Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-254-2013.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/254/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky W. R., nar. X.X.XXXX, bytom v D. nad T., R. F. č. XXXX/XX-XX proti odporcovi A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XXX v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Odporca je povinný je p o v i n n ý prispieť na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 1.1.2014 bežným výživným v sume 170,- € mesačne zročným vždy do 10.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné za obdobie od 01.01.2014 do 31.03.2014 v celkovej sume 510,- € sa odporca z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.
V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 122,40 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.05.2013, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca je povinný prispievať jej manželským výživným vo výške 250,- € mesačne odo dňa podania návrhu. Vo svojom návrhu ďalej uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 30.3.1978 v R., pričom z tohto manželstva pochádzajú 3 v súčasnosti plnoleté deti, z ktorých najmladší syn H. stále študuje. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca minimálne od roku 2005 jej neprispieva na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť. Taktiež v návrhu uviedla, že ona je od 1.12.2011 nezamestnaná a od 10.1.2013 práceneschopná pre ochorenie oka. Aj vzhľadom na poškodenie chrbtice je pre ňu obtiažne si nájsť vhodnú prácu. Do podania návrhu na určenie výživného žila z úspor a podpory detí.
Odporca sa vo veci vyjadril v podanom odpore voči rozkazu na plnenie, v ktorom uviedol, že nie je pravda, že jeho zárobok dosahuje výšku 800,- €, ale pohybuje sa cca 540,- €. Zo svojho platu dobrovoľne prispieva na výživné na syna H., 50,- € dáva ďalšiemu synovi, s ktorým býva v spoločnej domácnosti,
na chod domácnosti. Svoje ďalšie výdavky špecifikoval nasledovne: 40,- € cestovné do práce, 40,- € nákup potravín, 20,- € stravné v práci, 15-18,- € výdavky na lieky.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, ktorého sa účastníci zúčastnili. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov A. R., G. T. a H. R. a listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú, a to najmä sobášnym listom účastníkov, LV č.XXX pre k.ú. R., LV č.XXXX pre k.ú. D. nad T., rodným listom H. R., potvrdením o štúdiu H. R., potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne zo dňa 06.05.2013, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky zo dňa 10.01.2013, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 30.04.2013, potvrdením o platbách z čl.10-12, inkasným lístkom navrhovateľky, faktúrou za telefón a internet, dokladmi o platbách poistiek navrhovateľky z čl.16-19, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne zo dňa 06.11.2013, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne zo dňa 18.10.2013, faktúrou za telefón a internet, faktúrou zo dňa 02.10.2013, dohodou o skončení pracovného pomeru odporcu zo dňa 20.08.2013, pokladničnými dokladmi o výške cestovného do zamestnania odporcu, dokladmi o nákupe liekov z čl.58, oznámením CS O. Y. S. s.r.o. zo dňa 31.01.2014, potvrdením E. Y. s.r.o. zo dňa 18.02.2014, pracovnou zmluvou odporcu, poistnou zmluvou, príjmovým pokladničným dokladom č. 23371 zo dňa 05.04.2013, dokladom o dobíjaní si kreditu vo výške 9,- € (november, december 2013, január 2014), dodacím listom zo dňa 17.11.2013 o odblokovaní Samsungu za 10,- €, 4 dokladmi zo stomatologickej ambulancie, dokladom od všeobecného lekára (potvrdenie o vstupnej lekárskej prehliadke do zamestnania, potvrdenie o vyšetrení), pokladničným dokladom č. 219 zo dňa 19.12.2013, faktúrou č. 8802879314, potvrdením o štúdiu syna H. R., potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 11.02.2014, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne zo dňa 12.02.2014, dokladom o neurochirurgickej plánovanej operácii na deň 10.06.2014, potvrdením pracoviska J. rezonancie A. v W., pričom takto vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci skutkový stav:
Účastníci konania stále žijú v platnom manželstve, aj napriek skutočnosti, že nežijú v spoločnej domácnosti. Konanie o rozvod sa ku dňu rozhodovania súdu neviedlo. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú 3 deti, pričom všetky sú plnoleté. Najmladší syn H. je študentom Fakulty informatiky na Masarykovej univerzite v Brne v študijnom programe Aplikovaná informatika. Odporca naňho dobrovoľne prispieva sumou 100,- € mesačne (o výške výživného nebolo rozhodnuté súdom), pričom asi raz za 3 mesiace mu dá mimo výživného aj sumu 10-20,- €. Syn H. žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, pričom obývajú 3-izbový byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania (LV č. XXXX pre k.ú. D. nad T.).
Navrhovateľka je od 1.12.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v období od 1.12.2011 do 31.5.2012 poberala dávku v nezamestnanosti, súhrnne vo výške 2.502,90 €. Od 1.6.2012 žiadne dávky nepoberá a nemá žiadny pravidelný príjem. V roku 2013 od svojho brata obdržala sumu vo výške 6.000,- € ako výplatu z rodičovského domu, z ktorej čiastočne vrátila peniaze svojej dcére a staršiemu synovi, ktorí jej finančne pomáhajú. Od 10.1.2013 je uznaná za dočasne práceneschopnú, pričom tento stav trval až do rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka mesačných výdavkov navrhovateľky za bývanie, ide o nasledovné položky: 56,43 € na splatenie úveru na rekonštrukciu bytu, 60,24 € a 31,41 € platby v súvislosti s užívaním bytu vrátane príspevku do fondu opráv, štvrťročná zálohová platba za plyn vo výške 14,- €, zálohová platba za elektrinu vo výške 45,- €, poplatok za rozhlas a televíziu vo výške 4,64 €. Medzi jej ďalšie výdavky patrí platba za telefón a internet cca vo výške 30,- € mesačne. Navrhovateľka spláca aj poistné na životné poistenie syna H. vo výške 22,37 €, a poistné na svoju osobu vo výške 23,37 €. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav výdavky za lieky sú vo výške 20,- € mesačne, pričom má taktiež zvýšené výdavky na cestovné do zdravotníckych zariadení.
