Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. B. č. XXX/X, XXX XX V. G. J., 2/ B.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXXX/X, XXX XX K. - V., 3/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XXX, všetci traja právne zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX O. č. XXX, 4/ B.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského č. 48, 011 49 Žilina, IČO: 37 808 427, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-ZA-OOP2-2021/009198-002 zo dňa 17.02.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcom v rade 1/ až 4/, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Námestovo - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako špeciálny stavebný úrad a ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj len „špeciálny stavebný úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Číslo spisu: OU-NO-OCDPK-2020/016098-007 zo dňa 16.10.2020 podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) povolil stavbu „Prestavba mostného objektu MO 2300-001 v obci O.“, stavebné objekty: SO 101-00 Úprava cesty č. 2300 SO 201-00 Prestavba mosta ev. č. 2300-001 SO 301-00 Dočasná obchádzková trasa SO 301 -01 Mostné provizórium SO 301-02 Prístup pri realizácii, umiestnenú na pozemkoch: parc. č. C-KN 68/1,68/28,68/59,68/62,68/63,799/1,870/5, 870/8, 875,912,913/1, 934,939,940/1,1182,1220, katastrálne územie: O.. Podľa výrokovej časti predmetného rozhodnutia navrhovateľ: Žilinský samosprávny kraj, Komenského 09 Žilina, podal dňa 17.08.2020 pod číslom 03805/2020/OD-120 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vyššie identifikovanú stavbu. Od vydania rozhodnutia o umiestnení stavby upustila obec O. listom číslo 220/2020, zo dňa 28.9.2020, ktorým zároveň vydala súhlas s vydaním stavebného povolenia podľa . Okresný úrad Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako špeciálny stavebný úrad podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) a v súlade s preskúmal žiadosť Žilinského samosprávneho kraja, Komenského 48, 011 09 Žilina a v stavebnom konaní podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a rozhodol o povolení vyššie identifikovanej stavby.

2. Na základe odvolania žalobcov v rade 1/ až/ 4 rozhodoval Okresný úrad Žilina - odbor opravných prostriedkov (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím Číslo spisu: OU-ZA-OOP2-2021/009198-002 zo dňa 17.02.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníkov konania (t.j. žalobcov v rade 1/ až 4/) zamietol a vyššie označené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vyjadrenie Žilinského samosprávneho kraja k odvolaniu, podľa ktorého z podaného odvolania nevyplýva, že by neboli naplnené podmienky na upustenie od ústneho konania a miestneho zisťovania. Naopak, v priebehu stavebného konania bolo vykonaných viacero stretnutí za účasti zamestnancov stavebného úradu priamo v obci O. na ktorých sa zúčastnil aj p. K. (odvolateľ a splnomocnený zástupca odvolateľov B.. Z. a B.. C.) a počas ktorých sa mohol stavebný úrad dostatočne oboznámiť s pomermi staveniska. Záznamy z týchto stretnutí dokazujú, že zamestnanci stavebného úradu boli na mieste samom a so stavom veci sú oboznámení. Neobstoja tvrdenia odvolateľov, že stavebný úrad pri povoľovaní stavby nevzal do úvahy verejný záujem (predovšetkým ochranu životného prostredia, života a zdravia ľudí, ochrany nehnuteľného majetku) ani umiestnenie plynového vedenia, kanalizácie a potrubia s pitnou vodou. Súčasťou stavebného povolenia je aj vyjadrenie spol. SPP-distribúcia, a.s. a Oravskej vodovodnej spoločnosti, z ktorých je zrejmé, že pri vydávaní stavebného povolenia sa zohľadnilo vedenie verejného vodovodu aj plynovodu. Rovnako tak je zo stavebného povolenia zrejmé, že pri jeho vydaní sa zohľadňoval aj jeho vplyv na životné prostredie (viď vyjadrenia Okresného úradu Tvrdošín, odbor starostlivosti o životné prostredie; Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, alebo odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO /Chránená krajinná oblasť - poznámka správneho súdu/ Horná Orava). Rovnako tak sa pri rozhodovaní o stavbe bral do úvahy vplyv na životy a zdravie ľudí, pretože povolenie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi SR a aj príslušnými technickými normami. Správca predmetného mostného objektu nechal spracovať v roku 2019 jeho diagnostiku. Na základe vykonanej expertízy bol v správe výsledne hodnotený stavebno- technický stav mostného objektu ako VI. - veľmi zlý až VII. - havarijný. Preto bolo v správe uvedené odporúčanie statika, aby sa súčasný mostný objekt 2300-001 zbúral a nahradil sa novým objektom, ktorý by lepšie vyhovoval podmienkam, ktoré na premostenie kladie prekážka (intenzita a druh dopravy na poľnej ceste, požadovaná kapacita koryta potoka). Nakoľko bola v správe uvedená požiadavka na vykonanie doplňujúcej činnosti pred rekonštrukciou mostného objektu, a síce na základe spracovaného statického prepočtu objektu osadiť aktuálne dopravné značenie, informujúce o zaťažiteľnosti objektu, je nutné túto požiadavku akceptovať. Na základe statického prepočtu bola stanovená zaťažiteľnosť konštrukcie nasledovne: normálna zaťažiteľnosť 6,0 ton, výhradná zaťažiteľnosť 12,5 tony a výnimočná zaťažiteľnosť 26,8 ton. Aby bol umožnený najmä prístup záchranným zložkám, autobusom a dopravnej obsluhe, mal statik stanoviť aj maximálnu možnú výnimočnú zaťažiteľnosť. Zaťaženie použité pri prepočte reálneho vozidla Tatra 815 bolo rezprezentované tiažou prednej nápravy 7,0 t a zadná dvojnáprava mala tiaž 2x9,05t=18, 1 t, čo je spolu 25,1 t. Obmedzenie celkovej hmotnosti je dôležité vzhľadom na stabilitné problémy priehradových konštrukcií všetkých troch nosných konštrukcií, teda by malo byť označenie max. 25 t. Výnimočná zaťažiteľnosť predstavuje vozidlo, ktoré prechádza stredom mostného objektu +-300 mm, ako jediné vozidlo na mostnom objekte a rýchlosťou max. 5 km/h. Normálna zaťažiteľnosť podľa prepočtu vychádza 6 t, a preto bola osadená pred mostným objektom značka typu B25 so zákazom vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosťou presahuje hranicu 6 t. Dodatkovou tabuľkou bola upravená výnimočná zaťažiteľnosť 25 t pre jediné vozidlo na mostnom objekte idúce stredom a rýchlosťou max. 5 km/h. V ďalšom Žilinský samosprávny kraj uviedol, že odvolatelia nešpecifikovali, ktorý právny predpis vyžaduje, aby pri tomto druhu stavby vydaniu stavebného povolenia predchádzalo vyhotovenie geometrického plánu. Naopak, pri tomto type stavby nie je vyhotovenie geometrického plánu obligatórne. Ďalej nie je zrejmé, prečo odvolatelia namietajú vyhotovenie návozu. Návoz bude vyhotovený na náklady stavebníka, v súlade so stavebným projektom, stavebným povolením ako aj príslušnými právnymi predpismi a technickými normami. S vybudovaním návozu súhlasí terajší vlastník pozemku, na ktorom má návoz stáť. Samotné vybudovanie návozu nemožno považovať za zvýšenia povodňového rizika. Súčasťou stavebného povolenia je aj stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., Piešťany, ktorý jeho vybudovanie nenamieta. V zmysle o ochrane pred povodňami

