Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-76-2020.pdf
PDF · 106.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcov: 1/ Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., 2/ Q. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, N., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka, so sídlom Nerudova 6, Košice proti žalovaným: 1/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., 2/ W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX V., 3/ X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X, XXX XX B., 4/ W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., 5/ O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., 6/ L. J., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V., 7/ V. J., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Š., zast. W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, 8/ F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Š., 9/ F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX W., 10/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.N. XXX, XXX XX V., 11/ Š. J., nar. X.XX.XXXX, Z. K. X, XXX XX B., zast. Z.S. J., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, XXX XX B., 12/ V. J., na neznámom mieste, zast. Slovenský pozemkový fond, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálneho územia L. ako parcela registra „C“ KN parc. č. 56 - zastavané plochy a nádvoria (dom súpisné č. 184) vo výmere 249 m2, parc. č. 57 - zastavané plochy a nádvoria (dom súpisné č. 185) vo výmere 136 m2, parc. č. 58 - zastavané plochy a nádvoria (spoločný dvor) vo výmere 675 m2, parc. č. 59 - záhrady vo výmere 873 m2 a parc. č. 60 - záhrady vo výmere 895 m2 patria v 1/4-ine do dedičstva po nebohom V. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX a v 1/4-ine a v 1/9-ine do dedičstva po nebohej N. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálneho územia L. ako parcela registra „C" KN parc. č. 56 - zastavané plochy a nádvoria (dom súpisné č. 184) vo výmere 249 m2, parc. č. 57 - zastavané plochy a nádvoria (dom súpisné č. 185) vo výmere 136 m2, parc. č. 58 - zastavané plochy a nádvoria (spoločný dvor) vo výmere 675 m2, parc. č. 59 - záhrady vo výmere 873 m2 a parc. č. 60 - záhrady vo výmere 895 m2 patria v 1/4-ine do dedičstva po nebohom V. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX a v 1/4-ine a v 1/9-ine do dedičstva po nebohej N. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní v 1. až 10. rade sú potomkami po nebohom V. J., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX a mal tri deti
- synov V., V.Á. F. V.. Ďalej žalobcovia uviedli, že sú spolu so žalovanými 1. až 10. rade potomkami po nebohej N. J., L.. Y., ktorá bola manželkou nebohého V. J. zomrelého X.XX.XXXX. Žalovaný v 11. rade je podielovým spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia L. pod B 3 vo veľkosti 14/36 z celku a pod B 4 vo veľkosti 18/36 z celku. Žalovaný v 12. rade je podielovým spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia L. vo veľkosti 4/36 z celku. Právny predchodca žalobcov a žalovaných v 1. až 10. rade nebohý V. J.,
zomrelý X.XX.XXXX, ženatý s N. L.. Y., kúpno-predajnou zmluvou spísanou v Calhan, okres El Paso, štát Colorado, USA, dňa 21.3.1947 odkúpil od potomkov pozemkovoknižnej vlastníčky J. K. F. Q. K., W. N., L.. K., J. Z., rod. K., F. G., L.. K., F. Q., L. K., okrem iných nehnuteľností zapísané v pozemkovoknižnom protokole 339 pod A1, radové číslo 1, mpč. parcela 129, v časti vlastníctvo pod B2 - 7 za dohodnutú kúpnu cenu 500,- USD. Pozemkovoknižným zápisom uznesením denníka č. 927/1951 Okresného súdu Moldava nad Bodvou bol do pozemkovej knihy vykonaný zápis vo vložkách 63, 109, 178, 339, 235 v kat. úz. L.. V kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX je uvedené, že deti nebohej J. K. odpredali aj spoluvlastnícky podiel matky, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX v L., pretože V. J. predali spoluvlastnícke podiely vedené aj pod B2, na ktorom je v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX vedená J. K. titulom kúpy zo dňa XX.X.XXXX. Uznesením Okresného súdu Moldava nad Bodvou denníka č. 927/1951 však bol povolený zápis do pozemkovoknižnej vložky č. XXX už iba pod B3 až 7. Nehnuteľnosť pozemkovoknižná parcela mpč. 129 bola pôvodne vpísaná v rovnakom pomere v dvoch pozemkovoknižných zápisniciach, a to č. XX a č. XXX. Nehnuteľnosti však boli užívané ako rozdelené, a to tak, že nebohý V. J. s manželkou N. J., L.. Y. užíval parc. č. 57, 58 a 60 a právni predchodcovia žalovaného v 11. rade užívali parc. č. 56, 58 a 59. Vlastnícke právo bolo k spoločnej nehnuteľnosti mpč. 129 prevedené na základe kúpnej zmluvy č. RI 553/68 zo dňa 15.5.1968, ku ktorej bola chybne vyhotovená identifikácia parciel. V dôsledku chýb bol k darovacej zmluve založený list vlastníctva č. XX katastrálneho územia L., do ktorého bola prevzatá pôvodná mpč. parcela č. 129 v celosti bez prihliadnutia na zápis v časti Majetková podstata aj v časti vlastníctvo v pozemkovoknižnej zápisnici č. 339. Zápis považujú žalobcovia za nesprávny z dôvodu, že k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 12. rade a ani na ich právnych predchodcov v spoluvlastníckych podieloch k celej pôvodnej mpč. parcele č. 129 v minulosti nedošlo. Do listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia L. sa nepremietlo vlastníctvo nebohého V. J. titulom kúpy od dedičov nebohej K. J., L.. Y. pôvodne v 1/2 v pomere k celku, neskôr po prejednaní dedičstva už len v 1/4 z celku, ale ani nebohej J. N.I., L.. Y. O. pomere 1/4 z celku. Žalobcovia uviedli, že pretrváva stav právnej neistoty, ktorý nie je možné odstrániť inak než určovacím výrokom súdu o zaradení nehnuteľností do dedičstva po V. J. a nebohej N. J..
