Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36C-2-2009.pdf
PDF · 128.32 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/2/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľky: N. právne zastúpená JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava proti odporcovi: M. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke finančné vyrovnanie jej podielu 29.277,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 15,81 eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, vedený v štátnej pokladnici K., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 15,81 eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX,. VS: XXXXXXXXXX, vedený v štátnej pokladnici K., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 66 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 4.151,99 eur titulom právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky č.: A. XXXX XXX XXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka a odporca sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.756,50 eur na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, vedený v štátnej pokladnici K., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2008 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko sa s odporcom nevedia po rozvode manželstva a teda zániku BSM na vyporiadaní dohodnúť. V petite návrhu žiadala prikázať do vlastníctva odporcu osobné motorové vozidlo Z. Z.O. PN XXX K. a na vyrovnaní podielu uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 39.832,72 eur (1.200.000,-Sk) ako aj 509,23 eur (15.341,20 Sk) ako doplatok za splatenie úveru v A. A.. V návrhu ďalej uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 25.04.19998, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C 61/2006-23 zo dňa 28.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2006. Pred uzavretím manželstvo získala do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.1996 1-izbový byt č. X na ulici K. v O.. Počas manželstva s odporcom predmetný byt predali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1999 za kúpnu cenu 660.000,-Sk. Počas manželstva nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2001 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov 3-izbový byt na ulici M. K. XX v O. za kúpnu cenu 403.350,-Sk. Pričom na kúpu predmetného
bytu použili finančné prostriedky získané predajom nehnuteľnosti, ktorú mala vo výlučnom vlastníctve ešte pred uzatvorením manželstva. Zostatok finančných prostriedkov použili na opravu a rekonštrukciu bytu, pričom na dofinancovanie si zobrali úver zo A. A. H. vo výške 150.000,-Sk. Do rozvodu manželstva sa splatilo z úveru 89.497,-Sk, po rozvode splácal odporca úver do 24.07.2007 a uhradil spolu 14.910,- Sk. Po uvedenom termíne splácala úver sama a spolu na ňom uhradila 45.592,40 eur. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2005 predali trojizbový byt na ulici M.a kúpnu cenu 1.650.000,-Sk. Časť z kúpnej ceny 1.600.000,-Sk bola uhradená kupujúcimi na spoločný účet účastníkov vedený v A. Zostatok kúpnej ceny 50.000,-Sk bol uhradený pri podpise v hotovosti. Odporca v čase predaja tvrdil, že kúpnu cenu použijú na kúpu novej nehnuteľnosti. Avšak túto použil bez jej súhlasu na svoje podnikateľské účely (platenie leasingu, nájomného a pod.) a časť vo výške 1.200.000,-Sk previedol bez jej vedomia a súhlasu na iný bankový účet na ktorý nemala prístup, pričom spoločný účet zrušil. Uvedené konanie odporcu bolo aj dôvodom nezhôd, ktoré viedli k rozvodu manželstva. Odporca jej odmietol povedať, akým spôsobom naložil s finančnými prostriedkami nadobudnutými z predaja trojizbového bytu. Počas manželstva nadobudli do BSM hnuteľný majetok osobné motorové vozidlá zn. Z. Y. 1.9 E., Z. Y. B. 1.. Odporca ešte počas manželstva predal ŠC. za kúpnu cenu, ktorej výšku však nepozná. Motorové vozidlá predal bez jej súhlasu a vedomia. Finančné prostriedky z ich predaja spotreboval odporca sám.
