majiteľom bytov. Zmluva o výstavbe bytu v bytovom dome sa robila v minulosti preto, aby akýmkoľvek spôsobom chránila budúceho majiteľa. Iba kúpna zmluva môže byť zavkladovaná do katastra a v tej zmluve nie sú uvedené veci týkajúce sa parkovacích miest. Až po dobudovaní kompletných inžinierskych sietí si navrhovateľ nechal urobiť kompletný geometrický plán a na základe tohto od odporcov požadoval úhradu za používanie ciest, parkovísk a chodníkov. Dohoda o tom, že predmetné pozemky sa prevedú do vlastníctva obce, nemôže byť, keďže obec nebola schopná predmetné pozemky, cesty, chodníky a parkoviská zaplatiť. Zo strany vlastníkov bytov nebol záujem o odkúpenie podielu na cestách, chodníkoch a parkoviskách. Z vlastníkov obytného domu dvaja dobrovoľne zaplatili za užívanie pozemkov a jeden uzavrel zmluvu. Parkovacie miesta sú vybudované na parcele číslo XX/XX a na parcele číslo XX/XX a nemajú samostatné parcelné čísla.
Odporca 1. v konaní uviedol, že s odporkyňou 2. vlastnia dvojizbový byt na druhom podlaží obytného domu, vlastníkmi sa stali niekedy v roku 2007 a užívajú ho od nadobudnutia vlastníctva. Odporcovia 1., 2. užívajú cestu k obytnému domu a chodníky vedúce k obytnému domu, ostatné pozemky vo vlastníctve navrhovateľa neužívajú. Na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádzajú cesty, chodníky, ihrisko pre deti a časť sa využíva na parkovanie. S odporkyňou 2. vlastnia jedno motorové vozidlo a parkujú s ním na parcele číslo XX/XX oproti bytovému domu, tiež užívajú cestu na parcele číslo XX/ XX. Odporcovia 1., 2. neplatili navrhovateľovi za užívanie pozemkov. Konateľ navrhovateľa odporcom 1., 2. povedal, že prístupové cesty vybuduje a prevedie ich na obec a nebude žiadať peniaze od ľudí, ktorým predá byty.
Odporkyňa 2. v konaní uviedla, že byt užívajú zhruba od marca 2007 spolu s odporcom 1.. Odporcovia 1., 2. užívajú prístupovú komunikáciu k obytnému domu parcelu číslo XX/XX, tiež parcelu číslo XX/XX, na ktorej momentálne parkujú s vozidlom a užívajú aj parcelu XX/XX na prístup k obytnému domu. Na rokovaní v Pezinku, kde boli prítomní odporcovia 1., 2., otec odporkyne 2., konateľ navrhovateľa a ešte jeden pán, ktorého im konateľ navrhovateľa predstavil ako právnika, hovorili o tom, aby bolo v zmluve o výstavbe parkovacie miesto, o tom, že navrhovateľ prevedie cestu na obec a že sa bude zavkladovávať zmluva o výstavbe bytu.
Svedok C.. C. Y. v konaní uviedol, že pôsobí ako starosta obce X. a pozná odporcov 1., 2. ako občanov obce X.. Svedok ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k vzájomným vzťahom medzi účastníkmi konania, k okolnostiam uzatvorenia zmluvy o výstavbe bytu v dome medzi účastníkmi konania, nebol prítomný pri jednaniach účastníkov konania ohľadne výstavby bytu. Spolu s bytovými domami bolo vydané stavebné povolenie aj na komunikácie a parkovacie miesta, bez ktorých by nemohli byť tieto byty postavené. Podľa informácií svedka aj iní investori, ktorí takto pristupujú k výstavbám, majú komunikácie odovzdať obci, avšak v legislatíve nenašla obec povinnosť, že by tak museli urobiť. V obci nebola uzavretá písomne dohoda o odovzdaní komunikácií obci. V roku 2011 svedok rokoval s konateľom navrhovateľa, aby previedol pozemky bezodplatne obci, čo odmietol. Správu týchto ciest by mal zo zákona vykonávať
vlastník ciest, keďže ich neodovzdal obci, cesty nie sú v správe obce. Verejné osvetlenie vybudoval navrhovateľ, odovzdal ho obci a náklady na verejné osvetlenie preto dnes hradí obec a zabezpečuje toto verejné osvetlenie.
