Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: K. H., R.. XX.V. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - K.. X. H., W.. C., R.. XX.R. XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX A. I., právne zastúpenej JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, otec - K. H., R.. XX.I. XXXX, bytom U. XXX/ XX, XXX XX A. I., právne zastúpenému JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda HH, o návrhu matky na priznanie výživného na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

Súd určuje výživné na obdobie do rozvodu na maloletého K. H., R.. XX.V. XXXX v sume 100 Eur mesačne, počnúc od l.septembra 2011 do 31.januára 2013 a 200 Eur od l.februára 2013 do 6.mája 2013.

Za obdobie od l.septembra 2011 do 6.mája 2013 otec dlh na zročnom výživnom má vo výške 2.300 Eur, ktoré mu súd povoľuje splácať po 50 Eur mesačne spolu s výživným určeným Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda -49 zo 7.mája 2013, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého podala dňa 20.júna 2013 na tunajší súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca na čas do rozvodu. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: bolo ich manželstvo rozvedené, zároveň bol maloletý zverený matke do osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné vo výške 200 Eur mesačne. Otec maloletého sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti začiatkom septembra, od toho času ani neprispieval na maloletého. Toto tvrdenie odporca sám potvrdil v konaní o rozvod. Od tohto obdobia odporca poberal aj rodinné prídavky na obe deti, aj si uplatňoval na ne daňový bonus. Navrhovateľka zároveň požiadala súd, aby rozhodol okrem určenia výživného na čas do rozvodu, aj o vrátenie finančných prostriedkov uplatňovaných odporcom na maloleté deti. Ako odôvodnené potreby dieťaťa uviedla jeho základné potreby (strava, výživa, zdravotná starostlivosť, zdravotné potreby, lieky, oblečenie, cestovné), náklady na jeho duševnú činnosť (učebnice, školské potreby a pomôcky, školné, záujmové krúžky, športové aktivity vrátane športových potrieb a tréningov, voľno - časové aktivity). Navrhovateľka pripomenula, že v konaní o rozvod navrhovala výživné vo výške 300 Eur, avšak súd v rámci svojho rozhodovania, objektívneho posúdenia a tiež jeho moderačného práva, prisúdil sumu 200 Eur mesačne, čo napokon v konečnom dôsledku nenamietala a pristúpila k rodičovskej dohode o výživnom na čas po rozvode, pričom súd túto dohodu schválil. Má za to, že táto suma je akceptovateľná aj z dôvodu, že druhý rodič by mal platiť takú sumu, ktorá by mala vychádzať z príjmov oboch rodičov, zo životnej úrovne povinného rodiča a tiež ďalších faktorov.

Navrhovateľka svoj návrh doplnila podaním zo dňa 16.októbra 2013, pričom uviedla, že tvrdenie odporcu vo vyjadrení je nepravdivé. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v septembri 2011, vrátil sa

