Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-89-2024.pdf
PDF · 105.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/89/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, A., toho času bytom u starej matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/XX, A., a otec A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XX/XX, A., za účasti starej matky G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, A., a za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, takto
rozhodol:
I. Zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú u mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4P/99/2020-19 zo dňa 01.10.2020.
II. Zveruje sa mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. Miroslavy výživné vo výške 180 Eur, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Styk otca s mal. A. súd neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 13.05.2024 domáhala, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti a zverení mal. A. do jej osobnej starostlivosti. Žiadala, aby bol otec zaviazaný na úhradu výživného v sume 200 Eur vopred k rukám matky.
2. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4P/99/2020 zo dňa 01.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 01.10.2020 bola mal. A. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Uviedla, že dcéra ju pravidelne navštevuje, má s ňou veľmi dobrý vzťah. S dcérou si rozumie aj jej súčasný manžel, ktorý s návrhom bez výhrad súhlasí. Jej podmienky sa medzičasom zlepšili, býva v upravenom rodinnom dome s manželom. Dcéra ju pravidelne navštevuje, trávia spolu čas.
3. Otec ani stará matka sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadrili.
4. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov o čom podal súdu písomnú správu, kde sa k veci samej vyjadril tak, že náhradná osobná starostlivosť si už svoj účel neplní, je to v jej záujme, aby mal. A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Uviedla, že stará matka s návrhom nesúhlasí, či už z dôvodov finančných alebo že by jej bolo za vnučkou smutno. Je nesporné, že vzťah starých rodičov s vnučkou prináša mnoho pozitívnych aspektov, avšak i v prípade zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti nekončí a puto narušené nebude. Starým rodičom by malo prioritne záležať na tom, aby vnučka vyrastala v rodinnom prostredí ich dcéry, aby sa vnučka adaptovala na spoločný život so súrodencami, ktorí sú ešte v útlom veku. Maloletá má u matky vytvorené stabilné, bezpečné a vhodné prostredie. Kontakt matky s maloletou bol a je nenútený a v záujme dieťaťa a matky. Matka počas návštevy v jej domácnosti viedla dcéru k základným zručnostiam a podieľaniu sa na rôznych domácich prácach.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, starej matky, otca maloletej ako aj maloletej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
6. Matka vo svojej účastníckej spočiatku návrh popierala, neskôr po tom, ako bol výsluch matky uskutočnený bez prítomnosti starej matky, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že s manželom býva v rodinnom dome v Markušovciach spoločne s dvoma ďalšími deťmi 6 ročnou a 4mesačnou dcérou. K. A. u nej nebýva, lebo od malička ju vychováva stará matka. Uviedla že dcéra u nej prespáva 3-4krát do mesiaca, má ju rada, nechce však aby bola pri nej. Nevie uviesť, kto písal tento návrh, ona to nepísala. Dcéru by aj prijala, avšak vychovala ju stará matka, tak ona je rodič. Neskôr uviedla, že dcéra ku nej chodievala zo školy každý deň, zotrvala tam a išla spať k starej matke, lebo jej bola zverená. Problém vidí v tom, že dcéra je zverená starej matke a jej chodieva pomáhať do domácnosti. S terajším manželom má dve deti, dcéra vychádza aj s manželom aj so súrodencami dobre. Staršia dcéra C. navštevuje materskú školu, od septembra nastúpi do základnej školy, do školy ju vodievala, nemala s ňou problémy, o dcéru L. sa stará doma. Poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu 465 Eur. Jej manžel pracuje v Nemecku, zarobí 3.500 Eur. Veci pre dcéru A. zakupuje ona aj jej manžel. Dcére dáva aj vreckové 50 aj 100 Eur. K. A. v septembri nastúpi do 7. ročníka základnej školy. Učí sa dobre. K nákladom na domácnosti uviedla, že jej manžel hradí hypotéku na kúpu domu 820 Eur, elektrinu 50 Eur, rovnako tak aj stravu do domácnosti zakupuje jej manžel. Pre celú domácnosť vrátane pre dcéru A. varí doma ona. Uviedla tiež, že svojej matky sa bojí, preto aj chcela tento návrh zobrať späť. Starostlivosť o deti a domácnosť zvláda, problémy s deťmi nemá. Nevie o žiadnej prekážke, ktorá by jej bránila sa starať o dcéru A.. Ak by aj dcére bola zverená do jej starostlivosti, nebránila by starým rodičom v stretávaní s dcérou.
