Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/44/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 proti odporcovi: S. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., K. K. XXXX/XX, občan SR, zastúpený opatrovníčkou N. G., zamestnankyňou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 526,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zrušuje sa Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. k. -35 zo dňa 30.08.2011.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 177,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 12.01.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Určuje sa, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení č. A3209826 zo dňa 23.04.2009 uvedená v časti 1 bod 4 a 5, týkajúca sa zmluvnej pokuty j e

n e p r i j a t e ľ n á.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 526,12 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.01.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalovaná suma predstavuje nárok na zaplatenie vyfakturovaných služieb v období 11.09.2009-11.11.2009 spolu s upomienkou vo výške 177,59 eur a zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur a 2x 49,79 eur.

Súd vydal dňa 30.08.2011 Platobný rozkaz č. -35, ktorým uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 526,12 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania 31,50 eur.

Súdu sa nepodarilo odporcovi platobný rozkaz doručiť, keďže sa tento v mieste svojho bydliska nezdržiava a inú adresu na doručovanie zásielok sa súdu nepodarilo zistiť. Preto súd odporcovi ustanovil opatrovníčku, zamestnankyňu tunajšieho súdu, a týmto rozsudkom zrušil vydaný platobný rozkaz.

Podľa , ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Podľa (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd prejednal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo Zmluvy o pripojení zo dňa 23.04.2009, Dodatku k predmetnej zmluve zo dňa 23.04.2009, z pokusu o zmier zo dňa 30.11.2009, prehľadu zasielaných faktúr, z faktúry č.: XXXXXXXXXX zo 22.08.2009 na sumu 69,78 eur, č.: XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2009 na sumu 49,92 eur, č.: XXXXXXXXXX zo dňa na sumu 56,23 eur, č.: XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2009 na sumu 1,66 za upomienku, č.: XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2010 na sumu 49,79 eur za zmluvnú pokutu a č.: XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2010 na sumu 49,79 eur a 248,95 eur za zmluvné pokuty, zo všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) navrhovateľa, súd zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 23.04.2009 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, v zmysle ktorej navrhovateľ vypožičal odporcovi jednu SIM kartu, ktorá odporcovi umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a aktivoval mu služby, v rámci ktorých bola odporcovi poskytnutá služba Surf&Mail. Na základe uzatvoreného Dodatku k zmluve o pripojení medzi nimi dňa 23.04.2009 odpredal navrhovateľ odporcovi mobilný telefón značky Sony Ericsson C510 za kúpnu cenu 1 eur. Odporca nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb za obdobie 11.09.2009-11.11.2009, čím porušil zmluvné povinnosti. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 30.11.2009 oznámil odporcovi výšku neuhradených služieb za fakturované obdobie a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na úhradu súm najneskôr do 12.12.2009.

Navrhovateľ sa domáha úhrady nezaplatených služieb v sume 177,59 eur a zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur a 2 x 49,79 eur v zmysle bodu 4 a 5 Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 23.04.2009, keďže odporca prestal plniť zmluvou dohodnutú povinnosť platiť riadne a včas faktúry vystavené za poskytnuté služby. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z sumy 526,12 eur od 12.01.2011 do zaplatenia.

Z obsahu bodu 5 (prvá veta) Dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXXX z 23.04.2009 mal súd preukázané, že odporca sa pre prípad porušenia niektorej z jeho povinností z bodu 1 písm. b) alebo bodu 2 alebo bodu 3 tohto Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných obchodných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných obchodných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Z obsahu bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXXX z 23.04.2009 mal súd preukázané, že odporca sa pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. d) tohto dodatku a následnej deaktivácie príslušnej služby (Surf&Mail) zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 49,79 eur.

Podľa čl. 1 písm. d) dodatku k zmluve o pripojení sa účastník - odporca zaviazal, že po dobu viazanosti (tu 24 mesiacov) nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby Surf&Mail a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať službu Surf&Mail alebo zrušiť túto zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov poprušenia povinnosti na strane účastníka; za žiadosť o deaktiváciu, resp. zrušenie služby Surf&Mail sa pritom považuje najmä výpoveď tejto zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o deaktiváciu služby Surf&Mail v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie účastníka od tejto zmluvy z iného dôvodu, ako je porušenie povinnosti na strane podniku.

