Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/4/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: Z.. D. F., U. Y. X, XXX XX X. - H. a odporcu: Slovenská republika - Ministerstvo financii Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o náhradu škody podľa takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.200 eur zamieta.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 700,- eur zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhmi doručenými tunajšiemu súdu dňa 20.12.2000 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.200,- eur a sumy 700,- eur titulom nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy podľa Navrhovateľ v návrhu pôvodne evidovanom na tunajšom súde pod sp. zn. žiadal náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, konkrétne jeho nečinnosťou, keď rozhodnutie Daňového úradu II, Žilina za rok 1999 - dodatočný platobný výmer č. /Dol zo dňa 30.08.2005 bolo zrušené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/228/6695-60133/2008/991858-r, pričom daňový úrad ďalej vo veci nekonal. Týmto konaním naplnil skutkovú podstatu nároku na odškodné z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Nesprávnym úradným postupom je konanie nekonaním podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi nemateriálna ujma vo výške 1200,-eur, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

Návrhom pôvodne evidovaným na tunajšom súde pod sp. zn. voči odporcovi SR- MF SR domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 700,- eur ako náhrady nemajetkovej ujmy podľa Štát podľa odôvodnenia žaloby zodpovedá za škodu spôsobenú nevydaním rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Rozhodnutím Daňového riaditeľstva číslo I/228/6695-60249/2008/991858-r bolo zrušené rozhodnutie daňového úradu II, Žilina za rok 2002- dodatočný platobný výmer č. /Dol zo dňa 30.08.2005. Daňové orgány nevydali nové rozhodnutie v zákonom určenej lehote s odkazom na Svojou nečinnosťou odporca porušil zákon, čím je povinný nahradiť navrhovateľovi odškodné. Odporca listom č. MF/006551/2009-241 zamietol návrh navrhovateľa na odškodné. Postupom odporcu navrhovateľovi vznikla nemateriálna ujma vo výške 700,- eur.

Tunajší súd uznesením zo dňa 15.08.2012 spojil na spoločné konanie vyššie označené veci a . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2012. Predmetné veci sa ďalej spoločne prejednávali pod č.k. .

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 07. 2011 žiadal konanie o zaplatenie sumy 700,- eur zastaviť z dôvodu prekážky litispedencia s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde . Poukázal tiež na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť podanej žaloby a v prípade že nedôjde k zastaveniu konania žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa účastníci si povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ bol v konaní nečinní. Zásielky súdu s predvolaním na súdne pojednávanie nariadené na 24.1.2014 a 7.3.2014 si opakovane neprevzal, tieto sa súdu vracali s prípisom pošty „nevyzdvihnuté v úložnej lehote“. Podľa súd vychádzal z fikcie doručenia predmetných zásielok s predvolaním ich adresátovi, t.j. navrhovateľovi. Súd ďalej v konaní postupoval v zmysle ustanovenia a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa.

Pri rozhodovaní prejednávanej veci súd, aj s ohľadom na nečinnosť navrhovateľa, vychádzal zo skutkového stavu zisteného z obsahu žaloby a jej doplnenia, z pripojenej fotokópie spisových materiálov Daňového úradu Košice na daňový subjekt Ing. Dušan Hnilica za zdaňovacie obdobie roku 1999 a 2002,oboznámením s rozhodnutím daňového riaditeľstva SR číslo I/228/6695-60133/2008/991858-r zo dňa 24.07.2008, rozhodnutím číslo I/228/6695-60249/2008/991858-r, Výzvou DR SR na zaplatenie správneho poplatku zo dňa 28.04.2008, výňatkom Uznesenia Okresného súdu v Žiline sp. zn. , návrhom na prerokovanie nároku na náhradu škody, oboznámením s obsahom pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. , výsluchom povereného zástupcu odporcu.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 28.4.2008 pôvodne na Krajský súd v Bratislave žalobu o zaplatenie majetkovej a/alebo nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia základných práv vo výške 1.000.000.000.000,- Sk (jeden bilión Sk). Ako odporcu označil Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom financií SR. Predmetný návrh odôvodni tým, že Slovenský štát - inštitúcie riadené ministerstvom financií vykonali v roku 2005 u neho daňovú kontrolu, na základe ktorej zahájili protiprávne konanie tak, aby zmarili všetky základné práva navrhovateľa obsiahnuté v ústave SR, Listine základných ľudských práv a slobôd Dohovoru o ľudských právach a dohovoru o právach dieťaťa. Má za to, že postupom štátu došlo k zásahom do jeho osobnostných práv, za čo mu náleží nemateriálna ujma podľa §11 až 13 obč. zák. Z obsahu tejto žaloby možno tiež vyvodiť, že navrhovateľ namieta postup správcu dane v daňovom konaní, v ktorom bol účastníkom. Daňová kontrola bola podľa navrhovateľa nezákonná, zasahovalo do jeho osobnosti. Poukázal tiež na to, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. bol navrhovateľ uznaný za vinného z dvojnásobného pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa §148 ods. 3 Tr. zák. Rozhodnutím Okresného súdu v Žiline č.k. však bola v trestnom konaní povolená obnova.

