Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/15/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. F.. Š. XXXX/XX, XXX XX U., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, 080 05 Prešov, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 7 577,83 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4 709,33 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 709,33 Eur od 24.09.2009 do zaplatenia na jeho účet, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Vo zvyšku čo do zaplatenia 2 868,50 Eur s prísl. žalobu z a mi e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania, ktorých výška bude určená v osobitnom uznesení na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 7 577,83 Eur s prísl. proti žalovanému na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 02.09.2008 v zastúpení obchodného zástupcu so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca, t.j. právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 5 642,96 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého poskytol predchodca žalobcu žalovanému úver. Žalovaný si neplnil zmluvné povinnosti, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalovaný z ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v platobnej histórii pod položkou Započítanie vašej platby. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v zmysle obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, ktorý je v platobnej histórii uvedený pod položkou s názvom Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia zmluvy je potrebné túto žalobu považovať za ukončenie zmluvy. Započítanie jednotlivých splátok je uvedené v jednotlivých stĺpcoch istina, úrok, sankčný úrok, sankčný poplatok, poplatky. Právny predchodca žalobcu započítaval platby žalovaného tak, že najprv započítal úrok z úveru, potom poplatky, potom istinu, potom úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Istina uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu, čo predstavuje 5 296,88 Eur, úrok uplatnený v návrhu predstavuje

v zmysle Sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní, nakoľko žalovaný neplnil včas, čím porušil zmluvu a dostal sa v zmysle obchodných podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň, a právny predchodca žalobcu bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Úrok predstavuje sumu 2 092,12 Eur ako rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky. Ďalej žiadal žalobca priznať zmluvnú pokutu a poplatky vo výške 188,83 Eur, čo je uplatnené v zmysle bodu 6.1 Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov. Žiadal taktiež priznať úrok z omeškania vo výške 9 % z dlhovanej istiny od 24.09.2009 do zaplatenia.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, preto bol platobný rozkaz v zmysle zrušený.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že namieta premlčanie nároku žalobcu podľa § 100, 101, 103 O.Z., nakoľko k uplatneniu práva zo strany žalobcu mohlo dôjsť už v mesiaci apríl a jún 2009, keď porušil podmienky zmluvy o úvere nezaplatením mesačnej splátky, čím sa stal zročný celý dlh. Taktiež poslednú platbu previedol na účet žalobcu 07.07.2009. Nárok na začatie konania bol podaný na Okresný súd v Lučenci dňa 12.07.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

V priebehu konania vstúpili na strane žalovaného do konania vedľajší účastníci. Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2012 uviedol, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto podľa nemal byť platobný rozkaz vydaný. Poukázal na ustanovenia , 53 a 54 O.Z. . Namietol ďalej, že nárok žalobcu je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe a poukázal na to, že žalobný návrh urobený telefaxom nebol doplnený do troch dní, a preto žalobca podal žalobu účinne až dňa 18.07.2012 a tým je nárok premlčaný.

K odporu žalovaného a vyjadreniu vedľajšieho účastníka, žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 12.07.2009 a je zrejmé, že právo žalobcu sa mohlo uplatniť najneskôr dňa 12.07.2012. Nakoľko žalobca podal návrh na začatie konania dňa 12.07.2012, nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Žalovaný v podanom odpore neuviedol žiadnu skutočnosť spochybňujúcu žalovaný nárok. Čo sa týka vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ktoré bolo nadpísané ako odpor, podľa názoru žalobcu bol podaný neoprávnenou osobou. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky.

Žalobca na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu sa v plnom rozsahu pridržiaval žalobného návrhu a všetkých písomných vyjadrení tak ako boli doručené súdu zástupcom žalobcu. Mal za to, že na základe zmluvy o úvere uzatvoril postupca, t.j. právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 02.09.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5 642,96 Eur, kde sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný riadne a včas si nesplnil povinnosti, nesplácal platby, dostal sa do omeškania, a následne bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 23.09.2009 medzi postupcom a žalobcom, kde takisto do tohoto dátumu nedošlo žalovaným k uhradeniu dlhovanej čiastky. V predmetnej veci žalobca poukazuje na platobnú históriu, z ktorej je zrejmé, že premlčanie, resp. premlčacia doba plynie od 12.07.2009 zrieknutím sa budúceho poplatku za vedenie účtu, čo je uvedené aj v obchodných podmienkach, čím nastala splatnosť dlhu, t.j. tvrdí, že 12.07.2009 nastala splatnosť celého dlhu a v súlade s citovaným ustanovením a právo žalobcu sa mohlo uplatniť najneskôr dňa 12.07.2012, pričom žalobca podal návrh na začatie konania 12.07.2012, a teda nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Vzhľadom k tomu žiadal, aby súd žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu čiastok uvedených v petite.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, preto bolo pojednávané v jeho neprítomnosti.