V zmysle článku 17 bod 17.5 všeobecných zmluvných podmienok, Zmluva a Všeobecné podmienky aj právne vzťahy medzi účastníkom a navrhovateľom, ktoré nie sú výslovne upravené v zmluve a VZP, sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa , o elektronických komunikáciách, zrušuje sa o telekomunikáciách v znení

Podľa o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 76 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného k od 01.01.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545a Občianskeho zákona, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti zaplatenia neuhradených služieb vo výške 177,59 eur. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluvy o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách a dodatok k nej. Na základe zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 kus SIM karty, ku ktorej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo a súčasne mu aktivoval služby ním poskytované, medzi iným aj službu Surf&Mail. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Sony Ericsson C510 za kúpnu cenu 1 eur. Podľa dodatku k zmluve v bode 4 a 5 sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur a 49,79 eur, to bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bol odporca pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámený. Nakoľko odporca neplatil riadne a včas za poskytované služby, vnikol mu nedoplatok podľa vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 177,59 eur za obdobie 11.09.2009-11.11.2009. Navrhovateľ si uplatnil u odporcu odvolávajúc sa na dodatok k zmluve i zmluvnú pokutu 2 x 49,79 eur za službu Surf&Mail a 248,95 eur, keďže odporca porušil povinnosti, na ktoré sa zaviazal. Teda pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi predstavuje celkom sumu 526,12 eur (177,59 + 49,79 + 49,79 +248,95). Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o zmier zo dňa 30.11.2009 o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr najneskôr do 12.12.2009.

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa a . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v a nasl. . Účastníci uzavreli

spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a jej dodatku ako spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, resp. jej dodatku v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom na úpravu ochrany spotrebiteľa na úrovni európskej únie, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ mení len jej výšku v závislosti od zvolenej služby a koncového zariadenia, nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán.

Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle v znení v čase uzavretia dodatku v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa a nasl. , ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ( ). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a dospel k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, nie je individuálne dojednaná, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu a znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení v spojení s v aktuálnom znení neplatná.

Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský

vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.

Navrhovateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišoval situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností, vznikne odporcovi ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo. Zmluvnú pokutu dodávateľ žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z dodatku k zmluve vyplýva, že porušením niektorej povinnosti podľa dodatku sa odporca zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur ako aj pokutu 49,79 eur. Zmluvná pokuta určená v dodatku k zmluve sa vzťahuje k akémukoľvek porušeniu povinností zo strany odporcu, či už pôjde o zotrvanie v zmluvnom vzťahu počas určenej doby viazanosti, záväzok nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo záväzok nedopustiť sa konania, na základe ktorého by vzniklo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy. Navrhovateľ nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností odporcu, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia pre navrhovateľa. Výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Dodávateľ nerozlišuje, či ide o porušenie zmluvných podmienok, ktoré mohol odporca ovplyvniť alebo nie, prípadne, či ide o vedomé a úmyselné porušenie podmienok. Odporcovi by tak v zmysle ustanovení dodatku mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške tak v prípade, ak by požiadal o vypojenie z prevádzky v dôsledku krádeže SIM karty (ktoré porušenie by odporca nezavinil), ako aj v prípade úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich z dodatku odporcom. Takto určená zmluvná pokuta, nezohľadňujúca závažnosť jednotlivých spôsobov porušenia povinností zo strany odporcu s odstupňovaním výšky pokuty sa javí ako zjavne neprimeraná a určená v neprospech slabšej zmluvnej strany.

Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v až , pričom neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzku, v danom prípade zmluvná pokuta, je v zmysle a v spojení s ustanoveniami smernice č. 93/13 EHS neprijateľnou podmienkou. Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa v spojení s a smernice Rady č. 93/13 EHS, preto navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, a z týchto dôvodov súd návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa a ods. 1,2 , (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia , lebo ich dohodu o uplatnení „ ostatných právnych predpisov“ na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle . Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci zmluvou písomne odkázali na všeobecné podmienky navrhovateľa ako súčasť zmlúv, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať zákonom o telekomunikáciách a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa charakteru záväzku jednoznačne vyplýva plnenie podľa . Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Súd preto aj vyhodnotil výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú, zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty vyhlásil za neprijateľnú a preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Záverom už len súd dodáva, že či už hlavná zmluva o pripojení ako aj jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty už nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 177,59 eur spolu so zákonným 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy nezaplatených služieb vo výške 177,59 eur od 12.01.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 526,12 eur, pritom súd návrh v časti sumy 348,53 eur zamietol. Z tohto vyplýva, že v konaní bol vo väčšej miere úspešný odporca, ktorému však náhrada trov konania priznaná nebola, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.