Z pripojeného spisu tiež súd zistil, že písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2008, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil žalobný návrh tak, že od odporcu žiadal náhradu majetkovej škody vo výške 21.157,34 eur so zákonným ročným úrokom z omeškania, nemajetkovú ujmu vo výške 21.157,34 eur titulom porušenia osobnostného práva navrhovateľa vlastniť majetok. Pasívnu legitimáciu odporcu navrhovateľa odôvodnil titulom nároku na náhradu škody podľa , ustanovenia . Zodpovednosť štátu má spočívať v nezákonnom a nesprávnom

úradnom postupe orgánov štátu - konkrétne vo vydaní 5 rozhodnutí daňového úradu Žilina II, ktoré boli následne zrušené 5 rozhodnutiami Daňového riaditeľstva SR. Nesprávny úradný postup štátneho orgánu spočíva v jeho nečinnosti, porušení jeho povinnosti urobiť úkon resp. vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote alebo iný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Odporca mal svojim konaním prostredníctvom svojich orgánov jednoznačne a preukázateľne porušiť svoju zákonnú preventívnu povinnosť predchádzať škodám uvedenú v ., preto odporca s odkazom na za vzniknutú škodu zodpovedá a podľa je povinný nahradiť skutočnú škodu a ušlý zisk. Za protiprávny úkon navrhovateľ považuje vydanie 5 nezákonných rozhodnutí, ktorých protiprávnosť bola potvrdená 5 zrušovacími rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR. Za nezákonné označil aj rozhodnutie vydané Daňovým úradom Žilina II číslo I/228/6695-60133/2008/991858-r a číslo I/228/6695-60249/2008/991858-r. Celková suma nezákonne vyrubenej výšky dane z príjmu 5 rozhodnutiami orgánmi odporcu je 637.386,- Sk, t.j. 21.157,34 eur, ktorú si navrhovateľ uplatňuje ako majetkovú škodu. V rovnakej výške si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu s odkazom na § a 13 . Navrhovaná zmena petitu bola pripustená uznesením č.k. -157 dňa 20.1.2011.

Skutkovo bolo zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. bol navrhovateľ uznaný za vinného z dvojnásobného pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa §148 ods. 3 Tr. zák. Právoplatným uznesením Okresného súdu v Žiline č.k. však bola v trestnom konaní povolená obnova v prospech odsúdeného Z.. D. F. a súčasne bol rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. z 21.2.2007 zrušený. Predmetná trestná vec bola súčasne vrátená prokurátorovi do prípravného konania.

V konaní bolo skutkovo zistené, že Daňové riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. I/228/6695-60133/2008/991858-r zo dňa 24.07.2008 právoplatným dňa 1.8.2008 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II číslo 894/230/48825/05/Dol zo dňa 30.08.2005 vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 130.607,- Sk daňovému subjektu Z.. D. F.. Vec bola daňovému úradu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR vyplýva, že k zrušeniu rozhodnutia Daňového úradu Žilina došlo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nesúladu medzi výrokovou časťou rozhodnutia a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Nadriadený správny orgán daňovému úradu vytkol nejasný spôsob určenia dane, keď z protokolu o výsledku daňovej kontroly č. /StaCib zo dňa 7.7.2005 nie je zrejmé, či bol vykonávaný proces výkonu daňovej kontroly alebo proces určenia dane podľa pomôcok, nakoľko v protokole ako i v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené predložené doklady a ani pomôcky, z ktorých by správca dane vychádzal pri preverovaní základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z následného Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly Daňového úradu Košice IV zo dňa 27.7.2010 vyplynul záver, že daňovou kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 1999 bol zistený rozdiel v daňovej povinnosti v neprospech štátu vo výške 30.290,- Sk, t.j. 1005,44 eur. Predmetný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 8.9.2010. Dňa 27.9.2010 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol daňový subjekt Z.. D. F. povinný doplatiť rozdiel dane vo výške 1.005,44 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet daňového úradu Košice m.č. Juh. Rozhodnutím daňového riaditeľstva SR zo dňa 28.2.2011 bolo daňovým subjektom Z.. D. F. napadnutý platobný výmer potvrdený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2011. Uvedené vyplýva z pripojeného spisového materiálu Daňového úradu Košice za zdaňovacie obdobie roku 1999 na daňový subjekt Z.. D. F..