Súd rozsudkom č.k.: 36C/293/2009 - 144 zo dňa 4.4.2012 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke finančné vyrovnanie jej podielu 44.723,53 eur. Zároveň uložil každému z účastníkov zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 15,81 eur a obom účastníkom spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.756,50 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti predmetnému rozsudku podal vo veci samej odporca odvolanie (č.l. 233 spisu), ktorým žiadal odvolací súd zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že ho zaviaže k povinnosti zaplatiť navrhovateľke finančné vyrovanie jej podielu vo výške 29.277,04 eur. V odvolaní spochybnil výšku finančných prostriedkov získaných navrhovateľkou za predaj bytu patriaceho do jej výlučného vlastníctva, ktoré navrhovateľka vniesla do BSM s tým, že tieto boli použité pre potreby rodiny. Odvolací súd uznesením č.k. 24Co/307/2012-271 zo dňa 18.9.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie dokazovanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že medzi účastníkmi zostalo vzhľadom na obsah odvolania odporcu nesporným, že do ich BSM patrí obnos získaný za odpredaj trojizbového bytu v sume 53.554,07 eur + 5.443,80 eur ako hodnota odpredaného motorového vozidla zn. ŠC.. t.j. spolu 58.554,07 eur. Spornou potom zostala suma 14.937,26 eur, ktorú súd prvého stupňa zohľadnil v prospech navrhovateľky ako jej „vnos“ do BSM. Odvolací súd preto uložil súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie, ktoré by ustálilo výšku „vnosu“ navrhovateľky do BSM účastníkov a ozrejmilo jednoznačne vyjadrenie navrhovateľky, že hodnotu obchodného podielu spoločnosti GARRISON, s.r.o. nežiada zahrnúť do masy BSM.
Dňa 30.1.2014 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie navrhovateľky (č.l. 290 spisu) v ktorom s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu uviedla, že hodnotu obchodného podielu spoločnosti GARRISON, s.r.o., výslovne nežiada zahrnúť do vyporiadania BSM. Aj keď podľa jej názoru by jej odporca titulom vyporiadania mal stále zaplatiť sumu 31.533 eur, tak v záujme toho, aby nerástli náklady súdneho konania, konanie sa zbytočne nepredlžovalo vyjadrila ochotu uzavrieť s odporcom súdny zmier alebo mimosúdnu dohodu v zmysle ktorej by jej odporca titulom finančného vyporiadania nevyplatil čiastku 31.533 eur, ale iba čiastku, ktorú sám uznal vo výške 29.277,04 eur. Predmetný návrh mimosúdnej dohody zaslala aj odporcovi, ktorý však uviedol, že dohoda možná nie je a rozhodnutie ponecháva na súde.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 27C 61/2006, zmluvou o prevode vlastníctva bytu, kúpnou zmluvou, zmluvou o úvere, z výpismi z bankových účtov, oznámením E. K., a.s., oznámením A. A., a.s., z ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Navrhovateľka v konaní zotrvala na obsahu písomných vyjadrení a potvrdila, že trojizbový byt spolu s odporcom nadobudli počas manželstva za sumu 19.916,36 eur (600.000,-Sk) aj napriek tomu, že v
zmluve je uvedená suma nižšia 13.388,77 eur (403.350,-Sk). Poprela, že by počas manželstva bola kúpila motorové vozidlo zn. Z.. Obdobné motorové vozidlo je vo vlastníctve jej sestry, ktorá jej ho poskytla do užívania, do BSM tak nepatrí Z.. Potom čo sa oboznámila s tvrdením odporcu, že motorové vozidlá Z. boli vlastníctvom leasingovej spoločnosti. Netrvala na tom, že tieto patria do BSM ako si pôvodne myslela. V priebehu konania navrhovateľka ustálila, že z kúpnej ceny vo výške 21.907,99 eur (660.000,-Sk) za predaj jednoizbového bytu nadobudnutého ňou pred uzavretím manželstva bola použitá asi