pred začiatkom prác na mostnom objekte bude spracovaný povodňový plán zabezpečovacích prác, ktorý bude odsúhlasený zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., Piešťany. Z tvrdenia uvedeného v odvolaní nie je zrejmé a preukázané, že navrhnutá obchádzková trasa je vedená cez stavbu ČOV (Čistička odpadových vôd - poznámka správneho súdu). Žilinský samosprávny kraj tiež poukázal na to, že výsledný výber alternatívy obchádzkovej trasy bol určený na základe viacerých aspektov, a to najmä toho, že prístupová cesta k mostnému provizóriu v smere od hlavnej časti obce O. (smer od cesty 1/59) vedie po existujúcej miestnej komunikácii, na ktorej nie je žiadne obmedzenie pre prejazd vozidiel. Prístupová cesta k mostnému provizóriu v smere od železničnej stanice O. vedie po pozemkoch vo vlastníctve Urbár O., SVP, š.p., ktorí sú účastní stavebného konania. Autor projektu pri výbere vhodnej alternatívy dočasného premostenia vychádzal minimálne zo štyroch variantných riešení, ktoré boli mimochodom na niekoľkých stretnutiach prezentované, odkonzultované a zapracované boli viaceré pripomienky zainteresovaných strán. Alternatíva vybudovania mostného provizória v mieste tzv. brodu cez rieku Orava bola zavrhnutá projektantom hneď z niekoľkých dôvodov; akceptovať variantu „provizória ako brodu“ je nemožné z dôvodu vysokej prietočnosti stáleho vodného toku Orava a taktiež protipovodňových opatrení na vodnej nádrži Oravská priehrada (znižovanie výšky vodnej hladiny v nádrži pri dlhotrvajúcich dažďoch a s tým súvisiace priame ohrozenie eventuálneho brodu). Predpokladaná doba realizácie rekonštrukcie predmetného mostného objektu je minimálne 6 mesiacov, a preto vyššie uvedené dôvody bolo nevyhnutné akceptovať pri finálnom výbere alternatívy dočasného premostenia počas rekonštrukcie mostného objektu. Ustanovenie zároveň demonštratívne vymedzuje, čo sa skúma v rámci stavebného konania. V rámci stavebného konania sa neskúma, či existujú iné alternatívy, ako uskutočniť danú stavbu. Vzhľadom na uvedené sú tvrdenia odvolateľov, že by bolo vhodnejšie viesť obchádzkovú trasu cez brod cez rieku Orava alebo cez pozemky patriace B., z hľadiska stavebného konania právne irelevantné a nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie stavebného povolenia. Na základe záverov z diagnostiky predmetného mostného objektu bolo statikom nariadené vykonávanie každoročne mimoriadnej prehliadky mostného objektu. Je nepopierateľným faktom, že pri aktuálnom stavebno-technickom stave mostného objektu hrozí reálne riziko, že z výsledkov nasledujúcej prehliadky mostného objektu, bude musieť byť samotný mostný objekt uzavretý, čím by došlo k znemožneniu prístupu do časti obce O.. Nutnosť samotnej rekonštrukcie mostného objektu je podložená viacerými závermi statika a projektanta, a tvrdenie odvolateľov o predĺžení životnosti mostného objektu obmedzením dopravy po ňom považoval Žilinský samosprávny kraj za nesprávnu a neopodstatnenú. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že z podkladov rozhodnutia zistil, že dňa 17.08.2020 bola Okresnému úradu Námestovo, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako špeciálnemu stavebnému úradu pre cesty II. a III. triedy, doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prestavba mostného objektu MO 2300-001 v obci O.“, stavebné objekty SO-101-00 Úprava cesty č.2300, SO 201-00 Prestavba mosta ev.č. 2300-001, SO 301-00 Dočasná obchádzková trasa, SO 301-01 Mostné provizórium, SO 301-02 Prístup pri realizácií. Zo spisu ďalej vyplýva, že stavebný úrad v súlade s ods. l oznámil prostredníctvom verejnej vyhlášky listom č. OU-NO-OCDPK-2020/016098-002 zo dňa 28.08.2020 začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania; nakoľko mu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad upustil od ústneho konania a miestneho zisťovania. V oznámení o začatí stavebného konania určil účastníkom konania lehotu na uplatnenie si prípadných námietok na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov; umožnil im v stanovenej lehote nahliadnuť do podkladov pre vydanie stavebného povolenia. K žiadosti o vydanie stavebného povolenia, jej podkladom a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a ich podmienky sú premietnuté do podmienok stavebného povolenia. K začatiu stavebného konania boli zo strany účastníkov konania Q. a B.. M. K. vznesené námietky, stavebný úrad sa týmito vznesenými námietkami zaoberal, vznesené námietky zamietol, pričom ich zamietnutie v rozhodnutí odôvodnil. Dňa 16.10.2020 vydal rozhodnutie pod č. OU-NO-OCDPK-2020/016098-007, ktorým stavbu „Prestavba mostného objektu MO 2300-001 v obci O. na tam konkretizovaných pozemkoch v k.ú. O. pre navrhovateľa Žilinský samosprávny kraj povolil. V danom prípade sa jedná o verejnoprospešnú stavbu, existujúci mostný objekt v k.ú. O., ktorý spája obec O. s časťou obce Zámostie. V rámci diagnostických prác a posúdení stavebnotechnického stavu predmetného mostného objektu bolo zistené, že stavebnotechnický stav mosta je veľmi zlý až havarijný, preto je nutné pristúpiť k jeho rekonštrukcii, ktorou sa navýši únosnosť mostného objektu a zároveň aj predĺži jeho životnosť. Podľa projektovej dokumentácie stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní,