Vedľajší účastník na strane žalovaného prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na námietke premlčania a uviedol, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný nespĺňa základné predpoklady pre platnosť zmluvy o úvere. Nespĺňa zákonné náležitosti vyžadované pre zmluvy o úveroch. Konkrétne v predmetnej zmluve nie je uvedená výška úrokovej sadzby a tento nedostatok má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Namietal taktiež neurčitosť uplatnenej sumy zo strany žalobcu. Pokiaľ si žalobca

v predmetnej veci uplatňuje úroky v nejakej konkrétnej sume, nie je zrejmé ako sa dopracoval k výpočtu uvedenej sumy. Trval na písomnom vyjadrení, ktoré podal vo veci.

Po vykonaní príslušného dokazovania okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7 577,83 Eur s prísl. titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 02.09.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovanému bol na základe jeho žiadosti poskytnutý úver, a to úverové prostriedky vo výške 5 642,96 Eur a žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Keďže žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, nesplácal poskytnutý úver, došlo k zosplatneniu celej pohľadávky, a to ku dňu 12.07.2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 5 296,88 Eur a úroku vo výške 2 092,12 Eur, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 188,83 Eur za dôvodný a v celom rozsahu návrhu vyhovel. Nestotožnil sa s tvrdeniami vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného ohľadom toho, že v zmluve nebol dohodnutý úrok, resp. uvedená úroková sadzba. K námietke žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobcu v trojročnej premlčacej lehote uviedol, že žalobca si svoj nárok (právo) uplatnil v trojročnej premlčacej dobe, jeho nárok nie je premlčaný, a preto námietka premlčania nebola vznesená dôvodne.

O trovách konania rozhodol podľa , teda podľa úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote (, veta prvá ), odvolanie žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v odvolaní namietal, že okresný súd v danej veci neaplikoval právne normy spotrebiteľského práva. Mal za to, že je potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z "teórie výhodnosti", ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Odôvodnenosť použitia "teórie výhodnosti" je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa. Namietal, že okresný súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to . Pokiaľ ide o samotnú zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky, považoval uvedenú kumuláciu sankcií spojených s omeškaním spotrebiteľa - dlžníka za neadekvátne vysokú k plneniu, ktoré majú zabezpečovať. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie O.Z. . Naviac, poukázal na neprijateľnosť drobného textu v spotrebiteľských zmluvách, ktorý spôsobuje neprehľadnosť, celkovú nezrozumiteľnosť a formálnu nedostupnosť zmluvného dojednania, ktorá skutočnosť sa premietla aj do obsahu ustanovenia O.Z. účinného od 01.06.2010. Namietal, že súd neskúmal akú sumu žalovaný - spotrebiteľ žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi doposiaľ uhradil s tým, že v danej veci nebola predložená zo strany žalobcu evidencia všetkých došlých úhrad žalovaného v predmetnej veci. Opätovne zdôraznil, že v danej veci dôvodne vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol.

Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie i žalovaný, ktorého obsah je identický s odvolaním vedľajšieho účastníka a tiež zotrval na vznesenej námietke premlčania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka namietal, že tento nie je oprávnený na podanie odvolania. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, aj k tomuto úkonu uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Vzhľadom na tieto skutočnosti uviedol, že súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom by nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba. K námietke vedľajšieho účastníka ohľadom výšky RPMN uviedol, že pohľadávka mu bola postúpená a je teda zrejmé, že žalobca netvoril obsah zmluvy a nestanovil ani výšku RPMN. Ohľadne náhrady trov konania uviedol, že pokiaľ vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v podobe jeho právneho zastúpenia, dochádza tým len k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia a tieto nemožno považovať za trovy účelne vynaložené. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol.