suma 14.937,26 eur (450.000,-Sk) na kúpu trojizbového bytu, ktorú pôvodne žiadala, aby bola zohľadnená pri vyporiadaní ako ňou vnesená hodnota do BSM. V priebehu konania, po zrušení veci odvolacím súdom, navrhovateľka už netrvala na tom, aby súd pri vyporiadavaní BSM zohľadňoval tento jej „vnos“ finančných prostriedkov (č.l. 290). Ďalej zdôraznila, že hoci k zániku BSM došlo až právoplatnosťou rozvodového rozsudku t.j. 13.10.2006 z obsahu rozvodových spisov je možné zistiť, že prvý návrh na rozvod podala ešte dňa 17.06.2003 a uvádza v ňom, že od novembra 2002 s odporcom spoločne nehospodária. Pod tlakom odporcu zobrala svoj prvý návrh na rozvod späť. K obnoveniu spoločnej domácnosti a manželského spolužitia medzi nimi ale nedošlo a preto 12.06.2006 podala nový návrh na rozvod na základe ktorého súd ich manželstvo 28.09.2006 rozviedol. Z oboch návrhov vyplýva, že od konca roku 2002 s odporcom ako manželia nežili a hospodárili každý samostatne. Je preto na odporcovi aby preukázal akým spôsobom použil finančné prostriedky vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,-Sk) získané za predaj trojizbového bytu a vo výške 5.443,80 eur (164.000,-Sk) za predaj motorového vozidla zn. Y. B.. Išlo totiž nesporne o peňažné prostriedky patriace do BSM a jeho preto zaťažuje dôkazné bremeno, aby hodnoverne preukázal, že ich použil na bežnú spotrebu alebo na úhradu nákladov spojných s užívaním a udržovaním majetku BSM. S uvedenými finančnými prostriedkami naložil odporca bez jej súhlasu a vedomia neznámym spôsobom. Navrhovateľka pôvodne navrhla, aby do masy BSM bola zahrnutá aj hodnota obchodného podielu v spoločnosti GARRISON, s.r.o. (č.l. 162), ktorej je odporca jediným spoločníkom a konateľom. V priebehu konania navrhovateľka upustila od toho aby hodnota obchodného podielu bola zohľadňovaná v mase BSM a pri vyporiadavaní (č.l. 290). Z odporcom sa zhodli, že obchodný podiel do masy MSM nepatrí a preto obaja nežiadali, aby bol predmetom vyporiadania. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie navrhovateľa navrhla, aby predmetom vyporiadania bola len hodnota finančných prostriedkov získaných z predaja 3-izbového bytu vo výške 53.110,27 eur a z motorového vozidla zn. Fábia Junior vo výške 5.443,80 eur, teda spolu 58.554,07 eur, s tým, že akceptuje návrh odporcu z odvolania, aby jej vyplatil titulom finančného vyrovnania len sumu polovici podielu 29.277,04 eur. Zdôraznila, že týmto spôsobom mala záujem sa s odporcom dohodnúť aj mimosúdne, ale odporca dohodu odmietol. Odporca tak nedôvodne spôsobuje pokračovanie v súdnom konaní a mal by preto výlučne znášať náhradu súdnych poplatkov, ktoré svojim postojom spôsobil.
Odporca v konaní potvrdil, že manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené v roku 2006, pričom sa nedohodli na vyporiadaní zaniknutého BSM. Rovnako potvrdil, že finančné prostriedky získané za predaj trojizbového bytu nadobudnutého počas manželstva vo výške 53.110,27 eur (1.600.000,-Sk) boli poukázané kupujúcimi na spoločný účet: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v A. A., pričom časť vo výške 39.832,70 eur (1.200.000,-Sk) bola prevedená na účet v E., č. XXXXXXXXXX, ktorého je výlučným majiteľom. Ku dňu rozvodu manželstva však na predmetných bankových účtoch boli minimálne zostatky a kúpna cena bola počas manželstva celá spotrebovaná. Poprel, že by počas manželstva do BSM nadobudli motorové vozidla zn. Z. Y. 1.9 E.. Bolo vlastníctvom leasingovej spoločnosti a motorové vozidlo užíval na podnikanie. V máji roku 2006 bolo motorové vozidlo značne poškodené pri dopravnej nehode a bolo preto vrátené leasingovej spoločnosti z dôvodu totálnej škody. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by predmetné auto bol predal. Je však pravdou, že motorové vozidlo ŠC.r nadobudli po splatení leasingu do BSM a vozidlo predal v máji 2006, pred rozvodom za sumu 164.000,-Sk, kúpna cena však bola spotrebovaná na spoločné potreby rodiny. Do BSM nepatrilo motorové vozidlo VW Z., ktoré bolo taktiež vlastníctvom leasingovej spoločnosti a z dôvodu nesplácania leasingu jej bolo vrátené. Ku kúpnej cene obdržanej za predaj jednoizbového bytu uviedol, že časť z tejto sumy bola použitá na náklady spojené s prenájmom domu, ktorý ako rodina užívali, asi suma 100.000,-Sk a ďalšia časť bola spotrebovaná navrhovateľkou v súvislosti s umelým oplodnením cca 80.000,-Sk. Ďalšiu časť tvorila daň z predaja a poplatok mestu. Ďalej uviedol, že trojizbový byt nadobudli nie za 13.388,77 eur (403.350,-Sk) ale 19.916,35 eur (600.000,-Sk). Počas manželstva si navrhovateľka zo spoločných finančných prostriedkov zakúpila motorové vozidlo zn. Z., ktoré ale zaevidovala špekulatívne na svoju sestru. Súhlasil s tvrdením navrhovateľky, že po rozvode manželstva táto splatila z poskytnutého stavebného úveru 1.511,30 eur (45.592,40 Sk) a on 494,92 eur (14.910,-Sk), a preto je jej povinný zaplatiť 509,23 eur (15.341,20 Sk),
uvedené nie je medzi nimi sporné. V priebehu konania (č.l. 233 spisu) odporca navrhol rozhodnúť tak, že ho súd zaviaže k povinnosti zaplatiť navrhovateľke finančné vyrovanie jej podielu vo výške 29.277,04 eur.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C 61/2006-23 zo dňa 28.09.2006 (z č.l. 7 spisu) súd zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 25.04.1998 bolo dňa 28.09.2006 rozvedené, pričom maloletá Michaela bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.10.2006.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu (z č.l. 8 spisu) súd zistil, že dňa 26.11.1996 navrhovateľka ako kupujúca nadobudla od Mesta Piešťany ako predávajúceho vlastníctvo bytu Y.
Z kúpnej zmluvy (z č.l. 26 spisu) sú zistil, že dňa 14.12.2001 predávajúci MF. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod trojizbového bytu č. XX, nachádzajúcom sa na ulici M. za kúpnu cenu 13.388,77 eur (403.350,-Sk).
Z úverovej zmluvy (z č.l. 32 spisu) súd zistil, že dňa 19.10.2000 uzavreli Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüsternot, a.s. a Eva Jančichová spolu s manželom Milošom Jančichom zmluvu o úvere a to na základe zmluvy o stavebnom sporení, uzatvorenej na cieľovú sumu 9.958,18 eur (300.000,-Sk).
Z kúpnej zmluvy (č.l. 34 spisu) súd zistil, že dňa 28.02.2005 predávajúci M. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod trojizbového bytu č. 43, nachádzajúcom sa na F. za kúpnu cenu 54.769,97 eur (1.650.000,-Sk), pričom prvá časť kúpnej ceny vo výške 1.659,70 eur (50.000,-Sk) bola zložená kupujúcimi v deň podpisu kúpnej zmluvy v hotovosti k rukám predávajúcich a ostávajúca časť t.j. 53.110,27 (1.600.000,-Sk) bude uhradená z hypotekárneho úveru na účet predávajúcich vedený v A. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Z výdajového dokladu (z č.l. 37 spisu) súd zistil, že dňa 24.02.2006 M. predal spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. motorové vozidlo zn. Z. Y. za kúpnu cenu 5.443,80 eur (164.000,-Sk).
Z odpovedi E. K., a.s. (z č.l. 78 spisu) súd zistil, že odporca mal v banke vedený účet č.: XXXXXXXXXX zriadený dňa 08.06.2005, ktorého bol jediným disponentom a zostatok na účte ku dňu 13.10.2006 predstavoval čiastku 9,43 eur. Rovnako mal v banke zriadený podnikateľský účet, ktorého bol jediným disponentom.