existujúca nosná konštrukcia mostného objektu s časťou pilierov a opôr bude asanovaná, na pôvodnom mieste bude umiestnený nový mostný objekt, ktorý bude jednopruhový obojsmerný s ľavostranným chodníkom. Nová nosná konštrukcia mosta je navrhnutá ako spojitý oceľobetónový trám o troch poliach. Spojitý trám má zopätia jednotlivých polí v dĺžkach 26,33 m + 26,82 m + 26,39 m. Oceľovú časť spriahnutého oceľobetónového prierezu bude tvoriť šesť oceľových plnostenných nosníkov v priečnej osovej vzdialenosti 1,200 m. Výška nosníkom bude konštantná v celej dĺžke nosnej konštrukcie v hodnote 790-800 mm. Spriahajúca železobetónová doska šírky 6,650 m má premennú hrúbku o po šírke nosnej konštrukcie v rozsahu 212 mm nad nosníkmi a 320 mm na okraji nosnej konštrukcie pri protispáde. Spodnú stavbu mosta budú tvoriť dve existujúce opory a dva existujúce piliere. Na existujúcej spodnej stavbe budú realizované nové úložné prahy. Nosná konštrukcia sa osadí na všetkých podperách na normalizované hrncové ložiská na náliatky na úložných prachov. Pred začatím stavebných prác budú vytýčené všetky vedenia existujúcich inžinierskych sietí. Keďže mostný objekt tvorí jediný prístup na časť obce Zámostie, bude vybudovaná aj dočasná obchádzková trasa, ktorá bude slúžiť pre prevedenie dopravy počas prestavby mostného objektu. Všetky stavebné práce budú vykonávané v rámci existujúceho mostného objektu a cestného telesa, k záberu okolitých pozemkov nedôjde. Pre umiestnenie nového mostného objektu na pôvodnom mieste pri zachovaní spodnej časti stavby pôvodného mostného objektu nebolo potrebné vydať územné rozhodnutie, čo vyplýva aj zo záväzného stanoviska Obce O. vydanom podľa dňa 28.09.2020 pod č. 220/2020. Žalovaný preskúmaním podkladov rozhodnutia dospel k záveru, že stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami (, , , , , ) a Správneho poriadku (, , ). Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad sa dôsledne riadil ustanoveniami i Správneho poriadku. V súlade s ust. oznámil dotknutým orgánom a účastníkom začatie stavebného konania verejnou vyhláškou, účastníkom konania poskytol lehotu na podanie námietok, pričom ich upozornil, že na neskôr podané námietky neprihliadne. Pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral dostatočné množstvo potrebných dokladov. Rozhodnutie, ktoré vydal, spĺňa požiadavky podľa Správneho poriadku, pretože vychádza z riadne zisteného stavu veci, obsahuje všetky zákonné náležitosti, t. j. náležitosti podľa ods. l až 5 Správneho poriadku a a takisto zodpovedá požiadavke zákonnosti. Po posúdení obsahu podaných odvolacích námietok vo vzťahu k podkladom rozhodnutia odvolací orgán taktiež dospel k záveru, že tieto sú v celom rozsahu neopodstatnené a nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolatelia namietali skutočnosť, že stavebný úrad nemohol upustiť od miestneho zisťovania, pretože mu neboli dobre známe pomery staveniska, poukázali na existenciu ČOV, ktorá podľa ich názoru bude v kolízii s povolenou stavbou, ďalej uviedli, že stavebný úrad neriešil existenciu inžinierskych sietí na prístupovej ceste medzi rekreačnými chatami a rodinnými domami, ktoré podľa ich názoru budú stavbou znehodnotené, keďže sa stavebný úrad s týmito skutočnosťami nezaoberal, navrhovali iný variant riešenia rekonštrukcie mostného objektu, spochybňovali závery stavebného úradu, žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia vyplýva, že od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Je teda na úvahe stavebného úradu, či upustí od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ak sú naplnené predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. V danom prípade mal stavebný úrad za preukázané, že boli splnené podmienky uvedené v ust. a tak v konaní postupoval v zmysle tohto ustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie neukladá stavebnému úradu, aby splnenie podmienok pre rozhodnutie o upustení od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania osobitne preukazoval. Keďže v danom prípade boli stavebnému úradu pomery staveniska dobre známe, stavebný úrad rozhodol, že sú naplnené podmienky pre uvedený postup. Žalovaný v postupe stavebného úradu nenašiel nesprávnosť, či nezákonnosť a s postupom správneho orgánu sa stotožnil. Za nedôvodné žalovaný považoval aj tvrdenie odvolateľov, že v trase prístupu k mostnému provizóriu sa nachádza stavba ČOV - betónová garáž na betónových základoch, ktorá je v kolízii s povolenou stavbou a že stavebný úrad so s touto stavbou nezaoberal, tzn. že náležité nezistil skutkový stav. Z predložených podkladov rozhodnutia vyplýva, že stavba garáže bola riadne zameraná výškovo aj polohopisne a je uvedená v geodetickom elaboráte vypracovanom autorizovaným geodetom. Z podkladov rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia užívateľa areálu, v ktorom sa predmetná stavba garáže nachádza, a pod ktorou má byť umiestnená ČOV vyplýva, že pod stavbou garáže sa ČOV nenachádza, ale nachádza sa tam objekt žumpy. Zo situácie umiestnenia stavby je zrejmé, že stavebný objekt SO 301-00 Dočasná obchádzková