V rámci odvolacieho konania oznámilo združenie HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom Ul. J. Bánika 2009/2, Zvolen, vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Následne oznámením zo dňa 14.10.2013 uvedené združenie oznámilo, že na vstupe do konania netrvá a z predmetného konania vystupuje.

Súd opätovne vypočul účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov.

Splnomocnený právny zástupca žalobcu trval na podanom žalobnom návrhu. Tvrdil, že nárok nie je premlčaný. Mal za to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti z predmetnej zmluvy, dostal sa do omeškania so splácaním dlhu, pričom jeho splátky sú uvedené v platobnej histórii. Žiadal žalobe vyhovieť.

Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že zmluva o úvere nezodpovedá ako právny úkon zákonu o spotrebiteľských úveroch, konkrétne je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2. V zmluve absentuje výška úrokovej sadzby, konečná splatnosť úveru, čo má za následok to, že úver musí byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Na základe zmluvy o úvere mala byť žalovanému poskytnutá suma vo výške 5 642,97 Eur s tým, že za daného právneho stavu môže byť žalobcovi priznaná maximálne suma, ktorá je rozdielom medzi poskytnutou istinou úveru a súčtom doposiaľ všetkých uhradených súm. Ohľadom premlčacej doby naďalej tvrdil v písomnom vyjadrení, že je nutné použiť ustanovenia . Žiadal posúdiť zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej tvrdil, že pôvodná klasická úverová zmluva vo forme konsenzuálneho kontraktu tak ako ju predpokladal v roku 1991 sa považuje za uzatvorenú už keď veriteľ dá dlžníkovi prísľub, že dlžníkovi na jeho žiadosť poskytne peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa ich zaviaže vrátiť a zaplatiť úroky. Dlžník na základe úverovej zmluvy tak získava iba záväzok veriteľa na poskytnutie peňažných prostriedkov ak o ne dlžník požiada, ale dlžník nezískava bezprostredný záväzok veriteľa priamo na poskytnutie peňažného plnenia. Peňažné plnenie z úverovej zmluvy podľa Obch. zák. je podmienené žiadosťou dlžníka. Mnohé úverové zmluvy hoci sú tak označované a sú vyhotovované hoci aj bankami, dnes už nemožno považovať za konsenzuálne kontrakty v zmysle Obch. zák. . Dlžníkovi totiž veriteľ poskytuje peňažné prostriedky priamo na základe zmluvy, a nedáva mu iba prísľub na poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorým sa v zmysle Obch. zák. požaduje ešte žiadosť dlžníka. Každý právny úkon je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu a nie podľa toho ako je označený. Právna teória rozlišuje konsenzuálne a reálne právne úkony podľa toho, či na ich platnosť a vznik stačí len prejaviť vôľu, alebo či je potrebné urobiť aj určitý reálny úkon. V praxi sa vyskytujú aj také zmluvy, ktoré sú za určitých okolností reálnymi zmluvami a za určitých okolností zase konsezuálnymi. Pre všetky zmluvy o spotrebiteľskom úvere je charakteristické, že sa jedná o synalagmatické právne úkony, kde veriteľ priamo na základe písomnej zmluvy hneď poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky, a dlžník sa ich zaväzuje vrátiť a zaplatiť za ne odplatu. V súvislosti s tým poukázal na to, že pokiaľ by sa v kontexte prednesenej argumentácie zotrvalo paušálne na aplikácii pri každej formulárovej zmluve, ktorá je označená ako úverová zmluva, skĺzlo by sa jednak do povrchnosti, ktorá opomína obsah hodnoteného právneho úkonu a zároveň by sa ignorovala zmena spoločenskej situácie a predovšetkým kogentná právna úprava spotrebiteľských zmlúv vrátane zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Zastáva názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne . Zotrval na vznesenej námietke premlčania a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný uviedol, že úver čerpal na základe listu, ktorý mu poslala firma GE Money, ktorá zrejme s ním mala pozitívne skúsenosti z minulosti a oni mu ponúkli úver vo výške 170 000,- Sk. Bolo to bez nejakej potreby dokladovania a zabezpečenia tohto úveru, stačilo predložiť dva doklady, a to občiansky preukaz a zdravotnú kartu. V Banskej Bystrici, v obchodnom centre, kde bola v tom čase pobočka firmy, tam s pracovníčkami tejto pobočky na základe predložených dokumentov podpísal zmluvu o pôžičke. Táto suma bola okamžite prevedená na jeho účet v plnej výške. Uvedené prostriedky nečerpal pre vlastnú potrebu, ale pre potrebu sestry, ktorej tieto prostriedky v dobrom úmysle zveril, spoliehal sa na to, že ona bude regulárne uvedený úver splácať. Ako začala vznikať dlžoba, prisľúbila mu, že vec dá do poriadku. Sestra tento úver nesplácala, on sa dostal do omeškania so splácaním úveru. Myslí si, že po uplynutí premlčacej doby bol vyzvaný k úhrade tohto dlhu celej čiastky s príslušenstvom. Preto vzhľadom na námietku premlčania navrhuje žalobu zamietnuť. Na čerpanie prostriedkov nebola potrebná nejaká žiadosť, peniaze boli prevedené takmer okamžite na jeho účet zo strany GE Money. Žalovaný nevedel