Z výpisu z bankového účtu E. K., a.s. (z č.l. 82 spisu) súd zistil, že dňa 22.06.2005 bola na účet prevedená suma 39.832,70 eur (1.200.000,-Sk).
Z oznámenia A. (z č.l. 102 spisu) súd zistil, že odporca mal v banke zriadený účet č.: XXXXXXXXXX/ XXXX od 17.12.1997, pričom jeho spolumajiteľkou bola navrhovateľka. Účet bol zrušený ku dňu 30.06.2005.
Z výpisu z účtu SL. (z č.l. 103 spisu) súd zistil, že dňa 15.03.2005 bola na predmetný účet prevedená suma 53.110,27 eur (1.600.000,-Sk). Dňa 16.03.2005 došlo k výberu hotovosti z účtu vo výške 200.000,- Sk a dňa 21.06.2005 k prevodu sumy 39.832,70 eur (1.200.000,-Sk) na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z účtu bolo ďalej zistených viacero výberov v hotovosti a príkazov na úhradu s tým, že ku dňu zrušenia účtu 30.06.2005 bol na účte zostatok 269,87 eur (8.130,-Sk), ktorý bol vyplatený.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov uzavreté 25.4.1998 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/61/2006-23 zo dňa 28.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2006. Týmto dňom došlo zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Nakoľko sa účastníci nevedeli dohodnúť o vyporiadaní zaniklého BSM, podala navrhovateľka na súd návrh na jeho vyporiadanie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pred uzavretím manželstva bola výlučnou vlastníčkou 1 - izbového bytu v O.ci, ktorý počas manželstva dňa 24.11.1999 predala za kúpnu cenu 21.907,99 eur (660.000,-Sk). Navrhovateľka spočiatku žiadala, aby finančné prostriedky získané z predaja bytu v jej výlučnom vlastníctve boli zohľadnené vo vyporiadaní ako jej „vnos“ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi účastníkmi zostala sporná suma, ktorú navrhovateľka vniesla do BSM, nakoľko navrhovateľka tvrdila, že vniesla takto sumu 14.937,26 eur a zvyšok sa spotreboval pre spoločné potreby rodiny. Odporca tvrdil, že všetky finančné prostriedky získané za predaj bytu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky boli spotrebované na spoločné potreby počas trvania manželstva. V priebehu konania navrhovateľka už netrvala na tom a žiadala, aby súd pri vyporiadaní nezohľadňoval žiaden jej „vnos“ finančných prostriedkov získaných predajom bytu nadobudnutého pred uzavretím manželstva s odporcom (č.l. 290). Účastníci počas manželstva dňa 14.12.2001 nadobudli do BSM kúpou 3-izbový byt v O. za kúpnu cenu 19.916,35 eur (600.000 Sk). Predmetný byt predali dňa 28.2.2005, za kúpnu cenu 54.769,97 eur (1.650.000,-Sk), s tým že kúpna cena 1.659,70 eur (50.000,-Sk) bola kupujúcimi uhradená v deň podpisu zmluvy do rúk predávajúcich a zvyšok 53.110,27 eur (1.600.000,-Sk) bola kupujúcimi uhradená predávajúcim na účet vedený v A. Z oznámenia A.i (č.l. 102) bolo preukázané, že klientom predmetného bankového účtu bol odporca, pričom navrhovateľka bola jeho spolumajiteľkou. Účet bol zrušený dňa 30.6.2005. Z výpisu z účtu (č.l. 103) je preukázané, že dňa 15.3.2005 bola na účet účastníkov vedený v A. pripísaná suma 53.110,27 eur (1.600.000,-Sk), ktorá bola časťou kúpnej ceny získanej za predaj 3-izbového bytu. Dňa 21.6.2005 bola z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX prevedená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v TQ.., suma 39.832,70 eur (1.200.000,-Sk). Z oznámenia Tatra banky (č.l. 78) je preukázané, že jediným disponentom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol odporca. Odporca v konaní potvrdil, že od doby pripísania časti kúpnej ceny 53.110,27 eur na bankový