Svedok C.. U. G. v konaní uviedol, že odporcovia 1., 2. sú jeho susedia a odporca 1. je jeho kolegom z práce. Svedok býva vo vedľajšej bytovke ako odporcovia 1., 2. s popisným číslom XXX. Svedok ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k právnej situácii medzi účastníkmi konania, k okolnostiam uzavretia zmluvy o výstavbe bytu v dome medzi účastníkmi konania, nebol prítomný pri jednaniach navrhovateľa a odporcov 1., 2. ohľadne výstavby bytu odporcov 1., 2.. Svedok má obdobný problém ako odporcovia 1., 2., keďže aj jemu bola doručená výzva na zaplatenie za užívanie prístupovej cesty. Pri uzatváraní jeho zmluvy o výstavbe bytu mu bolo povedané, že prístupová komunikácia bude prevedená za 1 euro obci. Navrhovateľ mi nenavrhoval žiadne riešenie ohľadne komunikácií a prístupu okrem deklarovaného prevodu na obec.
Znalec C.. E. T. v konaní viedol, že pri stanovení jednotkovej výšky nájmu za dotknuté nehnuteľnosti postupoval v zmysle vyhlášky č. MS SR 492/2004 Z. z. v aktuálnom znení. Nájom pozemku vyplýva vždy zo samotnej hodnoty pozemku, pričom hodnotu pozemku stanovil v tomto prípade dvomi metódami, a to metódou polohovej diferenciácie i metódou porovnávacou. Pre dané obdobie bol stanovený nájom ako spätný diskont hodnoty pozemku s použitím diskontnej sadzby platnej pre sledované obdobie rok 2009-2012. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec zohľadnil skutočnosť, že na pozemkoch sú vybudované komunikácie s tým, že sa na nich nenachádzajú hlavné stavby, teda stavby, ktoré sa zapisujú v katastri nehnuteľností, ale stavby, ktoré prevažne tvoria príslušenstvo k obytným domom, samozrejme zohľadnil i to, že na pozemkoch je vybudovaná infraštruktúra a že majú charakter verejného priestranstva.
Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., zo dňa 12.9.2012 súd zistil, že parcelu číslo XX/ X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 311 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 109 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 169 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 156 m2, vlastní navrhovateľ v celosti.
Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., zo dňa 12.9.2012 súd zistil, že parcelu číslo XX/ XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 15 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 29 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 179 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, vlastní navrhovateľ v celosti.
Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X.e, zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že odporcovia 1., 2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti byt číslo X vo výmere 56,62 m2 na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5662/98027 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.
Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., zo dňa 15.10.2012 súd zistil, že odporcovia 1., 2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 5662/98027 parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 342m2, parcelu číslo XX/XX - ostatné plochy, vo výmere 83 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 11 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 6 m2.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 18C/65/2012 súd zistil, že odporcovia 1., 2. sa návrhom zo dňa 25.5.2012 voči navrhovateľovi domáhajú zriadenia vecného bremena spojené s vlastníctvom bytu č. X na 2. nadzemnom podlaží, ku ktorému patrí spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške 5662/98027 bytovom dome so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa
na parcele č. XX/XX, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., ktorí sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov a pozemku pod bytovým domom, a to pozemku o výmere 342 m2 s parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku o výmere 83 m2 s parc. č. XX/XX, druh pozemku: ostatné plochy, pozemku o výmere 11 m2 s parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku o výmere 6 m2 s parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetky pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., v prospech vlastníkov týchto nehnuteľností a osôb, ktoré majú súhlas s užívaním týchto nehnuteľností, pričom toto vecné bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu (motorovým alebo nemotorovým) vozidlom cez pozemok s parc. č. XX/XX, o výmere 2706 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a cez pozemok s parc. č. XX/XX, o výmere 365 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. v nevyhnutnom rozsahu zistenom v rámci súdneho konania, pričom toto vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Zo Znaleckého posudku číslo 101/2013 zo dňa 16.8.2013 vyhotoveného C.. E. T., znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, dopravné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil, že hodnotené pozemky sa nachádzajú v zastavanom území obce X. v okrajovej časti obce ako súčasť novej zástavby bytových domov. Zástavba novej ulice je obojstranná, hodnotené pozemky sú situované medzi bytovkami ako plochy komunikácií, parkovísk, zelených plôch, chodníkov. Ulica je obojsmerná spevnená tichá miestna komunikácia mimo tranzitných ťahov s novou infraštruktúrou. Komunikácia sa napája na pôvodnú hlavnú cestu prechádzajúcou obcou. Pozemky sú hodnotené ako zastavané plochy a nádvoria v zastavanom území obce, sú verejné priestranstvo medzi bytovými domami novej zástavby okrajovej časti obce. Nájom pozemku je odvodený od všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej metódou polohovej diferenciácie s diskontovaním aktuálnou diskontnou sadzbou NBS resp. ECB pre posudzované obdobie a aktuálnou jednotnou daňou z príjmu pre toto obdobie. Výška odplaty za užívanie nehnuteľností v období od 18.8.2009 do 17.8.2012 za 1 m2 ročne zapísaných v registri „C“ listu vlastníctva č. XXXX k. ú. X. ako parcela č. XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, a v reg. „C“ listu vlastníctva č. XXXX k. ú. X. ako parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, obec X., okres Z. činí mesačne 0,077 eura, ročne 0,92 eura.
Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 154,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v období od 18.8.2009 do 17.8.2012.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znneí platnom a účinnom do 31.3.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ vlastní v celosti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územní X. zapísané v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 311 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 109 m2, parcela číslo XX/ XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 169 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 156 m2, zapísané v G. vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 15 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 29 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 179 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2. Na uvedených pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádzajú komunikácie, parkoviská, zelené plochy a chodníky. Obslužné komunikácie s plochami statickej dopravy, pojazdnými a pochôdznými plochami, parkovisko na uvedených pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa boli skolaudované Kolaudačnými rozhodnutiami vydanými Obcou X. číslo 52/2006/Sá-95 zo dňa 27.11.2006, číslo Výst. 41/2008/Sá-54 zo dňa 9.6.2008, Výst. 78/2009/Sá-124 zo dňa 26.8.2009. Ďalej bolo zistené, že odporcovia 1., 2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané v Liste vlastníctva číslo XXXX ako byt číslo 5 v celosti vo výmere 56,62 m2 na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5662/98027 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 342m2, parcela číslo XX/XX - ostatné plochy, vo výmere 83 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 11 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 6 m2 spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 5662/98027. Uvedený byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu nadobudli odporcovia 1., 2. na základe Zmluvy o výstavbe domu zo dňa 6.10.2006, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V 1805/08 dňa 30.4.2008. Pozemok pod bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu nadobudli odporcovia 1., 2. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2008, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V 526/08 dňa 27.5.2008. Pozemky vo vlastníctve navrhovateľa majúce charakter verejného priestranstva a bytový dom, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1., 2., tiež pozemok pod týmto bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu vo vlastníctve, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve, odporcov 1., 2., sú súčasťou novej zástavby bytových domov v zastavanom území v okrajovej časti obci X..
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve odporcami 1., 2. nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., konkrétne za parcely číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 311 m2 (v rozsahu 91 m2), číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 109 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 169 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 156 m2, zapísané v G. vlastníctva číslo XXXX a za parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 15 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 29 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 179 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, zapísané v Liste vlastníctva číslo XXXX. Navrhovateľ požadoval náhradu za užívanie pozemkov za obdobie od 18.8.2009 do 17.8.2012 vo výške 0,15 eura/ m2/rok, keď pri určení obvyklej ceny za užívanie týchto pozemkov vychádzal navrhovateľ zo Všeobecne záväzného nariadenia Obce X. číslo 7/2011. Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že navrhovateľ sám úmyselne vyvolal stav, kedy sú odporcovia 1., 2. ako vlastníci predmetného bytu nútení využívať cestu navrhovateľa, čo je v rozpore dobrými mravmi, keďže navrhovateľ odporcom 1., 2. odpredal ich nehnuteľnosti bez toho, aby mali zabezpečený prístup k verejným komunikáciám a cesta patriaca navrhovateľovi mala byť odpredaná obci X., čí sám privodil stav, ktorý nepožíva právnu ochranu. Ďalej odporcovia 1., 2. tvrdili, že navrhovateľ sa v Zmluve o výstavbe bytu v obytnom dome číslo XXXX zo dňa 24.5.2006 zaviazal odpredať odporcom 1., 2. jedno parkovacie miesto a priľahlé pozemky.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje Občiansky zákonník v ustanovení § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké a predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník veci môže teda za odplatu prenechať vec do užívania inému. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľností za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu bezprávneho užívania nehnuteľností.