2. Žalovaný v 7. rade uviedol, že žalobkyne sú také isté dedičky ako aj oni žalovaní od 3.-11.radu. Podľa PKV 11 bolo deväť súrodencov a každý v podiele 3/36 + 1/36. Podľa dokladu d. 2815 dedením zo dňa 13.11.1943 dedili každý v 1/36, a to pod B16. V. J., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa X.XX.XXXX bol dedičom v 4/36 po svojich rodičoch z PKV 11 a spolu s manželkou N. J., L.. Y. boli aj vlastníkmi podielov v PKV 339. Pri dedičskom konaní po V. J. notár opomenul vložku 11, kde mal nebohý 4/36 a tá neprešla dedením a ostalo to na V. J. (SPF), a preto ani po N. J., rod. Y. tento podiel nebol predmetom dedenia.
3. Žalovaná v 8. rade a žalovaná v 10. rade uviedli, že s podanou žalobou nesúhlasia.
4. Žalovaný v 11. rade uviedol, že nesúhlasí so žalobcami, podľa ktorého v tomto prípade pretrváva stav právnej neistoty, ktorý nie je možné inak odstrániť, než určovacím výrokom súdu. Nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet určovacej žaloby, boli dedené na základe riadne spísaných závetov a nie je možné nahrádzať poslednú vôľu poručiteľov súdnym rozhodnutím. Podľa žalovaného v 11. rade je dnes bez právneho významu, či nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti do dedičstva po nebohom Jánovi J. a do dedičstva po nebohej N. J.. V tomto prípade je dôležité posúdiť právny titul dedenia, na základe ktorého nadobudol predmetné nehnuteľnosti.
5. Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje v konaní žalovaného v 12. rade uviedol, že V. J. vlastnícke práva ku dňu svoje smrti jednoznačne nevydržal, nakoľko to nebolo právne možné, ale na druhej strane nie je možné vylúčiť, že V. J. sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.1947 mohol domnievať a cítiť byť vlastníkom nehnuteľností, ale v žalobe sú však nezrovnalosti, ktoré môžu byť odstránené len výpoveďou strán sporu.
6. Podľa § 180 CSP, súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej v 9. rade, ktorá nemala predvolanie na pojednávanie vykázané a v neprítomnosti žalovanej v 5. rade a žalovaného v 6. rade, ktorí mali predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Vypočutá žalobkyňa v 1. rade uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že zistila, že jej dedo V. J. kúpil nehnuteľnosť, záhradu a dom v Kanade. Babka N. J. žila dlho v predmetnom dome a vychovala svojich 3 synov, V., V. F. V.. Po smrti manžela N. J. bola aj dedičkou tejto nehnuteľnosti, domu aj záhrady, spolu so svojimi 3 synmi. Časom sa zistilo, keď N. J. chcela darovať tieto nehnuteľnosti svojmu synovi V., že nie je zapísaná na LV ako vlastníčka týchto nehnuteľnosti. Ešte za života jej otec V. J. kontaktoval W. J., ktorý je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľnosti, ohľadom veci, aby sa to dalo do poriadku, a to tak ako to bolo kúpené. W. J. bol bratrancom jej otca. Reakcia W. J. bola taká, že na čo to budeme dávať do poriadku, veď každý vie, čie je to a kto čo svoje užíva. S otcom oslovili advokáta pred 35 rokmi, aby sa to dalo do poriadku vzhľadom na to, že v Kanade bola uzatvorená kúpna zmluva.