v marci 2013, keď sa navrhovateľka aj s deťmi odsťahovala. Ich manželstvo bolo rozvedené právoplatne 24.mája 2013, keď bolo aj upravené výživné na maloletého na čas po rozvode, vo výške 200 eur, túto povinnosť si odporca od rozvodu plní. Z ich manželstva pochádzajú dve deti. Staršia dcéra I. v čase, keď prestali viesť spoločnú domácnosť a spoločne hospodáriť, mala 18 rokov, bola študentkou 4. ročníka gymnázia. V máji 2013 maturovala, doteraz je nezamestnaná, poberá príspevok v hmotnej núdzi vo výške 50 Eur. Maloletý K. mal v čase prerušenia spolužitia rodičov 12 rokov, bol žiakom Základnej školy v A. I.. V čase rozvodu manželstva mal 13 rokov a chodil do 7. ročníka ZŠ v A. I.. Od času keď sa odporca odsťahoval až do právoplatnosti rozvodu, tj. do 24.mája 2013, odporca na výživné pre maloletého ničím neprispel. Vo februári 2013 dal 100 Eur maloletému na doučovanie anglického jazyka. S odporcom bývali v jeho rodinnom dome, keď odišiel, boli dohodnutí, že naďalej bude platiť réžiu bývania odporca. Zistila však, že odporca ani réžie bývania riadne neplatil, mal nedoplatky voči Mestskému úradu za komunálne odpady, ako aj na dani z nehnuteľností, za káblovú televíziu, kde je evidovaný nedoplatok vo výške 703,05 Eur. Mnohé z týchto nedoplatkov znášala navrhovateľka. Odporca je zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1.300 Eur. Navrhovateľka mala živnostenský list na výrobu pekárskych a cukrárskych výrobkov do 30.novembra 2012. Od 20.apríla 2012 má živnosť na administratívne služby. Toho času podniká už len v obchodnej činnosti pre D. N. P. - U. V.. Pracovala tiež na dohodu v Detskej ambulancii od 2.novembra 2011 do 9.októbra 2012 s priemerným zárobkom 100 Eur mesačne. Práceneschopná bola od novembra 2011 do mája 2012 a ďalej od 1.augusta 2012 do konca mája 2013. Dostala nemocenské dávky celkom 3.430,50 Eur a úrazové poistenie vo výške 1.727 Eur 5.novembra 2012. Ako podnikateľka v rokoch 2010, 2011 a 2012 nebola zisková, v roku 2010 vykázala stratu 12.054 Eur, v roku 2011 vykázala stratu 10.758 Eur a v roku 2012 vykázala stratu 10.369 Eur. Následkom nezhôd, ktoré mala s odporcom v posledných rokoch, sa aj zdravotne cítila veľmi zle, najmä po psychickej stránke, následkom čoho sa liečila u psychiatra. Psychické traumy spôsobili aj jej celkové zhoršenie zdravotného stavu, trpí na vysoký krvný tlak a na opakované myómy. Následkom zlomenín absolvovala opakované chirurgické operácie, naposledy 18.septembra 2013. Odporca prisľúbil, že rodinný dom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a kde boli dovtedy ako rodina, daruje deťom, čo však neurobil, hoci už sám v tomto rodinnom dome nebýva, ale ho vydal do nájmu. Po tom, čo odporca opustil spoločnú domácnosť sa vôbec s deťmi nestýkal. Po rozvode sa s maloletým stretol trikrát a s dcérou iba raz. V čase, keď ešte bývali v rodinnom dome, odporca chodieval do domu, ale na vedení spoločnej domácnosti sa nepodieľal. Na Vianoce a na narodeniny deťom kúpil darčeky, prevažne športové potreby. V čase rozvodu dcéra bola už dospelá, avšak doposiaľ je nezamestnaná. Maloletý bol v rozhodnom období žiakom základnej škody, okrem bežných výdavkov spojených s jeho základnými životnými potrebami mu platila navrhovateľka 30 Eur ročne do školy; na koncoročné výlety v roku 2011 a 2012 po 50 Eur. Vlani sa maloletý zúčastnil lyžiarskeho zájazdu so školou, čo stálo cca 200 Eur vrátane poplatkov za pobyt, vreckového a lyžiarskeho ošatenia. Maloletý K. chodí na anglický jazyk, kde sa ročne platí 180 Eur, taktiež chodí na doučovanie jazyka slovenského raz do týždňa, za 10 Eur na hodinu, teda mesačne platí navrhovateľka v priemere za doučovanie 40 Eur. Maloletý hrá futbal vo futbalovom klube vo C., v súvislosti s tým kupuje navrhovateľka asi trikrát do roka kopačky s nákladmi cca 150 Eur, dvakrát do roka športové oblečenie s nákladmi cca do 100 Eur. Okrem toho, keď sa maloletý zúčastňuje futbalových zápasov, dostáva vreckové 5 až 10 Eur. Maloletý rád číta, na knihy ročne vynakladá asi 100 Eur. V roku 2012 dostal nový mobil za 100 Eur a mesačne má hovorné cca 20 až 30 Eur. Z uvedených dôvodov požiadala súd o určenie výživného na čas do rozvodu vo výške 200 Eur mesačne, ktoré pokladám za primeranú nielen vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ale aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca s prihliadnutím na jej majetkové a sociálne pomery, ako aj vzhľadom na to, že počas celého tohto obdobia poskytovala maloletému osobnú starostlivosť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedla, že právo na výživné má charakter práva osobného i majetkového. Osobná zložka je nepremlčateľná. Majetková zložka však spôsobuje, že sa premlčujú jednotlivé splátky výživného ako forma vyživovacej povinnosti. Pokiaľ sa týka výživného na maloleté dieťa, súd môže priznať výživné spätne tri roky od podania návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je zrejmé, že odporca prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť od času odsťahovania sa, kedy prestali viesť spoločnú domácnosť a celá starostlivosť sa presunula, aj čo sa týka hradenia potrieb maloletého výlučne na navrhovateľku. V tomto čase však odporca mal možnosti, schopnosti a aj jeho majetkové pomery dovoľovali, aby boli potreby maloletého hradené aj z jeho strany tak, aby bola zachovaná jeho životná úroveň v rovnakej miere ako tomu bolo dovtedy, kým viedli spoločnú domácnosť. Odporca neplatil výživné za toto obdobie. V čase od 1.októbra 2011, najmä však v roku 2012 sa navrhovateľka, následkom osobného stavu a problémov, ktoré mala vo vzťahu s odporcom, ako aj v súvislosti s podnikaním, dostala do veľmi zlého zdravotného stavu, ktorý si vyžadoval psychiatrickú liečbu. Len s veľkými ťažkosťami zvládala starostlivosť o deti. Riešenie nakoniec našla v

rozvode manželstva s otcom maloletého. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadúva práve aj v tomto jej zlom zdravotnom stave a v ostatných okolnostiach, ktoré jej nedovolili venovať sa tomuto konaniu. Trvá preto v celom rozsahu na podanom návrhu.