Navrhovateľ ako vlastník pozemkov má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v užívaní jeho pozemkov odporcami 1., 2.. Odporcovia 1., 2. sa užívaním pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa bezdôvodne obohatili plnením bez platného právneho titulu. Navrhovateľ žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel číslo XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/ XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal rozsah ním tvrdeného užívania a obaja zhodne v konaní potvrdili, že užívajú len parcelu číslo XX/XX, XX/ XX, XX/XX. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa sú dôvodné, a pokiaľ ich navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v návrhu domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom. Navrhovateľ sa síce v konaní domáhal zaplatenia náhrady za užívanie všetkých parciel číslo XX/ XX, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, čo odporcovia 1., 2. v rámci obrany sporovali, a napriek tomu navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Navrhovateľ napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku na zaplatenie náhrady za užívanie všetkých vyššie uvedených parciel, a preto súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že odporcovia 1., 2. užívajú len parcely číslo XX/ XX, XX/XX, XX/XX.
Odporcovia 1., 2. popierali nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodiac rozporom s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Nie je teda vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozopre s dobrými mravmi, a že mu bude súdom odopretá právna ochrana. Na druhej strane však fungovanie systému práva je založené predovšetkým na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem. Postup podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto na mieste len vo výnimočných
prípadoch, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iného dôvodu, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu, prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi.
V súvislosti s konaním navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi odporcovia 1., 2. v prvom rade poukazovali na to, že navrhovateľ sa v Zmluve o výstavbe bytu v dome číslo XXXX . zo dňa 24.5.2006 zaviazal previesť vlastníctvo k priľahlým pozemkom a odpredať jedno parkovacie miesto. K predaju priľahlých pozemkov k bytovému domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1., 2., konkrétne parciel číslo XX/XX, XX/XX, XX/XX, i k predaju pozemku pod bytovým domom, konkrétne parcely číslo XX/XX, došlo Kúpnou zmluvou zo dňa 29.1.2008. Vo vzťahu k tvrdenému záväzku navrhovateľa odpredať odporcom 1., 2. jedno parkovacie miesto súd konštatuje, že takýto záväzok nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o výstavbe bytu v dome číslo XXXX zo dňa 24.5.2006. Nepochybne v tejto zmluve je uvedené, že súčasťou bytu je aj jedno parkovacie miesto a v cene bytu je započítané aj jedno parkovacie miesto, avšak z uvedených ustanovení nie je možné vyvodiť, o aké parkovacie miesto sa jedná, kde sa má nachádzať, kedy má dôjsť k prevodu, teda konkrétny záväzok navrhovateľa previesť za odplatu odporcom 1., 2. jednoznačne špecifikovanú vec. Navyše ako vyplynulo z dokazovania táto Zmluva o výstavbe bytu v dome číslo XXXX zo dňa 24.5.2006 bola nahradená novou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, a to Zmluvou o výstavbe domu zo dňa 6.10.2006, na základe ktorej zmluvy aj odporcovia 1., 2. nadobudli vlastnícke právo k bytu (vklad číslo V 1805/08 zo dňa 30.4.2008). Ak by aj tvrdený záväzok navrhovateľa voči odporcom 1., 2. previesť im jedno parkovacie miesto existoval na základe akéhokoľvek iného dôvodu, nie je to dôvodom pre nepriznanie bezdôvodného obohatenia (resp. k užívaniu nehnuteľností bez právneho dôvodu), ale oprávňuje to odporcov 1., 2. domáhať sa plnenia z nimi tvrdeného záväzku navrhovateľa príslušnými právnymi prostriedkami.