Z obsahu pripojeného spisového materiálu Daňového úradu Košice daňového subjektu Z.. D. F. za zdaňovacie obdobie 2002 súd zistil, že dňa 7.7.2005 vydal Daňový úrad Žilina II Protokol o výsledku daňovej kontroly na kontrolovaný subjekt Z.. D. F.. Po vykonaní kontroly bol určená dodatočná dňová povinnosť v sume 220.222,- Sk. Na uvedenú sumu bol dňa 30.08.2005 vydaný Dodatočný platobný výmer, ktorý rozdiel v dane bol daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Právoplatnosť nastala dňa 11.10.2005. Dňa 2.11.2007 podal daňový subjekt Z.. D. F. návrh na obnovu konania a dňa 5.3.2008 návrh na preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Daňové riaditeľstvo rozhodnutím číslo I/228/6695-60249/2008/991858-r zo dňa 24.07.2008 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II číslo 894/230/48790/05/Dol zo dňa 30.08.2005 vo veci zistenia rozdielu dane z príjmov fyzických osôb a vec vrátil dotknutému daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. K zrušeniu rozhodnutia Daňového úradu Žilina došlo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti,

nesúladu medzi výrokovou časťou rozhodnutia a odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď z odôvodnenia platobného výmeru nebol zrejmý spôsob určenia dane. Podľa odôvodnenia rozhodnutia DR SR z protokolu o výsledku daňovej kontroly č. /Sta zo dňa 7.7.2005 nie je zrejmé, či bol vykonávaný proces výkonu daňovej kontroly alebo proces určenia dane podľa pomôcok, nakoľko v protokole ako i v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené predložené doklady a ani pomôcky, z ktorých by správca dane vychádzal pri preverovaní základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z následného Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly Daňového úradu Košice IV zo dňa 21.7.2010 vyplynul záver, že daňovou kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2002 bol zistený rozdiel v daňovej povinnosti v neprospech štátu vo výške 62.576,- Sk, t.j. 2.077,14 eur. Predmetný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 8.9.2010. Dňa 27.9.2010 bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým bol daňový subjekt Z.. D. F. povinný doplatiť rozdiel dane vo výške 2.077,14 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet daňového úradu Košice m.č. Juh. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním zo strany preverovaného daňového subjektu. Daňový výmer bol zrušený rozhodnutím DR SR zo dňa 1.3.2011. Nový Dodatočný platobný výmer bol opätovne vydaný Daňovým úradom Košice IV dňa 17.05.2011, kde rozdiel dane bol zistený na sumu 2.822,55 eur. Tento platobný výmer však nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2011, potom čo bolo odvolacie konanie zastavené.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Z veľmi strohého a nie celkom jasného obsahu žaloby súd ustálil, že v konaní bola spornou skutočnosť, či v danom prípade za zisteného a vyššie popísaného skutkového stavu došlo k splneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, konkrétne či došlo k nesprávnemu úradnému postupu štátu, ak áno, či došlo v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom k uplatnenej nemajetkovej ujme.

V citovanom je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za súčasného splnenia troch podmienok, a to

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, pričom uvedené tri atribúty musia byť splnené súčasne.

V prejednávanom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady škody - nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý má spočívať v nečinnosti daňových orgánov potom čo došlo k zrušeniu pôvodných platobných výmerov, ktorým bola navrhovateľovi za zdaňovacie obdobie roku 1999 a 2002 dovyrubená daň. Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že 15.3.2011 a 13.11.2011 bola daňové konanie za zdaňovacie obdobie roku 1999 a 2002 právoplatne skončené, a to tak, že za zdaňovacie obdobie roku 1999 mal navrhovateľ doplatiť daň vo výške 1.005,44 eur a za zdaňovacie obdobie roku 2002 vo výške 2.822,55 eur.