Podaním zo dňa 16.decembra 2013 navrhovateľka opäť doplnila svoj návrh a uviedla, že odporca sumu 556 Eur jej dal v hotovosti na splácanie lízingu. Išlo o lízing na nákladné motorové vozidlo, ktoré patrilo do jej podnikateľskej činnosti a slúžilo na rozvoz pekárenských výrobkov. Navrhovateľka 1.decembra 2012 fakticky zrušila pekáreň, ale odporca naďalej prevádzkoval túto pekáreň bez jej súhlasu, pod jej menom, príjmy z tohto podnikania si ponechával. Žiadala ho, aby nákladné auto, ktoré mala v podnikaní na lízing, odovzdal jej, lebo následkom ukončenia prevádzky pekárne chcela lízingovú zmluvu postúpiť na inú osobu. To sa stalo až v máji 2013. Navrhovateľka rozhodne popiera, že by jej odporca dával peniaze v hotovosti na splácanie mesačných splátok lízingu. Je pravdou, že platobným rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede č. z 25.apríla 2012 jej bola uložená povinnosť ako podnikateľke zaplatiť dlh vo výške 5.031,24 Eur, táto položka nepatrí do prejednávanej veci, lebo sa týka jej podnikateľskej činnosti. Odporca predložil aj napríklad pokladničný doklad pre Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť z 13.marca 2013, podľa ktorého mal tejto spoločnosti zaplatiť 63,11 Eur. Navrhovateľka nevie aký bol dôvod tejto platby, rozhodne sa však nemohla týkať rodinného domu, lebo v marci 2013 už v rodinnom dome s deťmi nebývala. Odporca poberal rodinné prídavky v rozhodnom období na mal. K., a to od 1.októbra 2011 do konca roku 2011 spolu vo výške 132,06 Eur, celý rok 2012 spolu vo výške 405,72 Eur, v roku 2013 do rozvodu, t.j. do mája 2013 spolu vo výške 92,40 Eur. V rozhodnom období otec prevzal rodinné prídavky na mal. K. vo výške 630,18 Eur, ktoré navrhovateľke nedal, hoci boli určené na mal. K., o ktorého sa osobne starala iba navrhovateľka, tieto si ponechal pre seba. Otec taktiež poberal daňový bonus do marca 2013 na mal. K., čo potvrdil aj jeho zamestnávateľ. Zdôraznila, že dôvodom rozvratu manželstva bola odporcova nevera, nadviazal vzťah so zamestnankyňou navrhovateľky, s ktorou aj t.č. žije v spoločnej domácnosti a bývajú v nehnuteľnosti, kde bola bývalá pekáreň, ktorú prevádzkovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka ani raz spolu s odporcom a ani s deťmi v rozhodnom období nebola na žiadnych kultúrnych a spoločenských aktivitách, otec finančne nepodporoval záľuby detí, v tomto období im dával iba vianočné a narodeninové darčeky. Mal. K. a ani plnoletej dcére I. v tomto období neposkytoval žiadne vreckové. Maloletému nekúpil snowboard, raz mu dal 100 Eur na vyučovanie anglického jazyka, ako darčeky na Vianoce a narodeniny mu kúpil topánky - botasky a kabáty. Snowboard kúpil plnoletej dcére I. na Vianoce v roku 2012. Pre plnoletú dcéru I. rodičia odporcu dali peniaze na zaplatenie vodičského preukazu s tým, že tieto peniaze dali do ruky otcovi, ktorý ich mal za vodičský preukaz pre dcéru uhradiť. Zistila však, že otec nezaplatil celú výšku súvisiacu so získaním vodičského preukazu dospelej dcéry I., zostala tam dlžoba 100 Eur, ktorú doplatila navrhovateľka. Navrhovateľka rozhodne popiera, že by otec bol zabezpečoval nákup potravín v rozhodnom období. Z jej vlastnej pekárne doniesol pre deti občas 4-5 rožkov. Chlieb kupovali vždy v predajniach. Životné poistenie pre plnoletú dcéru I. po 50 Eur nikdy neplatil, toto platila a platí navrhovateľka. Dohodli sa, že otec bude platiť životné poistenie pre mal. K., avšak ani tento sľub otec nedodržal, lebo od januára 2013 životné poistenie pre mal. K. prestal platiť a zmluva bola zrušená. Navrhovateľka znášala aj mimoriadne výdavky, ktoré súviseli s ošetrením oboch detí u zubných lekárov, o výške týchto platieb na obe deti predložila potrebné písomné doklady.

Dňa 5.marca 2014 navrhovateľka doplnila vyčíslenie nákladov na maloletého v tom zmysle, že okrem bežných nákladov na ošatenie a stravovanie maloletého v tomto období mala náklady na maloletého K., ktoré výlučne financovala navrhovateľka v súvislosti s tým, že v tomto čase bol mal. K. žiakom 7. a 8. ročníka Základnej školy, ročné náklady na školné v oboch školských rokoch boli po 30 Eur, koncoročné výlety dvakrát po 50 Eur, lyžiarsky zájazd v sume 200 Eur, vyučovanie anglického jazyka 180 Eur, teda ročné náklady v rozhodnom období predstavovali 540 Eur. Okrem toho v súvislosti so športovými aktivitami a záujmami maloletého mala náklady na športové potreby, najmä športovú obuv v rozhodnom období cca 300 Eur, športové oblečenie cca 200 Eur, a knihy cca 200 Eur. Za telefón pre maloletého mesačne platila 30 Eur. Za 20 mesiacov tieto náklady predstavovali 600 Eur. V súvislosti s tým, že maloletý potrebuje pracovať s počítačom pre školské povinnosti, dokupovala súčiastky do počítača, a to za vzduch do počítača 6,29 Eur, magnetický odv. 16,99 Eur, toner do tlačiarne 118,80 Eur, slúchadlá 9,99 Eur. Spolu tieto náklady v rozhodnom období predstavovali 152,07 Eur. Vzhľadom na vek maloletého a jeho problémy s pleťou (akné), za ošetrenie v kozmetike platila 30 Eur mesačne a kozmetické výrobky 49 Eur, za kaderníka 5 Eur mesačne a za jeho stomatologické ošetrenia 133 Eur. Mesačné náklady preto okrem bežných nákladov spojených s ošatením a stravovaním predstavovali u maloletého cca 108 Eur. Keď sa s deťmi odsťahovala z rodinného domu, zariadila pre maloletého novú vlastnú izbu, kde