V druhom rade odporcovia 1., 2. poukazovali na to, že navrhovateľ odporcom 1., 2. odpredal nehnuteľnosti, zrejme byt, pozemok pod bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu, ktoré nemali zabezpečený prístup k verejným komunikáciám a prístup k verejným komunikáciám mal byť zabezpečený vybudovaním cesty, ktorá mala byť následne odpredaná obci. Podľa odporcov 1., 2. tak navrhovateľ úmyselne vyvolal stav, keď odporcovia 1., 2. sú nútení využívať cestu na jeho pozemkoch. Zo skutkových zistení, najmä z výpovede konateľa navrhovateľa a svedka Ing. C. Y., vyplynulo, že medzi navrhovateľom a Obcou X. nebola uzatvorená žiadna dohoda o bezodplatnom odovzdaní alebo prevode pozemkov do vlastníctva obce a takáto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho zákonného ustanovenia. Nie je žiaden právne relevantný dôvod, prečo by mal navrhovateľ prevádzať svoje vlastníctvo k pozemkom na Obec X., a to navyše za situácie, keď Obec X. nemá peňažné prostriedky na zaplatenie odplaty za ich prevod, resp. kúpnej ceny. Vo vzťahu k tvrdeniu odporcov 1., 2., že navrhovateľ im predal nehnuteľnosti, ktoré nemali zabezpečený prístup k verejným komunikáciám, je potrebné uviesť, že odporcovia 1., 2. mali slobodnú voľbu, či si byt, pozemok pod bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu kúpia od navrhovateľa a neexistuje zákonná povinnosť predávajúceho (navrhovateľa) pri predaji nehnuteľností zabezpečiť kupujúcim (odporcom 1., 2.) prístup k vereným komunikáciám. Odporcovia 1., 2. mali možnosť zistiť si pred kúpou bytu, pozemku pod bytovým domom a priľahlých pozemkov k bytovému domu, z verejne prístupných údajov a informácií v katastri nehnuteľností, kto vlastní okolité pozemky a následne zvážiť a ďalej sa samostatne rozhodnúť, či si za takýchto podmienok nehnuteľnosti od navrhovateľa kúpia. Navyše, ak aj dôjde k situácii, že vlastník stavby nemá zabezpečený prístup k stavbe, môže sa obrátiť na súd s návrhom na zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takýto postup zvolili dodatočne aj odporcovia 1., 2. v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 18C/65/2012 a pre prípad preukázania opodstatnenosti uplatneného nároku, môže súd rozhodnúť o zriadení vecného bremena do budúcnosti.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že nebolo zistené konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, teda konanie všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Navrhovateľ len realizuje svoje vlastnícke právo a výkon tohto práva nie je zneužívaný k poškodeniu odporcov 1., 2., nevedie k neprimeraným dôsledkom, ktoré by likvidačným spôsobom zaťažovali odporcov 1., 2. a pre navrhovateľa
by naopak predstavovali podstatný výnos, keď navrhovateľ sa len domáha dosiahnutia hospodárskych výnosov mu prináležiacich.
V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry navrhovateľa do sféry odporcov 1., 2., spočívalo v užívaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365 m2, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, a nedostatok právneho dôvodu na plnenie spočíval v tom, že navrhovateľ plnil neexistujúci záväzok voči odporcom 1., 2., nakoľko navrhovateľ nebol k odporcom 1., 2. v žiadnom právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Predmetné nehnuteľnosti užívali odporcovia 1., 2. v rozhodnom období nepretržite bez akéhokoľvek právneho dôvodu vo vzťahu k navrhovateľovi. Získaním neoprávneného majetkového prospechu odporcami 1., 2. na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi odporcami 1., 2. a navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť odporcov 1., 2. vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd považoval nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcom 1., 2. za dôvodný.
Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností vlastnícky patriacich navrhovateľovi odporcami 1., 2. bez právneho dôvodu, určil súd peňažnou čiastkou zodpovedajúcou čiastkam vynakladaným obvykle v danej lokalite a v čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla vo forme nájmu, vyčísleného podľa rozsahu v čase jeho získania s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľností a spôsob ich užívania, keď za účelom posúdenia týchto skutočností ustanovil súd vo veci znalca, ktorý znalec vypracoval posudok o týchto skutočnostiach písomne. Výška nájomného obvyklého v danom mieste a v čase tak predstavovala za užívanie parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365 m2, parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, v období od 18.8.2009 do 17.8.2012 sumu 0,077 m2/mesačne. Celková výmera užívaných nehnuteľností je 3161 m2 (2706 m2 + 365 m2 + 90 m2), výška bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac predstavuje sumu 243,40 eura (3161 m2 x 0,077 eura) a celková výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 8.670,25 eura (od 18.8.2009 do 31.8.2009 suma 17,77 eura, t. j. 243,40 eura : 31 dní x 15 dní, od 1.9.2009 do 31.7.2012 suma 8.519 eura, t. j. 243,40 eura x 35 mesiacov, od 1.8.2012 do 17.8.202 suma 133,48 eura, t. j. 243,40 eura : 31 dní x 17 dní). Navrhovateľ vo vzťahu k uplatnenému nároku rozdelil celkovú výmeru jeho pozemkov na šesť rovnakých častí a túto vydelil podielom podlahovej plochy bytu odporcov 1., 2. k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v obytnom dome, v ktorom sa byt odporcov 1., 2. nachádza. S týmto výpočtom sa súd nestotožnil, nakoľko výmera podlahových plôch bytov v obytnom dome, resp. podlahovej plochy bytu odporcov 1., 2., nemá nič spoločné s rozsahom užívania pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a nejedná sa o delený záväzok, keď skutočnosť, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľa sú užívané okrem odporcov 1., 2. aj inými osobami nevedie k mechanickej deliteľnosti požadovaného plnenia, nakoľko odporcovia 1., 2. užívajú pozemky parcela č. XX/XX, XX/XX, XX/XX vo vlastníctve navrhovateľa v celom rozsahu, nie len ich určitú presne vymedzenú časť. Navrhovateľ žiadal v konaní zaplatenie sumy 154,56 eura, a keďže súd je viazaný návrhom a nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), vyhovel návrhu v celom rozsahu a uložil odporcom 1., 2., ktorí sú manželia, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu.