Po vykonanom dokazovaní zohľadniac vyššie popísaný skutkový stav súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle a nasl. vyššie citovaného Daňové konanie, ktoré prebehlo u navrhovateľa sa spravovalo o správe daní a poplatkov. Navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup - nečinnosť daňového orgánu, túto nečinnosť však bližšie nešpecifikoval, svoje námietky voči daňovému konaniu nepodložil žiadnym konkrétnym porušením právnych predpisov, neuviedol žiadny rozpor s právnymi predpismi (so , resp. ) , a preto tieto námietky zostali len v rovine všeobecnej, nepreskúmateľnej. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že nadriadený orgán Daňové riaditeľstvo SR predĺžilo Daňovému úradu Košice lehotu na vykonanie daňovej kontroly u navrhovateľa do 11.9.2010 v súlade so zákonom, pretože bolo zrejmé, že zákonná 6mesačná lehota nebude dodržaná. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd tiež zistil, že Daňové riaditeľstvo SR preskúmalo postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly aj napriek tomu že navrhovateľ ako daňový subjekt svoje námietky ničím konkrétnym nepodložil a konštatovalo, že daňová kontrola prebehla v súlade s Súdu chýbalo jasné konkretizovanie a preukázanie nesprávneho úradného postupu daňových subjektov v daňovom konaní spočívajúcom v ich nečinnosti (pretože takto navrhovateľ nesprávny úradný postup definoval), najmä s poukazom na skutočnosť, že daňové konania za roky 1999 a 2002 sú počnúc rokom 2011právoplatne skončené. Treba však dodať, že navrhovateľovi tak za zdaňovacie obdobie roku 1999 ako aj za rok 2002 bola daňová povinnosť dovyrubená, pretože bol zistený rozpor medzi daňovou povinnosťou deklarovanou v daňových priznaniach za roky 1999 a 2002 a skutočnou daňovou povinnosťou, i keď v podstatne nižšej čiastke než to bolo v oboch zrušených platobných výmeroch (pôvodne 130.607,- Sk/nanovo cca. 1.005,44 eur za zdaňovacie obdobie 1999

a 220.222,- Sk/nanovo 2.822,55 eur). Nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá eventuálne mohla navrhovateľovi vzniknúť v tejto súvislosti vydaním nezákonných rozhodnutí (platobných výmerov), ktoré boli neskôr daňovým riaditeľstvom zrušené však nebola predmetom tejto žaloby.

Navrhovateľ v konaní žiada priznať nemateriálnu ujmu. Pre priznanie toho druhu odškodnenia podľa sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje s prihliadnutím najmä na a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Uvedené okolnosti rozhodné pre priznanie nemajetkovej ujmy nie je možné ustáliť bez súčinnosti navrhovateľa, jeho výsluchu a vykonania ním navrhovaného dokazovania. Pre nečinnosť navrhovateľa nebolo možné posúdiť dôvodnosť ním uplatnenej nemajetkovej ujmy, t.j. zistiť okolnosti podstatné na posúdenie závažnosti vzniknutej ujmy, existenciu následkov, resp. závažnosti týchto následkov v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení a tiež jednoznačne ustáliť existenciu príčinnej svislosti. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti daňového orgánu bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukázal nesprávny úradný postup daňových orgánov (navrhovateľ si prípadný nárok na náhradu škody titulom vydaného nezákonného rozhodnutia v tomto konaní neuplatňoval), pre nečinnosť samotného navrhovateľa nebolo možné vykonať dostatočné a potrebné dokazovanie v rozsahu ním uplatňovaného nároku, čo treba uzavrieť tak, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie a preto súd oba uplatnené nároky na nemajetkovú ujmu vo výške 1.200,- eur a vo výške 700,- eur zamietol ako nepreukázané.

Pre úplnosť súd dodáva, že prekážku litispedencie, na ktorú poukázal odporca v súvislosti s konaním vedenom na tunajšom súde sp. zn. , ktoré je popísané vyššie nebolo možné jednoznačne konštatovať. Preto súd konanie nezastavil a vec riadne verejne prejednal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.