dokúpila posteľ za 689 Eur, komodu so skriňou za 546,55 Eur, rôzne bytové doplnky za 35,31 Eur, ďalej bolo potrebné izbu vymaľovať, načo vydala na farby na maľovanie raz 24,97 Eur, druhýkrát 11,48 Eur, ďalej na ďalšie potreby súvisiace s maľovaním na lepidlo raz 8,23 Eur, druhýkrát za lepidlo a filter 80,78 Eur a ešte raz na farbu na stenu 7,89 Eur, spolu minimálne 1.404,24 Eur.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca, a má za to, že neexistujú dôvody na vydanie rozsudku, ktorý navrhovateľka v návrhu na určenie výživného navrhuje vydať. Poukázal na zásadu vyjadrenú v § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pre prípad určenia výživného k maloletému je preto rozhodujúci deň začatia konania o rozvode, na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 4.februára 2013. K spätnému priznaniu výživného k maloletému na obdobie pred dňom začatia konania by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by odporca prestal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému pred dňom začatia konania a existovali by dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného k maloletému, to znamená dôvody, ktoré by bránili navrhovateľke uplatniť navrhovaný nárok ihneď po tom, ako by odporca prestal plniť vyživovaciu povinnosť. Takéto dôvody u navrhovateľky neexistujú a ani neexistovali a podanie návrhu o určenie výživného pokladá za špekuláciu a zneužitie možnosti podať takýto návrh na určenie výživného v nadväznosti na rodičovskú dohodu schválenú súdom. Odporca tvrdí, že od opustenia domácnosti až do marca 2013, neprestal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému a naďalej ju plnil tak, aby zabezpečil podľa vzájomnej dohody rodičov základné potreby pre riadny vývoj a rozvoj dieťaťa zabezpečením bývania, vrátane úhrady nákladov spojených s bývaním a zabezpečením stravy, ako aj potrieb rozvíjajúcich duševný vývoj dieťaťa zabezpečením športových potrieb a oblečenia. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Následne sa opätovne písomne vyjadril odporca, ktorý doplnil svoje podanie v tom znení, že matka maloletého svoj návrh na určenie spätného výživného odôvodnila podstatnými zmenami pomerov nie na strane maloletého, ale na strane matky. Odporca nikdy nepoprel, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, nakoľko sa však aktívne podieľa na zabezpečení potrieb maloletého syna, takisto na potreby plnoletej dcéry, má za to, že návrh matky nie je v daných intenciách dôvodný, o to viac, že matka opomína uviesť fakt, že otec okrem toho, že si od rozvodu vždy riadne a včas plnil a plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému, podieľa sa na zabezpečení potrieb maloletého ako naturálnym plnením, tak aj priamymi platbami za potreby maloletého. Z toho dôvodu nemôže súhlasiť s tvrdením matky, že za predmetné obdobie od septembra 2011 do mája 2013 uhrádzala všetky náklady na jeho starostlivosť a potreby sama. Dohodnuté výživné vo výške 200 Eur v plnom rozsahu reflektuje na matkou spomínané výdavky. Otec sa podieľa aj na rozvíjaní zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého syna, napr. návštevou rôznych kultúrnych a spoločenských aktivít, podporuje rozvíjanie synových záľub a pod. V neposlednom rade sa otec v období od septembra 2011 do mája 2013 nezanedbateľnou mierou podieľal aj na financovaní potrieb maloletého, na dennom poriadku chodil na nákupy a zabezpečoval potraviny pre celú rodinu, doma sa nachádzal každodenne aspoň dve hodiny, so súhlasom matky on hradil potreby a výdavky na deti, k rukám maloletého syna pravidelne odovzdával vreckové do školy, a to v hotovosti vo výške od 5 do 10 Eur, na potreby maloletého prispieval naturálnymi plneniami, ako aj zakúpením oblečenia, obuvi, ďalej ako darček deťom kúpil lyžiarsku výstroj spolu so snowboardom atď. Uvedené plnenia otca boli adresné a smerovali priamo k uspokojovaniu potrieb maloletého K.Ó.. Otec v plnom rozsahu uhrádzal kurz anglického jazyka, kde poplatky za aktuálne obdobie od 2011 do 2013 predstavovali sumu 100 Eur za jeden semester. Dôvodom opustenia spoločnej domácnosti otcom bola ich vzájomná dohoda, podľa ktorej každý z nich sa mohol venovať novému vzťahu. Matka vo svojom návrhu a vyjadrení nespomína, že v čase odsťahovania otca už mala nový vzťah so ženatým mužom. Z uvedeného dôvodu otec v predmetnom období neprespával vo vlastnom dome, zobral si iba ošatenie, čo ale v žiadnom prípade neznamená ľahostajný prístup otca k jeho rodine. V predmetnom období, okrem potrieb detí, otec uhrádzal režijné na dom vo výške 268 Eur mesačne, splácal lízingové splátky na motorové vozidlo zahrnuté do podnikania matky vo výške cca 556 Eur, formou odovzdaním hotovosti k rukám matky, v ostaných prípadoch priamymi platbami na účet lízingovej spoločnosti, v súvislosti s podnikaním navrhovateľky. Matka odporcu uhradila dlh vo výške 6.427,29 Eur. Mesačný čistý príjem odporcu v predmetnom období predstavoval sumu cca 800 Eur. Výplatné pásky obsahuje spis konania číslo 9P/13/2013 o rozvode. Aj vzhľadom na uvedený príjem otca účastníci dospeli k dohode ohľadne výšky výživného, ktorú dohodu súd schválil. Odporca si myslí, že v súvislosti s návrhom, na strane matky treba hľadať osobný motív, ktorí nesleduje záujmy maloletého. Odporca tvrdí, že vždy mal a má záujem dohodnúť sa s matkou na úprave výšky vyživovacej povinnosti, ako aj v predmetnom predrozvodovom období existovala konštruktívna dohoda, o čom svedčí aj fakt, že vo vzťahu k podanému návrhu na určenie spätnej vyživovacej povinnosti otca, matka predtým, ako návrh podala, odporcu nekontaktovala,

