Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/175/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom

- advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. X. Z. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom - advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 526,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 478,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 135,49 eur od 12.06.2010 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 231,04 eur od 12.05.2010 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 112,12 eur od 12.07.2010 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 31,50 Eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 102,41 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 526,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania a to z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby a nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-mobile Slovensko, a. s. Bratislava uzatvorila so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za poskytnuté služby platiť podľa cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť aj zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti zmluvnosti alebo s právnym predchodcom žalobcu. V tomto prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť cenu

za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky, teda došlo k prerušeniu poskytovania služieb zo strany poskytovateľa.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby z dôvodu tzv. hovorného 3 faktúry v celkovej sume 478,65 Eur. Žalovaný uvedené faktúry nezaplatil v lehote splatnosti a tým sa dostal do omeškania splnením svojho peňažnému záväzku. Následne právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur, a to vo faktúre Č.. XXXXXXXXXX, a to podľa zmluvných dojednaní bodu 1 písm. b) dodatku o Zmluve o pripojení, pretože žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvolenému programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť platiť cenu za poskytnuté komunikačné služby neplnil riadne a včas, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 47,80 Eur. Žalobca odkázal na zmluvné dojednania, konkrétne bod 4 dodatku zmluvy o pripojení, podľa ktorých sa strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1. Žalobca zotrval na tejto zmluvnej pokute aj vo svojom vyjadrení na čl. 33 súdneho spisu. Vo svojom vyjadrení na čl. 33 právny zástupca žalobca udáva, že túto zmluvnú pokutu si vyúčtoval z titulu porušenia záväzkov od doby viazanosti (24 mesiacov) žalovaným podľa čl. 4 dodatku zmluvy o pripojení. Táto zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom. Podľa žalobcu je zmluvná pokuta dojednaná v súlade s a je teda platne uzavretá. Zároveň ju považuje žalobca za primeranú a spravodlivú.

Do konania svojim podaním doručeným súdu dňa 20.08.2013 vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník a to Združenie na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS. Vo svojom vyjadrení žalobe vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania len čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 50,30 Eur a namietal, že ide o absolútne neplatnú dohodu o zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto otázka už bola riešená vo viacerých rozhodnutiach súdov, ktoré sú už aj právoplatné. Okrem toho namietal aj absolútnu neplatnosť takejto dohody o zmluvnej pokute podľa pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Zároveň si vyúčtoval aj trovy konania z tejto sumy a doložil súdu rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ktorý však svoju účasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd vo veci konal v ich neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Zároveň sa na pojednávanie nedostavil žalovaný a ani vedľajší účastník a jeho právny zástupca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s doloženými listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok, vyjadreniami vedľajšieho účastníka, vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav.

Žalobca vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby faktúru Č.. XXXXXXXXXX, splatnej 11.06.2010 na sumu 135,49 Eur, ďalej faktúru Č.. XXXXXXXXXX, splatnú 11.05.2010 na sumu 231,04 Eur, faktúru Č.. XXXXXXXXXX, splatnú 11.07.2010 na sumu 112,12 Eur z ktorej si však neuplatňuje sumu 2,50 Eur, a teda z týchto faktúr si uplatňuje celkové hovorné vo výške 478,65 Eur.

Ďalej si žalobca v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur vyfakturovaných faktúrou Č.. XXXXXXXXXX splatnú 09.08.2011.

Predmetom konania nie je tzv. poplatok vo výške 2,50 Eur, hoci je uvedených v texte žaloby a vo faktúre Č.. XXXXXXXXXX ( nie je žalobcom uvedený v petite žaloby).