trasa je vedený mimo stavby garáže v dostatočnom odstupe, teda nebude v kolízii s povoľovanou stavbou a jej pôvodné využitie ostane zachované. Za nedôvodnú námietku žalovaný považoval aj tvrdenie odvolateľov, že stavebný úrad sa nezaoberal existujúcimi inžinierskymi sieťami umiestnenými na pozemku par. KNC 913. Podľa názoru odvolateľov prístup k navrhovanému provizórnemu premosteniu cez predmetný pozemok je nevyhovujúci, nakoľko dôjde k poškodeniu existujúcich inžinierskych sietí umiestnených na danom pozemku. Z projektovej dokumentácie stavby vyplýva, že stavebný objekt SO 301-00 Dočasná obchádzková trasa je riešený aj cez pozemok par. KNC 913, teda cez existujúcu komunikáciu, na ktorej nie sú žiadne obmedzenia pre prejazd vozidiel. V sprievodnej technickej správe v kapitole „2.1.4.7 Ochrana podzemných vedení inžinierskych sietí“ sú uvedené opatrenia, ktoré majú byť vykonané pre ochranu existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí. Všetky existujúce vedenia budú pred realizáciou stavby vytýčené a budú zabezpečené opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu týchto vedení. Nutnosť samotnej rekonštrukcie mostného objektu bola podložená viacerými závermi statika a projektanta, a preto tvrdenie odvolateľov o predĺžení životnosti mostného objektu obmedzením dopravy po ňom žalovaný považoval za irelevantné. Žalovaný nemohol prihliadnuť ani na námietku odvolateľov, že stavebný úrad pri povoľovaní stavby nevzal do úvahy verejný záujem predovšetkým ochranu ŽP, života a zdravia ľudí, ochrany nehnuteľného majetku, ani umiestnenie plynového vedenia, kanalizácie a potrubia s pitnou vodou. Súčasťou spisového materiálu je vyjadrenie spol. SPP - distribúcia, a.s. a Oravskej vodovodnej spoločnosti, z ktorého vyplýva, že pri vydávaní stavebného povolenia sa zohľadnilo vedenie verejného vodovodu aj plynovodu. Rovnako z podkladov rozhodnutia vyplýva, že v procese povoľovania stavby bol vyhodnotený vplyv stavby na životné prostredie, čo je preukázané vyjadreniami Okresného úradu Tvrdošín, odbor starostlivosti o životné prostredie; Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja a odborným stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO Horná Orava. Žalovaný nemohol prihliadnuť ani na námietku odvolateľov, že v stavebnom konaní absentoval geometrický plán. Geometrický plán je technickým podkladom, ktorý sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a slúži na zlúčenie alebo rozdelenie nehnuteľností, na zameranie rozostavanej stavby alebo stavby na vydanie kolaudácie, na úpravu hranice nehnuteľnosti, na určenie vlastníckych práv resp. obnovenie pôvodných hraníc pozemkov alebo časti pozemku. Pre účely stavebného konania nie je tento technický podklad potrebný, ale projektová dokumentácia stavby, ktorá v danom prípade bola k žiadosti o vydanie stavebného povolenia navrhovateľom predložená a táto bola stavebným úradom v konaní schválená, nakoľko jej rozsah bol postačujúci pre jej posúdenie podľa ods. l . Žalovaný konštatoval, že stavebné konanie bolo vedené v súlade so základnými pravidlami správneho konania, stavebný úrad sa pridržiaval tohto princípu v priebehu vedeného konania, keď postupoval v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, zaoberal sa každou vecou týkajúcou sa predmetu konania, vychádzal z presne zisteného stavu veci a rešpektoval právom chránené záujmy účastníkov konania. Samotná projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná oprávnenou osobou, ktorá vykonáva vybrané činnosti vo výstavbe, v rámci svojej činnosti a oprávnenia, chráni verejný záujem a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovanej dokumentácie, ako aj za jeho realizovateľnosť. Súlad projektovej dokumentácie so zastavovacími podmienkami bol potvrdený záväzným stanoviskom stavebného úradu Obcou O. Požiadavky týkajúce sa ochrany verejných záujmov, ochrany životného prostredia, zdravia a života osôb boli posúdené dotknutými orgánmi štátnej správy, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, a ktoré chránia záujmy chránené týmito predpismi. Z vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je zrejmé, že tieto sa zaoberali realizáciou predmetnej stavby „Prestavba mostného objektu MO 2300-001 v obci O.“ a sú dostatočným podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Požiadavky z nich vyplývajúce boli premietnuté do podmienok stavebného povolenia, čím bola zo strany stavebného úradu zabezpečená ich záväznosť. Žalovaný po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia vrátane jeho podkladov, ako aj postupu stavebného úradu z hľadiska dodržania procesnoprávnych a hmotnopravných predpisov nezistil také závažné porušenie, pre ktoré by bolo potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť. Správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval spôsobom, ako mu prikazuje zákon, ktoré riadne v zmysle zákona odôvodnil, pričom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol všetky skutkové a právne závery, ku ktorým dospel v rámci konania. Odvolací orgán sa s jeho prijatým právnym názorom plne stotožnil.

3. V zákonnej lehote podali žalobcovia v rade 1/ až 4/ správnu žalobu navrhujúc zrušenie tak rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu. Podľa ich názoru rozhodnutia majú vady, ktoré spočívajú v rozpore napadnutých rozhodnutí so zásadou zákonnosti ustanovenou v § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ poukázali na to, že zo stavebného povolenia vyplýva, že sa týka viacerých stavebných objektov, minimálne - mostného objektu MO 2300-001 a mostného provizória SO 301-01 spojených s úpravou cesty, vybudovania prístupu pri realizácii, vybudovania dočasnej obchádzkovej trasy, ktoré majú byť realizované na v povolení uvedených pozemkoch, označených ako parcely C- KN, bez ich špecifikácie ako dotknutých pozemkov, na ktorých sa budú nachádzať stavby. Podľa katastrálneho zákona pozemky parcely C „konzumujú“ pozemky označené ako parcely E. Nie je zriedkavé, že vlastnícky vzťah k parcele registra C nie je evidovaný ku parcele registra C, ale len v ku parcele registra E. Zápis vlastníckeho práva a vlastníkov k pozemkom parcelám registra C predchádza ich geodetické zameranie. V takomto prípade sa parcela registra geodetickým zameraním zmení z parciel registra E - KN na parcelu /parcely/ registra C, inak povedané parcela registra C „skonzumuje“ parcelu registra E. Zameraním parcely, vyhotovením geometrických podkladov a ich schválením príslušným katastrálnym odborom sa so žiadosťou o zápis parcely registra C zaeviduje novovytvorená parcela spolu s príslušným vlastníckym vzťahom k nej na novovytvorenom LV a zároveň sa parcela registra E odstráni z určených katastrálnych máp. Predmetom napadnutého stavebného povolenia sú stavby a pozemky, na ktorých sa majú stavby popísané v povolení realizovať označené ako pozemky, ktoré možno rozdeliť na parcely, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva

- na ktorých sú evidovaní vlastníci - C-KN č. 68/28 má založený LV č. XXX, C-KN č. 68/59 má založený LV č. XXXX, C-KN č. 68/62 má založený L V č. XXX, C-KN č. 68/63 má založený LV č. XXX,

- na ktorých nie sú evidovaní vlastníci C-KN č. 68/1 nemá založený LV, druh pôdy ttp, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok

- E-KN č. 926/1 orná pôda vo výmere 444m2, C-KN č. 799/1 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 926/1, C-KN č. 870/5 nemá založený L V, vlastnícky evidovaný na LV č. XXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 926/1, C-KN č. 870/8 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok-E-KN č. 852/13, C-KN č. 875 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 11930/7, C-KN č. 912 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 11928/1, C-KN č. 913/1 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 299/13, C-KN č. 934 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 925/2, C-KN č. 939 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 852/13, C-KN č. 940/1 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 11930/14, C-KN č. 1182 nemá založený LV, druh pôdy ttp. vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok

- E-KN č. 11930/6,

C-KN č.1220 nemá založený LV, vlastnícky evidovaný na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 11930/14. Predmetom stavebného povolenia sú pozemky parcely C-KN, ktoré nemajú založené listy vlastníctva a ku väčšine ktorých je vlastníctvo evidované ku pozemkom E-KN v k.ú. O.. Pozemky majú rôzny druh pôdy ako orná, ttp (trvalé trávne porasty - poznámka správneho súdu), zastavané plochy, vodné plochy a pod. Zvláštnosťou, v rozpore so zákonom je aj to, že špecializovaný stavebný úrad sa napríklad vôbec nezaoberal otázkou odňatia trvalých trávnych porastov ich účelu, viď napr. pozemky C-KN č. 68/1, C-KN č. 1182 k.ú. O.. Podľa ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,

ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. Podľa údajov uvedených vyššie, v katastri nehnuteľností sú v kópiách z katastrálnej mapy evidované parcely KN-C, ktoré nemajú založený list vlastníctva. Vlastníctvo k pozemkom je evidované v registri „E" na vyššie uvedených listoch vlastníctva. Podľa § 7 písm. b) Katastrálneho zákona kataster obsahuje údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape a údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu. Podľa § 72 ods. 2 uvedeného zákona záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. Podľa § 3 ods. 10 Katastrálneho zákona pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov. Podľa § 3 ods. 11 Katastrálneho zákona mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov. Žalovaný, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie sa nezaoberal skutočnosťou, že stavebný úrad pri vymedzení pozemkov pre stavby a pri vymedzení dotknutých pozemkov, na ktorých budú situované staveniská potrebné k realizácii stavebných prác, ako aj pri vymedzení susediacich pozemkov a z toho vyplývajúceho určenia okruhu účastníkov konania vyššie uvedeným postupom porušil zákon v tom, že nevychádzal zo zoznamov podľa katastra v zmysle zákona. Jednoducho popísal len stav podľa súpisu údajov vybraných z registra „C“. Obišiel vlastnícke vzťahy, k pozemkom registra „C", ktoré sú zistiteľné len z registra „E“. Nesplnil ani základnú povinnosť, aby tieto pozemky boli v stavebnom povolení uvedené tak, aby boli zistiteľní ich reálni spoluvlastníci. Nebola vykonaná identifikácia parciel porovnaním zápisov vedených v registri „E“ na mape určeného operátu a v registri „C" pre jednotlivé stavby. Tak aby bol zistený presný okruh účastníkov stavebného konania. Žalovaný ich námietky uvedené v odvolaní týkajúce sa nesprávneho postupu prvostupňového správneho orgánu jednoducho odignoroval. V nadštandardnej rýchlosti rozhodovania o odvolaní dokonca prehliadol aj to, že nebol správou katastra vyhotovený ani len súbor geodetických informácií a to, že v spise nie je založená ani kópia z katastrálnej mapy na objekty, ktoré musia byť zakreslené v celkovej situácii stavby v mierke 1:1000. Na základe uvedeného špeciálny stavebný úrad nebol oprávnený akceptovať predložené doklady pre rozhodnutie v časti vymedzenia stavebných pozemkov pre všetky stavebné objekty, ktorých sa stavebné povolenie týka ako aj pozemkov, ktoré sa majú použiť ako stavenisko a susedné pozemky vrátane vymedzenia účastníkov konania, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k dotknutým pozemkom. Napadnuté rozhodnutia nie sú preskúmateľné z dôvodu že správny orgán prvého stupňa a ani odvolací správny orgán v konaní nevychádzali z katastrálnych údajov tak, ako to bolo v zmysle potrebné. Vychádzali z neexistujúcich údajov parciel v registri „C“, ktoré neboli pričlenené jednotlivo k druhovo rôznorodým stavbám. Čo je zásadné, nevychádzali ani z údajov parciel v registri „E“, na ktorých sú zapísaní vlastníci a mapy určeného operátu. Bez identifikácie parciel, ktorá je potrebná v prípadoch, kde nie zapísaný na LV vlastník nehnuteľnosti z údajov registra „C“. V povoľovacom konaní a rozhodnutí bolo potrebné jednoznačne uviesť všetky parcelné čísla, druh pozemku a vlastnícke alebo iné práva, na ktorých majú byť povolené stavby so všetkými stavebnými objektmi podľa celkovej situácie, ktorá tvorí súčasť overenej projektovej dokumentácie. uplatňuje veľmi striktné procesné pravidlá pre uplatnenie si práv účastníkov (napr. vecná a časová koncentrácia). Súčasne sa stavebný úrad zaoberá pripomienkami len účastníkov konania a len tých, ktoré sa týkajú predmetu konania a boli doručené v zákonnej lehote; ostatné podania má stavebný úrad povinnosť ignorovať. Podľa názoru žalobcov v rade 1/ až 4/ zmätočné stavebné povolenie, v ktorom neboli správne označené pozemky pod prestavbu mostného objektu a mostného provizória s označením listov vlastníctva, na ktorých sú uvedení vlastníci pozemkov, je v rozpore nielen so zákonom, ale aj v rozpore s účelom a cieľmi zákona a SR bol navodený právny stav, ktorý je nejasný, a teda znemožnil, aby sa účastníkmi konania stali vlastníci pozemkov. Podľa ich názoru, cieľom špeciálneho stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia tiež aj odvolacieho orgánu aj za cenu hrubého porušenia je skutočnosť umožniť realizáciu stavby /stavieb/ a jej kolaudáciu skôr, ako príslušné štátne orgány rozhodnú o nezákonnosti konania správnych orgánov, a teda reálne uprieť práva všetkých do úvahy prichádzajúcich účastníkov konania na priaznivé životné prostredie ako aj na právnu ochranu lebo podľa Správneho poriadku je účastníkom konania aj ten, kto to o sebe tvrdí až do momentu preukázania opaku. Z kópií rozhodnutí vyplýva, že špeciálny stavebný úrad vôbec neskúmal či pozemky, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení sú vo vlastníctve osôb zapísaných na predmetných listoch vlastníctva. V tomto smere teda špecializovaný stavebný úrad postupoval v rozpore so zákonom, keď neskúmal okruh