Navrhovateľ žiadal vo veci vykonať dôkaz novým znaleckým dokazovaním za účelom určenia všeobecnej hodnoty pozemkov s komunikáciami a výškou ročného nájomného dôvodiac, že znalec v znaleckom posudku ocenil len „holé“ bez toho, aby zohľadnil, že na pozemkoch sú vybudované komunikácie, pozemky sú odvodnené a osvetlené. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol, keďže z obsahu znaleckého posudku bezpochyby vyplýva, že znalec vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z reálneho stavu pozemkov a zohľadnil skutočnosť, že pozemky sú plochy komunikácií, parkovísk, zelených plôch, chodníkov s novou infraštruktúrou (obrubníky, chodníky, odvodnenie,
osvetlenie, rozvod elektriny, vody, plynu a kanalizácie), a preto by vykonávanie ďalšieho dokazovania bolo nadbytočné.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia. Úrok z omeškania možno priznať navrhovateľovi iba od toho času, kedy sa dlžník, t. j. odporcovia v 1. a 2. rade, dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je stanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie odporcov v 1. a 2. rade o vrátenie bezdôvodného obohatenia možno považovať doručenie návrhu, ktorý návrh bol odporcovi 1. doručený dňa 9.9.2011 a odporkyni 2. dňa 7.9.2011. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie príslušenstva spoločne a nerozdielne od odporcov 1., 2., čo znamená nedeliteľnosť plnenia, preto sa odporcovia 1., 2. dostali do omeškania so zaplatením sumy 51,52 eura až po doručení návrhu odporcovi 1., ktorému bol návrh doručený neskôr ako odporkyni 2.. Úrok z omeškania je možné priznať vo výške o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, teda ku dňu omeškania odporcov 1., 2. dňa 10.9.2011, t. j. od dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi 1., vo výške 9,50 % (8,00 % + 1,50 %). Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia, teda v nižšej výške a od neskoršieho dátumu ako má nárok, a preto súd návrhu v časti príslušenstva vyhovel v požadovanom rozsahu, keďže súd je viazaný návrhom a nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 232,74 eura, a to za 8 úkonov právnej služby á 16,60 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8.8.2011, písomné podania na súd - návrh zo dňa 12.8.2011, vyjadrenie zo dňa 30.11.201, účasť na pojednávaniach v dňoch 7.6.2012, 16.10.2012, 18.4.2012, 4.6.2013, 20.2.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2-krát režijný paušál á 7,41 eura, 2-krát režijný paušál á 7,63 eura, 1-krát režijný paušál á 7,81 eura, 1-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 38,79 eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu, t. j. 193,95 eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu iných trov konania v sume 199,64 eura, čo predstavuje náhradu sumy 16,50 eura vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu spolu s podaním návrhu dňa 17.8.2011 a náhradu sumy 183,14 eura vynaloženej na zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia číslo konania 10C/127/2011-225 zo dňa 26.8.2013 z preddavku zloženého navrhovateľom, ktorú prisúdenú náhradu trov konania sú odporcovia 1., 2. povinní podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť spločne a nerozdielne právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Ďalej súd rozhodol o vrátení zaplateného preddavku na trovy dôkazu podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľom celkom v sume 200 eur v zmysle uznesenia číslo konania 10C/127/2011-183 zo dňa 4.6.2013, z ktorej sumy 200 eur bola použitá suma 183,14 eura na zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia súdu číslo konania 10C/127/2011-225 zo dňa 26.8.2013, čo znamená vrátenie nespotrebovaného preddavku na trovy dôkazu v sume 16,86 eura (200 eur - 183,14 eura) navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.