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 18.03.2010 a z dodatku k nej z tohto istého dňa vyplýva, že účastníci uzatvorili zmluvu o pripojení na základe ktorej sa zaviazal žalobca poskytovať telekomunikačné služby ako aj SIM kartu žalovanému a tento za zaviazal za uvedené služby platiť dohodnutú cenu, podľa cenníka

žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zároveň z vyššie uvedených bodov dodatku zmluve o pripojení vyplýva, že si účastníci dojednali zmluvnú pokutu v bode 4 dodatku zmluve o pripojení pre porušenie viacerých povinností tam uvedených.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 3.10.2010 vyplýva, že pôvodný dodávateľ firma Slovak Telecom, a. s. postúpila svoje pohľadávky, a to aj túto pohľadávku na žalobcu. V tomto konaní listinnými dôkazmi bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa stal jeho aktívne legitimovaným účastníkom po preukázanom postúpení pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zmluvou zo dňa 03.10.2012. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému jednak nesplatenú istinu 478,65 eur a zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bola vyfakturovaná suma tzv. hovorné a zároveň zmluvná pokuta. Predmetom konania nie je tzv. poplatok vo výške 2,50 Eur, hoci je uvedených v texte žaloby a vo faktúre Č.. XXXXXXXXXX.

Podľa bodu 1 písm. b) dodatku o zmluve o pripojení zo dňa 18.03.2010 predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s., platným cenníkom služieb a týmto dodatkom a záväzok účastníka zaplatiť podniku administratívny poplatok vo výške 7,90 Eur za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systéme podniku v súvislosti s uzavretím tohto dodatku o Zmluve o pripojení, pričom administratívny poplatok bude účastníkovi vyúčtovaný v prvej faktúre za služby vystavenej podnikom a doručené účastníkovi po podpísaní tohto dodatku Zmluve o pripojení, ak sa účastník s podnikom nedohodne. Inak. Účastník nie je povinný zaplatiť podniku administratívny poplatok, ak sa uzatvára dodatok súčasne s aktiváciou novej SIM karty, kedy sa účtuje príslušný aktivačný poplatok pri prechode zo služby Easy a niektorý z mesačných programov, kedy si účtuje poplatok za prechod v súlade s cenníkom na základe objednávky zadanej prostredníctvom služby E-shop.

Podľa bodu 4 tohto dodatku, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b alebo bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5.2 písm. a až c všeobecných podmienok, z dôsledku ktorých dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumy zmluvnej pokuty.

Po vykonaní dokazovania súd zistiť, že žaloba je dôvodná len čiastočne, a to v časti sumy 478,65 Eur, to je z tzv. hovorného, ktoré vyfakturoval žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovanému oprávnene a to za reálne poskytnuté služby v súlade so Zmluvou o pripojení a jej dodatkom.

Súd však zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur okrem absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute podľa pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a z dôvodu, že ide o absolútne neplatnú neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , odsek 5 .

Žalobca vo svojom vyjadrení z 10.06.2013 uviedol, že zmluvnú pokutu si vyúčtoval v súlade s bodom 1 písm. b) a bodom 4 dodatku k zmluve o pripojení s tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytované služby riadne a včas.

V ďalšom vyjadrení žalobca z 8.7.2013 znova poukazuje na dohodu o zmluvnej pokute v bode 4 dodatku k zmluve o pripojení a udáva, že zmluvnú pokutu si uplatnil z dôvodu porušenia záväzku žalovaného a to nedodržania doby viazanosti zmluvy (24 mesiacov).

Z toho je zrejme, že samotný žalobca si v tomto prípade uplatňuje zmluvnú pokutu podľa toho istého bodu č. 4 dodatku k zmluve o pripojení z rôznych porušení - neplatenia faktúr riadne a včas, alebo z porušenia doby viazanosti. Podľa súdu takáto formulácia a výklad zmluvnej pokuty zo strany samotného žalobcu spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť takéhoto dojednania a tým aj absolútnu neplatnosť podľa . Z tohto dôvodu treba súhlasiť s právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktorý namieta neplatnosť tejto dohody o zmluvnej pokute aj z tohto dôvodu. Okrem toho je však takáto dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatná aj ako neprijateľná zmluvná pokuta podľa , ods.5 , tak, ako je to uvedené nižšie.

