Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cpr-3-2013.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu U. G., O.. XX. X. XXXX, V. P. XX, XXX XX, právne zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Advokátska kancelária Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému OBCHODNÁ, a.s., Jesenského 4707, 960 01 Zvolen, IČO: 46 934 103, o zaplatenie 888,68 € istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 888,68 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 460,03 € od 1. 5. 2013 do zaplatenia, zo sumy 428,65 € od 1. 6. 2013 do zaplatenia a na účet právnej zástupkyne žalobcu číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania vo výške 172,52 €, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu mzdy za mesiace marec a apríl 2013.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29. 10. 2013, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, ktorý uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí, pretože práca v zmysle pracovnej zmluvy nebola vykonaná podľa pokynov zamestnávateľa, dohodnutá mzda nezodpovedá ustanoveniam pracovnej zmluvy, ako ani skutočne odpracovanému času a výplatná páska rovnako nezodpovedá skutočnému stavu a nie je podpísaná štatutárnym zástupcom resp. osobou na to v mene spoločnosti oprávnenou. Žiadal preto, aby napadnutý platobný rozkaz súd zrušil a nariadil vo veci pojednávanie.
Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu trvala na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázala na to, že práca v zmysle pracovnej zmluvy bola vykonaná podľa pokynov zamestnávateľa, dohodnutá mzda zodpovedá ustanoveniam pracovnej zmluvy, výplatná páska bola doručená zamestnancovi, avšak mzda už vyplatená nebola. Poukázala tiež na to, že žalobca spolu s ostatnými pracovníkmi podali trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1. 2, písm. a) a c) Trestného zákona voči žalovanému.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predvolal účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Doručenie mali účastníci vykázané. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že prihliadol na obsah spisu a predložené listinné dôkazy.
Z pracovnej zmluvy uzavretej podľa § 42 a nasledujúce Zákonníka práce dňa 15. 2. 2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom Obchodná, a.s. so sídlom Jesenského 4707, 960 01 Zvolen, IČO: 46 934 103 a zamestnancom, t.j. žalovaným. Predmet zmluvy bol dohodnutý tak, že sa zamestnávateľ
a zamestnanec dohodli, že zamestnanec bude pre zamestnávateľa podľa jeho pokynov v súlade s pracovným dekrétom tvoriacim neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy vykonávať prácu v pozícii výrobný P. P. s miestom výkonu práce V. XXA, XXX XX P.. Doba pracovného pomeru bola dohodnutá na 6 mesiacov so skúšobnou dobou tri mesiace a s nástupom do práce 15. 2. 2013. V časti V. pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda za vykonanú prácu vo výške 600,- € mesačne. Podľa článku V. bod 5.2 mzda zamestnanca podľa zmluvy je splatná dozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodli, že zamestnávateľ bude poukazovať zamestnancovi mzdu na účet vedený v peňažnom ústave. Výplatný termín bol dohodnutý v bode V.3 najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Z predložených výplatných pások za mesiac marec 2013 súd zistil, že mala byť poukázaná mzda k výplate žalobcovi vo výške 460,03 € a za mesiac apríl 2013 vo výške 428,65 €.
Z odstúpenia trestného oznámenia, ktorá zaslalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Zvolen Okresnému riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície Prešov súd zistil, že dňa 11. 6. 2013 bolo na súčasť Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen odstúpených 25 trestných oznámení od bývalých zamestnancov spolu v spoločnosti žalovaného pre podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2, písm. a) a c) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť zodpovedná osoba konajúca v mene spoločnosti Obchodná, a.s. so sídlom Jesenského 4707 Zvolen tým, že svojim zamestnancom nevyplatila v deň splatnosti zmluvne dohodnutú mzdu za mesiac marec a apríl. 2013. Uvedené zaslali v zmysle nariadenia ministra vnútra SR číslo 175/2010 ako vecne a miestne príslušnému útvaru na rozhodnutie.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie, alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje za najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva, alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia, alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon, alebo osobitný predpis.
Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Podľa § 130 ods. 4, prvá veta Zákonníka práce mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, prvá veta pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu, konta pracovného času, ak je zavedené, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky je odôvodnený v celom rozsahu. Dňa 15. 2. 2013 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu, v ktorej sa zaviazal žalovaný poskytovať žalobcovi mzdu za vykonanú prácu vo výške 600,- € s tým,
že jeho povinnosťou podľa pracovnej zmluvy bolo vyplácať mzdu najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Z predložených výplatných pások mal súd preukázané, že žalovaný vyčíslil žalobcovi náhradu mzdy za mesiac marec 2013, ktorú by mal dostať na výplatu vo výške 460,03 € a za mesiac apríl vo výške 428,65 €. Z ustanovení § 131 - § 133 Zákonníka práce vyplýva, aké zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva možnosť nevyplatiť mzdu s odôvodnením, že práca nebola vykonaná podľa pokynov zamestnávateľa, prípadne, že dohodnutá mzda nezodpovedá ustanoveniam pracovnej zmluvy a výplatná páska nezodpovedá skutočnému stavu. Ako súd zistil, vo výplatných páskach, ktoré vyhotovil žalovaný je uvedená dohodnutá mzda v zmysle pracovnej zmluvy vo výške 600,- mesačne. Pokiaľ zástupca žalovaného tvrdil v odpore proti platobnému rozkazu, že výplatná páska nebola podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo žiadneho právneho prepisu nevyplýva povinnosť štatutárneho zástupcu podpísať výplatnú pásku. Takto mal súd preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy je odôvodnený v celom rozsahu a námietky, ktoré použil žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu súd považoval za účelové a ničím nepreukázané. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR číslo 87/1995 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov. V rozhodnom období boli úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu - náhrady mzdy, zaviazal ho súd zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech. Žalobca si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnil náhradu trov konania a to súdny poplatok, ktorý zaplatil pri podaní žaloby vo výške 54,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,52 €¸ spolu 172,52 €. Žalovaný nemal v konaní úspech, preto ho súd zaviazal takto vzniknuté trovy zaplatiť a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právnej zástupkyne žalobcu. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súde po 51,45 € a dvakrát režijný paušál po 7,81 €). Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie, alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje za najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva, alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia, alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon, alebo osobitný predpis.
Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Podľa § 130 ods. 4, prvá veta Zákonníka práce mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, prvá veta pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu, konta pracovného času, ak je zavedené, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce.
Podľa § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).