uviesť výšku splátok, ktoré boli uhradené, tieto uhrádzala vlastne jeho sestra, on sa k tomu nevie dostať, a preto sa bude potrebné spoľahnúť na údaje protistrany.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o predaji podniku, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, výpisom odoslanej pošty, zmluvou o úvere, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný 02.09.2008, súhlasom so spracovaním osobných údajov, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, sadzobníkom poplatkov spoločnosti GE Money Multiservis, k.s., sadzobníkom poplatkov platným od 01.10.2001, platobným rozkazom vo veci, platobnou históriou, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami účastníkov vo veci, súvisiacimi rozhodnutiami súdov SR, ktoré predložil žalobca k svojim vyjadreniam, na základe čoho zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 02.09.2008 zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverové prostriedky vo výške 5 642,96 Eur, a žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Keďže žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, nesplácal poskytnutý úver, došlo k zosplatneniu celej pohľadávky vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako 3 splátok, pričom z platobnej histórie vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo 12.07.2009. Žalobca žiadal priznať na istine 5 296,88 Eur, na úroku 2 092,12 Eur a na zmluvnej pokute a poplatkoch 188,83 Eur, t.j. celkove 7 577,83 Eur. Súd zistil, že žalovaný uhradil na úver celkovú čiastku 933,64 Eur. Žalovaný v konaní namietal premlčanie nároku žalobcu, rovnako ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ako aj tú skutočnosť, že zmluva o úvere nespĺňa zákonné náležitosti vyžadované pre zmluvy o úveroch, nakoľko v nej nie je uvedená výška úrokovej sadzby. Ďalej namietal tú skutočnosť, že vec je potrebné podradiť pod príslušné ustanovenia , takto ju posúdiť, prihliadnuť na príslušné ustanovenia , najmä a nárok žalobcu ako premlčaný zamietnuť. Žalobca naproti tomu žiadal žalobe vyhovieť.

Prvostupňový súd v súlade s tým čo uviedol odvolací súd v uznesení zo dňa 23.10.2013 bol nasledovného právneho názoru:

Účastníci konania uzavreli dňa 02.09.2008 zmluvu o úvere. Túto zmluvu je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich zmluvu o úvere, najmä a nasl. Obch. zák. .

Podľa § 497 Obch. zák. platného v čase vzniku predmetu sporu, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa Obch. zák., zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

V tomto prípade to znamená, že vec sa spravuje , a tak je tomu aj pokiaľ sa jedná o premlčanie práva z úverovej zmluvy. Pre uvedený právny vzťah je preto potrebné aplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Súd bol toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti vyžadované a pokiaľ žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2014 uviedol, že veriteľ priamo na základe písomnej zmluvy hneď poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky, s uvedenou skutočnosťou je možné súhlasiť len potiaľ, že úverové prostriedky boli poskytnuté ihneď po podpise zmluvy, avšak na základe žiadosti o úver, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, kde je výslovne uvedené, že zákazník žiada spoločnosť GE Money, a.s. o poskytnutie úveru. Na základe tejto žiadosti boli v prospech žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky, tento sa ich zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky vo výške, ktorá bola stanovená v Obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Preto súd bol toho názoru, že zmluva o úvere z hľadiska a nasl. bola platne uzavretá. Pre posúdenie premlčania súd preto vychádzal z príslušných ustanovení upravujúcich premlčanie.