9. Vypočutá žalobkyňa v 2. rade uviedla, že ona žalobu podala z dôvodu, že sa narodila v dome, kde bývali jej rodičia, otec V. J. s mamou W. J. a s babkou N. J.. Babka ostala v tom dome sama. Potom ako dieťa počula, že boli nejaké spory s tými pozemkami, že to nebolo vysporiadané a pokiaľ si pamätá, dedo V. J. bol v Kanade a kúpil pozemok v L. a babka celý život bola v L., kde užívala tento dom. Pamätá si, že jej otec V. J. a hlavne babka N. J. hovorila, že po smrti bude vlastníkom jej otec V. J.. Prišlo sa na to, že to nebolo napísané na babke N. J. a bolo to zrejme pred 30-35 rokmi.
10. Vypočutý žalovaný v 1. rade uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, pretože on tieto nehnuteľnosti zdedil po manželke. Na otázku súdu, či súhlasí s podanou žalobou žalovaný v 1. rade uviedol, že súhlasí.
11. Vypočutý žalovaný v 2. rade uviedol, že sa nevie k predmetnej žalobe vyjadriť.
12. Vypočutý žalovaný v 3. rade uviedol, že sa taktiež nevie vyjadriť. Poznal prababku N. J., ale nevie vôbec akým spôsobom získala prababka tieto nehnuteľnosti.
13. Vypočutá žalovaná v 4. rade uviedla, že v tom čase mala 12 rokov, bola malé dieťa keď jej prababka N. J. zomrela a taktiež nevie uviesť akým spôsobom boli získané nehnuteľnosti.
14. Vypočutá splnomocnená zástupkyňa za žalovaného v 7. rade W. J., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že ona 53 rokov v L. je ako rodina V. J., a to ako nevesta a situácie čo rozprávali žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Ďalej uviedla, že manželova babka N. J. bývala v tom dome do roku 1958 spolu so svojím manželom V. J., ktorý prišiel z Kanady a bol veľmi chorý. Prišiel v 48 roku z Kanady a v roku 1958 zomrel. O tom, že dedko jej manžela V. J. prišiel z Kanady v roku 1948 vie od babky N. J., pretože sa s ňou stýkali denne. Dedko jej manžela V. J. v roku 1958 zomrel a v dedičskom konaní prešli tieto nehnuteľnosti na N. J., teda na babku jej manžela. Dedko jej manžela V. J. pochádzal z tej istej rodiny z 9 detí a po svojom otcovi Q. J. a matke F. Z., vydatá J. zdedil 4/36 z predmetného domu, a to z prvého domu, ktorý užíval Š. J. starší. Š. J. starší bol bratom V. J., teda dedka jej manžela. Keďže notár v dedičskom konaní opomenul previesť podiel 4/36 na vdovu N. J., ostalo to neprededené. Myslí si, že žalovaný v 12. rade V. J., ktorý figuruje, že je na neznámom mieste, je jeho podiel 4/36. Keď v roku 1968 Š. J. starší po 10 rokoch po smrti svojho brata V. J. chcel odkúpiť aj odkúpil zmluvou od svojich sestier podiely, tú 9. čiastku po V. J. už nemohol odkúpiť, lebo on už nežil. Potom keď urobili kúpnu zmluvu, ktorá je zapísaná pod č.R, tak bolo to zapísané do katastra z Pozemno-knižnej vložky 339 a pozemno-knižnej vložky 11 a urobili LV XX a napísali to na Š. J., rod. J., L. XXX a N. J. a mala číslo 185. Celý pozemok, teda 2 domy, 2 záhrady a dvor v katastri bol napísaný na Š. J., ale 4/36 podiel zostal stále na V. J., kde správu prevádza SPF. Nakoľko Š. J. mladší a nie W., tak ako to uviedli žalobkyne, bol výlučným vlastníkom, ako je to uvedené na LV č.XX, tak povedala žalobkyni v 1. rade, že by s tým mali niečo urobiť. Žalobkyne sa však stavajú k tomu tak, že celý majetok je ich. Nie je pravdou, čo uviedli žalobkyne, že všetko bolo ich, pretože v roku 1975, keď začali V. J. a K. N. budovať rodinný dom, tak svokrovci jej museli zaplatiť 2 336,00 Sk za pozemok, na ktorom vybudovali dom. Keď V. J. a jeho manželka zomreli, tak chceli tento dom predať a žalobkyňa v 1. rade si od nich vypýtala 5 000,00 eur. Zároveň uviedla, že našla 4 LV, kde nie na každom je takýto podiel uvedený, ale je to na mene V. J., kde všade spravuje jeho majetok SPF.