dotknutých účastníkov konania, nakoľko v stavebnom povolení sú uvedené okrem štyroch pozemkov, ostatné ku ktorým neboli založené listy vlastníctva s evidovanými vlastníkmi. Je v stavebnom konaní všeobecne zaužívané a známe, že ak pri pozemkoch registra „C“ právny vzťah nie je evidovaný na listoch vlastníctva, tak uvedená skutočnosť nezbavuje ani špeciálny stavebný úrad povinnosti riadne a náležite zistiť skutočný stav veci a neuspokojiť sa len s uvedením čísiel parciel registra „C“, ku ktorým nie sú evidované listy vlastníctva. Bolo zákonnou povinnosťou správneho orgánu skúmať a zisťovať okruh účastníkov konania, ku ktorým, v zmysle ustanovenia , patria aj vlastníci pozemkov, na ktorom je stavba postavená. Špeciálny stavebný úrad bol povinný uviesť k pozemkom označeným ako parcely registra „C“ aj pozemky registra E na príslušných listoch vlastníctva, na ktorých sú evidovaní vlastníci pozemkov. Pozemky registra C-KN č. 68/1 a č. 1182 nemajú založené LV. Vlastnícke vzťahy sú evidované u pozemku C-KN č. 68/1 na LV č. XXXX k.ú. O. ako pozemok - E-KN č. 926/1 a u pozemku C-KN č. 1182 ako pozemok - E- KN č. 11930/6. Teda v danom prípade na základe ustanovenia v konaní o povolení stavieb mal ako dotknutý orgán vystupovať aj príslušný Okresný úrad v Námestove, pozemkový a lesný odbor a v rámci predmetného konania podať svoje stanovisko. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že príslušný správny orgán vystupoval v konaní ako dotknutý orgán a podal svoje stanovisko v konaní k týmto pozemkom. Za zásadný nedostatok napadnutých rozhodnutí žalobcovia v rade 1/ až 4/ považovali aj to, že nebol vyhotovený geometrický plán k prestavbe mostného objektu a stavebným objektom SO 301-00 dočasná obchádzková trasa, SO 301-01 mostné provizórium, SO 301-02 prístup pri realizácii, ktorým by bola presne identifikovaná trasa stavebných objektov. Neobstojí argumentácia odvolacieho orgánu v tom, že v odvolaní nepoukázali na predpis, podľa ktorého by mal byť vo veci vyhotovený geometrický plán, čo preukazuje tendenčnosť a zaujatosť správnych orgánov oboch stupňov v tom, že ako správne orgány majú byť „znalé zákonov“ a postupov v správnom konaní a nečakať na to, aby im ako na podnose boli citované zákony a nie aby postupovali tak, že za každú cenu, aj za cenu porušenia zákonov napadnuté stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Ironicky vyznieva, že špeciálny stavebný úrad a rovnako aj odvolací orgán v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom návrhu neuvádzajú predpis, konkrétnu úpravu, ktorá im umožňuje „nerešpektovať“ údaje uvedené pri pozemkoch, ktoré sú zapísané v registri C - KN a na ktorých nie sú uvedené vlastnícke vzťahy, na tzv. „hluchých“ listoch vlastníctva a brať ich ako záväzné. Citovaný Katastrálneho zákona takú povinnosť neupravuje vo vzťahu k jednotlivým pozemkom, parcelám, ani k spojeniu parciel podľa registra E do jednej parcely podľa registra C. Ako záväzné zákon v tomto ustanovení upravuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmeru katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmeru poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy. Ak špeciálny stavebný úrad a ani žalovaný „necítili“ potrebu zistiť skutočný stav vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú predmetom stavebného povolenia tak podľa ich názoru vo veci ide o zjavne protiprávny postup, ktorý je v napadnutých rozhodnutiach rozhodujúci. Označené rozhodnutia správnych orgánov sú podľa názoru žalobcov v rade 1/ až 4/ v príkrom rozpore so , zákonom o správnom konaní ako aj s SR. Okrem toho, že nespĺňajú základné parametre samotné stavebné povolenie nie je ani dostatočne odôvodnené. Takéto rozhodnutia sú prejavom svojvôle a ignorácie zákona správnych orgánov, ktoré ich vydali.

4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 21.6.2021 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad stavebné konanie viedol v súlade so základnými pravidlami správneho konania, v konaní postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, zaoberal sa každou vecou týkajúcou sa predmetu konania, vychádzal z presne zisteného stavu veci a rešpektoval právom chránené záujmy účastníkov konania. Požiadavky týkajúce sa ochrany verejných záujmov, ochrany životného prostredia, zdravia a života osôb boli posúdené dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré sa náležite zaoberali realizáciou predmetnej stavby „Prestavba mostného objektu MO 2300-001 v obci O.“ a ich požiadavky boli premietnuté do podmienok vydaného stavebného povolenia pre predmetnú stavbu. Tvrdenie žalobcov, že stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože niektoré KN-C pozemky nemajú založené listy vlastníctva a preto nemohli byť so stavebným konaním oboznámení všetci účastníci konania, považuje žalovaný za irelevantné. Založenie resp. nezaloženie listu vlastníctva nie je podmienkou, resp. prekážkou v predmetnom stavebnom konaní. Oznámenie o začatí stavebného konania, ako aj rozhodnutie v merite veci bolo účastníkom oznámené verejnou vyhláškou. Z ust. § 26 ods. l Správneho poriadku vyplýva, že doručenie verejnou vyhláškou

použije správny orgán v prípade, keď účastníci alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon ( ). Z toho potom logicky vyplýva, že obsahom verejnej vyhlášky nemusia byť nevyhnutne presne označení všetci účastníci správneho konania. K dôvodom, ktoré žalobca uvádza v predmetnej žalobe vzťahujúcim sa k vyhotoveniu geometrického plánu sa žalovaný vyjadroval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažuje za potrebné sa opakovane nimi zaoberať a trvá na svojom právnom názore vyslovenom v odôvodnení rozhodnutia.

5. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 9.7.2021 vyjadril aj ďalší účastník, navrhujúc jej zamietnutie. Poukázal na to, že žalobcovia vymenúvajú skutkové a právne dôvody, ktoré podľa ich názoru majú za následok nezákonnosť, nepreskúmateľnosť, zmätočnosť vydaných rozhodnutí, ale neuvádzajú, ako ich mali ukrátiť na ich konkrétnych právach alebo právom chránených záujmoch. V správnej žalobe by mali byť tieto práva konkrétne vymedzené, nepostačuje len všeobecné konštatovanie o ukrátení na právach, ak nie je zrejmé, ako mali žalobné body zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcov. Z tohto dôvodu správna žaloba trpí neodstrániteľnou vadou a už len preto by ju súd mal zamietnuť. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným bodom ďalší účastník uviedol nasledovné:

- k žalobnému bodu, podľa ktorého stavebný úrad nevymedzil správne resp. presne okruh účastníkov stavebného konania, pretože nebol predložený geometrický plán, z ktorého by bolo zrejmé, kde presne sú umiestnené stavebné objekty stavby:„Prestavba mostného objektu MO 2300- 001 v obci O.“ ďalší účastník uviedol, že súčasťou administratívneho spisu je stavebným úradom overená projektová dokumentácia v stupni DSP/DRS k stavbe: „Prestavba mostného objektu MO 2300-001 v obci O.“ vypracovaná projektantom: Structing, s.r.o. Z textovej aj grafickej časti tejto projektovej dokumentácie vyplýva, že stavba sa nachádza v intraviláne obce O.. Stavba je členená na tieto stavebné objekty:

- SO-101-00 Úprava cesty č. 2300 - zo sprievodnej správy k projektovej dokumentácii vyplýva, že ide o úpravu existujúcej cesty pred a za existujúcom mostom. Umiestnenie tohto stavebného objektu je jednoznačné.

- SO-201-00 Prestavba mosta ev. č. 2300-001 - zo sprievodnej správy k projektovej dokumentácii vyplýva, že ide rovnako o rekonštrukciu existujúceho mostného objektu, nakoľko most je vo veľmi zlom až havarijnom stave. Rekonštrukcia mosta bude realizovaná formou prestavby, ktorá spočíva v asanácii existujúcej nosnej konštrukcie až na úroveň spodnej stavby, pričom táto ostáva zachovaná. Nakoľko sa jedná o existujúci mostný objekt, umiestnenie stavby je jednoznačné.