Odporca žije v dome v R. spolu so synom A., jeho manželkou a ich synom. Predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve odporcu v podiele 1-ica a syna A. v podiele 1-ica. Odporca bol od 2.9.2010 do 31.12.2013 bol zamestnaný v spoločnosti C.S. O. Y. S., s.r.o., kde za rok 2013 dosiahol čistý príjem vo výške 6.174,89 € (za mesiac v priemere 514,- €). Od 2.1.2014 je zamestnaný vo firme E. Y. s.r.o., kde jeho čistý príjem za mesiac január 2014 bol vo výške 447,23 €. pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31.12.2014. Čo sa týka mesačných výdavkov na bývanie, odporca platí svojmu synovi A.
sumu 50,- € mesačne, pričom tiež robí nákupy do potravín vo výške 40,- € mesačne. Medzi nepravidelné výdavky odporcu v súvislosti so starostlivosťou o rodinný dom a záhradu patria napr. platby za umelé hnojivo vo výške 60,- €, za mlátenie obilia vo výške 70,- €, za oranie vo výške 20,- €, za ovocné stromy vo výške 65,- €. Cestovné do zamestnania ho stojí 1,84 € za 1 cestu, má výdavky na telefón vo výške cca 10,- € mesačne. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav výdavky za lieky sú vo výške 15,- € mesačne. Odporca spláca poistné pohrebného poistenia vo výške 17,40 € mesačne.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy. Návrh v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti by súd musel zamietnuť. Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.
Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.
Aj vzhľadom na uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný. Účastníci konania stále žijú v platnom manželstve, a preto ich životná úroveň by mala byť podľa zákona o rodine v zásade rovnaká, a to aj napriek skutočnosti, že žijú oddelene. Nakoľko navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná, pričom pre zlý zdravotný stav je uznaná za dočasne práceneschopnú, nie je v jej možnostiach zabezpečiť si vlastný príjem. Vlastný a pravidelný príjem v
čase rozhodovania súdu mal odporca, ktorý navrhovateľke okrem dobrovoľného výživného na syna H. vo výške 100,- € nijakým spôsobom na jej výživu neprispieva a ani sa nepodieľa na úhradách za byt, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Nakoľko navrhovateľka v roku 2013 obdržala od svojho brata sumu vo výške 6.000,- €, pričom príjem odporcu za tento rok bol v sume 6.174,89 €, súd dospel k záveru, že v roku 2013 bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká, a preto za toto obdobie navrhovateľke výživné nepriznal. Iná je situácia v roku 2014 (resp. od 1.1.2014), keď navrhovateľka je stále bez akéhokoľvek príjmu a odporca dosahuje u nového zamestnávateľa príjem cca 450,- € mesačne. Po vyhodnotení ich výdavkov súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku navrhovateľky na výživné, a to v sume 170,- € mesačne. Ide o sumu mimo výživného na syna H., ktoré odporca platí bez existencie rozhodnutia súdu. V ostatnej výške (nad 170,- €) súd návrh navrhovateľky za dôvodný nepovažoval, nakoľko aj odporca má výdavky v súvislosti so svojím bývaním, ktoré nepredstavujú len sumu 50,- €, ktoré platí svojmu synovi, ale aj nepravidelné výdavky, ktoré súvisia so starostlivosťou o dom a záhradu, ktoré odporca súdu preukázal vo výške cca 220,- €, pričom túto výšku potvrdil aj jeho syn A.. Súd rovnako zohľadnil aj to, že odporca dobrovoľne prispieva na výživu svojho syna H., pričom túto povinnosť dopĺňa aj občasnými finančnými prostriedkami priamo synovi, aj keď len vo výške 10-20,- € raz za 3 mesiace.
Zameškané výživné súd určoval od 1.1.2014 do konca mesiaca marec 2014, kedy o vyživovacej povinnosti rozhodoval. Keďže súd ma za preukázané, že za dané obdobie odporca navrhovateľke na jej výživu neprispieval žiadnym spôsobom, vzniklo zameškané výživné vo výške 510,- € (3 mesiace po 170,- €). Vzhľadom na dosahovaný príjem odporcu, súd povolil odporcovi splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že odporca stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenej sa stane splatným jednorazovo. V tomto smere si súd dovolí uviesť, že podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je rozsudok o výživnom predbežne vykonateľný, čo pre odporcu znamená, že od vyhlásenia rozsudku je povinný (bez ohľadu na to, či podá odvolanie alebo nie) platiť výživné vo výške 170,- €. V prípade právoplatnosti rozsudku je potom povinný platiť k bežnému výživnému aj splátku zameškaného výživného t.j. po dobu 10 mesiacov platiť sumu 220,- € a ďalší mesiac sumu 180,- € za predpokladu, že vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi bude trvať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi trovy konania nevznikli, súd rozhodol o nich tak, že jej náhradu voči odporcovi nepriznal.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšení, ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.
Podľa položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na určenie výživného medzi manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela, vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými a z návrhu o ich zvýšenie 2% z ceny predmetu najmenej 16,50 eura.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch od súdneho poplatku oslobodená a nakoľko jej návrhu súd v časti vyhovel, súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 122,40 € (2% z trojnásobku ceny ročného plnenia 2.040,- € t.j. 2% z 6.120,- €).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).