nespýtala sa na možnosť dohodnúť sa mimosúdne na čas do rozvodu. Odporca k dnešnému dňu uhrádza, uhrádzal a naďalej bude v plnom rozsahu uhrádzať náklady vo vzťahu k prípadným výdavkom maloletého syna, preto s uvedeným návrhom matky nesúhlasí. Navrhovateľka podala návrh na začatie konania až 20.júna 2013, t. j. takmer po dvoch rokoch (od opustenia spoločnej domácnosti) a žiadnym spôsobom nezdôvodnila dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali súdu rozhodnúť o priznaní spätného výživného, ani dôvody, prečo návrh podala dokonca neskôr ako návrh na rozvod manželstva. Lekárske správy navrhovateľky sú z obdobia september až november 2012 a pre odporcu je nemysliteľné, že depresívne stavy, prípadne iné duševné poruchy navrhovateľke bránili podať návrh na začatie konania. V tom časovom úseku už mala nový vzťah, chodila do práce, otvorila nový bioobchod v A. I., starala sa o domácnosť atď.. Úvaha navrhovateľky o tom, že pre zlý zdravotný stav nedokázala podať návrh na začatie konania, je nepochopiteľná a neadekvátna. Odporca má za to, že dôvody navrhovateľky nemožno posúdiť ako výnimočné, keď žiada o určenie výživného s časovým odstupom a v jej konaní možno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu.

Odporca písomne reagoval na doplnenie navrhovateľky podaním zo dňa 3.januára 2014, v ktorom uviedol, že s konaním o určenie spätného výživného nie je spojené konanie o spôsobe a rozsahu podnikateľských aktivít matky. Matka maloletého sa vo svojom stanovisku snaží poukázať na pokračovanie prevádzkovania pekárne otcom, resp. že jej podnikanie bolo prevádzkované bez jej súhlasu, pričom ako dátum zrušenia prevádzkarne uviedla 1.december 2012. Je nemysliteľné, aby odporca mohol prevádzkovať podnik bez jej súhlasu a vedomia. Matka výrobu pekárskych a cukrárskych výrobkov ako predmet podnikania zrušila až k 10.októbra 2013, a odporca tvrdí, že odovzdával k rukám matky hotovosť za účelom uhradenia lízingových splátok na nákladné auto zahrnuté do podnikania matky a takisto na platenie odvodov po zamestnancoch matky. Spomínané nákladné auto používali zamestnanci matky, ďalej otec matke odovzdal do užívania aj osobné motorové vozidlo značky Ford Focus. Pokiaľ matka popiera odovzdanie peňazí k jej rukám otcom, tak nehovorí pravdu. Od decembra 2012 až do mája 2013, otec vyrovnal záväzky matky vyplývajúcich z lízingovej zmluvy priamymi platbami na účet lízingovej spoločnosti. K vykonaným platbám ohľadne rodinného domu za predmetné obdobie odporca uviedol, že poskytovateľ služieb vždy účtuje spätne, za predchádzajúci kalendárny rok, resp. štvrťrok, preto tieto platby sa týkajú obdobia, kedy matka v rodinnom dome určite bývala. Prídavok na dieťa predstavuje štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Nárok na prídavok na dieťa má predovšetkým rodič, ktorý sa o nezaopatrené dieťa stará. Otec si tento nárok po dohode s matkou uplatnil na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa jeho trvalého pobytu. Otec sa o mal. K. staral a stará, preto týmito opakovanými dávkami prispieval na výchovu a výživu mal. syna. Z uvedeného dôvodu otec nechápe, prečo by mal tento prídavok odovzdať k rukám matky. Otec sa v predmetnom období z rodinného domu nevysťahoval, každý deň sa zdržiaval v rodinnom dome, o svoju rodinu sa staral, konal ako rodič, to všetko v záujme mal. K.. V dome neprespával, aby sa matka mohla venovať svojmu novému vzťahu. Matka vo svojom vyjadrení tvrdí, že otec porušil ich vzájomnú dohodu ohľadom platenia poistného na mal. K. vo výške 50 Eur mesačne. Otec najprv súhlasil s platením poistného, ale po určení vyživovacej povinnosti vo výške 200 Eur mesačne s ľútosťou informoval matku, že pre jeho mesačný čistý príjem nemôže pripustiť zabezpečenie životného poistenia pre ich mal. syna. V ostatnom sa pridržiava k už podaným vyjadreniam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, ako aj svedkyne