účet č. 0280134838/0900, výbery hotovosti z predmetného účtu vykonával už len výlučne on sám a taktiež potvrdil prevod sumy 39.832,70 eur (1.200.000,-Sk) na bankový účet v Tatra banke, ktorého bol výlučným disponentom. Odporca tvrdil, že finančné prostriedky v sume 53.110,27 eur použil pre potreby rodiny, teda že boli spotrebované ešte počas manželstva účastníkmi. Na dotaz súdu akým konkrétnym spôsobom boli finančné prostriedky použité odporca uviedol, že asi polovicu dal v hotovosti navrhovateľke, časť použil na splácanie leasingu motorového vozidla, časť na úhradu nájmu nebytových priestorov, v ktorých podnikal. Odporkyňa tieto tvrdenia zásadne poprela, žiadnu sumu v hotovosti od odporcu nedostala a uviedla, že so sumou 53.110,27 eur nakladal výlučne odporca. Poprela zároveň žeby akákoľvek časť kúpnej ceny bola použitá a spotrebovaná v spoločnej domácnosti, alebo pre potreby rodiny, pričom zdôraznila, že z odporcom pre vzájomné nezhody už od novembra 2002 spolu nehospodárili, tak ako to bolo aj uvedené už v rozvodovom konaní účastníkov. Tvrdenie odporcu o spotrebovaní sumy 53.110,27 eur účastníkmi počas manželstva zostalo značne nedôveryhodné a odporca nenavrhol na preukázanie tohto tvrdenia
žiadne dokazovanie, ktoré by bez pochybností vyvrátilo tvrdenie odporkyne, že so sumou 53.110,27 eur nakladal odporca výlučne sám (preukázané hotovostné výbery a prevod na účet odporcu), a preto by malo ísť o hodnotu, ktorá patrí do BSM a mala by byť vyporiadavaná. Hodnotu ktorú mal v čase rozvodu v dispozícii odporca. Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z bankového účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z bankového účtu urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých súm nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie ako ich použil a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté len v prípade, ak bude preukázané ich použitie v súlade s § 144 a nasl. OZ. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľku zaťažovala dôkazné bremeno preukázať, že došlo k výberu a prevodom finančných prostriedkov zo spoločného bankového účtu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané (oznámením banky, výpoveďou samotného odporcu) a odporcu potom zaťažovala dôkazné bremeno preukázať, že tieto finančné prostriedky už nemá a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť. Súd dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ktoré ho zaťažovala a uvedené súdu hodnoverne nepreukázal, preto je povinný navrhovateľke vybraté sumy nahradiť.
Z výdajového dokladu (č.l. 37) a zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že dňa 24.2.2006 odporca predal osobné motorové vozidlo zn. Z. Y., nadobudnuté počas manželstva, za kúpnu cenu 5.443,80 eur (164.000,-Sk). Odporca tvrdil, že motorové vozidlo používal výlučne na podnikanie a obdržanú kúpnu cenu spotrebovali účastníci ešte počas manželstva. Navrhovateľka uvedené tvrdenie opäť poprela, s tým, že motorové vozidlo neslúžilo len pre potreby podnikania odporcu, ale ho využívala bežne rodina a z kúpnej ceny nespotrebovali spoločne nič, preto navrhla, aby finančné prostriedky získané predajom vozidla, boli hodnotou patriacou do BSM majúcou sa vyporiadať. Odporca opäť nevedel preukázať svoje tvrdenia a nenavrhol v tomto smere ani žiadne dokazovanie, preto súd uzavrel, že finančné prostriedky 5.443,80 eur, ktoré získal odporca predajom vozidla je nutné zohľadniť ako hodnotu patriacu do BSM, ktorú mal v čase rozvodu v dispozícii odporca.