- SO-301-00 - Dočasná obchádzková trasa - zo sprievodnej správy k projektovej dokumentácii vyplýva, že vzhľadom na úplnú asanáciu a demontáž mostného objektu, ktorý tvorí jediný prístup na oblasť O. Zámostie so železničnou zastávkou, zástavby rodinných domov a miestnych firiem bude potrebné tiež realizovať dočasnú obchádzkovú trasu, ktorá bude slúžiť pre dopravu počas demolácie a budovania nového mostného objektu na trase cesty III/2300. Predpokladaná doba realizácie prestavby mosta je podľa projektovej dokumentácie 12 mesiacov, a preto projektová dokumentácia nevyhnutne rieši aj dočasnú obchádzku. Dočasná obchádzková trasa je situovaná severne o existujúceho mosta a vedie uličkou s existujúcim vjazdom a končí rovnako existujúcim napojením na cestu III/2300. Z grafickej časti PD vyplýva, že dočasná obchádzková trasa pre osobnú a nákladnú cestnú dopravu je vedená po existujúcich miestnych komunikáciách. Obec O. ako vlastník a správca miestnych komunikácií s vydaním stavebného povolenia súhlasila. Nakoľko ide o vedenie obchádzky po existujúcich komunikáciách, umiestnenie obchádzky je jednoznačné.

- SO-301-01 - Mostné provizórium - je súčasťou dočasnej obchádzkovej trasy, nakoľko treba urobiť dočasné premostenie cez rieku Orava t.j. ide o premostenie cez existujúci vodný tok. Rieka Orava je v obchádzkovej trase premostená jednopruhovým mostným provizóriom dĺžky cca 83m. Stavba sa nachádza v intraviláne, v blízkosti existujúcich bytových domov a občianskej vybavenosti. Počas prác nedôjde k stavebnej uzávere. V úseku bude obmedzená premávka len čiastočne - zúženie vozovky, zníženie rýchlosti, vjazd a výjazd stavebných strojov a mechanizmov a pod. Všetky stavebné zásahy do existujúcich komunikácií sú uvažované ako dočasné a po realizácii mostného objektu budú uvedené do pôvodného stavu.

- SO 301-02 Prístup pri realizácii - podľa sprievodnej správy k projektovej dokumentácii zariadenie staveniska je predpokladané na cestnej komunikácii v rámci uzatvorenej časti cesty III/2300. Pre možnosť prístupu mechanizácie pod mostný objekt je navrhovaná prístupová komunikácia, ktorá bude umiestnená približne paralelne s jestvujúcim mostom, na jeho južnej strane. Vybudovanie prístupovej plochy podmieňuje začatie prác na mostnom objekte 201-00 v trase pôvodnej štátnej cesty III/2300, nachádzajúcom sa v ckm 0,198. Prístupová plocha je nutná, nakoľko je nutné vytvoriť prístup pre možnosť asanácie a následnej výstavby mosta. Začiatok trasy je situovaný pri križovatke k železničnej

zastávke a koniec trasy je situovaný pri pilieri - podpera č. 3 na strane pri obci O.. V KM 0,045 49 je situovaná odbočka, ktorá je navrhovaná kvôli možnosti otáčania vozidiel. Prístupová plocha preklenie časť koryta v treťom a druhom poli mosta. Preto bude zhotovený inundačný pracovný priepust z hrdlových rúr DN 1000 mm ukladaných na očistené dno, ktoré budú presypané štrkodrvou a prekryté cestnými panelmi. Súčasťou projektovej dokumentácie sú aj mapové a geodetické podklady (geodetická dokumentácia), z ktorej vyplýva, že bolo vykonané polohopisné a výškopisné meranie plánovanej stavby. Na základe uvedeného je zrejmé, že umiestnenie dotknutej stavby je jednoznačné podľa projektovej dokumentácie aj z povahy stavby - ide prestavbu existujúceho mostného objektu. Stavba bola geodeticky

- polohopisne a výškopisne zameraná. Vyhotovenie geometrického plánu nie je v zmysle podmienkou vydania stavebného povolenia. Geometrický plán sa vyhotovuje spravidla po realizácii stavby. Do času realizácie stavby sa vyhotovuje geodetické zameranie plánovanej stavby.

- k žalobnému bodu, podľa ktorého stavebný úrad pochybil, ak v povoľovacom konaní a rozhodnutí jednoznačne neuviedol všetky parcelné čísla (registra „E“), druh pozemku a vlastníckeho alebo iné práva k pozemkov s cieľom znemožniť, aby sa vlastníci pozemkov stali účastníkmi konania, ďalší účastník uviedol, že žiaden zákon, ani zaužívaná prax neustanovuje ako podstatnú náležitosť stavebného povolenia údaj o tom, kto je vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí alebo, aby vo výroku rozhodnutia boli pozemky - parcely registra „C“, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, „identifikované“ aj cez parcely registra „E“. Stavebný úrad oznamoval začatie stavebného konania verejnou vyhláškou, takže nikoho nevylúčil ako účastníka konania. Z projektovej dokumentácie je zrejmé, že ide o prestavbu existujúceho mosta a obchádzková trasa kvôli tomu, že most bude uzavretý, vedie po existujúcich komunikáciách v intraviláne obce O.. Stavbou sa nezaberá poľnohospodárska ani lesná pôda.

- k žalobnému bodu, podľa ktorého stavebný úrad sa vôbec nezaoberal otázkou odňatia trvalých trávnych porastov, ďalší účastník uviedol, že podľa sprievodnej správy k PD - stavbou sa nezaberá poľnohospodárska ani lesná pôda.

6. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ reagovali na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 13.07.2021, v ktorej uviedli, že tvrdenie žalovaného o tom, že stavebný úrad dostatočne zistil skutkový stav je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - stavebného úradu. V žalobnom návrhu sú pripojené aj kópie rozhodnutí, z ktorých je dostatočným spôsobom preukázané, že stavebný úrad neskúmal, či pozemky, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení sú vo vlastníctve osôb zapísaných na predmetných listoch vlastníctva. Podľa ich názoru postupoval v rozpore so zákonom, keď neskúmal okruh dotknutých účastníkov konania. Opätovne uviedli, že v stavebnom konaní ak pri pozemkoch registra „C“ právny vzťah nie je evidovaný na listoch vlastníctva, tak uvedená skutočnosť nezbavuje ani špeciálny stavebný úrad povinnosti riadne a náležité zistiť skutočný stav veci a neuspokojiť sa len s uvedením čísiel parciel registra „C“, ku ktorým nie sú evidované listy vlastníctva. Bolo zákonnou povinnosťou správneho orgánu skúmať a zisťovať okruh účastníkov konania, ku ktorým, v zmysle ustanovenia , patria aj vlastníci pozemkov, na ktorom je stavba postavená. Uvedené pochybenie podľa ich názoru nie je možné konvalidovať spôsobom, ktorý uvádza žalovaná strana, jednoducho oznámením verejnou vyhláškou. Žalovaná strana vo vyjadrení uvádza, že doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade ak účastníci alebo ich pobyt nie sú mu známi alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Skutočnosť, že účastníci alebo ich pobyt nie je známy správny orgán môže zistiť len z listov vlastníctva, ktoré sú založené na správe katastra ku jednotlivým pozemkom parcelám KN-E alebo KN-C. Stavebný úrad bol povinný uviesť k pozemkom označeným ako parcely registra „C“ aj pozemky registra „E“ na príslušných listoch vlastníctva, na ktorých sú evidovaní vlastníci pozemkov. V danom prípade na základe ustanovenia v konaní o povolení stavieb mal ako dotknutý orgán vystupovať aj príslušný Okresný úrad v Námestove, pozemkový a lesný odbor a v rámci predmetného konania podať svoje stanovisko. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že príslušný správny orgán vystupoval v konaní ako dotknutý orgán a podal svoje stanovisko v konaní k týmto pozemkom. Názor žalovanej strany, že nevyhotovenie geometrického plánu nie je vadou stavebného konania je v rozpore s Správneho poriadku. Ak správne orgány oboch stupňov nepovažovali za potrebné zistiť skutočný stav vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú predmetom stavebného povolenia, tak išlo o postup v rozpore s právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.

7. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ nevyužili svoje právo reagovať na vyjadrenie ďalšieho účastníka.

8. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu v zmysle a nasl. (ďalej „“) v zmysle žalobných bodov (, ), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Podľa článku 46 ods. 2 kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

10. Primárne považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

11. Uvedená formulácia nachádza následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach a , v zmysle ktorých v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že porušenie práva môže byť podkladom pre ochranný zásah správneho súdu len v tom prípade, ak takéto porušenie našlo svoje vyjadrenie v konkrétnom zásahu do práv a záujmov žalobcu; inak povedané nie každé porušenie právnej normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie súdu v správnom súdnom konaní v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný konkrétny zásah do jeho práv. Uvedené vyplýva z úpravy podľa .

13. Podstatou argumentácie žalobcov v rade 1/ až 4/ vyslovených v podanej správnej žalobe je tvrdenie prezentované hneď v úvode žaloby, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutiami orgánov verejnej správy „ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch“, pričom ani z jednej žalobnej námietky nevyplýva, na akom konkrétnom práve, resp. právom chránenom záujme mal byť ten ktorý konkrétny žalobca ukrátený a čím (akým konaním, resp. nekonaním) zo príslušného stavebného úradu malo k tomuto ukráteniu a zásahu do (konkrétneho) práva žalobcov dôjsť.

14. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ v žalobe dokonca len príkladmo uviedli, že špecializovaný stavebný úrad sa napríklad vôbec nezaoberal otázkou odňatia trvalých trávnych porastov ich účelu - viď napr. pozemky C-KN č. 68/1, C-KN č. 1182 k.ú. O., ktorá námietka je irelevantná nielen z dôvodu, že prestavbou existujúceho mosta sa nezaberá poľnohospodárska ani lesná pôda, pričom obchádzková trasa vedie po

existujúcich komunikáciách obce O., ale i preto, že i keby špecializovaný stavebný úrad túto povinnosť mal, tak nie je zrejmé, akým spôsobom táto povinnosť súvisí s nejakým konkrétnym právom žalobcov v rade 1/ až 4/.

15. Rovnako tak nie je zistiteľné, akým spôsobom malo (a mohlo) byť porušené nejaké právo žalobcov v rade 1/ a 4/ tým, ak by aj špeciálny stavebný úrad nekonal s inými subjektmi ako s účastníkmi predmetného stavebného konania (čo správny súd nie je oprávnený za danej situácie preskúmavať). Bez akýchkoľvek polemík táto skutočnosť by v nijakom prípade nebola spôsobilá zasiahnuť do konkrétnych práv žalobcov. Niet pochýb, že špeciálny stavebný úrad so žalobcami v rade 1/ až 4/ konal ako s účastníkmi stavebného konania a žalobcovia v rade 1/ až 4/ mali priestor na uplatnenie všetkých svojich práv, čo v predmetnom stavebnom konaní aj využili (podaním námietok, podaním odvolania). Ako bolo uvedené vyššie, žalobcovia v rade 1/ až 4/ v podstate na správnom súde uplatňovali nároky v prospech tretích bližšie neidentifikovaných osôb, ktorá okolnosť sama o sebe vylučuje oprávnenie správneho súdu preskúmať tvrdený zásah administratívnych orgánov. Zároveň z právnej úpravy nevyplýva žiadne oprávnenie žalobcov v rade 1/ až 4/ uplatňovať vo svojom mene dané práva, za účelom ochrany vlastníkov iných pozemkov. Uvedené skutočnosti viedli bez ďalšieho k zamietnutiu podanej žaloby v tejto časti z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v zmysle . Naviac v závere prezentované tvrdenie žalobcov v rade 1/ až 4/ o reálnom upretí práva všetkých do úvahy prichádzajúcich účastníkov konania na priaznivé životné prostredie ako aj na právnu ochranu považuje správny súd za ničím nepodložené vágne tvrdenie, ktoré nie je nijakým spôsobom bližšie špecifikované a tým nemôže ani predstavovať dostatočný základ žalobnej legitimácie žalobcov.

16. Správny súd poukazuje na to, že neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia. Túto pritom zákon vymedzuje osobitne pri každom konaní pred správnym súdom upravenom v . Dôvodom pre odmietnutie žaloby v zmysle však bude len jej podanie „zjavne“ neoprávnenou osobou. Slovo „zjavne“ treba vykladať tak, že neoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. Za zjavne neoprávnenú osobu možno preto považovať prvostupňový orgán verejnej správy, dotknutý orgán v konaniach upravených v , niekoho, kto nebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom a pritom sa nejedná o žalobu opomenutého účastníka konania, toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia atď. Ak však žalobca bude spĺňať, čo sa týka subjektu, podmienku aktívnej žalobnej legitimácie, bude namieste zo strany správneho súdu s ním ďalej konať. Pokiaľ sa však následne pri oboznamovaní sa s administratívnym spisom alebo napr. v rámci dokazovania preukáže, že u žalobcu chýba niektorá z ďalších podmienok na preukázanie aktívnej žalobnej legitimácie (napr. dotyk na subjektívnych právach u správnej žaloby fyzickej alebo právnickej osoby), nebude už správny súd žalobu odmietať v zmysle , ale žalobu zamietne.

17. Identický záver o absencii vplyvu namietaných skutočností na (žalujúcou stranou nekonkretizované) práva a právom chránené záujmy platí aj vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam, a to k námietke nesprávneho označenia pozemkov pod prestavbou mostného objektu a mostného provizória, ako i nevyhotovenia geometrického plánu. Formulácii jednotlivých žalobných námietok absentuje ich prepojenie s dotykom na ich konkrétnych právach, t.j. s porušením (ukrátením) na ich konkrétnych právach.

18. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov v rade 1/ až 4/ nie je dôvodná, na základe čoho ju podľa zamietol.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ až 4/ podľa a contrario tak, že žalobcom v rade 1/ až 4/, ktorí úspech v konaní nemali, súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov ani žalovanému v zmysle ustanovenia a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi, pretože neboli splnené predpoklady uvedené v ustanovení - nevznikli mu žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu správny súd uložil a neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre náhradu ďalších trov účastníkom konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.