7. Súd z dôvodu sporných a rozporuplných výpovedi vypočuj na pojednávaní bez prítomnosti účastníkov maloletú A.. Maloletá vo svojej výpovedi potvrdila, že pravidelne navštevuje domácnosť matky, občas tam aj prestáva. Počas súčasných letných prázdnin strávila v domácnosti matky asi až 4 dni. Matkou oslovuje starú matku, lebo ju vychovala. So svojom skutočnou matkou má dobrý vzťah rovnako tak aj so súrodencami. Vychádza aj so súčasným manželom matky. V domácnosti matky sa hráva, upratuje tam, stravuje sa tam, matka vždy navarí. K lekárovi ako aj do školy chodieva so starou matkou. Záverom uviedla, že matku má rada, nechýba jej, chce zostať pri starej matke, lebo ona ju vychovala. Oblečenie jej zakupujú tak matka ako aj stará matka. Matka jej taktiež dáva aj vreckové a to aj v sumách 50 až 100 Eur.
8. Stará matka vo svojej účastníckej výpovedi nesúhlasila s podaným návrhom. Uviedla, že A. chodieva k matke, avšak nie až tak často. Pri matke nespala nikdy, rovnako tak ani cez tieto letné prázdniny. Uviedla, že A. vychovala od narodenia ona, nechce aby bola pri matke. Bolo by jej za ňou smutno. Nerobí to kvôli peniazom. Ona s ňou chodievala do školy, k lekárom, vybavila jej strojček na ucho, vzala ju na logopédiu. Príjem do domácnosti je jej dávka 245 Eur a dávka jej manžela 285 Eur. Pozostávajú z príspevku na bývanie a sociálnej dávky. Dostáva aj príspevok na vnučku 255 Eur. Teraz bola práceneschopná asi 3 mesiace, mala problémy s chrbticou, chodila na rehabilitácie. Vnučka je v jej starostlivosti od roku 2020 a návrh podala preto, lebo s vnučkou chodila po výletoch a nemala na ňu právo. Uviedla, že A. bola rok u nej, po tom ako ja manžel matky vyhodil z domácnosti a vtedy prišla k nej. Nevyplývala na svoju dcéru, aby tento návrh zobrala späť. Uviedla tiež, že jej dcéra je dobrou matkou, o deti sa vie postarať.
9. Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí, stará matka sa o dcéru dobre stará, je na ňu zvyknutá odmalička, má ju rada. Je spokojný, že dcéra je u starej matky. On si dcéru k sebe nemôže vziať, lebo má manželku a to je problém. S dcérou vychádza dobre, navštevuje ho asi 2krát do mesiaca na 3-4 hodiny. Vie o tom, že dcéra chodieva k matke, on ju však vždy vidí so starou
matkou. Pracuje na dohodu o vykonaní práce u svojho otca, ktorý má vlastnú firmu. Pracuje v oblasti výkopových prác, zarobí 500-600 Eur mesačne, neskôr uviedol okolo 400 Eur. Teraz však do práce nechodí, lebo si opravuje svoj domček, ktorý mu dal jeho otec. Neskôr uviedol, že si sám stavia dom. Živia ho jeho rodičia. Vzdelanie má len základné. Je ženatý a okrem dcéry A. má ďalšie tri deti, 9 ročné, 8ročné a rok a tri mesiace. Mesačne spláca pôžičku 180 Eur, a výživné na dcéru 40 Eur. Má aj úspory asi okolo 3000 Eur.
10. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4P/99/2020-19 zo dňa 01.10.2020 je zrejmé, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX bola týmto rozsudkom zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke G. B.. Obidvaja rodičia boli zaviazaní plnením si vyživovacej povinnosti v sume 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
11. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves vykonal šetrenie pomerov u maloletej A., matky a starých rodičov, kde konštatoval, že je v záujme maloletej, aby bola opätovne zverená matke, dôvody pre ktoré bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti pominuli.
12. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil.
13. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
14. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
15. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
16. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
17. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
18. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
19. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
20. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
21. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 149/2024 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2024 suma alebo úhrn súm 125,11 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
26. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2024 predstavuje čiastku 37,53 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
27. Z vykonaného dokazovania predovšetkým z výsledkov šetrení v rodine maloletej, účastníckych výpovedí ako aj z vykonaného výsluchu maloletej mal súd za preukázané, že náhradná osobná starostlivosť už neplní svoj účel, dôvody pre ktoré bola nariadená pominuli.
28. Predovšetkým treba uviesť, že dieťa má v prvom rade vyrastať v prirodzenom prostredí rodičov, a ak to nie je dobre možné z dôvodu, že rodičia spolu nežijú, v starostlivosti toho rodiča, ktorý má lepšie osobnostné predpoklady zabezpečovať starostlivosť o dieťa v jeho najlepšom záujme. V danom prípade bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky po tom, ako súčasný manžel matky maloletej maloletú údajne nechcel tolerovať vo svojej domácnosti, bola z domu vyhodená, čo sa udialo v roku 2020. Zmena pomerov od uvedenej okolnosti je zrejmá minimálne v tom, že tak ako maloletá tak aj matka vo svojich výpovediach zhodne potvrdzovali, že vzťah maloletej A. a súčasného manžela je dobrý, dokonca až do tej miery, že tento maloletej zakupuje jej bežné potreby. Výpovedi
starej matky súd neuveril, táto zhodné skutkové okolnosti zrejmé z výpovedí matky ako aj dcéry negovala, vypovedala tendenčne v záujme zachovania náhradnej osobnej starostlivosti. Opakovane aj či už v prípadovej konferencii, počas šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka ako aj v konaní pred súdom uvádzala, že ona maloletú vychovala, má preto na ňu právo, poukázala tiež na finančný aspekt starostlivosti, kde uvádzala, že v prípade zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti nebude mať potom z čoho žiť, ako aj to, že s manželom sú doma sami a bude im smutno. Je nutné k tomu uviesť, že postoj starej matky ako aj otca je vrcholne nezodpovedný, v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Otec by si v prvom rade mal vstúpiť do svedomia a to minimálne v tom smere, že on ako otec nie je ochotný prevziať starostlivosť o dcéru (napriek tomu že objektívna prekážka mu brániaca vykonávať starostlivo o dcéru zistená nebola) a nie poukazovať na tretiu osobu, že táto dokáže zabezpečiť pre jeho dcéru lepšiu starostlivosť. Je nutné tiež dodať, že tým že by bola náhradná osobná starostlivosť ponechaná, nepochybne by došlo ešte k ešte väčšiemu ochladnutiu vzťahových väzieb medzi matkou a jej dcérou ako aj súrodencami maloletej a nepochybne v tomto smere dochádza u starej matky aj k nepriaznivému formovaniu vzťahu maloletej k matke, nakoľko maloletú vedie k tomu, že matka je ona, stará matka a nie jej biologická matka, čo rovnako nie je v záujme maloletej, teba aby došlo k väčšiemu prehĺbeniu vzťahov medzi dcérou a jej matku. Otec je zjavne spokojný so vzťahom s dcérou v rovine ako je v súčasnej dobe, v rozsahu niekoľkých hodín mesačne bez prespania, neprejavil záujem o jej starostlivosť. Dieťa má v prvom rade vyrastať v prirodzenom prostredí rodičov a mal. Miroslave v tomto smere nebránia žiadne prekážky na strane matky. Naopak bolo taktiež preukázané, že matka má s dcérou vrúcny vzťah, o jej starostlivosť prejavuje aktívny záujem, trávia veľmi často čas spoločne, venujú sa domácim prácam, vareniu, upratovaniu, starostlivosti o mladších súrodencov. Najzasadanejší problém prehlbovania tohto vzťahu naopak súd zistil v kladení prekážok starou matkou, ktorá si chce svoju vnučku ponechať vo svojej starostlivosti, nevytrváva podmienky pre jeho rozvoj a prehlbovanie. Súd nezistil u matky žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by matke bránila v starostlivosti o dcéru. Matka je zdravá, vedie s manželom usporiadaný život v rodinnom dome, manžel matky dokonca súhlasí, aby mala dcéru vo svojej starostlivosti. Zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve maloleté deti, nie sú s nimi žiadne výchovné problémy, tieto neboli zistené ani zo strany predškolského zariadenia, ktoré navštevuje mal. C., ako staršia dcéra matky, ani zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokonca ani u otca súd nezistil žiadne objektívnu prekážky, ktoré by mu bránila v starostlivosti o dcéru, to že má s dcérou vzťah aký má je len dôsledok jeho ľahkovážneho, nezodpovedného prístupu k výchove dcéry.