Podľa ustanovení , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstva prechádza všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia , ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Podľa , zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a na dojednanie musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia

Podľa o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná je verejne dostupná , o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna je verejná na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej , ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov , pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej . Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú a túto ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie . Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace . Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej , miesto jej poskytovania a cena za . Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do , a to

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa účinného, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe , k okolnostiam zmluvy a inej zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať poskytnutú výšku pohľadávky a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa. O to viac, že si veriteľ uplatňuje aj ďalšiu sankciu - úroky z omeškania.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je riešením. Len čiastočné zneplatenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa , , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Dohoda o zmluvnej pokute je naformulovaná všeobecne pre rôzne porušenia povinnosti žalovaným v prospech žalobcu a tým spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 18.03.2010 Zmluvu o pripojení na základe ktorej poskytoval žalovanému telefónneho pripojenia a žalovaný sa zaviazal platiť odplatu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bola vyfakturovaná suma tzv. hovorné a zároveň zmluvná pokuta.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú pokutu sume 47,80 eur. V tejto časti súd, ako už bolo uvedené žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ide o omeškania splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. V tomto konaní bolo preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania splnením svojho peňažného záväzku v

časti o zaplatenie sumy 478,65 Eur a preto má žalobca nárok aj na žalovaný úrok z omeškania. Súd mu priznal úrok z omeškania vo výške súlade s , a nariadenia vlády čl. 87/95 Z.z.

Súd teda vyhovel žalobe v časti tzv. hovorného za poskytnuté vo výške 478,65 Eur, vrátane úroku z omeškania z týchto dlžných súm a to podľa lehôt splatnosti faktúr a v súlade so zákonom. Súd však zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur a to tak ako to je vyššie uvedené z dôvodu, že ju jednak považuje za absolútne neplatnú, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , , a a) odsek 1 O. z. Rovnako ako je to už vyššie uvedené, súd považoval takto dojednanú zmluvnú pokutu za absolútne neplatnú aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v súlade s , pretože v nej nie sú presne špecifikované podmienky porušenia za ktoré je povinný odberateľ zaplatiť uvedenú zmluvnú pokutu, ale tieto podmienky sú formulované veľmi všeobecne a v podstate z rôznych dôvodov a nie je ani riadne, logicky a proporcionálne odstupňovaná jej výška. Toto potvrdil aj samotný žalobca vo svojich vyjadreniach, kde uvádza pre uplatnenie zmluvnej pokuty v tomto spore, raz nezaplatenie faktúr riadne a včas žalovaným a potom zase porušenie doby viazanosti zmluvy zo strany žalovaného.

Okrem toho súd podotýka, že v obdobných veciach už boli vydané právoplatné rozhodnutia súdov, v ktorých bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj dohoda o zmluvnej pokute a to napríklad rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXC/XX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXC/XX/XXXX. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, že dohoda o zmluvnej pokute už bola vyslovená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda žalobca, resp. právny predchodca žalobcu má zákaz používať takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku.

O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa , ak keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V tomto prípade súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania, pretože mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a priznal žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 31,50 Eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 102,41 Eur, za 2 právne úkony prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, hodnota úkonu 34,86 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH.

Vedľajší účastník na strane žalovaného si taktiež uplatnil trovy právneho zastúpenia a súd mu ich náhradu priznal pričom vychádzal zo sumy v ktorej vstúpil vedľajší účastník do konania na strane žalovaného, t. j. uplatnenie náhrady škody vo výške 47,80 Eur. O trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, pretože mal plný úspech vo vzťahu k žalobcovi v časti konania do ktorého vstúpil a ide o účelné uplatňovanie trov konania. Podľa aktuálneho právneho stavu a už aj judikatúry súdov vedľajší účastník v spotrebiteľských veciach, čo je aj tento prípad môže robiť všetky úkony v prospech spotrebiteľa, čo posudzuje súd a v tomto prípade si vedľajší účastník túto úlohu stanovenú právnym predpisom splnil, preto má nárok na náhradu trov konania. Súd podotýka, že zmluvná pokuta predstavuje sumu 47,80 Eur a nie sumu 50,30 Eur ako to uviedol vedľajší účastník, čo však je spôsobené so zle napísanou žalobou zo strany žalobcu. Súd preto priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 58,58 Eur a to za 2 právne úkony prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie + 2 x režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.