Z úverovej zmluvy (č.l. 32) a zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že počas manželstva bol účastníkom poskytnutý spoločnosťou Z. stavebný úver vo výške 150.000,-Sk, pričom po rozvode manželstva navrhovateľka splatila z úveru sumu 45.592,40 Sk a odporca 14.910,-Sk. Spolu účastníci splatili 60.502,40 Sk (2.008,31 eur). Navrhovateľka uhradila o 509,23 eur viac (60.502,40 Sk : 2 = 30.251,20 /podiel každého z účastníkov/, 45.592,40 - 30.251,20 = 15.341,20 /509,23 eur/).
Odporca v konaní tvrdil, že do BSM by malo patriť aj motorové vozidlo zn. Z. ktoré mala navrhovateľka zakúpiť ešte pred rozvodom manželstva. Navrhovateľka takéto tvrdenie poprela a uviedla, že užíva obdobné motorové vozidlo, ale to je vo vlastníctve jej sestry. Odporca nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci svoje tvrdenie, a preto súd musel uzavrieť, že neuniesol dôkazne bremeno a predmetné vozidlo do BSM nepatrí. V závere je potrebné ešte dodať, že aj napriek tomu, že navrhovateľka v priebehu konania žiadal do hodnoty BSM zohľadniť aj hodnotu obchodného podielu v spoločnosti, ktorá bola založená v čase manželstva a v ktorej bol odporca spoločníkom a konateľom, tak v priebehu konania obaja účastníci zhodne uviedli, že obchodný podiel nepatrí do BSM, netrvali na tom, aby hodnota podielu bola zahrnutá do BSM a ich vyrovnania a aby súd v tomto smere vykonával akékoľvek dokazovanie. Súd tak mal zo zhodných výpovedí účastníkov preukázané, že hodnota obchodného podielu do BSM nepatrí a preto ju do masy BSM ani pri vyporiadavaní nezahrnul.
Medzi účastníkmi zostala spornou výška hodnoty finančných prostriedkov získaných predajom 1- izbového bytu patriaceho do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, ktorým by navrhovateľka presne a jednoznačne preukázala výšku tohto „vnosu“ do spoločného majetku a ďalej aby súd ozrejmil jednoznačnosť vyhlásenia navrhovateľky, že nežiada zahrnúť do masy BSM aj hodnotu podielu v
obchodnej spoločnosti GARRISON, s.r.o.. Po vrátení veci na súd prvého stupňa navrhovateľka uviedla, že v naznačenom smere (ustálenie výšky vnosu) žiadne dokazovanie nežiada už vykonať a nežiada, aby súd zohľadňoval pri vyporiadaní akýkoľvek jej finančný „vnos“ z predaja 1-izbového bytu nadobudnutého pred uzavretím manželstva s odporcom. Zároveň uviedla, že hodnotu obchodného podielu spoločnosti GARRISON, s.r.o., výslovne nežiada zahrnúť do vyporiadania BSM, nakoľko táto nepatrí do BSM, je výlučným vlastníctvom odporcu a podľa jej názoru nemá ani žiadnu hodnotu. V záujme toho, aby nerástli ďalšie náklady súdneho konania, konanie sa zbytočne nepredlžovalo súhlasila s tým, aby jej odporca titulom finančného vyporiadania vyplatil čiastku vo výške 29.277,04 eur, ktorú čiastku jej bol v priebehu konania odporca sám ochotný dobrovoľne vyplatiť, a ktorá predstavuje polovicu hodnoty BSM, tak ako bolo už medzi účastníkmi ustálené a nebolo sporné. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva je 58.554,07 eur (53.110,27 eur + 5.443,80 eur). Každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote jednej polovici uvedenej sumy, t.j. 29.277,04 eur. Keďže navrhovateľka zo svojho podielu doposiaľ nič neobdržala a súdom jej neboli prikázané ani žiadne hodnoty z BSM, odporca by jej mal preto zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu 29.277,04 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke finančné vyrovnanie jej podielu vo výške 29.277,04 eur.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil obom účastníkom povinnosť pomerne ich štátu nahradiť, každý v sume 15,81 eur, nakoľko obaja podľa zisteného skutkového stavu nespĺňajú predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. a dôvodom vzniku trov konania štátu bolo dokazovanie nariadené v spoločnom záujme oboch účastníkov. Trovy konania štátu spočívajú v úhrade sumy 31,61 eur zo štátnych prostriedkov Tatra banke, a.s. (č.l. 78,79,108), za písomné poskytnutie informácie o bankovom účte.