29. Nemožno teda uviesť, že by súd zistil objektívne dôvody, ktoré by matke bránili v starostlivosti o výchovu dcéry, naopak boli u matky zistené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj maloletej v prirodzenom rodinnom prostredí matky, jej súčasného manžela a dvoch nevlastných súrodencov, preto rozhodol výrokom I. o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti a výrokom II. o zverení maloletej do starostlivosti matky s právom maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
30. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z mesačného príjmu matky, ktorý tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dve maloleté deti, všetky náklady na domácnosť, zohľadnil mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním, hygienickými potrebami, splácaním úveru, ktoré uhrádza jej manžel, ktorý sa dokonca (namiesto otca) podieľa aj na zakupovaní potrieb pre maloletú, zohľadnil tiež ďalšie vyživovacie povinnosť matky k dvom maloletým dcéram.
31. Otec maloletého dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaný od 29.06.2024 až doposiaľ. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu aj jeho výpovede, jedná sa o účelové konanie za úmyslom dokončenia rodinného domu na vlastné bývanie, predtým bol samostatne zárobkovo činnou osobou, neskôr pracoval pre svojho otca, vykonával stavebnú činnosť v zahraničí. Má finančne úspory v priznanom rozsahu 3000 Eur. Mesačné výdavky uviedol za úver na výstavbu a dokončenie domu 180 Eur. Býva v dome svojich rodičov, ktorí podľa jeho vyjadrenia zabezpečujú jeho starostlivosť. Je zdravý, nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať prácu, má základné vzdelanie, vykonával a je schopný vykonávať práce v oblasti stavebných prác. Na výdavkoch na dcéru sa nepodieľal, výživné platil doposiaľ len v minimálnej zákonnej výške.
32. Súd teda vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, a má zato, že vzhľadom na schopnosti otca, jeho vzdelanie, prax a zdravotný stav má možnosť dosahovať príjem, z ktorého bude schopný hradiť aj určené výživné, teda dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby plnil vyživovaciu povinnosť na mal. A. v sume 180 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti, ktorým momentom dochádza k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti a zvereniu maloletej do starostlivosti
matky. Súd pri určovaní výšky príjmu otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky v oblasti stavebníctva, v zmysle ktorého priemerná mesačná mzda s oblasti stavebníctva v 1. kvartáli roku 2024 bola 1.006,- Eur. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z Metodicky pre výpočet výživného rodičov k deťom, pri štyroch vyživovacích povinnostiach otca, dieťa druhého stupňa základnej školy (mal. Miroslava 7. ročník ZŠ) vo výške 11% (priemernej mesačne) mzdy, čo je však 110 Eur. Na druhej strane však bolo potrebné prihliadať na zhoršený zdravotný stav dcéry, s ktorým sú spojené zvýšené náklady (načúvací prístroj z dôvodu zhoršenia sluchu, jeho údržba a zdravotné kontroly).
33. Styk otca súd nepovažoval za potrebné upravovať, jednak s poukazom že otec sa s dcérou stretáva na základe dohody, jednak že ho ani nežiadal.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v šiestich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.