Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-65-2007.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/65/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. Č..XX, V., proti odporcom : v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, v 2. rade H. V., W.. XX.XX.XXXX, W. F. C. F. Č..XXX, C., zast. opatrovníkom K. S., L.Ú. M. I..., o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.02.2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 21.410,-EUR spolu s úrokom z omeškania titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôvere v právny štát vložili ako tichý spoločník do spoločnosti odporcu v 2. Rade peňažné prostriedky. Odporca v 1. Rade nekontroloval činnosť odporcu v 2. Rade a nezabránil nezákonnej činnosti odporcu v 2. Rade, čím navrhovateľa poškodil na právach.
K investovaniu svojich peňazí sa rozhodol na základe nekalej a protizákonnej reklamnej kampane, pričom však štátna orgány ani orgány činné v trestnom konaní nekonali, nevykonávali dozor and klamlivou reklamou. Je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaná odporcu v 2. Rade a boli povinné tomu zabrániť, čo sa však nestalo. Navrhovateľ konal dobromyseľne a nedopustil sa žiadneho porušenia zákona. K právnemu vzťahu s odporcom v 2. Rade došlo v súlade s právom a za porušenie zákonnosti zodpovedá tak odporca v 2. Rade ako aj odporca v 1. Rade.
Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na skutočnosť, uzavretím zmlúv navrhovateľ investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankového subjektu. Pojmovým znakom zmluvy o tichom spoločenstve je podiel tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa. Súčasne vklad tichého spoločníka môže byť znížený o podiel na strate, čím tichý spoločník môže prísť o svoj celý vklad. Tichý spoločník má možnosť využiť svoje právo podľa § 675 Obchodného zákonníka - nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojim vkladom. Z uvedeného je zrejmé, že sa v danom prípade jednalo o súkromnoprávny vzťah. V čase uzavretia zmluvy navrhovateľom bol účinný zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli
len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu, súčasne škoda, ktorá vznikne zo súkromnoprávneho vzťahu nemôže byť prenášaná na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej poskytli svoje peňažné prostriedky. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol poskytnúť finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musí znášať aj riziká s tým spojené. Poukazoval na skutočnosť, že nie je splnená základná podmienka pre možnosť uplatniť si náhradu škody vo vzťahu k štátu, nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi škodou a postupom ktoréhokoľvek orgánu štátu, nakoľko navrhovateľ vstúpil do súkromnoprávneho vzťahu a nebankovým subjektom, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ktorého činnosť nepodliehala dohľadu štátu. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.
Odporca v 2. Rade sa k návrhu nevyjadril.
Navrhovateľ, odporca v 1 a opatrovník odporcu v 2 rade sa na pojednávanie nedostavili, hoci mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, pričom odporca v 1 rade a opatrovník odporcu v 2 rade svoju neúčasť neospravedlnil. Navrhovateľ neúčasť na pojednávaní ospravedlnil 06.03.2014 a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd prejednal a rozhodol vec podľa § 101, ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa dožiadaným súdom, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh.
Súd vykonal dokazovanie, výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa so zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 27.10.1998, zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 17.12.1998, zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 04.01.1999, príjmovými pokladničnými dokladmi, a ostatným spisovým materiálom, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril dňa 27.10.1998 s odporcom v 2 rade Zmluvu o tichom spoločenstve, ktorou sa zaviazal ako tichý spoločník podieľať na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 1.493,72- EUR. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi ročne podiel na zisku vo výške 403,30-EUR.
Navrhovateľ uzatvoril dňa 17.12.1998 s odporcom v 2 rade Zmluvu o tichom spoločenstve, ktorou sa zaviazal ako tichý spoločník podieľať na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 11.949,81-EUR. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi ročne podiel na zisku vo výške 4.182,43-EUR.
Navrhovateľ uzatvoril dňa 04.01.1999 s odporcom v 2 rade Zmluvu o tichom spoločenstve, ktorou sa zaviazal ako tichý spoločník podieľať na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 7.966,54- EUR. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi ročne podiel na zisku vo výške 2.788,30-EUR.
Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, avšak v čase, keď mu vznikol nárok na podiel zo zisku zistil, že odporca v 2. Rade je v konkurze. V konkurznom konaní si navrhovateľ pohľadávku proti odporcovi v 2 rade neuplatnil, nakoľko bolo medializované, že je to zbytočné a nebude uspokojený.
Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Rožňava, č. živnostenského registra : 803-4998 súd zistil, že odporca v 2 rade vykonával podnikateľskú činnosť na základe ust. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní pod obchodným menom - Dobroslava Krajníková - NICK - finance, miesto podnikania 04931 Rožňavské Bystré 114, IČO 30681448. Odporca v 2 rade ukončil svoju činnosť k 10.3.2011. V predmete podnikania mal aj Záložňu, deň vzniku oprávnenia: 13.3.1996, deň zániku oprávnenia: 10.3.2011.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.
Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. O zodpovednosti štátu však možno hovoriť iba vtedy, ak ide o taký nedostatok v činnosti orgánu štátu, ktorý mal dopad do majetkovej sféry občana a iba ak je nesprávny úradný postup orgánu štátu príčinou vzniku zmenšenia majetku občana. Zodpovednosť štátu teda vzniká, ak sa preukáže, že pri správnom úradnom postupe orgánu štátu by ku škode nedošlo.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 2,3 Ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.
Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorý predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej ujmy na účet ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z tohto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Podľa zákona č.21/1992Zb. o bankách platného a účinného do 31.12.2001, bankami sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť , alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav ( § 36) , ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery a ktoré na výkon týchto činností majú povolenie pôsobiť ako banka (§ 4).
Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 cit. zákona činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 673 Obchodného zákonníka, zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
Podľa § 675 ods. 1 cit. Zákona, Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve.
Podľa § 675 ods. 2 cit. Zákona, podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a výročnú správu.
Podľa § 676 ods. 1 cit. Zákona, pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.
Podľa § 677 ods. 1 cit. Zákona, O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších rokoch sa znížený vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.
V prejednávanej veci mohol odporca v 1 rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií, príp. bankovú činnosť. O takýto spôsob činnosti však zo strany odporcu v 2 rade zo zmlúv nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzn. uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve medzi navrhovateľom a odporcom v 2 rade ako podnikateľom fyzickou osobou, nebolo v právomoci odporcu v 1 rade zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup, pretože na akýkoľvek zásah zo strany odporcu tu chýbal zákonný rámec s ohľadom na jeho právomoci vymedzené zákonom. Kompetenciu odporcu v 1 rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.
Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené podnikateľským subjektom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv.
A teda v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s podnikateľom fyzickou osobou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia sa rozhodol ako tichý spoločník podieľať na podnikateľskej činnosti odporcu v 2 rade, prevzal na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno - právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Nemožno prenášať zodpovednosť iného subjektu za svoje záväzky voči navrhovateľovi na štát a jeho orgány. Skutočnosť, že odporca v 2 rade nevyplatil navrhovateľovi podiel na zisku, nemôže byť predsa dôvodom prenesenia tejto zodpovednosti na štát. Navrhovateľ si mohol uplatniť svoju pohľadávku v konkurznom konaní vyhlásenom na odporcu v 2 rade.
Pokiaľ by odporca v 1 rade zakázal uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve a znemožnil by tak tretím osobám podieľať sa formou tichého spoločenstva na podnikaní podnikateľa, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva ( úrokov, podielov na zisku ).
Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Z.z. v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie
činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku
vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť odporcu v 2 rade činnosti zverenej zákonom správcovskej spoločnosti.
Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.
Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý mal postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje.
Z vyjadrenia odporcu v 1 rade vyplýva, že svoju prevenčnú povinnosť nezanedbal, keď v rámci svojich právomocí prikročili k legislatívnym a iným opatreniam vrátane podnetov týkajúcich sa podozrenia z páchania trestnej činnosti, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže súd návrh zamietol pre nedostatok právneho základu pre priznanie náhrady škody podľa zákona č.58/1969 Zb., nezaoberal sa ďalej otázkou výšky škody.
Vznik škody vo vzťahu k odporcovi v 2 rade navrhovateľ odvodzoval z nevyplatenia dohodnutých výnosov podľa uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve. V danom prípade však navrhovateľ ako tichý spoločník zo zmluvy o tichom spoločenstve nemá a nemôže mať zabezpečený bezpečný pevný výnos, čo je základným rozdielom medzi zmluvou o tichom spoločenstve a zmluvou o úvere. Keby mal tichý spoločník zabezpečený pevný úrokový výnos, jednalo by sa o simuláciu úverovej zmluvy. V danom prípade navrhovateľovi tak vzniká nárok na výplatu dohodnutého výnosu len za podmienky dosiahnutia zisku odporcu v 2 rade, čo navrhovateľ v konaní nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že na majetok odporcu v 2 rade bol vyhlásený konkurz, možno vyvodzovať, že odporca v 2 rade zisk nedosiahol, preto neboli splnené ani podmienky na výplatu dohodnutého výnosu. Navrhovateľ sa ako tichý spoločník dostal do postavenia konkurzného veriteľa, ktorý si mohol uplatniť svoj nárok v konkurznom konaní.
Ust. § 8 Obč. zák., ktoré fyzickej osobe priznáva spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, z čoho vyplýva, že fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony na základe vlastnej vôle robí právne úkony, ktorými podľa vlastného uváženia nadobúda práva a preberá povinnosti a znáša aj následky spojené s jej právnymi úkonmi, a teda má postupovať najmä pri uzatváraní zmlúv s primeranou dávkou opatrnosti a zvážiť aj možné riziká tak, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa. Zároveň ust. § 415 Obč. zák. ustanovuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, účelom ktorej je zabrániť spoločensky nežiaducim javom, akými sú vznik škody na zdraví alebo na majetku, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právny vzťahov, bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo osoby právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Pojem všeobecná prevenčná povinnosť zahŕňa požiadavku dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ale aj požiadavku takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku a pod..
Na základe uvedených právnych záverov súd dovodil, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v 1. Rade za škodu titulom nesprávneho úradného postupu ani predpoklady zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti odporcu v 2. rade, resp. porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o tichom spoločenstve, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.