- dcéry účastníkov konania, a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi ako aj s pripojeným spisom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. , rodným listom maloletého, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -49 zo 7.mája 2013, správu Mesta A. I. z 23.júla 2013, správou Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo 7.augusta 2013, živnostenským listom navrhovateľky, potvrdením o ukončení podnikania navrhovateľky, daňové priznanie navrhovateľky za roky 2010, 2011 a 2012, potvrdenie mesta Dunajská Streda zo 17.septembra 2013, mailová komunikácia so spoločnosťou UPC z 2.septembra 2013, potvrdením o zamestnaní navrhovateľky zo 17.septembra 2013, potvrdenie o príjme navrhovateľky zo závislej činnosti za rok 2011, potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach za obdobie od 1.októbra 2011 do 31.mája 2012, psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky zo 4.septembra 2012, 2.októbra 2012 a 6.februára 2013, platbami matky odporcu (čl. 77 - 83), platbami odporcu (čl. 84 - 87, 89 - 94), výzvou k úhrade lízingových záväzkov (čl. 88), potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2011, 2012, 2013 odporcom (čl. 98 - 100), potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 navrhovateľkou (čl. 101), potvrdením zamestnávateľa odporcu o vyplácaní daňového bonusu z 12.novembra 2013, potvrdenie o ošetrení u

stomatológa (čl. 103 - 109), výpis zo živnostenského registra navrhovateľky (čl. 114), pokladničné bloky o výdavkoch na maloletého (čl. 119 - 134), ako aj písomným prejavom dcéry účastníkov - svedkyne; a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -49 zo 7.mája 2013, právoplatného 24.mája 2013 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Týmto rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú dohodou o výživnom v znení, že odporca bude prispievať na maloletého výživným v sume 200 Eur. Z rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o výživné na čas po rozvode. Z vyjadrenia účastníkov má súd za to, že po vydaní tohto rozhodnutia si túto povinnosť odporca riadne aj plní.

Matka v rozhodnom období bola živnostníčkou, so záporným hospodárskym výsledkom. V čase od 2.novembra 2011 do 9.októbra 2012 pracovala na dohodu v ambulancii, s hrubým mesačným príjmom vo výške 100 Eur. Od októbra 2011(s prerušením od 12/2011 do 2/2012) až do mája 2012 a od 1.augusta 2012 do konca mája 2013 bola práceneschopná, pričom za toto obdobie dostala nemocenské dávky vo výške 3.430,50 Eur. V čase za mesiace júl a august 2012 dostala ošetrovné vo výške 177,60 Eur a 5.novembra 2012 úrazové poistenie vo výške 1.727 Eur. Žiadne iné príjmy nevykazovala.

Z psychiatrického vyšetrenia zo 4.septembra 2012 súd zistil, že navrhovateľka je liečená na hypertenziu, má vred duodena a zistené myómy na maternici. Navrhovateľka ako pacientka uviedla, že pre pomer jej manžela ho vyhodila z domu, ale sama sa položila, schudla 20 kg, nemá dosť síl, cíti sa sklamaná, ponížená, aj deti sú tým poznačené, nevie spať. Objektívny nález lekára: vysoká IP tenzia, afektívna labilita, emotivita expresívna, nálada subdepresívna, myslenie centrované na psychotraumatickú situáciu, pokles sklamania, nešťastia, masívna somatizácia, dyssomnia, hypoprosexia, zvýšená unaviteľnosť, citová zraniteľnosť, pokles dynamogénie, frustračnej tolerancie, bulických ff., osobnosť depresívne alternovaná. So záverom lekára: predĺžená depresívna reakcia so somatizáciou; liečená psychoterapiou, abreakciou, medikamentmi.

Odporca vykazoval čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 1.023 Eur, a to za obdobie od apríla 2012 do marca 2013. Daňový bonus za uvedené obdobie mal vo výške 354,39. V priemere na jeden kalendárny mesiac je to vo výške 29,53 eur. Vyplýva to z potvrdenia o mzde z 15.apríla 2013 (čl. 44 sp.zn.: - súčasť tohto spisu). Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa vyplýva, že tento bol poukazovaný otcovi mesačne vo výške 44,02 eur za rok 2011, a za obdobie od januára do júna 2012 vo výške 45,08 eur a od júla do decembra 2012 vo výške 22,54 eur. Za obdobie od januára do apríla 2013 vo výške 23,10 eur.

Okolnosti na strane maloletého: maloletý mal v rozhodnom období 13 až 15 rokov, bol žiakom základnej školy na druhom stupni (siedmak až deviatak), a teda pripravoval sa na výber strednej školy. Jeho záujmy spočívali najmä v športovom vyžití, aktívne športoval futbal. Kvôli školským výsledkom sa doučoval angličtinu a slovenčinu. Podľa tvrdenia matky, v čase keď sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, prospech maloletého značne poklesol, dosahoval výsledky z niektorých predmetov na úrovni „dostatočne“. Postupom času, vďaka matkinej snahe, toho času maloletý je s prospechom vyznamenaným.

V neposlednom rade súd vzhliadal aj na dcéru účastníkov konania, ktorá mala v rozhodnom období 18 až 20 rokov. Avšak v tom čase (r. 2011) bola v maturitnom ročníku, ktoré úspešne vykonala. Po ukončení strednej školy sa nezamestnala, toho času je evidovaná na úrade práce. V rozhodnom období však plne potrebovala oporu svojich oboch rodičov, táto však bola naplnená len z matkinej strany.