15. Vypočutá žalovaná v 8. rade uviedla, že súhlasí s výpoveďou, ktorú predniesla jej švagriná, splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 7. rade, a to W. J..
16. Vypočutá žalovaná v 10. rade uviedla, že taktiež súhlasí s výpoveďou splnomocnenej zástupkyne žalovaného v 7. rade, čo uviedla jej švagriná W. J..
17. Vypočutá splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 11. rade Z. J., rod. V., nar. X.X.XXXX uviedla, že chce, aby to bolo vysporiadané tak, aby to mali aj žalobkyne a jej manžel a aby to bolo v poriadku.
18. V priebehu konania všetci prítomní žalovaní na pojednávaní uviedli, že súhlasia s podanou žalobou.
19. Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnom stanovisku uviedla, že bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a na pojednávaní výsluchom strán sporu bolo preukázané, že to bolo tak ako to je uvedené v žalobe, čo potvrdili žalovaní a aj žalobkyne. Podiel po N. J.Š. a V. J. nebol prededený, a preto je potrebné určiť, že patrí do dedičstva. Zároveň uviedla, že náhradu trov konania si žalobkyne neuplatňujú.
20. Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje v konaní žalovaného v 12. rade, v záverečnom stanovisku uviedol, že potom čo boli výsluchy vykonané je za to, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.
21. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria v 1/4-ine do dedičstva po nebohom V. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX a v 1/4-ine a v 1/9-ine do dedičstva po nebohej N. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX a odôvodnili ju tým, že vlastnícke právo bolo k nehnuteľnosti mpč. 129 prevedené na základe kúpnej zmluvy č. RI 553/68 dňa 15.5.1968, ku ktorej bola chybne vyhotovená identifikácia parciel. Na základe uvedeného bol k darovacej zmluve založený list vlastníctva č. XX katastrálneho územia L., do ktorého bola prevzatá pôvodná mpč. parcela č. 129 v celosti, a to bez prihliadnutia na zápis v časti Majetková podstata aj v časti Vlastníctvo v pozemkovoknižnej zápisnici č. 339, v dôsledku čoho nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 12. rade a ani na ich právnych predchodcov v spoluvlastníckych podieloch k celej pôvodnej mpč. parcele č. 129. Na základe vyššie uvedeného sa do listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia L. nepremietlo vlastníctvo nebohého V. J. titulom kúpy od dedičov nebohej K.Á. J., L.. Y. pôvodne v 1/2 v pomere k celku a neskôr ani po prejednaní dedičstva už len v 1/4 z celku a ani po nebohej J. N., L.. Y. v pomere 1/4 z celku.
22. V predmetnom konaní ide o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
23. Žalobou podľa ust. § 137 písm. c/ CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba, ktorou sa strana domáhajúca určenia podľa § 137 písm. c/ CSP, nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. a/ tohto ustanovenia. Aj v prípade kedy možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tým prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.
24. Na základe vyššie uvedeného sa súd ustálil, že žalobcovia majú na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, naliehavý právny záujem.
25. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. Podľa čl. 15 ods.1, ods. 2 Základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
27. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
30. Podľa § 130 ods. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
31. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
32. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak
33. Vykonaným dokazovaním, a to konkrétne oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom strán sporu mal súd za preukázané, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli prejednané v rámci dedičského konania po nebohom V. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX a nebohej N. J., L.. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, tak ako to uvádzajú žalobcovia v podanej žalobe aj keď bolo v konaní zjavne preukázané, že nebohý V. J. titulom kúpy bol v čase smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcov, ktorí v konaní podľa súdu uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, čo potvrdili aj žalovaní 1., 2., 3., 4., 7., 8., 10., 11. a 12. rade na pojednávaní a súd má za to, že žalobný návrh žalobcov je dôvodný a predmetné nehnuteľnosti patria v 1/4-ine do dedičstva po nebohom V. J., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX a v 1/4-ine a v 1/9-ine do dedičstva po nebohej N. J., L.. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.
34. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a súhlasu žalovaných s podaným žalobným návrhom žalobcov, súd považoval žalobu ako dôvodnú, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2008, sp. zn. I. ÚS 241/07-44).
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že úspešný žalobcovia v priebehu konania uviedli, že si nárok na náhradu trov konania voči žalovaným neuplatňujú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.