Podľa § 387 ods. l Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby, ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Z platobnej histórie vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 12.07.2009, pričom žalobu podal žalobca na tunajšom súde dňa 12.07.2012 prostredníctvom telefaxu a následne ju doplnil poštou, ktoré podanie odoslal dňa 16.07.2012 v pondelok.

Z tých dôvodov súd mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe v zmysle príslušných ustanovení , a preto na námietku premlčania nemohol prihliadať. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nárok by nebol premlčaný ani pri posúdení doby premlčania v zmysle príslušných ustanovení . V tomto súd tvrdeniam žalovaného neprisvedčil.

V ďalšom sa súd zaoberal posúdením veci z hľadiska posúdenia zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej.

Podľa § 52 ods. 1 O.Z., platného v čase vzniku predmetu sporu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 O.Z., platného v čase vzniku predmetu sporu, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 O.Z., platného v čase vzniku predmetu sporu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd preskúmal zmluvu o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom bol toho názoru, že v tomto prípade ako neprijateľnú podmienku je možné vyhodnotiť dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ O.Z. platného v čase vzniku predmetu sporu.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O.Z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoju záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 O.Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tomto súd prisvedčil žalovanému, pričom však zo žaloby zistil, že žalobca nepožadoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20 % za omeškanie so splácaním úveru, ale žiadal zaplatiť podľa platobnej histórie sankčné poplatky, ku ktorým sa konajúci súd vyjadrí v ďalšom.

Keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd podrobil túto zmluvu taktiež preskúmaniu z hľadiska o spotrebiteľských úveroch, najmä ustanovenia .

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

Podľa , pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe po a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo po b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ani ročnú úrokovú sadzbu. Táto je uvedená len vo výňatku zo sadzobníka poplatkov ako mesačná úroková sadzba, pričom v sadzobníku poplatkov platného od 01.10.2001 je uvedené, že zákazník berie na vedomie, že úroková sadzba je rozdielna a závisí na zvolenom splátkovom režime. O konečnej výške ročnej percentuálnej miery nákladov je zákazník informovaný a svojím podpisom ju schvaľuje v zmluve o úvere. V tomto sa súd stotožnil so závermi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom iné chýbajúce náležitosti nezistil.

Z uvedeného súd dovodil, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže je nesporné, že žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ ho začal čerpať.

Z predloženého dôkazového materiálu a výpovede žalovaného súd zistil, že žalobca mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 170 000,- Sk, t.j. 5 642,97 Eur. Na tento úver ako vyplýva z platobnej histórie žalovaný uhradil dňa 13.10.2008 sumu 117,71 Eur, dňa 09.11.2008 sumu 5,11 Eur, dňa 05.12.2008 sumu 119,50 Eur, dňa 08.12.2008 sumu 1,39 Eur, dňa 09.12.2008 sumu 1,93 Eur, dňa 08.01.2009 sumu 115,78 Eur, dňa 09.01.2009 sumu 9,22 Eur, dňa 04.03.2009 sumu 150,- Eur, dňa 24.03.2009 sumu 150,- Eur, dňa 04.05.2009 sumu 140,- Eur a dňa 09.07.2009 sumu 123,- Eur. Súd teda zistil, že žalovaný na úvere celkovo splatil 933,64 Eur, čo po odpočítaní od výšky úveru 5 642,97 Eur predstavuje ešte zostávajúcu čiastku 4 709,33 Eur, ktorú žalovanému zostáva uhradiť.

Na základe toho súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 4 709,33 Eur s prísl. na istine a žalobu čo do zaplatenia 2 868,50 Eur s prísl. zamietol ako nedôvodnú.

O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase vzniku predmetu sporu.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroku.

Je nesporné, že dlžník, t.j. žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku od termínu, ktorý uviedol žalobca v žalobe, t.j. 24.09.2009. Výška úroku bola určená v zmysle zákona, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania z dlhovanej čiastky.

Podľa ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

Žalobca mal úspech čo do 4 709,33 Eur, čo predstavuje 62 % hodnoty sporu a neúspech čo do 2 868,50 Eur, čo predstavuje 38 % hodnoty sporu, preto mu prislúcha právo na náhradu 24 % trov, ktoré mu vznikli. Keďže ku dňu vyhlásenia rozhodnutia si náhradu trov konania uplatnil s tým, že tieto vyčísli v zákonnej lehote, súd o výške trov konania rozhodne osobitným uznesením v zmysle , .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.