Sporné ostalo či sa odporca skutočne riadne staral o maloletého v rozhodnom období, teda od septembra 2011 až do rozvodu. Podľa tvrdenia navrhovateľky, potom čo sa odporca odsťahoval, s deťmi sa vôbec nestýka, a teda sa ani riadne o ne nestaral. Podľa tvrdenia odporcu, ktorý poprel tvrdenia navrhovateľky, riadne sa staral, avšak súdu nevedel predložiť ani jeden doklad o tom, že bol skutočne riadne starajúcim sa otcom svojich detí, ktorý sa o ne aj riadne zaujíma. Odporca predložil súdu doklady o platení leasingu, a to platené jej matkou; ním boli platené leasingy 12.12.2012, 21.1.2013, 11.3.2013, 10.4.2013, 10.5.2013, 23.5.2013; poplatky vodárenskej spoločnosti 13.3.2013; poplatky za elektrinu 16.4.2012, poistenie 4.4.2012; UPC 16.4.2012. Naopak navrhovateľka súdu predložila jednak doklady o kúpe vecí pre deti (najmä oblečenie, školské potreby, ale aj zariadenia a to za obdobie od 15.12.2011 až do 23.4.2013), doklady o zdravotnom ošetrení u zubára (za obdobie od 5.9.2012

až do 16.4.2013), potvrdenie od ošetrujúceho lekára o ošetrení maloletého v období od 6.9.2011 do 21.11.2013. A nepochybne má súd zato, že sa riadne osobne starala o deti, ona ich chystala do školy, pripravovala stravu, ošetrovala odevy, zabezpečovala chod domácnosti a pod. Toto odporcom v konaní ani nebolo vyvracané. Odporca však tvrdil, že svoje deti podporoval finančne aj vreckovým. Toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené najmä svedeckou výpoveďou jeho dcéry, ktorá poprela, že by im bol otec dával akékoľvek peniaze, a jednak aj navrhovateľkou, ktorá tvrdila, že ona im musela vedieť dať vreckové. Súd z uvedeného vyvodil záver, že je menej pravdepodobné tvrdenie odporcu, aj s poukazom opäť na výpoveď jeho dcéry, že sa im otec doslova aj vyhýbal, „keď ich aj navštívil v rodinnom dome, tak len kvôli tomu, aby nakŕmil psov, nechodil za nimi“. Tiež navrhovateľka poukázala na podanie odporcu z 24.júla 2013, kde uviedol, že spoločnú domácnosť neviedli od septembra 2011. A teda súd má zato, že sa odporca svojim deťom za predmetné obdobie nedostatočne venoval.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť, nakoľko je to v záujme maloletého. Matkou požadovaná výška výživného je objektívna a zodpovedala odôvodneným potrebám maloletého.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. , súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. , výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. , proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. , veta druhá , súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým nie sú schopné živiť sa samé.

Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z

odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a

potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce

povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske

alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená.

Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.

Súd dáva do pozornosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a to aj nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

Priznať výživné spätne pred podaním návrhu je možné len podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a to vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok. V opačnom prípade by výnimočnosť použitia tohto ustanovenia stratila svoje opodstatnenie. V prípade, ak súd zistí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri určovaní výživného za minulé obdobie súd ďalej zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.

Hlavným dôvodom hodným osobitného zreteľa súd vidí najmä v zdravotnom stave, ktorý pretrvával na strane navrhovateľky. Keď odporca opustil spoločnú domácnosť, kvôli nadviazaniu nového mimomanželského vzťahu, nielen navrhovateľka znášala mimoriadne zle túto novú situáciu, ale trpeli tým aj ich deti. Maloletý si značne pohoršil prospech a väčšia dcéra sa mala pripravovať na maturity. Navrhovateľka v prvom rade sa snažila pomôcť svojim deťom, zlepšiť ich školské povinnosti, pritom musela rovnako zabezpečiť chod domácnosti, aktivity detí, hoci bola evidentne bez príjmov. Tento stres, ktorý mala z novej rodinnej situácie, nesmierne ťažko znášala. Musela v sebe dlho dusiť nepokoj, aj tým chránila v podstate svoje deti. Súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľka všetku svoju pozornosť venovala najprv deťom, či už po stránke školských povinností, ich zdravotných ťažkostí, ale aj bežných rutinných vecí. Až následne riešila svoj zdravotný stav, ktorý zjavne nedokázala preklenúť bez odbornej pomoci. Je pravda, že prvý lekársky záznam súdu preukázala až 4.septembra 2012 - prvým psychiatrickým vyšetrením. Avšak z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou (čl. 62) súd zistil, že navrhovateľka bola práceneschopná už od októbra 2011, v podstate kontinuálne, s krátkodobými prestávkami. Z uvedeného súd má zato, že je tu daný skutočne dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy navrhovateľka nedokázala si uplatniť predmetný nárok skôr, najmä zo zdravotných dôvodov.

Súd zároveň poukazuje na zákonnú povinnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť, avšak počínajúc od 1. septembra 2013, teda od mesiaca, v ktorom sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, si prestal vyživovaciu povinnosť plniť, a podľa názoru súdu táto okolnosť je tiež oporným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre priznanie výživného za toto spätné obdobie, pričom matka očakávala dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti a toto dobrovoľné plnenie naplnené nebolo.

