Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/211/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, v právnej veci navrhovateľky Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. X/X, Y., právne zast. Mgr. Petrom Balážom, advokátom, AK so sídlom P. Mudroňa 39, Martin, proti odporcovi K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, L., právne zast. JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, AK so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, za účasti mal. detí K. S., nar. XX.X.XXXX a N. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky Y. S. rod. Q., nar. XX.X.XXXX a odporcu K. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX U. Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva súd maloleté deti K. S., nar. XX.X.XXXX a N. S., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude tiež oprávnená maloleté deti zastupovať ako aj spravovať ich majetok.

Odporca je povinný platiť výživné na maloletého syna K. S., nar. XX.X.XXXX a maloletého N. S., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške po 120,-Eur mesačne na každé z maloletých detí, počínajúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, so splatnosťou vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a to prostredníctvom poštovej poukážky.

Ohľadne úpravy styku súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení :

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi K. S., nar. XX.X.XXXX a maloletým N. S., nar. XX.XX.XXXX nasledovne :

- každý párny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,

- prvé 2 týždne v mesiaci júl a prvé 2 týždne v mesiaci august v každom kalendárnom roku,

- počas vianočných sviatkov t.j. od 24. do 26. decembra v nepárnom kalendárnom roku,

- na Silvestra t.j. 31.12. a na Nový rok t.j. 1.1. v každom párnom kalendárnom roku,

- počas Veľkej noci od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelku, a to v každom párnom kalendárnom roku.

Odporca si maloleté deti prevezme a odovzdá v určenom čase v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripraviť, styk otca s maloletými deťmi umožniť.

Súd navrhovateľke ani odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva s tým, že o náhrade trov konania štátu rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.12.2011 domáhala rozvodu manželstva uzavretého s odporcom dňa XX.X.XXXX U. Y.. Na čas po rozvode navrhla zveriť mal. deti K., W.. XX.X.XXXX a N., W.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné na mal. deti neurčí. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 3.2.2012 navrhla rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že mal. deti budú na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude tiež oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, pričom odporcovi bude určená povinnosť platiť výživné vo výške po 170,-Eur mesačne na každé z mal. detí a bude upravené jeho stretávanie s deťmi v rozsahu každý párny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas týždňa v utorky a stredy od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v špecifikovaných dňoch cez prázdniny a sviatky.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. S rozvodom manželstva súhlasil.

Na pojednávaniach pred súdom sa navrhovateľka pridržiavala písomne podaného návrhu ako i vyjadrení svojho právneho zástupcu. Na poslednom pojednávaní uviedla, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu, ktorého otcom je jej priateľ M. V.. S priateľom bývajú v spoločnej domácnosti na adrese Ul. F. F. X/X, Y.. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške okolo 206,-Eur mesačne a prídavky na 3 deti. Na rozvode manželstva ako i zverení oboch mal. detí do svojej osobnej starostlivosti trvá a pokiaľ ide o úpravu styku, je možné dospieť k dohode s odporcom. Navrhuje upraviť jeho stretávanie s deťmi každý párny víkend od piatku do nedele; vypustiť stretávania počas týždňa a upraviť po dohode styk cez prázdniny a sviatky. Výživné navrhuje určiť vo výške po 170,-Eur mesačne na každé z maloletých detí a spôsob platenia zo strany odporcu poštovou poukážkou.

Odporca na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Pokiaľ ide o otázku úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, spočiatku navrhoval zveriť do svojej osobnej starostlivosti mal. syna K. a mal. N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Následne však nedošlo k dohode rodičov na takejto úprave ani na pôvodne navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti. Na poslednom pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Čo sa týka úpravy styku vyjadril súhlas, aby bolo jeho stretávanie s mal. deťmi upravené na základe dohody v rozsahu každý druhý víkend od piatku do nedele a tiež dohodou upravené stretávanie počas vianočných sviatkov, Silvestra, Veľkej noci a letných prázdnin. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, nakoľko nie je v jeho možnostiach a schopnostiach takéto výživné platiť. Navrhol preto určiť výživné v sume po 80,-Eur mesačne na každé z maloletých detí. Poukázal, že výsluhový dôchodok bude poberať iba do februára budúceho roku. Tento poberá v súčasnosti vo výške 191,-Eur mesačne. Došlo u neho k tej zmene, že od marca minulého roku býva v dome na adrese L. X, L.. Žiadna vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