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi uložil uhradiť navrhovateľke trovy konania uplatnené za právne zastúpenie a zaplatený súdny poplatok za návrh, nakoľko má súd za to, že ich vznik spôsobil odporca svojim zavinením. Odporkyňa pred podaním návrhu na začatie konania vyzývala odporcu na vyporiadanie majetku, na ktoré však nereagoval a preto bola nútená podať predmetný návrh na súd. Odporca svojim postojom k snahe odporkyne o mimosúdne vyporiadanie BSM pred podaním návrhu ako aj svojim postojom k prejednávanej veci nevytvoril žiaden priestor pre rýchle a efektívne doriešenie veci. Počas celého konania je zrejmá snaha odporkyne dohodnúť sa s odporcom a naopak snaha odporcu o neodôvodnené predlžovanie sporu. Postoj odporcu je zrejmý aj z toho, že v priebehu konania, potom, čo súd rozsudkom č.k.: 36C/293/2009
- 144 zo dňa 4.4.2012 priznal navrhovateľke finančné vyporiadanie v sume 44.723,53 eur sám navrhol v odvolaní, že odporkyni vyplatí titulom vyporiadania nižšiu sumu 29.277,04 eur s čím navrhovateľka napokon po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie súhlasila. Po zrušení predmetného rozsudku odvolacím súdom, už s výplatou sumy 29.277,04 eur odporca nesúhlasil a súdu ani bližšie nevysvetlil, neuviedol žiaden vážny dôvod zmeny svojho postoja, iba vo všeobecnej rovine uviedol, že po zrušení rozsudku predpokladal, že bude môcť v ďalšom konaní preukázať nové skutočnosti, akým spôsobom boli použité finančné prostriedky v prospech rodiny. Aj z tohto vyjadrenia odporcu, kde neuviedol žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania je zrejmý úmysel účelovo predlžovať súdne konanie a nemožno sa zbaviť pocitu, že len za účelom oddialenia výplaty podielu odporkyne, ktorý jej patrí. Naopak navrhovateľka len a len z dôvodu, aby zbytočne nepredlžovala konanie (aj za cenu že sa vzdala ďalšieho dokazovania svojich vlastných tvrdení) súhlasila s návrhom odporcu, aby jej vyplatil sumu 29.277,04 eur a netrvala na vyplatení vyššieho podielu. Je tak evidentné, že medzi účastníkmi počas konania mohlo dôjsť aj k mimosúdnej dohode, ktorú však bez bližšieho vysvetlenia a z pohľadu súdu nedôvodne odporca odmietol a tým zavinil aj konečné rozhodnutie súdu rozsudkom, čo bolo zbytočné a navýšilo trovy konania (trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok za vyporiadanie).
Trovy vzniknuté navrhovateľke predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 4.151,99 eur (priznané v súlade s § 10 ods. 6 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za 7 hlavných úkon právnej služby po á 543,77 eur /13.10.2011 prevzatie a príprava, 21.11.2011 vypracovanie podanie vo veci samej, 22.2.2012, 25.4.2012, 7.3.2014 účasť na pojednávaní, 13.7.2012 vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu, 30.1.2014 vypracovanie podania vo veci samej/ za 1 úkon po á 271,88 eur /18.5.2012 vypracovanie odvolania voči
výroku o náhrade trov konania/, 2 x režijný paušál /§ 16 vyhlášky/ po á 8,89 eur, 4 po á 9,16 eur, 2 x po á 9,65 eur) a trovy zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66 eur. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov právneho zastúpenia uložil zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu navrhovateľky.
Účastníkom súd uložil v zmysle Položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1.756,50 eur (za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 3% z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 58.554,07 eur : 100 x 3 = 1.756,62 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.