Predmetom tohto konanie je určenie výživného otcovi na maloletého na čas do rozvodu od 1.septembra 2011 do 6.mája 2013. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúmal jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z toho, že oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými i zdravotnými, kultúrnymi, závisiacimi hlavne od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a pod. Pritom medzi odôvodnené potreby

nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace napr. so zdravotným stavom oprávnených (detí) ako napr. liečebné náklady. Súd aj na ne obligatórne pri určovaní výživného prihliadal.

Na strane oprávneného (rodiča) súd skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a tiež vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča súd prihliadal na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživu dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť aj starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča súd prihliadal najmä na jeho schopnosti (faktické príjmy), na jeho možnosti (čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu). Súd vyhodnocoval majetkové pomery oboch povinných rodičov, a to majetok rodičov i ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný

dôvodne, keďže otec s matkou a deťmi nebýva od septembra 2011 v spoločnej domácnosti a celú ich starostlivosť, výchovu zabezpečovala navrhovateľka, otec nebol s deťmi v osobnom kontakte vôbec, iba ak výnimočne. Súd prihliadal i na jeho zdravotný stav, nemal žiadne zdravotné ťažkosti. Súd má za to, že mu nič nebránilo sa s deťmi osobne alebo aspoň telefonicky kontaktovať. Súd vychádzal z toho, že úlohou rodičov je nielen podieľať sa na výžive, ale i na výchove detí. Súd mal preukázané, že za rozhodné obdobie účastníkom konania nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti k iným maloletým deťom a ani iným osobám. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z toho, že matka zabezpečuje starostlivosť o jedno maloleté dieťa a jedno plnoleté dieťa. Príjem mala len z nemocenských dávok a z pracovnej dohody mala hrubý mesačný zárobok 100 eur (v období od 2.11.2011 do 9.10.2012), iný príjem v tom období nemala.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že otec niekoľko mesiacov zanedbával výživu svojich detí. Vyhodnotiac dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, ktoré uviedla matka, súd konštatuje, že takéto dôvody existovali a súd jej dôvody uznal. Zároveň súd má zato, že týmto návrhom navrhovateľka nezneužíva tento inštitút. Preto návrhu matky na priznanie spätného výživného vyhovel tak, že za obdobie od 1.septembra 2011 do 31.januára 2013 určil výživné vo výške v sume 100 eur a za obdobie od 1.februára 2013 do 6.mája 2013 vo výške 200 Eur na jedno dieťa, majúc za to, že takto určené výživné je primerané. Navrhovateľka pôvodne navrhla, aby súd určil výživné v sume 200 eur mesačne, avšak v záverečnej reči navrhla, aby súd určil výživné aspoň v sume 180 eur. Odporca vo svojej záverečnej reči uviedol, že je ochotný zaplatiť výživné za spätné tri mesiace v sume 200 eur a za predošlé obdobie sedemnástich mesiacov má za to, že 50 eur na výživné je dostatočné. Súd však poukazuje na skutočnosť, že otcom poberané len prídavky na deti v období od septembra do decembra 2011 boli mesačne vo výške 44,02 eur, za obdobie od januára do júna 2012 vo výške 45,08 eur, od júla do decembra 2012 vo výške 22,54 eur a od januára do apríla 2013 vo výške 23,10 eur. K tomu si uplatňoval daňový bonus v priemere za kalendárny mesiac vo výške 29,53 eur. Pričom príjem v rozhodnom období vykazoval čistým priemerným mesačným zárobkom vo výške 1.023 Eur.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka mala vážne zdravotné problémy, z objektívnych dôvodov si nedokázala nájsť ani iné vhodné zamestnanie. Z hľadiska etického a morálneho je povinnosťou rodiča postarať sa o svoje deti, najmä maloleté. Súd bral ohľad i na to, že po odchode otca z domácnosti zostala sama s deťmi, ktoré mali preukázateľne zdravotné problémy a vyžadovali si starostlivosť. Matka nemala reálne príjem na výživu svojich detí, navyše deti boli vo veku, kedy si vyžadovali zvýšenú pozornosť rodičov. Matka nahrádzala svoj podiel na výžive, tiež svojou každodennou osobnou starostlivosťou, t.j. praním, žehlením, varením, nakupovaním, prípravou detí do školy, návštevou lekárskych zariadení. Pričom otcovi odchodom z domácnosti tieto povinnosti odpadli a nemôže svoj podiel na výžive uhrádzať len finančnými čiastkami, ktoré musia v takomto prípade zohľadniť situáciu matky ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Súd mal preukázané aktuálne výdavky detí súvisiace so školou, krúžkami a zdravotnými ošetreniami, osobnými potrebami, a vyhodnotil ich ako objektívne. Navyše za sledované obdobie otec maloletého poberal prídavky a zároveň si uplatňoval aj daňový bonus, tieto slúžia jednak na uspokojenie potrieb maloletého, ktoré sú týmito príjmami čiastočne pokryté. Na druhej strane daňový bonus si mohol

uplatňovať účelne len ten z rodičov, ktorý aj vykazoval určité príjmy, pričom matka vykazovala stratu z podnikania.

Ďalej je potrebné uviesť, že je povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa a toto dieťa aj uživiť. Je nepredstaviteľné, aby otec túto zodpovednosť v celosti preniesol na matku. Otec je riadne zamestnaný a aj v minulosti bol a preto bolo jeho povinnosťou na výživu svojich detí prispievať. Vzhľadom k tomu, že súd určil výživné podľa vyššie uvedeného, a otec na výživu detí neprispieval dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 2.300 eur, ktorý mu súd, v zmysle , povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur a to spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).