Podľa vyjadrení kolíznej opatrovníčky, na základe pohovoru s mal. deťmi bolo zistené, že mal. syn K. inklinuje skôr k otcovi a starým rodičom zo strany otca. Mal. N. zasa k matke. Obidve mal. deti majú veľmi rozdielne povahy. Obaja navštevujú ZŠ J. Kronera v Martine. Keďže nedošlo k dohode rodičov ani po vykonaní pohovoru na RPPS navrhla vykonať vo veci znalecké psychologické vyšetrenie, aby

úprava rodičovských práv a povinností či už zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti alebo do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov nemala negatívny vplyv na budúci vývoj mal. detí.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania; prešetrením rodinných a sociálnych pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka; oboznámením správy psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Martin z pohovoru s rodičmi a mal. deťmi; prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Emílie Kollárovej č. 25/2013; ako i prečítaním ďalších listinných dôkazov pripojených v súdnom spise, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX U. Y., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Obidvaja sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti K. S., W.. XX.X.XXXX a N. S., W.. XX.XX.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola adresa Ul. H. Y. Č.. XX/XX, Y..

Podľa § 22 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Na základe vykonaných dôkazov bolo bez pochybností preukázané, že hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine sú splnené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako dva roky. Navrhovateľka býva s priateľom M. V., nar. XX.X.XXXX, na adrese Ul. F. F. X/X U. Y.. Dňa 21.5.2013 sa im narodil syn M.. Odporca býva od marca minulého roku v rodinnom dome na Ul. L. XXXX/X U. L., taktiež má priateľku. Vážne narušenie vzťahov pretrváva od roku 2011. Manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté deti. Obaja už nadviazali vzťah s novými partnermi. Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Z výpovedí oboch účastníkov a ich vzájomných postojov v priebehu konania jednoznačne vyplýva, že manželstvo si v čase rozhodovania súdu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, či už hospodársku, biologickú alebo výchovnú. Vzťahy medzi manželmi sú trvalo vážne rozvrátené a narušené, nie je u nich žiaden záujem na prípadnom obnovení riadneho manželského spolužitia. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol súd toho názoru, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že nie sú predpoklady pre to, aby si manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, nakoľko bolo už len formálnym zväzkom.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd prihliadal na prednesy účastníkov v priebehu konania, stanovisko kolízneho opatrovníka ako i závery znaleckého dokazovania. Nakoľko medzi rodičmi nedošlo k dohode v otázke porozvodovej osobnej starostlivosti, pričom jednoznačné závery v tomto smere nevyplynuli ani z vykonaných pohovorov s rodičmi a mal. deťmi, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom kolíznej opatrovníčky i psychologičky Referátu poradensko -psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, súd uznesením č.k. - 146 zo dňa 20.2.2013 naradil vo veci znalecké dokazovanie.

Na základe záverov znaleckého posudku č. 25/2013, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Emília Kollárová mal súd preukázané, že obaja rodičia sú z hľadiska svojej osobnostnej výbavy i sociálneho zázemia plne spôsobilí zabezpečovať starostlivosť a výchovu mal. detí. U mal. K. bola zistená väčšia citová viazanosť na otca. Vyjadrenia otca, že by navrhoval jeho zverenie do svojej starostlivosti si mal. K. vysvetľuje tak, že je otcom preferovaný a má u neho väčšie zázemie ako brat N., čo niekedy zneužíva vo výchove voči matke. I keď sa niekedy vyhráža matke, že odíde k otcovi, preferuje pobyt a starostlivosť u matky. Matka je u neho niekedy hodnotená ako prísna, stavia sa ku nej negativisticky, hlavne pri požiadavke o podanie výkonu smerom k príprave do školy, plneniu povinností, dodržiavaniu noriem a sociálnych zručností. Vtedy hľadá podporu u otca a starého otca, čo sa mu aj dostane. Táto podpora potencuje výchovné problémy a poruchy správania u maloletého. Po prebehnutí afektu, zlosti opäť vyjadruje citovú väzbu k matke. Mal. K. je teda rovnako citovo viazaný na matku a odlúčenie od nej si nevie predstaviť. V škole podáva slabé výsledky, má poruchy učenia, je hyperkinetický s poruchami správania, sledovaný vo viacerých odborných ambulanciách ( neurológ, psychológ kardiológ, endokrinológ, alergológ ). Mal. N. je citovo silne viazaný na matku, je však viazaný aj na otca, teší sa keď mu otec venuje svoju pozornosť. Jeho citová väzba na matku nie je narušená výchovnými požiadavkami zo strany matky voči nemu. Jednoznačne preferuje starostlivosť u matky. V škole prospieva veľmi dobre. Otec je emočne viazaný na obe deti, mierne vnútorne, emočne preferuje syna K., vyjadruje ale rovnakú citovú väzbu k obidvom deťom. Matka je citovo viazaná na obe deti. Vzťah k N. je bezproblémový. Vo vzťahu k mal. K. býva niekedy citovo zraňovaná jeho správaním a vyjadreniami voči jej osobe a bratom. Prípadná striedavá osobná starostlivosť o mal. K. nie je vhodná, nakoľko je u neho potrebné vedenie jedným z rodičov. Dieťa trpí poruchami pozornosti, ktoré sprevádzajú aj poruchy učenia, správania, problémy s adaptáciou v societe so sklonom k afektívnym erupciám, impulzívnym riešeniam. Dieťa sa ťažšie adaptuje a podrobuje vedeniu okolia, rodičov, manipuluje s okolí, s jeho postojmi, emóciami. Niekedy má sklon ku skreslenému popisu prežitej situácie, k dramatizácii pri popise, až ku klamstvu. V niektorých situáciách spúšťa konflikty medzi rodičmi resp. matkou a starými rodičmi z otcovej strany. Obidve deti majú výhrady k otcovej priateľke, cítia sa ňou odmietané a menej rešpektované. Komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom je problematická, komunikujú cez deti a cez e-maily. Navrhovateľka vyjadruje obavy pred priamym kontaktom s odporcom, pred jeho afektmi a verbálnymi atakmi na jej adresu. Na základe zistených skutočností znalkyňa odporučila maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky.

Nakoľko na poslednom pojednávaní odporca vyjadril súhlas, aby obidve maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom takáto úprava zodpovedá aj výsledkom znaleckého dokazovania a ďalším vykonaným dôkazom, súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Odporca nemal žiadne námietky ani k zastupovaniu či spravovaniu majetku maloletých detí navrhovateľkou. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku odporcu s mal. deťmi, na pojednávaní došlo k dohode rodičov, že bude oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať v rozsahu : každý párny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.; prvé 2 týždne v mesiaci júl a prvé 2 týždne v mesiaci august v každom

kalendárnom roku; počas vianočných sviatkov t.j. od 24. do 26. decembra v nepárnom kalendárnom roku; na Silvestra t.j. 31.12. a na Nový rok t.j. 1.1 v každom párnom kalendárnom roku; počas Veľkej noci od Veľkého piatku do Veľkonočného pondelku, a to v každom párnom kalendárnom roku. Otec bude povinný si mal. deti preberať v mieste bydliska matky v určenom čase a po ukončení styku ich v mieste bydliska matky odovzdať. Matka je pritom povinná maloleté deti na stretnutia s odporcom riadne pripraviť a styk s maloletými deťmi umožniť. Súd ešte dodáva, že prípravou na styk sa rozumie nie len príprava "fyzická" tzn. zabezpečenie prítomnosti dieťaťa v stanovenom čase, jeho vystrojenie a pod., ale i psychická. Keďže navrhovaná rodičovská dohoda o úprave styku zodpovedá všetkým zákonným ustanoveniam Zákona o rodine a je v súlade s oprávnenými záujmami mal. detí ako i rodičov, súd navrhovanú rodičovskú dohodu schválil.

Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd mal preukázané, že odporca je zamestnaný v spol. Ž. L. C. F., I. C. Ž.. Pracuje na sekcii Elektrotechniky a energetiky vo U.. Podľa správy zamestnávateľa dosiahol za obdobie od januára 2013 do januára 2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 639,-Eur. Odporca je tiež poberateľom výsluhového príspevku prostredníctvom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, a to vo výške 238,68,-Eur tzn. okolo 191,-Eur mesačne netto. Výsluhový príspevok poberá po dobu troch rokov, do mesiaca február roku 2015. V minulosti pracoval ako profesionálny vojak, pričom sa zúčastňoval i zahraničných misií. Odporca okrem mal. detí K. a N. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od marca minulého roku býva v rodinnom dome v Sučanoch. Navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa M. V. - V., IČO : 40990176. Od 19.4.2013 je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok z ÚPSVaR Martin vo výške 203,20,-Eur mesačne a prídavky na tri deti po 23,52,-Eur mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k synovi M., W.. XX.X.XXXX, ktorého otcom je jej priateľ M. V., W.. XX.X.XXXX. S priateľom bývajú v 3-izbovom byte, v ktorom platia úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 180,98,-Eur mesačne a inkaso 48,64,-Eur mesačne ( elektrina, plyn, koncesionárske poplatky ). Mal. N. a K. navštevujú Základnú školu Jozefa Kronera v Martine 4. resp. 5. triedu. Výška výživného na mal. deti bola doposiaľ určená na základe uznesenia o nariadení predbežného opatrenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.7.2013, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Martin č.k. -13 zo dňa 21.5.2013 tak, že odporca je povinný platiť výživné na každé z maloletých detí v sume po 100,- Eur mesačne počínajúc od 22.4.2013, až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného pod sp. zn. . Predtým bolo výživné stanovené taktiež predbežným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 28.3.2012, právoplatným dňom 18.4.2012, a to vo výške po 70,-Eur mesačne. Počas roku 2012 bol pritom príjem odporcu zo zamestnania v ŽSR významne nižší ako v súčasnosti a dosahoval okolo 470,-Eur mesačne v čistom.

V zmysle ust. Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obaja rodičia, podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových, majetkových pomerov ako i celkovej životnej úrovne. Nie je teda prípustné, aby podstatná časť vyživovacej povinnosti spočívala na jednom z rodičov, najmä za situácie, pokiaľ druhému rodičovi nebráni v plnení svojej vyživovacej povinnosti určitá objektívna a vážna

prekážka ( ako napr. prechodne nepriaznivý zdravotný stav, invalidita, objektívna sociálna núdza a pod. ). Vychádzajúc z preukázaných pomerov rodičov a mal. detí súd určil výživné zo strany odporcu vo výške po 120,-Eur mesačne, ktoré považoval za primerané jednak veku a oprávneným potrebám mal. detí ako i aktuálnym možnostiam a schopnostiam na strane rodičov. V súčasnosti sú zárobkové pomery na strane odporcu nepochybne výrazne priaznivejšie ako na strane navrhovateľky, keďže jeho čistý mesačný príjem dosahuje spolu približne 830,-Eur mesačne, kým príjem na strane navrhovateľky ( pozostávajúci toho času len zo štátnych sociálnych dávok ) okolo 274,-Eur mesačne. Navrhovateľka bude tiež v prevažnej miere zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti, ktorá starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam. Na druhej strane výživné navrhované z jej strany v sume po 170,-Eur mesačne, hoci by bolo na prospech maloletých detí, je už v pomere k výške zárobku na strane odporcu neprimerane vysoké. Navrhovateľke síce pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu a je na materskej dovolenke, výživu tohto dieťaťa je však povinný zabezpečiť jeho otec t.j. partner navrhovateľky M. V., s ktorým navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti. Tento je zárobkovo činný, keďže prevádzkuje živnosť ( súčasne je i zamestnávateľom navrhovateľky ). Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že poberanie výsluhového príspevku je len dočasné do marca budúceho roku, súd poukazuje, že v zmysle je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom v prípade podstatnej zmeny pomerov v budúcnosti je možné rozhodnutie súdu o výške výživného zmeniť.

Podľa - 7 , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania, avšak súd môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Súd v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov. Preto rozhodol tak, že navrhovateľke ani odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa , štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Obaja účastníci boli povinný zaplatiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania vo výške po 300,-Eur, ktoré však doposiaľ nezaplatili. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania vznikli trovy za vypracovanie znaleckého posudku č. 25/2013, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo o priznaní a vyplatení trov znalečného právoplatne rozhodnuté ( tzn. ešte nie je známa presná výška trov štátu ), súd s poukazom na ust. rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok v platnom

znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v tzn.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) tzn.

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.